Jeseň je ideálny čas na prípravu záhrady na budúcu sezónu. Jednou z plodín, ktorým jesenná výsadba mimoriadne prospieva, je repa. Správna príprava pôdy, výber kvalitných sadeníc a dodržanie presného postupu výsadby sú kľúčové pre úspešné pestovanie bohatej úrody repy.
Prečo sadiť repu na jeseň?
Jesenné obdobie ponúka pre repu ideálne podmienky na zakorenenie. Pôda je ešte teplá a vlhká, čo umožňuje koreňom rýchle zahojenie prípadných poranení a vytvorenie jemných koreňových vláskov ešte pred príchodom zimy. Na jar tak rastliny štartujú s náskokom, rastú rovnomernejšie a lepšie znášajú prípadné suchšie obdobia.
Príprava pôdy: Základ úspechu
Repa najlepšie rastie v pôde, ktorá je neutrálna alebo mierne zásaditá. Ak je pôda kyslá, je vhodné ju už na jeseň upraviť vápnením alebo dolomitickým vápencom. Tým sa zlepší jej štruktúra a vytvoria sa priaznivé podmienky pre rast rastlín.
Repa preferuje ľahko štruktúrovanú, dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou repy je dôležité pôdu dôkladne prekypriť. Ak je pôda ílovitá a ťažká, je možné ju vylepšiť pridaním piesku, kompostu alebo rašeliny. Tieto prísady zlepšia štruktúru pôdy a zabezpečia jej lepšiu priepustnosť.
Na jar, pred sejbou, je vhodné záhony posypať popolom, ktorý je bohatý na užitočné minerály. Popol dodá pôde draslík, fosfor a horčík, ktoré sú pre rast repy nevyhnutné.
Prečítajte si tiež: Použitie a vlastnosti jazmínovej ryže
Výsev alebo výsadba: Správny čas a rozstupy
Repu je možné zasiať priamo do zeme alebo začať pestovať z hotových sadeníc. Ak sa rozhodnete zasiať semená, urobte tak skoro na jar, ale až keď je pôda dostatočne teplá.
Dôležité je dodržať dostatočnú vzdialenosť medzi rastlinami, aby mali priestor na rast a tvorbu hľúz. Zvyčajne sa odporúča rozostup asi 10-15 cm medzi rastlinami.
Hnojenie: Pravidelná výživa pre bohatú úrodu
Repa vyžaduje pravidelné prihnojovanie, najmä v období intenzívneho rastu. Môžete použiť organické hnojivá, ako je humus alebo kompost, ktoré sa pridávajú do pôdy pred výsadbou a po výsadbe/sejbe sa vytvorí vrstva mulču.
Cennou oporou pre repu sú aj niektoré bylinky, ako je žihľava, praslička roľná alebo praslička veľká. Pripravte si odvar z bylín, ktorý potom rozrieďte s vodou a použite na zálievku.
Sladkosť repy: Dôležitý je bór
Bór je nevyhnutný stopový prvok pre mnohé rastliny vrátane repy a úzko súvisí s reguláciou metabolických procesov vrátane syntézy cukrov. Nedostatok bóru môže viesť k zníženiu obsahu cukru v repe. Preto pridanie správneho množstva bóru môže pomôcť zvýšiť obsah cukru a sladkosť repy.
Prečítajte si tiež: Čokoládová poleva na rožky: Ako na to?
Je dôležité skontrolovať pH pôdy pred hnojením bórom. Malo by byť v rozmedzí 6-7,5.
Výživa ovocných rastlín: Význam živín
Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív.
Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v našej pôde nachádzajú, avšak ovocné stromčeky, rastliny v každom roku odčerpávajú ich z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín. Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia. Do záhradky je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky, ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka. Fosfor je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov a takto by sme mohli pokračovať pri všetkých živinách, ktoré rastliny nevyhnutne potrebujú.
Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. V praxi, málokto z pestovateľov tieto rozbory má a každý z nás sa spolieha, že do pôdy zapracuje tie hnojivá, ktoré sú dostupné. Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí, napr. NPK hnojivo, Cererit a pod., ktoré do pôdy je potrebné zapracovať každý rok na jar tak, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napr. superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a pod. Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.
Stavebné prvky pre rastliny
Základným prvkom všetkých organických látok je uhlík. Rastliny ho prijímajú prevažne z ovzdušia vo forme C02. Tvorí asi 45 % organických látok v sušine.
Prečítajte si tiež: Chutný koláč z červenej repy
Organické látky obsahujú aj vodík. Rastliny ho prijímajú najmä z vody. Pretože je chemicky veľmi aktívny, uplatňuje sa v oxidačno-redukčných procesoch.
Kyslík tvorí časť organických zlúčenín a vody. Rastliny ho vylučujú pri fotosyntéze a spotrebúvajú pri dýchaní. Zlučovaním kyslíka s ostatnými látkami získavajú rastliny energiu potrebnú na život.
Dusík je dôležitou zložkou bielkovín. Rastliny ho prijímajú z pôdy vo forme solí. Na dusík sú najbohatšie rozmnožovacie orgány rastlín. Pri nedostatku dusíka rastliny blednú, žltnú, nerastú, nasadzujú málo kvetov, a tým aj plodov.
Fosfor sa v tele rastlín vyskytuje najmä vo forme organických zlúčenín. Veľké množstvo fosforu majú najmä delivé meristematické pletivá, kvety a semená. Je stavebnou zložkou zložitejších bielkovín bunkového jadra. V pôde podporuje mikrobiálnu činnosť a rozklad organických látok. Pri nedostatku fosforu rastliny málo kvitnú, kvety sa nedostatočne rozvíjajú a skoro odumierajú.
Draslík je prítomný v hľuzách, mladých pletivách a semenách. Významný je pri látkových premenách. Zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu, suchu a chorobám. Veľa draslíka spotrebujú rastliny, ktoré hromadia zásoby glycidov, napr. repa, zemiaky, kukurica, vinič hroznorodý. Pri nedostatku draslíka rastliny žltnú, na listoch sa vytvárajú hnedé škvrny, listy zasýchajú. Novonarastené listy sú malé.
Vápnik sa v rastlinách väčšinou viaže v nerozpustnej forme a vyskytuje sa v bunkových blanách. Má zásadný význam pri neutralizácii kyselín vznikajúcich počas metabolizmu rastlín. Spevňuje podporné pletivá. Pomerne veľa ho obsahujú listy rastlín. Pri nižších rastlinách inkrustuje ako uhličitan vápenatý bunkové steny.
Síra je v rastlinách súčasťou bielkovín a je prítomná v rozličných siliciach. Najviac síry obsahuje kvet. Nedostatok síry spôsobuje v tele rastlín nahromadenie nerozpustných dusíkatých zlúčenín a sacharidov. Tým sa spomaľuje rast, listy blednú a rastliny zakrpatievajú.
Horčík je nevyhnutný pri energetických premenách v bunke. Je zložkou chlorofylu. Podporuje príjem fosforu a tvorí protiváhu vápnika a draslíka. Pri nedostatku horčíka listy blednú, žltnú, vznikajú hnedé škvrny. Bunkové jadrá a chloroplasty sú znetvorené.
Železo má katalytický účinok predovšetkým pri tvorbe chlorofylu. Pôdy obsahujú dostatok železa, aj keď vo forme zle rozpustných zlúčenín. Najviac železa je v listoch. Jeho nedostatok spôsobuje blednutie listov čiže chlorózu.
Meď je súčasťou niektorých enzýmov a podporuje tvorbu vitamínov. Jej nedostatok sa prejavuje tým, že metliny majú hluché kvety.
Mangán pôsobí ako katalyzátor pri tvorbe chlorofylov. Jeho príjem sťažuje zásaditá reakcia pôdy.
Zinok potrebujú na rast predovšetkým kvasinky a huby.
