Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, sa stáva čoraz obľúbenejšou destináciou pre cudzincov. Jedným z najpríjemnejších spôsobov, ako spoznať inú kultúru, je cez gastronómiu. Ochutnávanie jedál, nezáväzné debaty o receptoch a ingredienciách - to všetko môže viesť k hlbším rozhovorom a priateľstvám. Ako teda vnímajú slovenskú kuchyňu cudzinci a aké sú ich skúsenosti?
Fenomén Miletička: Trhovisko plné chutí a vôní
Trhovisko Miletičova v Bratislave je už dávno obľúbené nielen medzi domácimi, ale aj medzi cudzincami. Chorvátsky novinár vo svojom videu s názvom Gastro tražilica opisuje svoju jedinečnú skúsenosť s návštevou tohto trhoviska a reštaurácie Modrá Hviezda v Starom meste. Na Miletičke oceňuje všehochuť - tradičnú slovenskú kuchyňu kombinovanú s maďarskými špecialitami či nemeckými klobásami.
Prvé jedlo, ktoré ochutnáva, je lángoš so smotanou, cesnakom a syrom, ktorý zaraďuje do kategórie "maďarský streetfood". Následne navštevuje Reštauráciu a bar u Zuzky, kde si dáva poriadnu porciu segedínskeho guláša. Vyzdvihuje kyslosť kapusty a zdá sa, že si na tomto medzinárodnom jedle rovnako pochutnáva.
Po presune do reštaurácie Modrá hviezda v Starom meste ochutnáva tradičné bryndzové halušky. Po prvých sústach konštatuje, že naša bryndza je "fantastická" a vyzdvihuje jej výraznú chuť. Naše halušky opisuje ako malé a predtým, ako videl svoju porciu si myslel, že mu na tanieri príde zopár väčších „ňokov“ s nastrúhaným syrom a opraženou slaninou. Po haluškách sa pustil do hustého guláša s knedľami a ochutnal aj pečenú kačicu s lokšami a červenou kapustou. Obidvom dal hodnotenie viac ako 9 bodov z 10.
Multikultúrne stretnutia: Mareena a jej festival
Združenie Mareena organizuje rôzne multikultúrne podujatia, ktoré vyvrcholia septembrovým Mareena festivalom. Na týchto podujatiach sa stretávajú cudzinci aj Slováci, aby spoločne spoznávali inú kultúru.
Prečítajte si tiež: Tipy pre nezabudnuteľnú firemnú akciu
Monika z Mareeny hovorí: „Vzniklo to tak, že za nami prišiel pán Said, ktorý prevádzkuje obchod s perzskými kobercami a chcel tu spraviť prezentáciu, ale nie len kobercov, ale celkovo iránskej kultúry. Tak sme sa dohodli, že mu dáme priestor.“
V Mareene sa väčšina podujatí súvisiacich s jedlom odohráva v komornejšom duchu. „Väčšinou mávame takéto podujatia v menšom formáte, zvykneme mávať okolo 15 až 20 ľudí. Našim klientom, ktorí sem pravidelne chodia, a ktorí majú záujem niečo navariť alebo sa nejako odprezentovať, dávame priestor na to, aby mohli ukázať, čo je v nich. Zvyčajne sa varí u nás alebo si to prinesú, ale väčšinou nemajú reštaurácie alebo zriadený biznis,“ hovorí Monika.
Príkladom je Amir, majiteľ reštaurácie Orchidea s tradičným iránskym jedlom, ktorý prišiel na Slovensko pred tromi rokmi. Spolu s pánom Saidom a jeho obchodom s kobercami a cukrárňou Sweet land sídlia na Záhradníckej ulici. A o sladkú bodku sa postarala nedávno otvorená perzská cukráreň Sweet land, ktorá ponúka baklavu rozličných druhov a ďalšie sladké špeciality.
Skúsenosti Slovákov v zahraničí: Katarína Willingham a jej škola varenia v Anglicku
Katarína Willingham, Slovenka žijúca v Anglicku, vedie úspešnú školu varenia Lemon & Soul v Southamptone. Učí ľudí, ako variť a zároveň im približuje slovenskú kultúru.
