Africký mor ošípaných (AMO) a klasický mor ošípaných (KMO) predstavujú vážnu hrozbu pre populácie diviakov a chovy ošípaných na Slovensku. Preto je kľúčové efektívne monitorovanie a odber vzoriek na včasnú detekciu a kontrolu týchto ochorení. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupe pri odbere vzoriek z diviaka, zohľadňujúc legislatívne požiadavky a praktické aspekty.
Právny základ monitoringu
Právny základ pre monitorovanie AMO a KMO je zakotvený v § 46 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Tento zákon ukladá povinnosť monitorovať zdravie zvierat a zabezpečovať včasnú diagnostiku nákaz.
Africký mor ošípaných (AMO) - nákaza
Africký mor ošípaných (AMO) je vírusová, vysoko kontagiózna infekcia domácich ošípaných, európskych diviakov, amerických diviakov a afrických divo žijúcich sviňovitých (prasa bradavičnaté, diviak štetinatý, diviak madagaskarský, diviak pralesný). Prejavuje sa rýchlym priebehom, s vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, inapetenciou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na slizniciach, serózach a v tkanivách rôznych orgánov. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou (85 až 100%). AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje resp. obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa. Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa zastavuje resp.
Klasický mor ošípaných (KMO)
Okrem AMO je dôležité sledovať aj klasický mor ošípaných (KMO) a trichinelózu. Odoberanie vzoriek na sérologické a virologické vyšetrenie KMO, a takisto vzorky tkaniva na trichinelózu, sa týka prakticky každého poľovníka.
Oblasti monitoringu
Dôležité je zamerať sa na oblasti Slovenskej republiky priliehajúce k oblasti Ukrajine s posledným výskytom KMO. V týchto oblastiach je potrebné zvýšené monitorovanie a odber vzoriek.
Prečítajte si tiež: Pizza Bratislava: Kde ju nájdete?
Povinnosti užívateľa poľovného revíru
Užívateľ poľovného revíru má niekoľko povinností, vrátane:
- Sledovania a monitorovania klasického moru ošípaných a trichinelózy.
- Zasielania vzoriek na vyšetrenie podľa nariadení regionálnych veterinárnych a potravinových správ (RVPS).
- Dodržiavania zásad biologickej bezpečnosti.
- Hlásenia úhynu zvierat a podozrenia z nákazy.
Opatrenia pri potvrdení KMO
Pri potvrdení prípadu KMO u diviakov na základe laboratórneho vyšetrenia RVPS nariadi v ohniskách nákazy a v nárazníkovej zóne KMO opatrenia podľa § 8 ods. 3 písm. e) a § 17 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. Medzi tieto opatrenia patrí:
- Zintenzívnený lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie a lov líšok hrdzavých.
- Sanácia uhynutej diviačej zveri.
- Celoročný lov diviačej zveri na vnadiskách (najviac jedno vnadisko na 300 aj začatých ha poľovnej plochy).
Odber vzoriek - praktické pokyny
Typy vzoriek a ich odber:
- Trichinelóza: Odobrať vzorku z bráničného piliera veľkosti minimálne 5 x 5 centimetrov.
- Klasický mor ošípaných (KMO):
- Sérologické vyšetrenie: Krv zo srdca alebo z veľkých dutých ciev. Krvná zrazenina musí mať minimálne veľkosť vlašského orecha.
- Virologické vyšetrenie: Tkanivá mandlí, sleziny a obličiek. Možno odobrať aj dve vzorky z iných lymfatických tkanív, ako sú zahltanové a príušné uzliny, ako aj lymfatické uzliny patriace k dolnej čeľusti alebo vzorky z dolnej časti tenkého čreva. Tkanivo z uvedených orgánov musí mať minimálne veľkosť vlašského orecha.
