Grécko, známe svojou bohatou históriou a kultúrou, je tiež domovom pre rôzne druhy ovocia, ktoré sú menej známe v iných častiach sveta. Okrem tradičných citrusových plodov a olív sa v Grécku pestujú aj netradičné druhy ovocia, ktoré ponúkajú jedinečné chute a nutričné benefity. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto menej známych plodov, ktoré obohacujú grécku kuchyňu a záhrady.
Dula hrušková (Cydonia oblonga)
Dula hrušková (Cydonia oblonga) je ovocný strom, ktorý produkuje jedinečné a aromatické plody známe ako duly. Hoci dnes nie sú duly také bežné ako iné ovocie, stále majú svoje miesto v tradičnej kuchyni mnohých krajín, najmä v Stredomorí, na Blízkom východe a v strednej Európe.
Pôvod a história
Dula hrušková pochádza z oblasti okolo Kaukazu, Iránu a strednej Ázie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Postupne sa rozšírila do Stredomoria a celej Európy. Duly sú starodávnym ovocím, ktoré bolo pestované už v starovekom Grécku a Ríme.
Charakteristika plodov
Plody duly hruškovej majú hruškovitý alebo jablkovitý tvar, zvyčajne sú žlté až zlatisté, keď dozrejú. Ich šupka je tvrdá a pokrytá jemnými chĺpkami, ktoré sa po dozretí dajú ľahko zotrieť. Dužina je biela až krémová, veľmi tvrdá a suchá, čo ju robí nevhodnou na priamu konzumáciu.
Chuť a využitie
Surové duly sú veľmi trpké a tvrdé, čo ich robí nevhodnými na priamu konzumáciu. Po tepelnej úprave sa však ich chuť mení na sladkú, s komplexnými ovocnými a kvetinovými tónmi. Duly sú ideálne na prípravu marmelád, džemov, kompótov, a dezertov. Vďaka svojmu vysokému obsahu pektínu sú vynikajúce na prípravu želé. Často sa používajú aj ako prísada do pečených jedál, napríklad do koláčov, alebo ako príloha k mäsu.
Prečítajte si tiež: Grécke špeciality v pestovaní ovocia
Pestovanie duly hruškovej
Dula hrušková je prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam, ale najlepšie sa jej darí v teplejších oblastiach s miernymi zimami a teplými letami. Dobre znáša chlad a môže prežiť aj mrazy. Vyžaduje plné slnko, aby sa zabezpečil optimálny rast a produkcia plodov. Dule preferujú dobre priepustnú, úrodnú pôdu, ktorá je mierne kyslá až neutrálna (pH 6,0-7,0). Sú tolerantné voči rôznym typom pôdy, vrátane hlinitej a piesočnatej pôdy, pokiaľ má dobrú drenáž. Potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia sucha a počas rastu plodov. Dula hrušková je stredne veľký strom, ktorý môže dorásť do výšky 4-6 metrov. Plody duly sa dajú skladovať niekoľko mesiacov na chladnom a suchom mieste. Duly dozrievajú na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, v závislosti od klimatických podmienok. Plody sa zbierajú, keď sú úplne zrelé a žltej farby.
Japonská slivka 'Jamaica'
Japonská slivka 'Jamaica' je charakteristická svojimi stabilnými a bohatými výnosmi. Voči mrazom a chorobám je vysoko odolná. Patrí medzi veľmi obľúbenú odrodu slivky.
Pestovanie a charakteristika
Japonská slivka alebo bluma bola vyšľachtená v Amerike a je vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti. Je veľmi produktívna. Vytvára väčšie, guľovité plody, sfarbené do tmavofialova až čierna. Dužina je žltá, pri kôstke ružovkastá, s výrazne sladkou chuťou a vyváženou sladkokyslou príchuťou. V Grécku dozrieva v priebehu júla, u nás väčšinou o mesiac neskôr, v závislosti od klimatických podmienok. Plody sú súmerné, rovnakej veľkosti. Šupka má červeno ružovkastý nádych, s totožne prefarbenou dužninou, ktorá ľahko priľne na kôstke. Zberajú sa od augusta do polovice septembra a môžu sa skladovať približne mesiac.
