Terchová, malebná obec obklopená nádhernou prírodou Malej Fatry, je známa nielen svojou bohatou históriou, ale aj kultúrnymi tradíciami. História Terchovej sa začala písať pred viac ako štyristo rokmi. Prvé písomné správy o Terchovej (pôvodne Kralowej) pochádzajú zo 16. storočia, z obdobia valašskej kolonizácie Slovenska. Obec patrila panstvu Strečno-Gbeľany.
Osídlenie a kolonizácia Terchovej
Prítomnosť človeka v Žilinskej kotline bola zaznamenaná už v dobe okolo 20 tisíc rokov pred naším letopočtom. Avšak, najstarším známym dokladom o pobyte človeka v chotári Terchovej je železný hrot kopije nájdený na Medziholí, ktorý je podľa odborníkov z 9. storočia n. l. Osudy terchovského chotára nepriamo súvisia s dejinami Starého hradu a panstva Strečno. Starý hrad sa pôvodne nazýval Varín alebo „Varna“, lebo v rokoch 1111 - 1113 sa v listinách spomína „castrum Varna“.
V 16. storočí k Pongrácovskému panstvu patril Starý hrad, kaštieľ v Krasňanoch a Nededzi, mestečko Varín, obce Belá, Kotrčina Lúčka, Krasňany, Lysica, časť Nededze, Nezbúdska Lúčka, Sňažnica, Stráže a Zástranie. Pongrácovci venovali pozornosť hlavne poľnohospodárstvu. V horských oblastiach chovali ovce a ťažili drevo. Hrad Strečno sa spomína prvý raz v roku 1358. Terajší terchovský chotár bol teda súčasťou Strečnianského panstva, ktoré sa neskoršie rozdelilo na Tepličské a Gbelianske.
Valašská kolonizácia
Pohyb obyvateľstva v horských častiach Karpát v 14. - 17. storočí súvisel s politickými a hospodárskymi udalosťami v Uhorsku a okolitých štátoch. Na východnom Slovensku sa spomínajú Valasi už v 14. storočí. Postup Valachov z východného Slovenska na západ možno pozorovať podľa archívnych správ. Roku 1359 sa Valasi spomínajú na východnom Slovensku, v roku 1435 v Šarišskej stolici, roku 1470 na Horehroní, roku 1474 na Orave, roku 1510 na Žiwiecku v Poľsku a roku 1532 už na slovensko-moravských hraniciach.
V 16. storočí majitelia feudálnych panstiev v horských oblastiach Slovenska v snahe získať nové príjmy využívajú svoje pozemky stále intenzívnejšie. Aj príchod Valachov do Trenčianskej stolice súvisel so snahou feudálnych panstiev získať nové zdroje príjmov z dovtedy neobrábaných časti majetkov. Na Strečnianskom panstve v druhej polovici 16. storočia Dersffyovci zahusťujú staré osídlenie v okolí Varínky a povolávajú Valachov.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť chutné bezlepkové cestoviny
Dňa 22. apríla 1580 Mikuláš a František Dersffy uzavreli „..zmluvu o pokonání s Jirikem Mudranem a jinými tovariši jeho na ten spusob: ponevadž on budúc dobrovolne zvolen od jiných svojich tovariši a suseduv za richtára zákupného, že by sa on najprv a podle neho jiných dvanáste staval a budoval na miste jim od nás daném za Královu lúku jmenovaném na Rownej hore…“ Zakladajúca listina Terchovej je písaná v staroslovenčine a jej upravené znenie je takéto: „My Mikuláš a František Dersffy zo Szerdahelu a zo Strečna oznamujeme všetkým a každému jednému ne vedomosť dávame, kto tento list bude čítať, alebo o ňom počuje, že sme v piatok pred svätým Jurajom uzavreli túto zmluvu a dohodu s Jurkom Mudranom a jeho tovarišmi.
Trinásť valašských rodín sa usadilo na východ od Kráľovej lúky, čo je priestor medzi terajšou osadou Hlboké a stredom obce Terchová. Pomenovanie Kráľova a Terchová sa ešte určitý čas používalo súbežne. V listine o predaji mlyna zo 4. októbra 1597 sa dvakrát uvádza názov Kráľova a a ešte aj na začiatku 17. storočia sa používa dvojaké pomenovanie.
Terchová počas druhej svetovej vojny
Počas druhej svetovej vojny bola obec pri ústupe fašistických vojsk dňa 8. - 9. apríla 1945 vypálená. V dôsledku tejto skutočnosti sa museli desiatky terchovských rodín vysťahovať do iných oblastí Slovenska. Terchová bola v roku 1945 oslobodená ako prvá obec žilinského okresu.
Prípravy na obranu Kysúc
Kysuce patrili k posledným oslobodeným regiónom na území Slovenska. Viaceré obce, najmä tie ležiace v západnej časti regiónu, sa slobody dočkali až tesne pred samotným koncom druhej svetovej vojny. Nemcov z Kysúc vytlačil sovietsky útok vedený v rámci moravsko-ostravskej operácie, ktorú Červená armáda podnikla v dňoch 10. apríla až 3. mája 1945. Hlavný cieľ ofenzívy - Ostravsko bolo jednou z najpriemyselnejších oblastí strednej Európy. Obsadeniu tejto oblasti preto Sovieti prikladali mimoriadny význam.