Bór ovplyvňuje vodný režim, tvorbu kvetov a plodov i delenie buniek. Ak je v pôde nedostatok bóru, cukrová repa trpí srdiečkovou hnilobou, pri marhuliach nastáva rozpad kambia a lyka.
Chlór zvyšuje napučiavanie základnej cytoplazmy, čím sa zvyšuje osmotický tlak buniek. To zapríčiňuje zníženie transpirácie a zlepšenie vodného režimu rastlín. Pri nadbytku chlóru sa ruší účinok draslíka pri výmene cukrov, rastliny strácajú chlorofyl a znižuje sa ich fotosyntéza. Obsah chlóru v rastlinách pomerne kolíše. Pri nadbytku v pôde ho popol rastlín obsahuje až 30 %.
Sodík môže dopĺňať funkciu draslíka, pokiaľ ide o udržiavanie aktivity koloidných látok v základnej cytoplazme.
Obsah kremíka v rastlinách stúpa s vekom rastlinných orgánov. Dodáva pevnosť bunkovým stenám. Pri obilninách tvorí až 50 % popola. Popol vyfajčenej časti cigarety drží predovšetkým na kremičitej kostre.
Molybdén je nevyhnutný na asimiláciu dusíka nitrogénnymi baktériami a na celkovú redukciu nitrátov. Reakcia rastlín na nedostatok molybdénu je rovnaká ako na nedostatok dusíka.
Príjem živín rastlinami: Základný proces
Živý organizmus z vonkajšieho sveta neustále prijíma rozličné látky a do svojho okolia vylučuje produkty, ktoré vznikli v jeho tele. Tento proces voláme látkovou výmenou, ktorá je základným prejavom každej živej hmoty. Látková výmena podmieňuje vzájomné ovplyvňovanie živého organizmu s okolitým prostredím a živých organizmov medzi sebou. Zastavenie látkovej výmeny znamená zánik života - smrť.
Rastliny prijímajú minerálne látky tak koreňovou sústavou, ako aj nadzemnými orgánmi. Rastliny môžu biogénne prvky z pôdy prijímať len vo forme iónov. Disociáciu minerálnych látok na ióny umožňuje v prírode najrozšírenejšie rozpúšťadlo - voda.
Zabezpečovanie správnej koreňovej výživy rastlín spolu s používaním kvalitného osiva výkonných kultivarov je najúčinnejšou cestou na zvyšovanie úrovne rastlinnej výroby. Hlavnou úlohou koreňovej sústavy je zásobovať rastliny vodou, živinami a upevňovať ich v pôde. Okrem toho plní aj funkciu zásobných orgánov. Rastliny prijímajú z pôdy vodu a živiny takmer výlučne koreňovými vláskami. Korene rastlín prijímajú z pôdy aj C02. Z pozorovaní vyplýva, že rastliny prijímajú živiny viacerými spôsobmi. Časť živín a iných látok (i škodlivých) z pôdy vniká do koreňov rastlín samovoľne difúziou a osmotickými silami najmä pôsobením transpirácie. Tento spôsob príjmu živín bez účasti rastliny je pasívny príjem. Čím má pôda väčší a kvalitnejší sorpčný komplex a čím je biologicky aktívnejšia, tým lepšie udržiava vhodné zloženie živného roztoku.
Hnojivá: Zvyšovanie obsahu živín
Hnojivá sú látky, ktorými sa zvyšuje obsah jednotlivých živín v živnom prostredí rastlín. Dodávajú sa prevažne do pôdy a zlepšujú výživu pestovaných rastlín. Rozdeľujú sa na hospodárske (organické) a priemyselné hnojivá.