Pistácia 'Aegina'
Pistácia 'Aegina' je odroda vyšľachtená v gréckej oblasti Aegina. Patrí k najlepším a najpestovanejším v celom Grécku.
Charakteristika a pestovanie
Listy sú kožovité, lesklé, zelené a opadavé. Plody sa zbierajú v červených a žltých strapcoch. Dozrievajú v druhej polovici októbra. Jadrá sú pomerne veľké, vážia 0,97 - 1,12 g (v suchom stave). Majú zelenú farbu s hnedočerveným obalom. Podpník UCB1 - jedná sa o novo používanú podnož pri pestovaní pistácií. Hoci sú pestované formy mrazuvzdorné do -10°C až -12°C, odporúčame pestovať mladé rastliny ako prenosné.
Prečítajte si tiež: Predaj exotického ovocia
Orech kráľovský (Juglans regia)
Orech kráľovský, niekedy tiež ako orech vlašský, latinsky Juglans regia, je vysoký opadavý strom z čeľade orechovitých. Orechy majú pre ľudí mnoho významov. Asi tým najdôležitejším sú ich plody, teda orechy, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok.
Stanovište a pôda
Orechy vysádzame ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa - vždy ako solitéry. Vhodná pôda je stredne ťažká, hlinitá až hlinitopiesčitá. Substrát by mal byť neustále vlhký. Tomuto druhu sa primárne venujeme v našom článku. Ide totiž o najrozšírenejší druh u nás. Strom je vysoký, široký a pôsobí majestátnym dojmom. Počas jari sa na vetvách objavujú samčie a samičie kvety, ktoré produkujú pomerne veľa nektáru, a tak lákajú do svojej blízkosti opeľovače. Orech sa v záhradách pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve. Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi. Údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz.
Zdravotné benefity orechov
Samotné plody, teda vlašské orechy, majú na ľudské zdravie veľký vplyv. Pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a celého kardiovaskulárneho systému, zlepšujú celkový metabolizmus a podieľajú sa na správnom zažívaní. Pravidelnou konzumáciou vlašských orechov tiež podporíte zdravie kostí, zubov, vlasov a nechtov. Látky obsiahnuté v suchých plodoch zlepšujú príznaky cukrovky II.
Pestovanie orecha
Pokiaľ vysádzame viac kusov, dodržujeme rozostupy 14 metrov medzi jednotlivými stromami. Jama by mala mať veľkosť ideálne 50x50 centimetrov, najlepšie však 60x70 centimetrov. Ako vypestovať orech z orecha? Je to pomerne zdĺhavý a náročný proces, ktorý má často neistý výsledok. Pokiaľ sa aj napriek tomu chcete do pestovania týmto spôsobom pustiť, pripravte si neolúpané orechy. Tie namočíme do vody a potom odstránime dužinatý obal. Následne je nutné udržať orechy cez zimu v chlade. Ideálne je umiestniť ich do mrazničky. Najlepším variantom, ako pestovať orech, je zakúpiť si už predpestovanú drevinu. Vybrať si môžete z rôznych odrôd a veľkostí sadeníc. Výhodou väčších sadeníc je, že sú staršie a na plody nebudete čakať tak dlho ako pri najmenších sadeniciach. Orech vysádzame na jar aj na jeseň. Pokiaľ zvolíme jesennú výsadbu, nezabúdame mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Orechy rastú pomerne pomaly. Ročné príbytky sú závislé od podmienok, v ktorých rastlinu pestujeme. Za nedostatku vody nemusia na stromčeku vyrašiť nové vetvy pokojne po celý rok. Udáva sa však, že priemerný prírastok pri dobrej starostlivosti je asi 20 centimetrov za rok. Orechy najčastejšie prvýkrát plodia 10 až 15 rokov po výsadbe.
