Netradičné ovocie a jeho pestovanie s dôrazom na grécke špeciality

Rate this post

V súčasnosti sa čoraz viac záhradkárov a pestovateľov zameriava na pestovanie netradičných druhov ovocia. Dôvodom je nielen snaha o spestrenie jedálnička, ale aj adaptácia na meniace sa klimatické podmienky. Tento článok sa zameriava na netradičné ovocie, ktoré je možné pestovať aj v našich podmienkach, s osobitným dôrazom na grécke odrody a ich špecifiká.

Adaptácia na klimatické zmeny

Klimatické zmeny čoraz viac ovplyvňujú poľnohospodárstvo. Zabezpečiť správne množstvo kvalitnej závlahovej vody je pre pestovateľov čoraz náročnejšie. Očakáva sa, že význam a obľuba suchomilných druhov bude narastať.

Ľudovít Vašš, odborník na ovocné stromy, upozorňuje na častejšie extrémy počasia a potrebu prispôsobiť pestovateľské postupy. Klasické druhy ovocných stromov sa nestíhajú prispôsobiť rýchlym zmenám, preto je dôležité zamerať sa na rozmanitosť a odolnosť.

Olivovník a granátové jablko - stredomorské skvosty

Hoci pôvodom nie sú výlučne grécke, olivovníky a granátové jablká sú neodmysliteľnou súčasťou gréckej kultúry a pestujú sa v Stredomorí už tisíce rokov.

Olivovník (Olea europaea)

Ponuka zahŕňa odolné odrody ako Pendolino, Maurino, Taggascia, Leccio del Corno, Grignan, Leccino, Uovo do Piccione a Picholine. Olivovníky sú dostupné vo výške 160-180 cm za cenu 28,80 €.

Prečítajte si tiež: Predaj exotického ovocia

Granátové jablko (Punica granatum)

Granátovník púnsky, odrody Hermione a Wonderful, sa ponúka ako štvorročná rastlina v črepníku K28. Okrem chutného ovocia je to aj dekoratívna rastlina vhodná aj na balkón. V starovekom Grécku symbolizoval plodnosť, lásku a šťastie. Granátové jablko je známe už približne 5000 rokov. Gréci v ňom videli symbol plodnosti, lásky a šťastia, hádzali ich pod nohy novomanželom, aby im zaistili plodný a šťastný život.

Granátovník pochádza z oblasti od dnešného Iránu až po úpätie Himalájí v Indii. Pestuje sa aj pri Stredozemnom mori. Množenie je možné generatívne semenami, ale pri šľachtených odrodách sa uprednostňuje vegetatívne množenie z odrezkov.

Netradičné ovocie v ponuke

Okrem olivovníkov a granátových jabĺk je možné zakúpiť aj ďalšie zaujímavé druhy ovocia:

  • Josta: Kríženec čiernych ríbezlí a egreša s veľkými plodmi a hladkou šupkou.
  • Figovník: Exotické ovocie, ktoré sa dá pestovať aj v našich podmienkach.
  • Stolový vinič: Pravokorenné sadenice v 2L kontajneroch s nadzemnou časťou od 30 do 110 cm.
  • Pomarančovník Sanguinelo: Cena 57 €.
  • Kaviárový limetkovník: Cena 56 €.
  • Hurmikaki Vaniglia: Cena 45 €.
  • Vavrínovec lekársky: 100-120 cm za 17 €.
  • Vavrín pravý (bobkový list): 100 cm za 22 €.

Pistácia - orechová pochúťka z Orientu

Pistácia (Pistacia vera) je listnatý strom zo západnej a strednej Ázie so suchým podnebím. Dnes sa pestuje v púštnych a polopúštnych oblastiach subtropických a miernych oblastí sveta. Ide o dlhoveký druh, ktorý dosahuje vrcholnú úrodu od veku asi 15 rokov a pri správnom ošetrovaní sa dá udržať až storočie.

Pistácia je dvojdomá rastlina, takže na produkciu sú potrebné samčie (tyčinky) a samičie (plody) jedince. Na plantážach sa vysádza 1 tyčinka na každých 10-15 plodov. Kvety nemajú okvetné lístky, sú jednopohlavné a kvitnú v hroznovitých strapcoch. Semená sú pokryté nejedlou, tvrdou, krémovo sfarbenou škrupinou, ktorú pokrýva mäsitá tenká bledozelená škrupina, ktorá po dozretí sčervená.

Prečítajte si tiež: Osviežte si ráno

Pistácie sú bohaté na stopové prvky, minerály a vitamíny A, B a E.

Odporúčané odrody:

  • Peter: Samčí opeľovač s vysokou produkciou peľu a skorým kvitnutím, odolný voči chorobám.
  • Kerman: Samičia odroda, samoopelivá a veľmi produktívna, s vysokou trvácnosťou a odolnosťou voči chorobám. Vyžaduje dobre priepustnú a úrodnú pôdu s mierne zásaditým pH, plné slnko a pravidelné zavlažovanie.
  • Larnaka: Samičia odroda, vysoko odolná voči nepriaznivým podmienkam, ako sú škodcovia a choroby, nízkym teplotám, suchu a slanému prostrediu. Vyžaduje dobre priepustnú pôdu a pravidelnú aplikáciu hnojív.

Avokádo - tropické ovocie v miernom podnebí

Avokádo (Persea americana) je po olivovníku na 2. mieste v obsahu tuku. Takmer každá odroda avokáda sa dá úspešne pestovať v oblastiach s miernou zimou.

Odroda Bacon: Hybrid dvoch mexických odrôd, odolná voči nízkym teplotám (do 2 °C).