Význam priemyselných hnojív a ich zložiek:
- Uhlík (C) - základná stavebná jednotka rastlinných a živočíšnych buniek a organizmov
- Vodík (H) - zložka vody a organických zlúčenín, potrebný pri fotosyntéze
- Dusík (N) - tvorba úrody, súčasť bielkovín, podporuje nasadzovanie plodov
- Fosfor (P) - dôležitý pre rast rastlín, tvorbu plodov
- Draslík (K) - pomáha regulovať hospodárenie s vodou, katalyzátor rôznych reakcií
- Horčík (Mg) - súčasť chlorofylu
- Vápnik (Ca) - súčasť bunkovej steny, význam pri metabolizme rastlín
Rozdelenie hnojív - hospodárske
Hospodárske hnojivá sa vyrábajú v poľnohospodárskom podniku. Okrem živín, ktoré rastliny potrebujú, obsahujú navyše organickú hmotu, mikroorganizmy a rastové látky. Ich význam rastie najmä v súčasnosti, keď priemyselné hnojivá znižujú obsah a kvalitu humusu, zhoršujú pôdnu štruktúru, a tým aj ostatné dôležité biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy.
- Maštaľný hnoj je zmes pevných a čiastočne i tekutých výkalov hospodárskych zvierat so stelivom. Jeho význam sa pre udržanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy stále zvyšuje. Priemerný maštaľný hnoj prevažne od hovädzieho dobytka obsahuje 75 % vody, 18 - 20 % organických látok, 0,45 % N, 0. 10.% P, 0,40 % K, 0,30 % Ca 0,06 % Mg a stopové prvky. Obsah jednotlivých látok často kolíše.
- Močovka je čiastočne alebo úplne skvasený moč hospodárskych zvierat, často zriedený splachovacou vodou. Hnojivá hodnota močovky je veľmi rozdielna. Obsahuje ľahko prijateľné látky pre rastliny a niektoré rastové látky. Močovka je bohatá na dusík a draslík, ale chudobná na fosfor a vápnik. Obsahuje približne 0,25 % dusíka, 0,50 % draslíka, stopy fosforu a vápnika. Fosfor dopĺňame pridaním superfosfátu v dávke asi 2 kg na 100 1 močovky. Aby nevznikali straty dusíkatých látok, treba čo najviac ob- . medziť styk močovky so vzduchom. Močovkou podľa potreby vlhčíme komposty. Podporuje rozvoj a činnosť mikroorganizmov, urýchľuje rozklad organických látok a obohacuje komposty o dusík a draslík.
- Hnojovica je skvasená zmes pevných a tekutých výkalov hospodárskych zvierat zriedená vodou. Podmienkou úspešného založenia hnojovicového hospodárstva je dostatok prírodných vodných zdrojov, väčšia súvislá plocha trvalých trávnych porastov, výkonné čerpacie zariadenie, ľahko zostaviteľné a prenosné rozvodné potrubie. Priemerné zloženie a obsah živín pri hnojovici hovädzieho dobytka je 0,50 % N, 0,10 % P, 0,40 % K, 7 % rastových látok, mikroorganizmy a voda. Hnojovica podobne ako močovka je chudobná na fosfor a vápnik. Preto pri jej použití pravidelne přihnojujeme fosforečnými a vápenatými hnojivami. V horských hnojovico- vých hospodárstvach sa trávne porasty hnoja viackrát počas vegetácie, vždy po spasení alebo zbere sena. Dávka pri jednorazovej aplikácii je asi 10 m3 na 1 ha. Súčasne přihnojujeme asi 20 - 30 kg superfosfátu. Pri použití hnojovice na ornej pôde sú dávky podstatne vyššie. Ich výška závisí od druhu hnojenej plodiny, stupňa zriedenia a spôsobu aplikácie.
- Komposty sú hospodárske hnojivá, ktoré vyrábame z odpadových surovín organického pôvodu a zeminy. Na rozdiel od ostatných druhov hospodárskych hnojív rozkladné procesy v kompostoch prebiehajú oveľa dokonalejšie. Väčšina živín pri zrení kompostu sa premení až na prijateľnú formu, takže sú ihneď prijateľné pre rastliny. Kompost oužívame pri všetkých plodinách, ktoré si vyžadujú organické hnojenie. Pod okopaniny a zeleniny hnojíme dávkou od 30 - 50 t na 1 ha, pod ostatné plodiny dávame menšie dávky. Je to výborné hnojivo na hnojenie lúk, pasienkov a v záhradníckej výrobe. Do pôdy sa zaoráva na jeseň. Na jar sa do pôdy zapracúva kultivátormi lebo bránami.