Rez orecha
Tieto stromy spravidla rez príliš nevyžadujú. Po výsadbe je vhodné skrátiť výhonky, aby sa koruna dobre rozvetvila. U orechov je postup pri rezaní vetiev trochu iný ako u ostatných stromov. V tomto prípade totiž k skráteniu vetiev pristupujeme počas vegetačného obdobia, nie v zime alebo v predjarí. Počas zimného rezu sa totiž rany dobre nezacelia a strom by mohli napadnúť choroby.
Prečítajte si tiež: Osviežte si ráno
Dula a dulovec: Rozdiely
Dula a dulovec sú veľmi podobné názvy, ktoré označujú odlišné rastliny alebo ich časti. Dula je plod duly obyčajnej alebo podlhovastej (Cydonia oblonga). Jedná sa o strom či ker dorastajúci do výšky päť až osem metrov. Stromčeky je možné pestovať aj ako okrasné. Dula je teda názov pre plody dule - dreviny. Jedná sa o podlhovastú malvicu, ktorá pripomína akéhosi kríženca medzi jablkom a hruškou. Dule majú žltú farbu a výraznú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C aj ďalších zdraviu prospešných látok. Konzumujú sa len tepelne upravené. Kvety dule sú podobné ako u blízko príbuzných stromov z čeľade ružovitých. Sú päťpočetné a majú ružovú farbu. Vzhľadom na kyslú chuť sa dule najčastejšie tepelne spracovávajú. Okrem chutných marmelád, džemov a zavaranín sa z malvíc pripravuje aj želé alebo pálenka.
Pestovanie dule
Dulám sa darí v úrodnej hlinitej pôde, ktorá si udržuje optimálnu vlhkosť. Po vysadení mladého stromčeka je dôležité ho pravidelne a dostatočne zalievať ihneď po vysadení aj v celom nasledujúcom roku. Pokiaľ zvolíme správne stanovište a kvalitnú hlinitú pôdu, nie je potrebné stromy ďalej prihnojovať. Aby vznikol z rastliny klasický strom s mohutnejším kmeňom, treba ju k tomu od začiatku smerovať. Pri sadeniciach sa ponecháva iba terminálny výhonok, ktorý sa hore zreže, aby sa začal rozvetvovať. Zvyšné výhonky úplne skrátime. Kmeň dule je silný asi ako u jabloní či hrušiek a nie príliš vysoký. Ak necháme dulu rásť bez počiatočného tvarovania, vyrastie z nej vysoký, bohato vetvený ker. Ten je vhodné tvarovať, výrazne to uľahčí zber plodov. Čo sa týka rezu, na konkrétnych „pravidlách“ sa nezhodnú ani odborníci. Niektorí pestovatelia preferujú radikálny rez a vetvy kríkov (či stromov) zrezávajú až o polovicu každý rok. Toto nezvyčajné ovocie sa bude skvele vynímať na slnečnom mieste vo vašej záhrade.
Dulovec
Aj keď je názov rastliny veľmi podobný, jedná sa o dva úplne odlišné druhy. S pestovaním je to obdobné ako pri duliach. Dulovec však počas života dobre znáša sucho, takže v ďalších rokoch už nie je zálievka nutná, s vodou ker zvládne hospodáriť sám. Plody dulovca sú podobné duliam. Sú však menšie a menej chutné.
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica)
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) patrí do čeľade ružovitých rastlín, rovnako ako napríklad jablone, broskyne či hrušky. Pochádza z oblastí Malej Ázie, avšak vzácne ju nájdeme voľne rásť aj v Európe. Jedná sa o opadavý ker či strom dorastajúci do výšky až 4 metrov. Koruna je nepravidelne rozložená do strán, pomerne košatá. Mišpula má dlhé, kožovité, zelené listy a výrazné biele kvety.
