Úvod
V dnešnej dobe sa čoraz viac ľudí zaujíma o zdravý životný štýl a hľadá nové a netradičné zdroje potravín. Jednou z oblastí, kde sa objavujú zaujímavé trendy, je konzumácia netradičných druhov mäsa. Tieto mäsá, ktoré sú v niektorých častiach sveta bežné, si postupne získavajú popularitu aj v našich končinách. V tomto článku sa pozrieme na význam a využitie týchto mäs v kuchyni, ich nutričné hodnoty a potenciálne benefity pre zdravie.
Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa): Vitamínová bomba v Záhrade
Hľadáte nenáročné rastliny do vašej záhrady, ktoré by mali pekný vzhľad a plody plné vitamínov? Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa), ktorá je doma v Severnej Amerike, je nenáročný ker, ktorý môžete pestovať prakticky kdekoľvek na Slovensku. Darí sa jej tak na juhu ako aj vo vyšších polohách. Obľubuje slnečné stanovište, ale porastie aj v polotieni. Na pôdu nie je veľmi náročná, najlepšie jej však vyhovuje stredne ťažká s mierne kyslým pH a dostatkom humusu. Kvitne až v druhej polovici mája, takže kvety nebývajú poškodzované mrazom a vy sa môžete tešiť z pravidelnej a bohatej úrody.
Aróniu kúpite v bežnom záhradkárskom centre v nádobe, z ktorej rastlinu vyberiete a vysadíte na vybrané miesto v záhrade. S termínom si starosti robiť nemusíte, okrem zimy je vhodný každý. Pokiaľ však dostanete kúpiť voľnokorenný výpestok, tak aróniu vysaďte na jar alebo na jeseň v čase vegetačného pokoja. Do výsadbovej jamy pridajte trochu rašeliny alebo záhradníckeho substrátu zmiešaného s pôdou. Pri výsadbe viacerých kusov rastlín dbajte na vzdialenosť medzi rastlinami a vysádzajte ich približne 1,5 m od seba. Aróniu môžete začleniť aj do živého plota. S rezom si starosti robiť nemusíte, nie je totiž nutný. Stačí, ak odstránite vždy len poškodené, zlomené, prípadne zahusťujúce konáre. Sama má bez rezu pekný tvar, keď výhonky s plodmi malebne prevísajú. Úrodu prináša na koncoch výhonkov.
Ak arónii nájdete vhodné miesto v záhrade, netrpí chorobami ani škodcami. Je nenáročná na pestovanie a nie je potrebné používať chemické postreky. Jej jediná nevýhoda je, že okrem vás, plody chutia aj vtákom. Preto buď sa s úrodou podelíte a vysadíte viac rastlín, alebo pred dozrievaním na kry natiahnete ochrannú sieť.
Arónia je zdroj veľkého množstva vitamínov, najmä vitamínu P (rutín), ktorý spevňuje a posilňuje cievy. Ďalej obsahuje vitamín C, beta-karotén, vitamíny skupiny B, E. Je dôležitý nositeľ jódu, preto pomáha pri problémoch so štítnou žľazou. Okrem toho znižuje krvný tlak, cholesterol a cukor v krvi. Pre vysoký obsah železa je vhodná pri chudokrvnosti. Používa sa pri detoxikácii organizmu, čistí obličky a podporuje ich funkciu, pomáha pri reumatických ochoreniach.
Prečítajte si tiež: Predaj exotického ovocia
Využitie arónie je všestranné. Okrem čerstvých plodov sú plnohodnotné aj sušené. Môžete si z nich pripraviť šťavu, sirup, džem, či kompót. Z pomletých sušených plodov si uvarte lahodný čaj, je vynikajúci teplý aj studený.
Muchovník (Amelanchier): Indiánske Čučoriedky
Pod týmto názvom sa neukrýva nič iné ako muchovník (Amelanchier). Patrí rovnako ako naše najznámejšie ovocné druhy - jablone, hrušky, slivky, čerešne - do čeľade ružovité (Rosaceae). A hoci u nás je najznámejší prevažne okrasný muchovník Lamarkov (A. lamarckii), rod Amelanchier zahŕňa viac ako 20 druhov a 100 odrôd.