- Zelené hnojenie je zaorávanie zelených rastlín do pôdy, ktoré sa na tento účel na pozemku vypestovali. Rastliny na zelené hnojenie sa pestujú ako hlavná plodina, podsev alebo ako strnisková plodina. Je to univerzálne hnojivo, pretože obsahuje všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje. Porast určený na zelené hnojenie musí v krátkom čase vytvoriť veľké množstvo zelenej hmoty. Na to potrebuje množstvo pohotových živín, ktoré dodávame priemyselnými hnojivami. Zelené hnojenie možno použiť na hnojenie všetkých plodín, ktoré si vyžadujú hnojenie hospodárskymi hnojivami, najlepšie kŕmnych plodín a okopanín. Na chudobných pôdach ich môžeme použiť aj na hnojenie obilnín. Tento spôsob hnojenia možno kombinovať so zaoráváním slamy. Na ľahších pôdach zaoráváme zelenú hmotu neskoro na jeseň a do väčšej hĺbky, na ťažších pôdach skôr plytšie, aby k zaoranej hmote mal prístup vzduch. Ak je porast hustý a vysoký, najskôr sa povalcuje v smere orby, alebo pobráni tanierovými bránami, aby sa organická hmota dokonale zapracovala do pôdy.
- Rašelina je organické hnojivo s vysokým obsahom organických látok a veľkou nasávacou schopnosťou. Používame ju ako podstielku alebo pri výrobe kompostov a na prípravu zemín v záhradníctve.
Priemyselné hnojivá
Priemyselné hnojivá sú druhým hlavným zdrojom náhrady odčerpaných živín z pôdy. Podľa obsahu hlavných živín sa rozdeľujú na jednoduché, viaczložkové a špeciálne hnojivá.
Priemyselné hnojivá - dusíkaté
Dusík je hlavnou živinou v dusíkatých priemyselných hnojivách. Z celkovej potreby priemyselných hnojív pripadá na dusíkaté hnojivá približne jedna tretina. Potrebu nestačíme pokryť vlastnou výrobou, preto ich dovážame zo zahraničia. Dusík sa v týchto hnojivách vyskytuje vo forme liadkovej (dusičnanovej), čpavkovej (amoniakálnej) alebo organickej.
- Dusičnanové (liadkové, nitrátové) hnojivá
- Liadok vápenatý Ca(N03)2 - dusičnan vápenatý. Obsahuje asi 15 - 16% dusíka a 30 % CaO. Vo vode je dobre rozpustný. Rastliny ho ihneď prijímajú, preto sa používa na prihnojovanie počas vegetácie. V pôde sa púta slabo a ľahko sa vyplavuje. Nepoužíva sa na hnojenie do zásoby.
- Liadok horečnatovápenatý je dusičnan vápenatý a dusičnan horečnatý. Obsahuje 14 % N, 9 % Ca, 6 % Mg. Má podobné vlastnosti ako liadok vápenatý.
- Amoniakálně (čpavkové) hnojivá
- Síran amónny (NH4)2S04 obsahuje 20,5 - 21 % čpavkového dusíka. Vyrába sa z odpadových čpavkových vôd a kyseliny sírovej. Vo vode je dobre rozpustný. V pôde sa katión NH4+ dobre púta. Síran amónny sa z pôdy uvoľňuje postupne, obyčajne sa ním hnojí pred sejbou. Pretože pôsobí fyziologicky neutrálne, používa sa na neutrálnych alebo slabo zásaditých pôdach.
- Hnojivá s dvoma formami dusíka
- Liadok amónny čiže dusičnan anióny NH4N03. Obsahuje 35 % dusíka, z toho polovicu v dusičnanovej a polovicu v amoniakálnej forme. Je veľmi výbušný a hygroskopický.