Pestovanie a starostlivosť
Mnoho záhradkárov v minulosti od pestovania mišpúľ upustilo z dôvodu trpkých, až takmer nepožívateľných plodov. Pravdou je, že aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich ešte na strome nechať prejsť mrazom. Ideálny zber teda prebieha v novembri až decembri a skladovať ich je možné na suchom, chladnom a tmavom mieste po celú zimu. Šupku plodu nejeme, využíva sa iba mrazom zmäknutá dužina. Mišpula sa dá samozrejme množiť generatívne (semenami), čo je ale v bežných podmienkach zdĺhavé. Častejšie sa teda, rovnako ako väčšina stromov, aj mišpule rozmnožujú vegetatívne. Rastlina vyžaduje kyprú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Najvhodnejšia doba na výsadbu je jeseň, ale dobre sa uchytí aj skoro na jar. Rovnako ako pri iných stromčekoch, je najdôležitejšia intenzívna zálievka po výsadbe. Kým sa korene poriadne neuchytia, zalievame rastlinu pravidelne tak, aby pôda okolo nebola suchá. Kvety sú pomerne veľké, päťpočetné a majú čisto bielu farbu. Rastlina väčšinou žiadnymi chorobami netrpí a škodcovia sa vyskytujú veľmi zriedka.
Rez mišpule
Kríky a stromy mišpúľ nie je nutné rezať vôbec. Spravidla sa pristupuje k výchovnému rezu v prvých rokoch po výsadbe, aby sme dali korune nejaký „smer“. V tomto prípade ponecháme na kmienku 4-5 hlavných výhonov a všetkých ostatných sa zbavíme. Tieto hlavné výhony je ešte potrebné skrátiť - v prvom roku odoberieme až polovicu dĺžky, v ďalšom roku potom 1/3. V nasledujúcich rokoch sa teda venujeme iba rezu výchovnému, ktorý rastlina znáša veľmi dobre.
Využitie mišpule
Mišpuľu nie je nutné pestovať iba ako okrasnú rastlinu, má veľké biele kvety, zaujímavé plody aj celkový habitus. Plody, zrelé po prvých mrazoch, možno konzumovať čerstvé aj spracovať rôznymi spôsobmi - ako kompót, marmeládu, lekvár a podobne. Vďaka mierne trpkej chuti a vysokému obsahu cukru je mišpula obľúbeným ovocím na výrobu pálenky. Z mišpule sa vyrábajú liečivé sirupy, ktoré sú pre vysoký obsah trieslovín vhodné pri hnačkách, najmä u malých detí, pretože ich zloženie je čisto prírodné. Okrem toho zvyšujú látky obsiahnuté v plodoch mikrobiálnu činnosť črevnej mikroflóry. Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať rakovine hrubého čreva. V starej ľudovej medicíne, najmä v Iráne a priľahlých krajinách, sa využívali všetky časti stromu - listy, plody, kvety i kôra.
Morušovníky (Morus)
Morušovníky, latinsky Morus, sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Stromy pochádzajú z Číny, avšak v teplejších oblastiach Európy sú vysádzané už po celé stáročia a darí sa im tu veľmi dobre. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Stromčeky moruší si však môžete vysadiť aj na svojej záhrade.
Pestovanie moruší
Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplejšie podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Stromy potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný. Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Ďalej postupujeme tak, ako je bežné - k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou.
Vlastnosti a využitie plodov
Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré je doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahuje aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku - skrátka prírodný vitamínový komplex. Plody morušovníka svojim tvarom môžu pripomínať černice. Nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká. Plody morušovníka dozrievajú počas leta, a ak máte v blízkosti nejaký z týchto stromov, iste ste si všimli, ako opadané plody vyzerajú - sú celé zničené a roztlačené. A to je ďalší dôvod, prečo si morušovník zasadiť aj na svojej záhrade.