Prirodzene sa tento ker alebo viackmenný menší strom vyskytuje v oblastiach Ázie, Európy a Severnej Ameriky s miernym podnebím, a to prevažne v nadmorskej výške 500 až 1 000 m. Patrí medzi naozaj dlhoveké kry. Nezriedka rastie i 70 rokov, pričom pri dobrej starostlivosti môže byť produktívny 30 až 50 rokov. Veľkou pestovateľskou výhodou muchovníka je jeho nenáročnosť na pôdu, odolnosť proti nízkym teplotám a tolerancia na sucho. Ak ho chcete pestovať hlavne pre zber plodov, vysaďte si odrody muchovníka jelšolistého (A. alnifolia), pochádzajúceho zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky 2 až 8 metrov, listy sú okrúhle až mierne oválne, jemne plstnaté. Ich jesenné sfarbenie do oranžova až sýto červena je veľmi dekoratívne. Biele kvety kvitnú už začiatkom jari. Vyrastajú v krátkych strapcoch po 3 až 20. Plody sú malvice veľké 5 až 19 mm, dozrievajúce postupne od júna do júla, pričom sa vyfarbujú do fialovomodra. Majú sladkokyslú chuť, ktorá najviac pripomína čučoriedky. Najlepšie chutia čerstvé, ale môžete si z nich pripraviť koláč, marmeládu či sirup. Rovnako sa dajú zamraziť a usušiť do zásoby. Ak budete chcieť muchovník na istý čas uskladniť v chladničke, plody rozložené v tenkej vrstve vydržia asi týždeň. Treba ich však zberať v celých strapcoch, neodstraňovať stopku.
Po vysadení kra buďte trpezliví. Do rodivosti vstupuje zvyčajne v 2. až 4. roku, pričom množstvo úrody postupne stúpa. Keďže plody tak veľmi ako nám chutia tiež vtákom, odporúčame pred ich dozretím prikryť kry sieťami.
Veľkou výhodou muchovníka je, že zvyčajne netrpí vážnymi chorobami ani škodcami. Chemická ochrana nebýva potrebná, a tak sa výborné hodí na pestovanie do prírodných ekozáhrad. Občas sa môže vyskytnúť monilióza, zväčša stačí mechanické odstránenie poškodených výhonkov. Treba však vedieť, že muchovník patrí medzi častých hostiteľov vlnačky krvavej.
Prečítajte si tiež: Osviežte si ráno
Kľukva (Vaccinium macrocarpon): Ovocie spoza oceánu
Kľukva je na Slovensku takmer neznámy druh ovocia. Vo svojej domovine, v Severnej Amerike, je však mimoriadne populárna. V súčasnosti sa už aj na našom trhu v čoraz väčšej miere objavujú výrobky z tohto druhu ovocia. Sú to najmä kandizované bobule, džemy a džúsy. Najčastejšie sa uvádzajú pod názvom americké brusnice. Správne však ide o kľukvu, teda brusnicu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon). Informácií o jej pestovaní je na Slovensku málo, navyše sú často nepresné a zavádzajúce. Pôvodné prírodné porasty kľukvy sa vyskytujú na rašelinných, zamokrených a podmáčaných pôdach hlavne v štátoch Massachussets a Wisconsin. V severnej Európe, ale aj na Slovensku v podtatranskej oblasti rastie príbuzný druh brusnice veľkoplodej - brusnica močiarna (Vaccinium oxycoccus). Brusnica močiarna má trochu menšie, ale šťavnatejšie plody v porovnaní s brusnicou veľkoplodou, jej úrodnosť je však podstatne nižšia. Na Slovensku je najväčší výskyt brusnice močiarnej na Orave, kde je známa pod názvami kľukva, kyslica alebo žeravica.
Pestovanie kľukvy je možné aj v našich podmienkach a môžete sa dokonca tešiť na peknú úrodu. Musíte však rastlinám zabezpečiť kyslú pôdnu reakciu, teda pH 3,5 až 4,5, dostatok vody a slnečné stanovište. Hoci veľmi dobre rastie aj v tieni, odporúča sa slnečná poloha, pretože dostatok slnka je podmienkou bohatej úrody. Rovnako ako dostatok vody, pričom záleží aj na jej kvalite. Mala by mať nízky obsah vápnika i horčíka, ideálna je preto dažďová voda.
Brusnica veľkoplodá patrí k rastlinám, ktoré nie sú náročné na hnojenie. Používame špeciálne bezchlórové NPK hnojivá v pomere 1 : 1 : 1, alebo 1 : 2 : 1, v dávkach maximálne 20 gramov na štvorcový meter. Rastliny môžete pestovať aj v črepníkoch. V tom prípade ich však zalievajte tak, aby v miske pod nádobou bola vždy voda. Vážnejšímí chorobami či škodcami v našich podmienkach netrpí.