- Liadok C-33. Obsahuje 33 % dusíka, 16 % N03_, 17 % NH4+ a 0,3 % Ca. Je výbušný a hygroskopický.
- Liadok amónny s vápencom. Typ LAV-25 s obsahom najmenej 24.5 % dusíka a 6 - 7 % Ca. Typ LAV-30 s obsahom najmenej 29.5 % dusíka a 3 - 3,6 % Ca. Polovica dusíka je v dusičnanovej a polovica v amoniakálnej forme.
- Hnojivá s dusíkom v organickej väzbe
- Močovina CO(NH2)2
SULKA - Ca
SULKA - Ca je určená na základné hnojenie do pôdy. Aplikuje sa po zriedení vodou, v závislosti od náročnosti ošetrovaných rastlín na prihnojovanie sírou a vápnikom v dávke 0,5-1,5 litra prípravku na 100 m? v čase vegetačného kľudu. V prípade olejnín je odporučená dávka 0,8-1,3 litra na 100m2, na prihnojenie zemiakov dávka 0,5-0,6 litra na 100m2, kapustoviny a cibuľoviny je vhodné prihnojovať dávkou 1,0-1,2 litra na 100m2. SULKA - Ca je vhodná aj na ošetrenie sadby cesnaku, cibule, alebo hľúz úžitkových rastlín. SULKA - Ca je hnojivo pre foliárnu aplikáciu (aplikácia postrekom na rastlinu) ako prevencia a na odstránenie príznakov nedostatku síry a vápnika na zelenine, ovocí a viniči. Je určené aj pre doplnenie vápnika pre vápnomilné kultúrne rastliny. Foliárne (postrekom) sa aplikuje v koncentrácii 1,5 - 2,5 % (125 - 200 ml hnojiva do 10 l vody) v intervaloch 10 - 14 dní. SULKA - Ca vykazuje pozitívny vplyv pri aplikovaní na drevo vo viniči a ovocných stromoch v predjarnom období. Z dôvodu minimalizácie rizika pre včely neaplikujte na kvitnúce plodiny. Pred aplikáciou zabezpečte, aby v ošetrovanom poraste neboli kvitnúce buriny. (P305)+(P351)+(P338) Po zasiahnutí očí ich opatrne niekoľko minút oplachujte vodou. Ak používate kontaktné šošovky a je to možné, odstráňte ich. Používajte prípravok na ochranu rastlín bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o prípravku. Technické špecifikácie sa môžu zmeniť bez výslovného upozornenia.
Hĺbka výsadby cibule: Trik pre väčšie a pevnejšie cibule
Veľké a pevné cibule nie sú náhoda. Rozhoduje príprava pôdy, voľba odrody, rozstupy a - prekvapivo - hĺbka výsadby. Cibuľa plytko zasadená rýchlo klíči, no je citlivejšia na sucho, chlad a mechanické poškodenie. Pri hĺbke okolo 6 cm majú sadzačky stabilnejšiu vlhkosť, sú lepšie tepelne izolované, krčok je chránený pred povrchovými patogénmi a rastliny menej vybiehajú do kvetu pri jarných výkyvoch. Výsledkom bývajú plnšie, rovnomernejšie hlávky s lepšou skladovateľnosťou.
Cibuľa miluje plné slnko (min. 6 hodín denne) a ľahšiu, priepustnú pôdu s pH 6,0-7,0. Ťažkú ílovitú zem zľahčite pieskom a kompostom (nie čerstvým hnojom). Na chuť a zdravie pomáha síra (síran draselný, prípadne kamenná múčka s obsahom S). Dodržujte osevný postup: cibuľoviny nesaďte po cibuli, cesnaku či póre aspoň 3-4 roky.
Hĺbka, rozstupy a termín: ako sadiť krok za krokom
- Záhon prekyprite do 20-25 cm, vyberte buriny a hrudy. Primiešajte kompost a trochu fosforu s draslíkom (P a K).
