Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Zamestnávateľ má tiež povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške ustanovenej zákonom. Zákon presne definuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nie, a kedy má zamestnanec nárok na stravné.
Zamestnanci v pracovnom pomere a nárok na stravovanie
Ak vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy a vaša pracovná zmena je dlhšia ako 4 hodiny, máte nárok na stravovanie. To platí nielen pre zamestnancov na plný úväzok, ale aj pre tých, ktorí pracujú na kratší úväzok, napríklad 5 alebo 6 hodín denne. Ak pracujete 4 hodiny alebo menej, nárok na stravné nemáte. Ak pracujete viac ako 11 hodín v rámci jednej pracovnej zmeny, zamestnávateľ vám nemusí poskytnúť ďalšie stravovanie, ale môže tak urobiť dobrovoľne, napríklad dvoma stravnými lístkami alebo obedmi.
Viacero pracovných pomerov súčasne
Ak máte uzatvorených viacero pracovných pomerov súčasne, každý sa posudzuje samostatne, bez ohľadu na to, či sú u rôznych zamestnávateľov alebo u jedného. Ak máte napríklad jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého. Ak by druhý pracovný pomer trval napríklad 6 hodín denne, nárok na stravné by vznikol z oboch.
Dohodári a stravné
Zamestnanci pracujúci na základe dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) nemajú zákonný nárok na stravovanie, bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však môže rozšíriť okruh osôb, ktorým stravovanie zabezpečí, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo vo vnútornom predpise. Ak tak urobí, podmienky musia byť v súlade so zákonom a zamestnanci musia byť s nimi oboznámení. Ak pracujete na základe dohody a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.
Konatelia a spoločníci
Rovnaké podmienky platia aj pre konateľov a spoločníkov s.r.o. - nemajú zákonný nárok na stravovanie, ale zamestnávateľ môže rozšíriť okruh osôb, ktorým stravu zabezpečí.
Prečítajte si tiež: Podpora pre celiatikov
Práca z domu (Home Office) a stravné
Pri práci z domu formou domáckej práce alebo telepráce máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci, ak spĺňate podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. V praxi sa týmto zamestnancom často poskytujú stravné lístky, gastrokarta alebo finančný príspevok na stravovanie.
Kedy povinnosť zabezpečiť stravovanie nevzniká?
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu (s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a tých, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie), zamestnancom, ktorí pracovali 4 hodiny a menej, a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Ak zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, majú síce náhradu mzdy, ale nemajú nárok na stravné, pretože nevykonávajú prácu viac ako 4 hodiny.
Vyplácanie stravného
Stravovanie musí byť zabezpečené od prvého dňa vzniku pracovného pomeru a už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, pred výkonom práce. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám vznikol nárok, zníži vám o túto časť ďalšie stravné. Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné pri ukončení pracovného pomeru, ste povinní ho vrátiť zamestnávateľovi.
Pracovný čas a prestávky počas pracovnej zmeny
Pracovný čas je základným parametrom pracovnoprávneho vzťahu a jeho rozsah je súčasťou pracovnej zmluvy. Štandardný pracovný čas na plný úväzok je 40 alebo 37,5 hodiny týždenne, teda 8 alebo 7,5 hodiny denne. Počas výkonu práce má mať zamestnanec po šiestich hodinách prestávku aspoň 30 minút, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.
Prestávka na odpočinok a jedenie
Ak je pracovná zmena dlhšia ako 6 hodín, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. V prípade mladistvého zamestnanca, ktorého zmena je dlhšia ako 4,5 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávka sa neposkytuje na začiatku a na konci zmeny a nezapočítava sa do pracovného času.
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a obedná prestávka
Prestávky z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítavajú do pracovného času.
Prestávky na dojčenie
Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Nárok na bezlepkový chlieb pre celiatikov