Vianočné sviatky sú obdobím, kedy sa stretávame s rodinou, priateľmi a prežívame chvíle plné radosti a pokoja. Súčasťou týchto sviatkov sú aj rôzne tradície a zvyky, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Jednou z nich je aj konzumácia oblátok, ktoré majú v slovenskej kultúre svoje nezastupiteľné miesto.
Úvod do Vianočných Tradícií
Vianočné sviatky sú pre mnohých synonymom pre nákupné centrá plné ľudí, bohaté dary pod stromčekom a preplnené stoly na Štedrý deň. Avšak, naši predkovia slávili Vianoce úplne inak. Dôraz sa kládol na duchovný rozmer sviatkov, súdržnosť rodiny a dodržiavanie tradícií. Oblátky boli a stále sú súčasťou tohto dedičstva.
Etnologický Pohľad na Vianoce
Etnologička Katarína Nádaská, odborníčka na zvyky a tradície našich predkov, zdôrazňuje, že Vianoce boli v minulosti vnímané predovšetkým duchovne. Cirkevné sviatky sa svätili a mali presné postupy, ktoré sa po stáročia dodržiavali. Vianoce boli o súdržnosti, rodine a duchovnosti, o tom, že si ľudia skutočne môžu oddýchnuť. Bežne sa neoddychovalo ani v zime, keď vonku nebolo veľa roboty. Ženy mali plné ruky práce, konečne mohli priasť, tkať, muži opravovali. Nikdy sa nezaháľalo, ale sviatky sa svätili, vtedy si chceli užiť súdržnosť rodiny so všetkým, čo k tomu patrilo.
Príprava na Zimu v Minulosti
Životný štýl našich predkov bol odlišný od toho nášho. Boli nižší, útli a šľachovití. Ich zdravotný stav bol iný. Nepoznali civilizačné či srdcovo-cievne choroby. Samozrejme, kým sa nevynašli a nerozšírili antibiotiká, umierali na zápal pľúc, tuberkulózu, reumu. S utužovaním však problém nebol, na celom území Slovenska sa robila kyslá kapusta, stlačila sa do sudov, bola skutočne vďačnou zimnou plodinou, pretože sa urodila všade. Strava mala jednoduchý princíp sezónnosti a lokálnosti. Nepoznali syntetické vitamíny, ale prírodné. Fytoterapia bola po stáročia veľmi bežná liečebná metóda. Všetky bylinky, ktoré mali blahodarné efekty, sa zbierali a pili celú zimu vo forme čaju. Sladilo sa veľmi málo a prevažne medom.
Advent a Predvianočné Obdobie
Vianočné obdobie sa začína Štedrým dňom, ale predchádza mu predvianočné obdobie, adventné (z lat. adventus - čakanie, očakávanie, pozn.) v biblickom zmysle očakávanie narodenia Ježiša Krista. Advent sa nazýval aj malý pôst, ľudia obdobie brali ako duchovnú aj fyzickú prípravu. V minulosti sa tiež upratovalo, ale okienka na chalupách boli malinké, pretreli sa vechťom, nebola to taká drina ako dnes. V spomínanom pôste nešlo veľmi o nejedenie mäsa. Zhruba od 13. storočia sa cirkevní otcovia uzhodli, že počas pôstu je možné jesť ryby, dokonca všetky živočíchy, ktoré žijú vo vodách. Nachádzame odpoveď na otázku, prečo sa nám v rámci tradície udržala na štedrovečernom tanieri obligátna ryba. V stredoveku boli adventná a štedrovečerná špecialita bobrie chvosty či ondatrie líčka. Dnes sú tieto tvory chránené, už sa vôbec nekonzumujú. Čo sa týkalo pôstu, nekonali sa hlučné zábavy a svadby.
Prečítajte si tiež: E-recept a občiansky preukaz
Mikuláš a Jeho Vývoj
Sviatok svätého Mikuláša, ktorý predchádza Vianociam, sa rozšíril v Európe až v 18. storočí, hoci legenda o živote svätca je stará. Zvyk obdarovávať vznikol na základe legendy o Mikulášovi, ktorý pomohol trom dievčatám, ktoré nemali peniaze na veno. V socializme Mikuláša nahradil dedo Mráz so svojou Snehulienkou z Čukotky. Do celej tejto hry vstúpil okrem Mikuláša a deda Mráza aj Santa Claus. Dnes si dieťa môže vybrať podľa preferencií.