- Africký mor ošípaných (AMO): U domácich ošípaných a zvierat podozrivých z nákazy sa vždy zasiela tkanivo mandlí, sleziny, obličky, lymfatickej uzliny. Ak sa nejedná o zviera podozrivé z nákazy AMO a ide o vyšetrenie v rámci monitoringu AMO u diviačej zveri, stačí, ak vo vzorke je aspoň jedno tkanivo z uvedených orgánov, resp. jeho časť o veľkosti vlašského orecha najvhodnejšie je odobrať tkanivo sleziny, min 5g, 5×2 cm. V pokročilom štádiu rozkladu kadáveru je vhodné odobrať na laboratórne vyšetrenie dlhú rúrovitú kosť alebo hrudnú kosť. Virologické vyšetrenie u živých ošípaných, ktoré preukazujú príznaky horúčky alebo iné príznaky ochorenia na AMO sa musia odobrať vzorky nekoagulovanej krvi alebo zrazenej krvi v súlade s pokynom laboratória. Sérologické vyšetrenie je vhodná odobratá krv od živých ošípaných, resp. krvná zrazenina u diviakov zo srdca alebo veľkých dutých ciev, min.4x4cm. Množstvo vzorky pri odbere od živých ošípaných je min.3 cm3. Krvná zrazenina u diviaka musí byť minimálne veľkosti vlašského orecha.
Postup odberu:
- Mandle:
- Uloveného diviaka uložíme do chrbtovej polohy.
- Po oboch vnútorných stranách sánky vedieme hlboké rezy od brady až za hrtan (tesne za rozhraním hlavy a krku). Rezy vytvárajú klinovitý tvar.
- Uvoľníme jazyk smerom od brady k hrtanu, až kým sa neobjaví hrtanová príklopka.
- Na konci tvrdého podnebia tesne pred hrtanovou príklopkou sa nachádzajú mandle - dva útvary oválneho tvaru, asi 5mm hrubé, s drobnými jamkami na povrchu, ktoré odpreparujeme.
- Slezina, obličky a krvná zrazenina:
- Rezom v koži, podkoží a svalovine v strednej línii brucha otvoríme brušnú dutinu.
- Vyberieme črevá, žalúdok a pečeň a položíme na nepriepustnú podložku.
- V blízkosti žalúdka nájdeme slezinu - elastický tmavočervený orgán s relatívne ostrými okrajmi jazykovitého tvaru.
- Obličky sa nachádzajú v brušnej dutine, pod bedrovými stavcami. Sú fazuľovitého tvaru, na povrchu lesklé, hnedočervenej farby a zvyčajne sú obrastené tukom. Vzorka tkaniva zaslanej obličky musí obsahovať výrez kôrovej aj drieňovej časti.
- Rezom cez hrudnú kosť otvoríme dutinu hrudnú. Vyberieme srdce a pľúca.
- Srdce uchopíme do ľavej ruky v oblasti ušiek (horná časť srdca, kde vyúsťujú cievy) tak, aby hrot srdca smeroval k zápästiu ľavej ruky. Od hornej časti srdca smerom k hrotu vykonáme rez naprieč srdcovými komorami a prepážkou. Vyberieme krvnú zrazeninu zo srdca. Ak sa nedá odobrať z rôznych dôvodov krvná zrazenina zo srdca (je rozstrieľané, príp. vykrvené) krvná zrazenina sa odoberie z veľkých dutých žíl alebo z krvnej zrazeniny, nachádzajúcej sa v telových dutinách.
- Dbáme pritom, aby nebola znečistená obsahom tráviaceho aparátu.
Balenie odobratého materiálu:
- Časti odobratých tkanív a krvnej zrazeniny sa vložia do uzatvárateľného kontajnera na odber vzoriek, na ktorom je nalepený identifikačný štítok s údajmi o odobratej vzorke.
- Uzavretý kontajner sa vloží do plastového vrecka a vrecko sa uzavrie.
- Obdobne sa zabalí krv, odobratá do skúmaviek, ktoré musia byť označené spôsobom, ktorý umožňuje jednoznačnú identifikáciu zvieraťa, z ktorého bola vzorka odobratá.