- Vytvorte brázdy hlboké cca 6 cm.
- Sadzajte sadzačky špicom nahor v rozstupe 8-10 cm, riadky 25-30 cm.
- Zasypte, jemne pritlačte, výdatne polejte.
- Rozhoďte tenkú vrstvu mulča (slama, štiepka, posekaná tráva po preschnutí) - drží vlhkosť a tlmí burinu.
Na jar vyberajte skôr menšie sadzačky (15-21 mm), menej vybiehajú do kvetu. Na jeseň (ozimná cibuľa): hĺbka 6 cm a ľahký mulč sú kľúčové pre bezproblémové prezimovanie.
Zalievajte ráno, keď je pôda chladná - voda sa menej odparí a nehrozí dlhé premokrenie večer. Udržujte rovnomernú vlhkosť hlavne pri tvorbe buľvy (cca 4.-8. týždeň po výsadbe). Po výdatnom daždi zľahka prekyprite povrch - zlepšíte prístup vzduchu ku koreňom a rozbijete pôdny škralup.
Priveľa dusíka spôsobí hrubý krčok, mäkké pletivá a horšiu skladovateľnosť. Pred výsadbou použite kompost + základnú dávku P a K (napr. síran draselný + fosforečné hnojivo). Po zakorenení: mierna dávka dusíka. Po začiatku hrubnutia buľvy: už nepridávať dusík; podporiť možno draslík (pevnosť, trvácnosť).
Buriny odoberajú živiny - u cibule bez listovej ružice je ich tieniaci efekt minimálny, preto plieďte priebežne. Zavlažujte ku koreňom, nie po liste - menej chorôb krčka. Pri sklone k hnilobám pomáha vzdušný záhon, správna hĺbka a rozstupy, striedanie stanovíšť.
Zbierajte, keď 2/3 vňate polehnú a krčok zmäkne. Dobre je cibule dosušiť 10-14 dní v prievane a tieni.
Rozmnožovanie tují odrezkami
Vždy zelená tuja je nenáročná záhradná drevina, vhodná na pestovanie ako na otvorenom priestranstve tak aj v kvetináčoch, má trpasličie aj vysoké odrody a je tiež vhodnou voľbou, ak sa rozhodnete skrášliť vašu záhradu. Okrem toho, ma pozoruhodnú vlastnosť - môžeme ju jednoducho rozmnožovať obyčajnými odrezkami.
Na odrezky sa najlepšie hodia mladé jednoročné výhonky. Vyberte si vetvičku a odrežte ju s kúskom starého dreva, prípadne spolu s konárovým krúžkom. Konček odrezku sa musí opatrne skrátiť a zbaviť ho nepotrebného ihličia. Zozbierané a pripravené odrezky sa musia uchovávať v roztoku stimulátora rastu (napríklad Heteroauxín) počas 6 až 24 hodín. Ponorenie do roztoku je potrebné iba v tej časti, ktorá sa potom zasadí do zeme. Po vybratí odrezkov sa roztok spolu s vodou naleje na čerstvo vysadené odrezky.
Ak máte veľa sadeníc aj odrôd - je lepšie, ak ich usporiadate do radov podľa odrôd. Ihličnany milujú kyslé a prevzdušnené pôdy. Je preto žiaduce, aby substrát obsahoval rašelinu, piesok, kokosové vlákno a agroperlit.
Bezprostredne pred výsadbou sa odporúča, aby sa koniec každej sadenice ponoril do roztoku na zakorenenie. Uhol výsadby závisí od odrody: vzpriamené druhy sa musia vysádzať rovnomerne, plazivé druhy s miernym náklonom. Okrem toho, pri výsadbe odrezkov je potrebné orientovať sa podľa slnka: na juh otočte tú stranu, ktorá sa predtým „pozerala“ smerom nahor. Nádobu so sadenicami je výhodne položiť buď do jemného alebo čiastočného tieňa.