Štedrý Deň a Prípravy
Ak sa vrátime k tradičným Vianociam, ženy vstávali o druhej hodine po polnoci, večer si nachystali kvások, zarobili pekne v korýtku cesto, aby im vykyslo, pretože sa musel začať piecť vianočný chlebík. Piekol sa na celé sviatky. Tiež kysnuté koláče, na začiatku adventu zase medovníčky. Na slovenskom vidieku dlho pretrvávala klasika, a teda kysnuté koláče plnené obsahom, čo dom dal, čiže orechy, slivkový lekvár, mak. Bolo pravidlo, že kým vyšlo slnko, ženy mali mať napečené. V mestskom prostredí, v 17. či 18. storočí, chovali ešte stále remeselníci v Bratislave kravy, ale zvyky mali trochu iné. Napríklad na Štedrý deň chodili v Prešporku najmä otcovia so synmi na saniach po jedličku, dohodli sa s horármi. Tradícia prišla z nemecky hovoriacich krajín.
História a Význam Oblátok
Vianoce sú bezpochyby jedným z najväčších kresťanských a občianskych sviatkov. Slávia sa už od 7. storočia a ich kúzlo je často opradené mágiou, rodinnými tradíciami i starobylými zvykmi. Súčasťou štedrovečerného stola sú aj oblátky, ktoré majú svoj rituálny význam. Ako prvý chod Štedrej večere sa podávali oblátky, najčastejšie s medom a cesnakom. Zvyčajne ich piekli a ešte pred sviatkami po domoch roznášali miestni učitelia.
Symbolika Oblátok
Okrúhle, oválne či zatočené do trubičiek symbolizovali hostiu. Bol prosbou a zároveň vďakou za tento každodenný pokrm. Jeho pečenie a aj samotné jedenie sprevádzalo množstvo magických úkonov. Piekol sa včasráno, aby bol čerstvý. Do cesta sa zaprával mak, zrno, semená, zapichával sa do neho cesnak, petržlenová vňať, šípky, bylinky. To všetko malo privodiť zdravie, hojnosť a ochranu pred zlými silami.
Ďalšie Vianočné Pokrmy a Ich Symbolika
Z chlebového cesta sa piekli aj drobné figúrky, koláče v tvare vtáčikov či bábik boli určené koledníkom a deťom. Vianočka a jej prepletené vrkoče vyjadrujú svornosť v rodine. Aj opekance vznikli z chlebového cesta. Upečené dlhšie šúľky sa pred podávaním nalámali a obarili vodou alebo mliekom. Najčastejšie sa ponúkajú poliate medom a bohato posypané makom.
Prečítajte si tiež: Inšpirácia na tortu pre chlapca
Strava Našich Predkov
Ešte pred sto rokmi boli u nás najrozšírenejším jedlom kaše. Pohánkové, jačmenné, ovsené, kaše zo strukovín, najmä hrachu. Zemplínske jedlá sú totiž vskutku veľmi prosté. Frištik (raňajky) tvoril základ celodennej stravy. Skladal sa z toho, čo ostalo z predošlého dňa, s nejakým prídavkom, obyčajne išlo o rezanki do mľika, krupi do mľika a pod.). Ba častejšie sa uvarilo len za hrniec kaveju (kávy, väčšinou iba obilnej, t. j. melty) a k tomu sa lepšie zišiel pritopeni chľib (hrianky). Chudobnejší gazda zas aspoň trochu ľekvaru (varil sa len slivkový). Obedovať sa zvyklo dosť neskoro, až po druhej, prípadne ešte neskôr. Večera bola skromnejšia, ale dôležitá. Základným pokrmom bol chlieb.
Chlieb Ako Základ Života
Chlieb bol najzákladnejším pokrmom, preto sa akosi patrí spomenúť ho osobitne. Gazdiná ho musela (mohla?) odísť z poľa trochu skôr ako ostatní. Gazda miesil chlieb dvakrát. Nesmelo to však byť v nedeľu. Gazdiná chlieb prikryla plachtou a uchpala gazdiňu do peca. Hovorilo sa, že gazdiná robí pri miesení, pri sádzaní a pri krájaní. Spolu s chlebom sa piekol aj tzv. chľebovi poplanok.
Zemplínske Špeciality
Medzi zemplínske špeciality patril holubki (kapustné listy plnené ryžou a mäsom), polievky z najrozličnejšej zeleniny (pasuľova, t. j. fazuľová, resp. hrachova, bandurkova, resp. zemiaková, mrkvova a pod.), zahustené múčnou zápražkou, pretože čistý zeleninový vývar by nebol dosť výdatný. Zápražka pridáva až počas varenia. Ciberej dobre padol najmä v lete, večer po robote. Hlavné jedlo bolo u prostých ľudí väčšinou „vegetariánske“, bezmäsité. Už spomenuté mliečne prívarky sa podávali s chlebom.
Súčasnosť a Zachovanie Tradícií
Vianočné oblátky sú aj v súčasnosti symbolom Vianoc a tradície. Hoci sa doba mení a modernizuje, snaha o zachovanie tradičných hodnôt a zvykov pretrváva. Oblátky nám pripomínajú našu históriu, kultúru a súdržnosť rodiny.
Prečítajte si tiež: Nové požiadavky pre jedlé fotky