Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych pracovnoprávnych otázkach, ktoré môžu nastať v pracovnom živote, od nároku na obed až po podmienky poskytovania odstupného a odchodného. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre zamestnávateľov aj zamestnancov.
Zrážky zo mzdy: Kedy ich možno vykonať?
Zamestnávateľovi môže byť doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca spolu s úverovou zmluvou, ktorá obsahuje ustanovenie o zrážkach zo mzdy. V takomto prípade je dôležité vedieť, kedy je mzdová učtáreň povinná vykonať zrážku zo mzdy.
Súčasná právna úprava neoprávňuje zamestnávateľa skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a na základe toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať a nemá možnosť s ňou nesúhlasiť. Ak by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať.
Dôležité je však upozorniť na ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť. Práve toto ustanovenie býva často kameňom úrazu dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdy ich vyhlasujú za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou.
Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť existencii dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce.
Prečítajte si tiež: Podpora pre celiatikov
V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.
Odstupné a odchodné pre starostu: Aké sú podmienky?
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta sa ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta pred nástupom do funkcie bol v pracovnom pomere, z ktorého bol na výkon funkcie starostu uvoľnený, pracovný pomer nezanikol. Pracovný pomer naďalej existoval, ale z dôvodu uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nebola zárobková činnosť v pracovnom pomere vykonávaná.
Ak zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pracovný pomer skončil dohodou oboch zúčastnených strán alebo výpoveďou.
Čerpanie dovolenky: Možno čerpať pol dňa dovolenky?
Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch.
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a obedná prestávka
Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani ne "zakazuje", že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme.
V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje.
Inak by sa posudzovala situácia, ak by zamestnanec čerpal napr. polovicu zo svojho celoročného nároku, t.j. 10 dní dovolenky rozložených na 20 pol dní. Preto zastávam názor, že výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Náhrada straty času zamestnanca pri pracovnej ceste
Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť a spravidla aj nie je, totožný s pracovným časom zamestnanca (čas trvania pracovnej cesty môže byť dlhší ako pracovný čas zamestnanca). Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“.
U zamestnávateľa pracuje zamestnanec s časovým rozvrhom od 7-15. Bol vyslaný na služobnú cestu (výlet s obyvateľmi do Bojníc). V dochádzkovom systéme je zaznamenaný príchod zo služobnej cesty o 16:00 h. Počas celej doby trvania pracovnej cesty (čas po skončení pracovnej zmeny, počas víkendu alebo sviatku, kedy zamestnanec nevykonáva prácu) patria zamestnancovi cestovné náhrady, ktoré upravuje zákon o cestovných náhradách (ZCN).
Prečítajte si tiež: Zákonník práce a prestávky
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohoda o brigádnickej práci študentov a štúdium v zahraničí
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.
Zákonníka práce vyplýva, že dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. To, či fyzická osoba má štatút žiaka/študenta, je rozhodujúci pohľad zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z.
Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má rozhodujúci vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu o brigádnickej práci študentov.
Podľa Zákonníka práce musí ísť o osobu, ktorá „má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu“. V Zákonníku práce sa použilo slovné spojenie "podľa osobitného predpisu", ale vzhľadom na to, že sa pohybujeme v priestore EÚ, toto spojenie má v kontexte EÚ nepochybne širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade s § 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Z uvedeného možno konštatovať, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.
Elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy
Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 131 ods. 3 Zákonníka práce je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
Súčasná právna úprava rozoznáva tzv. obyčajný elektronický podpis, a tzv. kvalifikovaný elektronický podpis (pôvodne označovaný tiež ako zaručený elektronický podpis). Na rozdiel od tzv. obyčajného elektronického podpisu kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis možno vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu, pričom na základe uvedeného spôsobu vyhotovenia je možné spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis vyhotovila.
Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom sa bez ďalšieho považuje za dokument, ktorý bol urobený v písomnej forme. Avšak v prípade, ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby, a tiež pravosť podpisu.
Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré fyzické osoby elektronické podpisy vyhotovili, (teda dohodu podpísali). Až identifikáciou podpisujúcich a potvrdením pravosti podpisov možno dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za vyhotovenú v písomnej forme. Zároveň je však potrebné povedať, že na spochybnenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je autorizovaný zamestnanec, keďže on - na rozdiel od zamestnávateľa - je zmluvnou stranou dohody.
Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov musí byť vyhotovená v písomnej forme, inak je neplatná. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby, rovnako tak pri preukazovaní jeho pravosti.
Príspevok na športovú činnosť dieťaťa
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba.
Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa. Zamestnávateľ nemá povinnosť preverovať, či druhý z rodičov si na to isté dieťa uplatňuje uvádzaný príspevok.
Otcovské a materské dávky
Inému poistencovi vznikne nárok na otcovské/event. materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie, t.j. - 28. - 31. - 37. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské, t.j. obdobie poskytovania materského v rozmedzí 28/31/37 týždňov sa skráti o obdobie poskytovania otcovského.
Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Otec dieťaťa pri uplatnení nároku na „otcovské“ vyplní časť A tejto žiadosti. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. To znamená, že nárok na otcovské možno priznať už po narodení dieťaťa a stráviť tak čas s dieťaťom tesne po jeho narodení, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa pôrodu. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.
Nárok na obed a školský rozvrh: Rešpektujú sa fyziologické potreby detí?
Od minulého týždňa riadi životy školopovinných detí školský rozvrh. Matematika, slovenčina, výtvarná výchova, prírodopis. Práca na celé dopoludnie. Pamätá sa v ňom aj na oddych a prestávku na jedlo? Niektorí učitelia a rodičia si myslia, že nie. Školský rozvrh býva stavaný tak, že deti sa k teplému obedu častokrát dostanú až o pol druhej. Podľa niektorých učiteľov sú vtedy už unavené, niektoré akoby v tranze. Hygienici tvrdia, že naše normy rešpektujú fyziologické potreby detí a sú v poriadku. V súvislosti so správnymi stravovacím návykmi kritizuje i včasný začiatok vyučovania o ôsmej hodine ráno. Dokonca, keď je preplnená škola, deti chodia aj na nulté hodiny na siedmu. „Bývajú nevyspaté, chuť do jedla majú až okolo deviatej. Tí, čo majú so sebou desiatu, zjedia ju cez prvú prestávku, a potom sú do pol druhej i dlhšie hladné a smädné. Toto sa opakuje deň čo deň, rok čo rok.“ Dodáva, že hoci deti svoj stav ako nebezpečný nevnímajú a mladý organizmus zdanlivo veľa znesie, „niektoré sú počas piatej a šiestej vyučovacej hodiny akoby v tranze, iné v úplnej apatii“.
Podľa odborníkov na hygienu je všetko v poriadku. Ak je dieťa ráno unavené a neraňajkuje, je to vina rodičov. „Deti chodia neskoro spávať, ráno sú nevyspaté, rodičia ich potom naháňajú, znervózňujú - no ktoré dieťa má chuť v takej atmosfére raňajkovať?“ pýta sa Dr. Karpatová z odboru hygieny detí a mládeže Štátneho zdravotného ústavu hlavného mesta Bratislavy. „Rodič má ráno vytvoriť také podmienky, aby dieťa mohlo pokojne vstať, naraňajkovať sa a odísť do školy. Ak to neurobí, je to neospravedlniteľné. Škola starostlivosť rodičov nenahrádza!“ Podľa nej dieťa, ktoré ráno raňajkuje a po druhej alebo tretej vyučovacej hodine desiatuje „je potom správne hladné k obedu“.
Aj Gabriela Majorová, metodička pre školské stravovanie z krajského úradu sa domnieva, že všetky normy sú v poriadku. „Podľa zákona má vedúci zariadenia školského stravovania spolupracovať s riaditeľom školy pri vypracovaní stravovacieho režimu stanovením prestávky na jedlo a oddych tak, aby zodpovedali fyziologickým potrebám stravujúcich sa detí a žiakov.“
Vo svete sú fyziologické potreby detí stanovené trochu inak. Napríklad britskí školáci majú vyučovacie hodiny dlhé len 35 minút. Po druhej vyučovacej hodine majú štyridsaťminútovú prestávku na desiatu a oddych, už o dvanástej poldruhahodinovú prestávku na obed. Vychádza sa z toho, že po každých štyroch hodinách práce majú deti nárok na minimálne hodinový oddych.