Najskôr zbavte plochu trvácich burín. Potom si pripravte substrát z kyslej rašeliny a kremičitého piesku v pomere 5 : 1 a navrstvite ho v hrúbke 20 až 25 cm na očistenú plochu. Kľukvu vysádzajte najlepšie na jar a v spone 30 až 40 x 30 až 40 cm. Substrát hneď po vysadení prikryte vrstvou kremičitého piesku v hrúbke 3 až 5 cm. Rovnako dobre poslúži aj drevená štiepka alebo drvená kôra ihličnatých drevín. Nástielku z kôry a dreva však každé tri roky obnovujte. Čo sa týka zavlažovania, vo vegetačnom období porast síce vyžaduje veľa vody, neznáša však stojacu vodu, preto prebytočná voda musí mať kam odtekať.
Prvej lepšej úrody sa dočkáte po dvoch až troch rokoch od výsadby. Úrodnosť je podmienená dostatočným počtom rodivých výhonkov. Preto je nevyhnutný rez. Keďže rastlina rodí na vzpriamených, krátkych výhonkoch vyrastajúcich z plazivej, po celej dĺžke zakoreňujúcej stonky, musíte podľa toho aj rezať. V mladom poraste teda skracujte tieto prudko sa predlžujúce plazivé stonky, čím podporíte tvorbu rodivého obrastu. Prestarnuté kríčky skoro na jar zrežte vo výške 5 až 7 cm nad zemou. Životnosť takto ošetrovaných porastov je v podstate neobmedzená.
Prečítajte si tiež: Torta na 60. narodeniny
Aktinídie (Actinidia): Exotika v záhrade
Aktinídie zvané kivi patria medzi popínavé rastliny a v mnohom sa podobajú viniču. Netvoria však úponky, preto ich treba k opore vyväzovať. Môžu priniesť chutné plody a zároveň príjemný tieň. Stačí ich vysadiť napríklad k pergole. Hoci Rod Actinidia zahŕňa niekoľko druhov, v pestovateľskej praxi sa môžete stretnúť s ich praktickým delením na takzvané veľkoplodé - A. chinensis, aktinídia lahodná (A. deliciosa), a drobnoplodé - aktinídia význačná (A. arguta), aktinídia pestrolistá (A. kolomikta), A. purpurea.
Ako teplomilné rastliny vyžadujú slnečné stanovište v závetrí. Najlepšie sa im darí v ľahkej piesočnatej pôde obohatenej o kompost s nízkym obsahom vápnika. Ťažšiu pôdu odporúčame pred vysádzaním odľahčiť rašelinovým substrátom v pomere 1 : 1. Sú veľmi citlivé na preschnutie pôdy, preto je nielen v letných mesiacoch dôležitá závlaha. Najcitlivejšie sú mladé rastliny bez dostatočne hlbokého koreňového systému. Ich okolie treba udržiavať bez burín plytkou okopávkou. V čase plnej rodivosti je vhodná doplnková závlaha najmä v suchých rokoch a v kritických termínoch - v období kvitnutia, rastu a dozrievania plodov.
Aktinídie sú dvojdomé rastliny. Existujú tak prevažne cudzoopelivé odrody, čo znamená, že na dopestovanie úrody budete potrebovať minimálne jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu. Platí pravidlo, že na opelenie 4 až 5, v niektorých prípadoch až 8 samičích by vám mala stačiť jedna samčia rastlina schopná opelenia.
V čase kvitnutia sa dajú pomerne jednoducho rozlíšiť - samičí kvet má v strede chumáčik, tvorený čnelkami semenníkov. V sortimente však dnes už nájdete aj samoopelivé odrody. Aj v prípade aktinídií je alfou a omegou správneho naštartovania rastliny povýsadbový rez, ktorým zredukujete nadzemnú časť, aby ste ju, paradoxne, v prvých rokoch podporili v bujnom raste. Režte na jar, z mladých výhonkov vyberte jeden alebo viac najpevnejších, ktoré využijete na tvorbu kmienka. Počas prvého roka pestovania by mali vytvoriť pevný základ budúceho kra.