Katarína o svojom podnikaní hovorí: „Keď sa zavrela škola varenia, v ktorej som pracovala, tak som si uvedomila, ze by som chcela robiť to isté, ale nikde v okolí nebola podobná firma, v ktorej by som sa mohla zamestnať. Priatelia ma nabádali, aby som si otvorila svoju vlastnú, tak som to skúsila a o dva a pol roka neskôr sa biznis posúva ďalej a ďalej. Mám z toho obrovskú radosť a moja práca ma napĺňa.“
Prečítajte si tiež: Spojenie vína, syra a zážitkov
Katarína má tri dcéry, ktoré milujú slovenské jedlo a rady varia. Keď sa ich niekto spýta, ktoré je ich najobľúbenejšie jedlo, tak povedia: halušky a guličky ako plnená paprika.
Katarína ponúka rôzne kurzy varenia, vrátane večerných kurzov pre dospelých, teambuildingov pre firmy a privátnych lekcií. Robí aj detské narodeninové párty, kde deti varia spolu jedlo na svoju oslavu.
John & Yoko (SEX, SUSHI, ROCKANDROLL): Divadelná ochutnávka kultúr
Inscenácia John & Yoko v bratislavskom divadle GUnaGU je výnimočná tým, že divák sa ocitne na návšteve u slovensko-japonského manželského páru, Oľgy Belešovej a Masahika Shirakiho. Títo dvaja rozprávajú divadelnému publiku svoj príbeh a diváci sa dozvedajú, aké sú skúsenosti tejto dvojice zo stretnutia, poznávania a spolužitia odlišných kultúr.
Priamo v divadle sa pripravujú rôzne druhy sushi, ktoré sa dajú vzápäti ochutnať. Inscenácia tak presahuje hranice divadelných zvyklostí a vzniká prostredníctvom teatralizácie rituálu návštevy.
Oľga Belešová hovorí: „Svoje hry nepíšem, rovno ich rozprávam.“ A Viliam Klimáček, režisér inscenácie, dodáva: „V inscenácii John & Yoko zdôraznil princíp hravosti a divadelnej premeny. Pomohol Belešovej a Shirakimu predviesť sériu premien (Lennon - Oľga, Yoko - Shiraki, Bratislava, Tokio, spálňa, kuchyňa atď.) a rozohrať sériu rôznorodých situácií vďaka využitiu minimálnych pomôcok, náznakov a rozvinutia divadelnej imaginácie.“
Prečítajte si tiež: Tipy na ochutnávku syrov a mäsa
Pohľad na Čínu: Marek a jeho skúsenosti sprievodcu
Marek, skúsený sprievodca, sa často vracia do Číny a zdieľa svoje postrehy o tejto fascinujúcej krajine. Hovorí o tom, ako sa Čína mení a ako vnímajú Číňania západnú kultúru.
Marek hovorí: „Čínu treba brať historicky - väčšinu času dynastie bojovali medzi sebou, nebolo tam až toľko expanzie do sveta ako vo zvyšku zeme, a bolo veľmi ťažké zjednotiť tak veľkú krajinu. Diktatúra sa ťažko v dnešnej dobe definuje. Samozrejme, áno, je potlačená sloboda slova, médiá sú regulované (to sú aj v Nemecku), náboženstvá sú kontrolované… V našich očiach a v informáciách, ktoré sú nám o Číne podávané, to môže znieť ako prísna diktatúra. Ale ak navštívte Čínu, dozviete sa od našich vynikajúcich sprievodcov a mojich kolegov vyškolených v našej akadémii detailné informácie o histórii i kultúre. Samozrejme, niektoré témy sú tabu, rovnako ako v každej krajine.“
Marek tiež spomína, že Číňania milujú peniaze a blahobyt, a ak nepracujú celý deň, pracujú aspoň niečo navyše. V Číne je veľmi silná kultúra v rámci rodiny a komunity - ak je mne dobre, bude aj tebe a aj ostatným.
Zároveň hovorí, že Čína je známa výkonnostným tlakom už od detstva - školské testy, pracovné tempo, „face culture“. Face culture je veľmi silná a niekedy to je dosť problém, keďže v Číne „neexistuje problém“ - ak náhodou vznikne, tak sám zanikne.
Marek zdôrazňuje, že Čína má extrémne bohatú históriu a každá dynastia niečo priniesla. Tibet je jedno z najkrajších miest/oblastí, kde v živote bol. Zároveň o Číne hovoríme ako o hypermodernej krajine, kde vlaky fungujú pomaly ako lietadlá a sú extrémne rýchle.
Rozmanitosť chutí a kultúr: Festival Rozmanitosť v Košiciach
Festival Rozmanitosť v Košiciach spája ľudí rôzneho pôvodu, etník a kultúry. Jeho hlavná myšlienka sa v plnosti rozvinula už počas úvodného podujatia - Živej knižnice.