Údaje o vzorke:
Osoba, ktorá vykonala odber vzorky, musí k odobratej vzorke priložiť údaje (ak nevypisuje žiadanku na mieste) o:
- Miesto odberu (chov, maštaľ, koterec).
- Dátum odberu.
- Označenie zvieraťa.
- Veková kategória.
- Počet zvierat v chove.
- Dôvod odberu.
- Klinické príznaky.
- Materiál, ktorý daná vzorka obsahuje.
Ak ide o ulovené diviaky, prikladajú sa údaje o:
- Identifikácii vzorky (číslo značky ulovenej zveri).
- Vekovej kategórii.
- Pohlaví.
- Správaní sa pred zastrelením.
- Obsahu vzorky (zaslaných orgánoch).
- Majiteľovi vzorky.
- Okrese.
- Katastrálnom území, kde bol diviak zastrelený (nájdený uhynutý).
- Poľovnom revíri -kód revíru.
- Poľovnom hospodárovi.
- Strelcovi.
- Kto a kedy odobral vzorku.
- Súradniciach GPS (v prípade podozrenia na AMO alebo ak ide o uhynutého diviaka).
Uvedené údaje zapíše úradný (súkromný) veterinárny lekár do žiadanky na laboratórne vyšetrenie. Za správnosť údajov a obsah vzorky zodpovedá veterinárny lekár, ktorý žiadanku vypísal.
Prečítajte si tiež: Korenie a varenie
Prechodné uskladnenie a doručovanie vzorky:
- Odobraté a zabalené vzorky je potrebné uchovať pri 4 °C a doručiť v čo najkratšom čase od odberu na príslušnú RVPS.
- Transport vzoriek z RVPS do referenčného laboratória sa zabezpečuje najčastejšie zvoznou linkou ŠVÚ, najneskôr však do 7 dní od odberu vzorky.
- Vzorky je potrebné uchovať na RVPS a počas transportu do laboratória pri 4 °C.
- Vzorky nesmú zamrznúť.
- RVPS vedie zoznam (resp. uchováva kópie žiadaniek) zaslaných vzoriek.
Prevencia a biologická bezpečnosť
Prevencia je kľúčová pri ochrane pred AMO a KMO. Medzi dôležité opatrenia patrí:
- Dodržiavanie v chovoch zásad biologickej bezpečnosti (dôkladné oplotenie farmy, dezinfekčné brody, evidencia a kontrola pohybu dopravných prostriedkov a osôb, prezliekanie zamestnancov a návštevníkov farmy, dodržiavať čierno-biely systém).
- Zamedzenie vniknutiu diviakov do areálu farmy, prípadne ich kontaktu s krmivom a stelivom.
- Rešpektovanie zákazu skrmovania kuchynských odpadov a výrobkov z diviačieho mäsa.
- Zákaz skladovať krmivo pre ošípané v dosahu diviakov.
- Zákaz skladovať podstielkovú slamu v dosahu diviakov min. 90 dní pred jej použitím.
Sankcie
Pri nedodržaní povinností hlásenia úhynu zvieraťa a podozrenia z nákazy hrozí chovateľovi sankcia v zmysle platnej legislatívy a to vo výške od 400 do 1000 eur v prípade fyzickej osoby a od 10 000 do 160 000 eur v prípade fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby.
Znižovanie denzity diviačej populácie
Vydanie opatrení pre pomenované poľovné revíry jasne definujúce o.i. postupy pokiaľ ide o znižovanie denzity diviačej populácie( čím nižšia denzita populácie, tým nižšie riziko prenosu vírusu medzi diviakmi) , narábania s telami diviakov, vyhľadávania uhynutých tiel diviačej zveri, systému laboratórnej diagnostiky, zákazu kŕmenia diviakov či odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov.
Prečítajte si tiež: Úspešný predaj plienkových tort