Rozdelenie Mäsa a Jeho Výživová Hodnota
Nie je mäso ako mäso. Už deti vedia rozoznať, že niečo im chutí a niečo nie. Platí to však aj o výživovej hodnote jednotlivých mias. Hydina má napríklad v sebe viac plnohodnotných bielkovín ako hovädzina a baranina. Najcennejším zdrojom potrebných látok je prsný sval hydiny, bravčové karé a stehno. Naopak, najvyššiu výživnú hodnotu má mäso z nôh zvierat. Zdravšie je samozrejme chudé a menej tučné mäso. A keď hovoríme o mäsových výrobkoch, tu by sme si mali dať pozor, pretože obsah čistého mäsa v nich môže byť veľmi nízky. Hovoríme predovšetkým o párkoch, špekáčikoch, salámach a klobáskach. Tieto obsahujú okrem toho veľmi veľa pridaných látok a konzervačných látok, aby sa dosiahla čo najdlhšia doba spotreby. Najväčším problémom týchto výrobkov je veľké množstvo soli.
- Hovädzie mäso: Farba tohto mäsa je svetločervená až tmavočervená. Na konzumáciu je vhodné mladé mäsko, pretože je chudšie a jemnejšie. Čo sa týka kvality mäsa, najkvalitnejším je sviečkovica, roštenka, stehno a plece. Sviečkovica má najjemnejšie a najkrehkejšie mäso vôbec. Tieto mäsá obsahujú najviac svaloviny. Toto mäso je veľmi obľúbené predovšetkým v reštauráciách, pretože je delikatesou. Tu sa dokonca podáva v surovom stave ako tatársky biftek. Obľúbené sú však aj steaky z hovädziny alebo guľáš.
- Bravčové mäso: Bravčové mäso je u nás spolu s hydinou obľúbenou klasikou. Rovnako má svojich fanúšikov aj v gastronómii. Najlepšie mäso samozrejme pochádza z dobre vyvinutých ošípaných. Ošípaná, s váhou vyššou ako 100 kilogramov, má tuhšie mäso. Bravčovina má ružovú až svetločervenú farbu. obsahuje síce menej bielkovín ako hovädzina, ale niektoré jej časti ich obsahujú asi 80 %. Sú to hlavne krkovička a karé. Celkovo má však bravčovina v sebe viac tuku, a preto je aj tučnejšia.
- Teľacie mäso: Teľacie mäso je delikatesou, pretože je veľmi jemné. Má bledoružové mäso a vôňou pripomína mlieko. Obsahuje minimálne množstvo tukov, ale veľa vody. Keďže je ľahko stráviteľné, používa sa aj na prípravu rôznych diétnych pokrmov.
- Hydina: Hydina je veľmi obľúbeným druhom mäsa. Vo výžive má veľký význam, pretože obsahuje viac ľahko stráviteľných bielkovín ako iné mäsá. Hydina sa konzumuje aj pri diéte, obzvlášť vhodná je kuracina. Má menej tuku, viac bielkovín a vody, preto je veľmi vhodná pri diétnom stravovaní. Zdravé sú aj vnútornosti hydiny. Niektoré sú dokonca hodnotnejšie ako samostatné mäsá, pretože majú vyšší obsah vitamínov a minerálnych látok ako mäso. Mladá hydina sa najčastejšie pripravuje pečením alebo na prírodno.
Netradičné Druhy Mäsa a Ich Využitie
V poslednej dobe sa na našom trhu stále častejšie objavujú aj netradičné druhy mäsa. Najčastejšie sa môžeme stretnúť napríklad s klokaním a pštrosím mäsom, ale tiež s mäsom z bizóna, žraloka, lamy či krokodíla. Všetky tieto mäsá majú spoločné to, že majú jemnú chuť, málo tuku, žiadne sacharidy a len veľmi málo cholesterolu.
- Klokanie mäso: Najprv klokanie mäso slúžilo ako krmivo pre psov. Postupne si ale získalo svojich prívržencov a stalo sa vyhľadávanou delikatesou, pretože má nízky obsah tuku i cholesterolu, ale na druhej strane vysoký obsah bielkovín a minerálov. Mäso je podobné zverine a najviac sa hodí na pečenie, dusenie a grilovanie. Je veľmi rýchlo hotové.
- Bizónie mäso: Mäso z bizóna je výživné a zároveň nie príliš kalorické. Oproti hovädzine má menej tuku a viac minerálnych látok. Má aj vysoký obsah esenciálnych mastných kyselín. Využíva sa podobne ako hovädzina, ale veľmi rýchlo sa môže prepiecť.
- Pštrosie mäso: Ide o krehké, červené mäso s jemnou arómou. Má nízku kalorickú hodnotu, je takmer bez tuku, má nízky obsah cholesterolu a vysoký obsah bielkovín. Podobá sa na zverinu. Dá sa rozdeliť na 17 rôznych častí s rôznymi kulinárskymi vlastnosťami a využitím. Hodí sa na diétnu i pikantnú úpravu. Môžeme z neho urobiť napríklad steaky alebo aj karbonátky.