Každá „živá kniha“ pripravila pre svojich hostí aj gurmánsku či inú ukážku svojej kultúrnej identity. Študenti si tak pochutnali na ukrajinských pirohoch, tradičnom bulharskom koláči či iránskej nátierke zo šošovice a červenej fazule a osviežili sa francúzskym Pastisom a mongolským slaným čajom.
Festival Rozmanitosť sa každý rok zameriava na inú tému, inú menšinu, ktorej príbehy prináša verejnosti. Jeho vyvrcholením je Polievkový festival, ktorý ponúka prostredníctvom umenia pohľad na citlivé témy spoločnosti a prináša reálne príbehy a dáva problémy ľudí do centra pozornosti.
Polievkový festival: Spojenie kultúr cez žalúdok
Polievkový festival je jedinečnou udalosťou, ktorá spája ľudí rôznych národností a kultúr prostredníctvom jedla. Obyčajná polievka je to, čo dokáže ľudí spájať, napriek tomu, že každá je iná a prezentuje rôznorodú kultúru národov a národností, žijúcich v metropole východu.
Na degustáciu chutného jedla z kuchýň cudzokrajných i domácich sa každoročne usilovne pripravujú súťažné tímy, ktoré s chuťou varili a ponúkali to najlepšie zo svojich tradičných receptov v snahe zaujať porotcov i všetkých „hladných“ návštevníkov.
Návštevníkov sa snažili zaujať nielen polievkou, ale aj ukážkou tradičných odevov, spevom, iní ochutnávkou domácich koláčov, jaternicou, lokšami alebo marikľou - tradičným rómskym chlebom.
Káva, čaj, čokoláda: Festival pre pôžitkárov
Festival Káva, čaj, čokoláda je určený pre milovníkov týchto dobrôt. Návštevníci majú možnosť stretnúť sa, ochutnávať a porozprávať sa s tými najväčšími odborníkmi.
Kávová, čokoládová a čajová udalosť roka s prenikavou vôňou, okúzľujúcou arómou a nezameniteľnou chuťou prináša najkvalitnejšie kávy z domácich a zahraničných pražiarní, ponúka remeselné cukrovinky a pohladí zmysly čistou chuťou kvalitných čajov.
Celodenný sprievodný program prevádza účastníkov novými trendmi, tradičnými postupmi, alternatívnymi metódami a bohatou kultúrou. Stále sú pripravené diskusie, prednášky, súťaže, workshopy, cestovateľské kiná, hudba a mnoho ďalších aktivít.
Cassovia Gipsy Fest: Oslava rómskej kultúry
Rómovia majú muzikálnosť zakódovanú v génoch. Cassovia Gipsy Fest prináša atmosféru plnú rómskeho temperamentu, šarmu, talentu a emócií.
Na pódiu sa striedajú známe skupiny a predvádzajú svoje umenie vo vystúpeniach, pri ktorých sa návštevníkom rozprúdi krv v žilách od prvých až po posledné tóny. Organizátor dáva na svojich podujatiach priestor aj mladým rómskym talentom.
Koncerty v parku za „PAĽIKERAV“, po rómsky „za ďakujem“ sa začali organizovať ako oslavy rómskej kultúry. Ich cieľom je motivovať a inšpirovať ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia prostredníctvom príbehov zaujímavých a talentovaných ľudí.
Daniel Feranec a Čoje: Bratislavský foodbloger radí, kam na dobré jedlo
Daniel Feranec, autor najznámejšieho foodblogu v Bratislave, Čoje, radí, kam sa vybrať na dobré jedlo a aké trendy nás čakajú.
Ak sa bavíme o vietnamskej kuchyni, určite na Miletičku do Phong Nam na bún bò nam bộ. Ak by ste chceli niečo japonské, tak odporúčam polievku ramen v Ramen Kazu. Mám obľúbenú v pizzerii Basilicó, to je taký neapolský štýl. Veci, ktoré robia v Barozu v Petržalke, majú veľmi blízko k tomu, čo poznáme z domácej kuchyne.
Daniel hovorí, že úplne notoricky sa v Bratislave nedarí francúzskej kuchyni. Ak má niečo šancu, tak je to poke (havajské jedlo zo surových rýb podávaných s ryžou v miske).
Daniel sa snaží kontaktu s podnikmi vyhýbať, lebo chce, aby jeho skúsenosť s jedlom bola čo najbližšie tomu, čo v podniku zažije ktokoľvek iný.