Rez moruše
Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy. U moruší previsnutých je to s rezom trochu inak. Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu.
Druhy moruší
Moruša čierna, latinsky Morus nigra, je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný. Zrelé plody tohto druhu sú tmavo fialové a možno ich konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do zaváranín, ovocných štiav či vína. Moruša biela, latinsky Morus albumu, je spravidla o niečo málo vyššia ako moruša čierna. Taktiež však ide o opadavý strom s na pohľad úzkou korunou, ktorému sa dobre darí v teplých oblastiach. Plody sú svetlo ružové až úplne biele. Práve tento druh sa pestuje pre priadky morušové - hmyz, ktorý stojí za produkciou drahých hodvábnych vlákien. Morušovník previsnutý nie je druhom ako takým, jedná sa iba o previsnutú variantu morušovníka čierneho alebo bieleho.
Starostlivosť o ovocné dreviny
Ovocné dreviny sú klasické dreviny, ktoré si tiež vyžadujú odbornú starostlivosť, aby ste docielili vysokú a kvalitnú úrodu. Hnojením dodáte stromu základné živiny, ktoré sú nevyhnutné pre rast alebo dozrievanie pletív, množstvo kvetov a plodov. Samozrejme je dôležité, aké hnojivá používate a akým spôsobom ich ponúknete danej drevine. Na jar je vhodné pridávať hnojivá v podobe rozloženého kompostu, listovky a dusíka. Pozor však na bujne rastúce ovocné druhy, tie dusíkom nepodporujte. Pred samotnou výsadbou ovocných stromov venujte dostatočnú pozornosť príprave pôdy. Vhodné je aj hnojenie maštaľným hnojom, napr. 1 až 2 roky pred samotnou výsadbou stromov. Strom si potom dlhodobo berie živiny z hĺbky. Nikdy nepridávajte čerstvý hnoj ku kmeňom i koreňom. Ďalšie prvky, ktoré ovocné dreviny vyžadujú, sú vápnik, horčík a iné mikroelementy. Čo sa týka ochrany voči rôznym chorobám a škodcom, je samozrejme na Vás, akú chemickú či biologicko-ekologickú ochranu zvolíte. Momentálne je tu obdobie bio pestovania plodov, čo je bez akejkoľvek chemickej ochrany. Bohužiaľ, niekedy to bez chémie nejde.
Ochrana ovocných drevín
Myslíte si, že bez postrekov to v dnešnej dobe v ovocnej záhrade nepôjde? Ako s chorobami a škodcami bojovali naši predkovia? Používali rôzne odvary z lúčnych a liečivých rastlín, ktoré aj v dnešnej dobe našli v záhradách a sadoch uplatnenie. Potom nastalo obdobie použitia silnej chémie, ktoré malo aj negatívne účinky na celé životné prostredie. V dnešnej dobe nachádzajú na trhu uplatnenie ekologické postreky, ktoré priamo pôsobia na škodcu alebo chorobu a bohužiaľ bez nich to niekedy nejde. Kučeravosť listov u broskýň určite nezničíte výluhom. Musíte včas použiť meďnaté prípravky, ktorými priam celý strom a púčiky vysprchujete. V máji sa aplikujú postreky proti múčnatke egrešov, jabloní a ríbezlí a pokiaľ chcete pravidelne zozbierať úrodu marhúľ, nezabudnite na postrek proti monilióze marhúľ (odumieranie výhonov a kvetov). Nevyhnutný je aj postrek proti piliarke slivkovej a vrtivke čerešňovej. Skúste dreviny dôkladne kontrolovať, včas zakročiť proti škodcom ako sú vošky. Dodržiavajte správne aplikovanie výživ a hnojív, pravidelne a výdatne zalievajte, najmä počas suchej jari a v čase násady kvetov a plodov. Misy okolo kmeňov udržiavajte v nezaburinenom stave pre lepší prísun vody a živín priamo…