- Krokodílie mäso: Chuť tohto svetlého mäsa ovplyvňuje spôsob kŕmenia, takže osciluje medzi kuraťom a rybou. U tohto mäsa sa odporúča krátka tepelná úprava.
Využitie Údeného Mäsa v Kuchyni
Údené mäso nemusí byť len súčasťou sviatočného stola. Jeho výrazná chuť dokáže obohatiť množstvo bežných jedál a dodať im nový rozmer. Najčastejšie sa údené mäso používa do kapustnice alebo sýtych strukovinových jedál, ale jeho využitie je oveľa širšie. Môžeme ho variť, piecť, grilovať, pridávať do placiek, nátierok, cestovín a mnohých ďalších jedál.
- Zemiakové placky s údeným mäsom: Ak chcete vyskúšať niečo netradičné, pridajte údené mäso do zemiakových placiek. Kúsky údeného dodajú plackám perfektnú chuť a urobia z nich sýtejšie jedlo.
- Šunkafleky s údeným mäsom: Výborným jednoduchým jedlom, ktoré zasýti a spotrebujete v ňom zvyšky údeného mäsa, sú šunkafleky.
- Strukovinová polievka s údeným mäsom: Sýta strukovinová polievka, ktorá poslúži aj ako hlavný chod. Podávame s pečivom alebo širokými rezancami.
- Zemiaková kaša s údeným mäsom: Vrecko zemiakov sa nájde v každej domácnosti. Stačí ho doplniť správnymi surovinami a podávať s údeným mäsom.
- Zemiakové knedle s údeným mäsom a kapustou: Zemiakové knedle chutia vynikajúco na sladko ale aj na slano s kyslou kapustou a bohatou plnkou z údeného mäsa.
- Sedliacky obed s údeným mäsom a kapustou: Sýty obed (nielen) pre chlapské krky.
- Mäsová nátierka s údeným mäsom: Skvelá mäsová nátierka na bežný deň i slávnostné príležitosti.
Alternatívy k Údenému Mäsu: Dusené Mäso
Ak hľadáte alternatívu k údenému mäsu, dusené mäso je skvelou voľbou. Ponúka mnoho variácií a možností prípravy. Či už preferujete bravčové alebo hovädzie mäso, s vhodnou prílohou si môžete vychutnať plnohodnotný a chutný pokrm.
- Dusené bravčové mäso na rasci: Mäso nakrájame na väčšie kocky, cibuľu na drobno. Do hrnca dáme bravčovú masť, na ktorej orestujeme cibuľu do zlatista, pridáme drvenú rascu.
- Dusené bravčové plátky v horčicovej marináde: Bravčové mäso nakrájame na 1 cm plátky alebo ho kúpime už nakrájané.
- Dusené bravčové na cesnaku: K cibuľovému základu ďalej pridaj poumývané a na kocky pokrájané mäso. Pripravujúce sa jedlo, dochuť podľa svojich chuťových buniek.
- Dusené bravčové s hubami: Pridala som nakrájané mäso a sprudka som ho opiekla, aby sa zatiahlo.
- Dusené hovädzie mäso s omáčkou a chrumkavými zemiakmi: Hovädzia glejovka sa najprv sprudka opeče, aby si zachovala šťavnatosť, a potom sa pomaly dusí v rúre spolu s koreňovou zeleninou, cibuľou, cesnakom, bylinkami a vývarom. Zeleninový základ sa na záver prepasíruje, čím vznikne neuveriteľne lahodná a hladká omáčka.
Omáčky: Koruna Každého Jedla
Omáčky dodávajú jedlám ten pravý šmrnc a často povýšia aj nudné recepty na nezabudnuteľný gurmánsky zážitok. Existuje mnoho rôznych druhov omáčok, ktoré sa dajú pripraviť. Tu je niekoľko príkladov:
- Bešamel: Základ pre mnohé omáčky. Najprv rozpustite maslo, vsypte múku a rýchlo rozmiešajte. Potom postupne prilievajte mlieko.
- Výpeková omáčka: Môžete ju urobiť z výpeku z mäsa pečeného v rúre. Pridajte nadrobno pokrájanú zeleninu, podlejte vínom, posypte múkou a vyvarte do želanej konzistencie.