Citrusy - exotika v kvetináči

Citrusy sú stálozelené subtropické až tropické dreviny, ktoré môžeme pestovať v nádobách alebo väčších kvetináčoch. Kvitnú aj plodia, pričom plody dozrievajú a svojou kvalitou sa nelíšia od dovážaných. Kvety sa tvoria hlavne na jednoročnom dreve.

Niektoré druhy kvitnú raz ročne (pomarančovník, grapefruit), iné viackrát (citrónovník). Kvety sú biele alebo jemne ružové, majú 5 korunných lístkov a intenzívnu príjemnú arómu. Citrusy množené rezkovaním alebo vrúbľovaním začínajú kvitnúť a plodiť už v druhom roku.

Prečítajte si tiež: Torta na 60. narodeniny

Doba od kvitnutia po dozrievanie:

  • Mandarínka: 5-6 mesiacov
  • Skoré pomaranče: 6-7 mesiacov
  • Citróny: 7-8 mesiacov
  • Neskoré odrody: 11-14 mesiacov

Na výživu plodu je potrebných 20-30 listov.

Podmienky pre pestovanie citrusov:

  • Dostatok tepla: Optimálna teplota 22-24 °C, aktívny rast začína okolo 12 °C. Pri poklese pod 10 °C prechádzajú do stavu rastového kľudu.
  • Dostatok svetla: Všetky pestované citrusy sú svetlomilné. Pomarančovník, mandarínka a grapefruit znášajú dobre priame slnečné svetlo, citrónovník lepšie vyhovuje rozptýlené svetlo.
  • Vlaha: Citrusy sú vlhkomilné rastliny, ktoré uprednostňujú mierne vlhkú pôdu. Zálievku robíme podľa potreby vždy vlažnou a mäkkou vodou.
  • Pôda: Ideálny je špeciálny substrát pre citrusy alebo zmes záhradného substrátu, ťažkej ílovitej zeminy a piesku v pomere 2:1:1.
  • Hnojenie: Pravidelné hnojenie kombinovaným hnojivom na citrusy v letných mesiacoch každý týždeň.
  • Presádzanie: Presádzame až keď korene substrát poriadne prekorenia a to ideálne v marci.

Ponuka citrusov:

  • Limetkovník (Citrus aurantifolia): Ponúkaný vo forme 1/4 kmeňa, čiže korunka je zapestovaná vo výške 40-60 cm.
  • Mandarínkovník klementínsky (Citrus clemetina): Vznikol krížením mandarínky a sladkého pomaranča. Pochádza z Juhovýchodnej Ázie.
  • Citrónovník Meyer (Citrus Lemon Mayer): Vznikol krížením citróna a sladkého pomaranča.
  • Kalamondín (Citrus madurensis): Hybridný druh z Číny, kríženec mandarínky pomarančovej a kumkvátu.

Moringa - zázračný strom

Moringa (Moringa oleifera) je pôvodom z Himalájí, ale rozšírila sa do ďalších tropických a subtropických oblastí. V tradičnej medicíne sa používajú všetky rastlinné časti stromu. Je obohatením dennej stravy v mnohých krajinách.

Mišpuľa a dula - zabudnuté ovocie našich predkov

Mišpuľa (Mespilus germanica)

Mišpuľa je ker alebo stromček vysoký štyri až päť metrov. Pestovali ju už asi pred 3000 rokmi v severnom Iráne. Okolo roku 700 p.n.l ju priviezli do Grécka a okolo roku 200 p.n.l. sa dostala do Ríma. Počas rímskych čias a v stredoveku bola dôležitým ovocím. Hoci nepatrí medzi hospodárske významné plodiny, je vhodná pre drobných záhradkárov.

Dula (Cydonia oblonga)

Dula je menší opadavý strom a pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie. Dule sa bežne pestujú hlavne v teplých oblastiach strednej a južnej Európy, kde sú letá dostatočne dlhé a horúce, aby plody mohli dozrieť. Dula je dnes už považovaná skôr za netradičné ovocie, ktoré sa potichu vytratilo z našich kuchýň.

V surovom stave sú plody duly nejedlé, pretože obsahujú veľa pektínov. Najčastejšie sa zavárajú alebo spracúvajú na marmelády a želé. Sú bohaté na vitamín C, vlákninu a minerály. Používajú sa aj v potravinárskom priemysle ako zdroj pektínu.

Alternatívne druhy ovocia a ich využitie

Ľudovít Vašš odporúča zamerať sa na rozmanitosť a odolnosť pri výbere ovocných druhov. V prípade problémov so suchom a mrazmi je vhodné zvážiť alternatívne druhy:

  • Vinohradnícke broskyne: Odolnejšie ako žltomäsé broskyne.
  • Hurmikaki: Môže nahradiť jablká.
  • Zemolez kamčatský: Môže nahradiť čučoriedky. Je plne mrazuvzdorný a nemá škodcov. Dozrieva od začiatku mája.

Ochrana ovocných stromov pred mrazom

Ľudovít Vašš radí, ako chrániť ovocné stromy pred mrazom:

  • Šittov rez (pre marhule): Robí sa na prelome mája a júna, zabezpečí neskoršie kvitnutie.
  • Výber stanovišťa: Sadiť na západné svahy, nie južné.
  • Výber podpníka: Marhule na slivkových podpníkoch kvitnú neskôr.
  • Záveter: Marhule a broskyne sadiť do závetria.
  • Zavlažovanie vodou: V kritickú hodinu polievať kvety záhradnou hadicou, vznikne ľadový obal, ktorý ich ochráni.