Učiteľka Zdena Nováková si myslí, že problémy by mohol vyriešiť voľnejší rozvrh. „Kedy sa odvážime dať učiteľom v týždni deň voľna na úkor toho, že v iné dni budú v škole dlhšie, alebo budú začínať neskôr a končiť tiež neskôr ako o 13.30? Komu vyhovuje ‘stádovitosť‘: všetci o 7.45 na mieste a potom čím skôr domov?“ Podľa nej školské budovy a dvory spolu s pedagógmi by mohli poskytnúť oveľa kvalitnejšiu a komplexnejšiu starostlivost ako doteraz, „len treba rovnomernejšie a tvorivejšie rozložiť sily“.
Stravné lístky, gastrokarty a finančný príspevok na stravu: Aké zmeny nás čakajú?
Už mesiace sa diskutuje o zavedení alternatívy k finančnému príspevku na stravu, ktorý so sebou nesie okrem zhoršenia situácie pre firmy aj široké sociálne riziká pre zamestnancov. Tá alternatíva je povinná a celoplošná elektronizácia stravného. To by znamenalo zákaz stravných lístkov. Tie by v plnej miere nahradili gastrokarty. Podobnú cestu zvolilo pred niekoľkými rokmi aj Belgicko.
Elektronické karty a appky sú totiž skutočne riešením, ktoré spája nízku administratívnu náročnosť, jednoduchosť používania pre zamestnancov a neprináša chaos so zavádzaním nového systému. Reštrikcie starého systému stravných lístkov pri appkách a kartách už neplatia. Nie je problém zaplatiť presnú sumu za obed a znehodnotenie či strata nosiča neznamenajú, že zamestnanec príde o ich hodnotu. Pre zamestnávateľov sú jednoznačnou výhodou nižšie náklady, či jednoduchšia administratíva. Z hľadiska štátu je zase najväčšou výhodou elektronizácie boj proti šedej ekonomike, čo by pre štát mohlo znamenať zlepšenie výberu daní bez akejkoľvek investície na jeho strane. To, ako bude vyzerať stravné na Slovensku, je otázkou najbližších týždňov.
Sociálne služby a podmienky ich poskytovania
Zákon o sociálnych službách upravuje podmienky poskytovania sociálnych služieb a právne vzťahy s tým súvisiace. Sociálne služby sa poskytujú fyzickým osobám, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
Medzi nepriaznivé sociálne situácie patrí správanie iných fyzických osôb, zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite, koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba.
Sociálne služby sa poskytujú ambulantnou, terénnou a pobytovou formou. Terénna sociálna služba má prednosť pred ambulantnou sociálnou službou a ambulantná sociálna služba má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak nie je možné riešiť nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby inak, poskytuje sa pobytová sociálna služba.
Medzi sociálne služby patrí pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, bežné úkony starostlivosti o dieťa, odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti.
Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. Fyzickej osobe sa zabezpečuje celodenná strava, ak sa jej poskytuje sociálna služba viac ako osem hodín denne. Celodenná strava obsahuje raňajky, obed, večeru a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Ak sa poskytuje sociálna služba menej ako osem hodín denne, zabezpečujú sa dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera.
Sociálne služby sa poskytujú v zariadeniach sociálnych služieb, v integračných centrách, komunitných centrách, nocľahárňach, útulkoch a v iných zariadeniach.
V integračnom centre sa fyzickej osobe poskytuje pomoc pri začleňovaní sa do spoločnosti. V komunitnom centre sa fyzickej osobe poskytuje pomoc pri riešení problémov v komunite. V nocľahárni sa fyzickej osobe poskytuje prenocovanie. V útulku sa fyzickej osobe poskytuje dočasné ubytovanie.
Poskytovateľ sociálnej služby je povinný dodržiavať anonymitu fyzickej osoby, ktorej poskytuje sociálnu službu.
Za vážne dôvody pre neposkytnutie sociálnej služby sa považujú dôvody uvedené v § 31 ods.
Zariadenie podporovaného bývania sa poskytuje fyzickej osobe s duševnou poruchou alebo s kombinovanými poruchami, ktorá má zabezpečené bývanie a dohľad.
Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. Predčitateľskou službou sa poskytuje predčítavanie podľa prílohy č. Fyzickej osobe, ktorej sa v rámci opatrovateľskej služby poskytuje sprievod a predčítanie podľa prílohy č.
Zariadenia sociálnych služieb možno účelne a vhodne zlučovať.
Ak si fyzická osoba vyžaduje ústavnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, opatrovateľ je v zariadení oprávnený poskytovať úkony uvedené v prílohe č.
Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.