- Vínová omáčka: Cibuľu a cesnak orestujte na masle, podlejte vínom a vyvarte. Na konci zaprašte múkou a zahustite.
- Holandská omáčka: Luxusná omáčka, ktorej farbu dosiahnete použitím kvalitných domácich vajíčok. Použiť ju môžete k rybám, dusenej alebo parenej zeleniny, ale vhodná je aj ako doplnok k raňajkám.
- Paradajková omáčka: Každá talianska mama či babička si stráži práve ten svoj recept na paradajkovú omáčku a považuje ho za najlepší. Všetky sú však vynikajúce. Zo všetkého najdôležitejší je výber tej správnej odrody paradajok.
- Šampiňónová omáčka bez smotany: Šampiňónová omáčka je klasika, ktorá sa hodí k mnohým jedlám - cestovinám, mäsu, ryži, zemiakom, dokonca aj zelenine. Tradične sa pripravuje so smotanou, ktorá jej dodáva bohatú a krémovú textúru. Avšak, existujú aj varianty bez smotany, ktoré sú rovnako chutné, no o niečo ľahšie a vhodné pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú mliečnym výrobkom alebo chcú znížiť kalorický príjem.
Hovädzie Mäso v Kuchyni: Recepty
Máte doma mleté hovädzie mäso? Mleté hovädzie mäso je nielen chutné, ale aj veľmi všestranné. Jeho použitie v kuchyni prináša široké spektrum možností - od jedál ako hamburgery či hovädzie chilli con carne, až po delikátne a nečakané kombinácie, ktoré prekvapia vaše chuťové bunky. Hovädzie mäso je bohaté na bielkoviny a železo, čo z neho robí výživnú voľbu pre každodenné stravovanie.
Mtsvadi: Gruzínsky Šašlík na Grile
Mtsvadi nie je len obyčajný šašlík, aj keď sú základné ingrediencie podobné - kúsok mäsa nabitý na špíze a opečený nad ohňom. Mtsvadi je presne to, čo by ste v Gruzínsku nazvali „grilované mäso“. Ide o jednoduchý, ale zároveň nesmierne chutný pokrm, ktorý sa pripravuje na drevenom uhlí, čo mu dodáva typickú dymovú chuť a vôňu, ktorú inde len tak ľahko nenájdete. Najtradičnejší mtsvadi sa pripravuje z bravčového mäsa, ale bežne sa používajú aj hovädzie, jahňacie, ba dokonca niekde aj divinové kúsky. Najdôležitejšie je, aby mäso bolo čerstvé, kvalitné, a aby malo primeraný podiel tuku - ten totiž pri grilovaní zabezpečuje, že mäso ostane šťavnaté a chutné.
Najčastejšie mäso na mtsvadi nechávajú v mäkkej, jemnej marináde, ktorá obsahuje základné suroviny ako soľ, čierne korenie, cibuľu a niekedy aj ocot či šťavu z granátového jablka. Tie dodajú jemnú kyslosť, ktorá pomáha masu uvoľniť vlákna a stáva sa tak šťavnatejším a mäkším. Často sa do marinády pridávajú aj rôzne bylinky ako koriander, tymián alebo sušený koriander, ktoré sú v gruzínskej kuchyni veľmi obľúbené. Pritom bežných zázrakov ako rôzne omáčky alebo silné koreniny používa Gruzínsko pomerne málo - všetko je o harmonickej kombinácii jednoduchosti a kvality surovín.
Kuracie Mäso: Obľúbená Klasika
Kuracie mäso sa považuje za veľmi obľúbený druh mäsa, a to najmä vďaka nízkemu obsahu kalórií a lepšej stráviteľnosti. Obsahuje minerály dôležité pre srdcovo-cievnu a nervovú sústavu a tiež množstvo nenasýtených mastných kyselín. Na rozdiel od bravčového kuracie mäso znižuje hladinu cholesterolu a odporúča sa konzumovať dvakrát týždenne.
Kuracie Soté: Rýchly a Chutný Spôsob Využitia Zvyškov
Ak vám zostalo z obeda kuracie mäso, máte niekoľko možností, ako s ním naložiť. Jedným z najlepších spôsobov je použiť ho do kuracieho soté. Kuracie soté pochádza z francúzskeho slova „sauté“, čo znamená minútka. Mäso sa pripravuje kombináciou opekania a dusenia, vďaka čomu má jedlo obzvlášť výraznú chuť. Do kuracieho soté môžete pridať akékoľvek ďalšie suroviny, vrátane smotany, čím získa lahodnejšiu chuť.