Pred neustále silnejúcim tlakom Červenej armády pristúpilo nemecké velenie na Slovensku k systematickej výstavbe obranného pásma tiahnuceho sa na juhovýchod od Ostravy. S výstavbou opevnení začali Nemci už v prvých dňoch po porážke povstania. Na Kysuciach v nasledujúcich mesiacoch vybudovali obranné postavenia tiahnuce sa v niekoľkých líniách. Ďalšia obranná línia sa tiahla od Jablunkovského priesmyku ku Čadci a ďalej pokračovalo údolím Kysuce až k Váhu. Wehrmacht svoju pozornosť pri budovaní opevnení zameral najmä na strategické dopravné komunikácie.
Prečítajte si tiež: Rozvoz jedla v Terchovej: Kompletný prehľad
O opevňovaní týchto miest svedčí aj vyhláška Úradu práce v Čadci z 8. septembra 1944 o povinnej práci pri hĺbení zákopov, ktorá sa týkala všetkých mužov a žien od 16 do 60 rokov s výnimkou tých, ktorí pracovali v podniku dôležitom pre obranyschopnosť štátu. Nesplnenie pracovnej povinnosti zákopových prác bolo postihované podľa vyhláseného stanného práva.
Podľa spomienok pamätníkov: „Koncom vojny sa kopali zákopy, aj ja som chodila, lebo som už mala pätnásť rokov a to nám aj platili. Z každého domu musel niekto ísť kopať - do Staškova, do Oščadnice. Chodili sme tam vlakom, v takých dobytčích vagónoch, vozili nás kam bolo treba. Otec bol vtedy za robotou v Ostrave, tak som išla ja."
Proti Červenej armáde mali Kysuce brániť nemecké jednotky, ktorých jadro tvorila 304. pešia divízia pod velením plukovníka Friedricha Krügera (jednotke velil od februára do 6. apríla 1945) a plukovníka Roberta Badera, ktorý bol veliteľom od 6. do 16. apríla 1945. Táto nemecká divízia bránila Kysuce proti Vinogradovovým jednotkám, pričom proti Medvedevovmu 17. streleckému gardovému zboru na dolných Kysuciach stála 16.
Oslobodenie Terchovej
Kysuce mali obsadiť sovietske jednotky 18. armády 4. ukrajinského frontu pod vedením generálporučíka Antona Josifoviča Gastiloviča postupujúce v niekoľkých prúdoch. Z Oravy do Bystrickej doliny útočili vojská 159. Od severovýchodu v smere Zywiec - Milówka - Skalité postupovali vojská 24. streleckej divízie na čele s generálmajorom Fjodorom Alexandrovičom Prochorovom. Na dolné Kysuce v smere od Zázrivej a Terchovej zas útočili vojaci 17. gardového streleckého zboru vedení generálporučíkom Nikoforom Vasilievičom Medvedevom. Leteckú podporu vojsk zabezpečovala 8. letecká armáda generálporučíka V. N.
Bojové operácie Červenej armády začali 6. apríla na oravsko-kysuckom pomedzí. V tento deň jednotky 159. pevnostnej brigády 18. armády 4. Na výšine Beskýd ako prvé Sovieti hneď 6. apríla obsadili najvýchodnejšie kysucké obce. Boli to dnes už zaniknuté obce Harvelka a Riečnica a tiež Nová Bystrica aj s miestnou časťou Vychylovka ležiace na území vtedajšieho okresu Kysucké Nové Mesto.
Prečítajte si tiež: Halušky, Jánošík a dychberúca príroda: To je Terchová!
Dňa 10. apríla 2015 uplynulo 70 rokov od oslobodenia Terchovej. Terchovú oslobodzovala 138. sovietska strelecká divízia 17. gardového streleckého zboru 18. armády 4. ukrajinského frontu. Velenie zboru volilo pre 138. divíziu smer hlavného úderu po čiare Zázrivá - Medziholie - Štefanová. Ako prvá v Žilinskom okrese bola 6. apríla 1945 oslobodená osada Štefanová, keď k nej prvosledové jednotky osloboditeľov dorazili od Zázrivej. Až 10. apríla 1945 sovietski vojaci definitívne oslobodili Terchovú, pričom museli zviesť na dolnom konci obce tuhé boje, odstrániť množstvo mín a umlčať palebné postavenia nepriateľa v najbližšom okolí. Iba v týchto bojoch padlo 370 dôstojníkov a vojakov oslobodzovacích vojsk.
Počas oslobodzovacích bojov, na samom sklonku druhej svetovej vojny, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. Nemci začiatkom apríla 1945 pri svojom ústupe vypálili celkom 170 domov.
Dňa 1. mája už Krásno kontrolovali ruské hliadky smerujúce do Šustkov a na Kýčeru. Z Bystrickej doliny Červenoarmejci ďalej neustále prúdili smerom na Čadcu. Nemci pri svojom ústupe zničili železné cestné mosty cez Kysucu pri Horelici a na námestí, tiež železničné mosty pri bitúnku, na Podzávoze a všetky mosty na makovskej železnici. V úseku dvojkoľajnej trate Čadca − Žilina tak boli koncom 2.
Život v Terchovej počas vojny
Pred vznikom vojnového slovenského štátu sa tu žilo veľmi ťažko, bola svetová kríza. Počas neho síce nie dobre, ale predsa len trochu lepšie, tvrdí v rozhovore 81-ročný znalec Terchovej. Terchová je katolícka obec…… čisto katolícka. Na čele vojnového štátu stál kňaz Jozef Tiso.
Súčasnosť Terchovej
Terchová je dnes moderná obec s bohatou históriou a kultúrou. Obyvatelia obce sa odjakživa zaoberali chovom oviec, pracovali v lesoch a v lomoch. obec je svojou geografickou polohou známa aj ako turistické centrum Malej Fatry.