Nakladaná bulharská zelenina: Recepty a tradície

Rate this post

Nakladanie zeleniny má v slovenských domácnostiach svoje pevné miesto, najmä koncom leta a na jeseň. Keď sa úroda zeleniny nahromadí a je jej viac, než dokážeme spotrebovať, prichádza na rad nakladanie do slaného nálevu. Tento spôsob konzervovania je aktuálny po celý rok a umožňuje nám vychutnávať si zdravú a chutnú zeleninu aj mimo sezóny.

Kvasená vs. Zaváraná zelenina

Dôležité je rozlišovať medzi kvasenou a zaváranou zeleninou. Hlavný rozdiel spočíva v spôsobe konzervácie. Pri zaváraní sa používa ocot a následné tepelné spracovanie, čo však uberá zelenine jej nutričné hodnoty. Pri kvasení, alebo fermentácii, dochádza k aktivácii kvasenia, čo je zdravší spôsob uchovávania zeleniny.

Prečo konzumovať kvasenú zeleninu?

Kvasenie je starý a zdravý spôsob konzervácie potravín bez sterilizácie a prídavných látok. Počas kvasenia mikroorganizmy premieňajú sacharidy na kyselinu mliečnu, vitamíny a oxid uhličitý. Výsledkom je chutná, jemne kyslá zelenina bohatá na probiotiká, prebiotiká a kyselinu mliečnu.

Kvasená zelenina je zdravá, pretože:

  • Je zdrojom vitamínu C, A, vitamínov skupiny B, vitamínu K a U, kyseliny mliečnej
  • Obsahuje probiotiká, prebiotiká, kyselinu mliečnu a množstvo minerálov
  • Je ľahšie stráviteľná ako surová zelenina
  • Pôsobí detoxikačne
  • Odstraňuje zápchu a čistí hrubé črevo
  • Znižuje hladinu cukru v krvi
  • Blahodarne pôsobí pri žalúdočných vredoch
  • Prispieva k liečbe anémie
  • Je prevenciou osteoporózy

Nutričná expertka Zuzana Pavelková Šafářová odporúča zaradiť kvasenú zeleninu do jedálnička, najmä v zime, pretože je bohatá na vitamín C. Živé kultúry v nej obsiahnuté napomáhajú tráveniu, vstrebávaniu živín a odstraňujú toxické látky z tela.

Akú zeleninu môžeme kvasiť?

Okrem tradičnej kyslej kapusty a kvasených uhoriek môžeme kvasiť rôzne druhy zeleniny, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre Nakladanú Cuketu

  • Kapustu (bielu, červenú, pekinskú)
  • Mrkvu
  • Cibuľu
  • Karfiol
  • Uhorky
  • Reďkovky
  • Fazuľu
  • Špargľu
  • Paradajky
  • Papriku
  • Kaleráb
  • Cviklu
  • Kel

Rôzne druhy zeleniny môžeme kombinovať podľa vlastnej chuti.

Základný recept na kvasenú zeleninu - pickles

Na prípravu kvasenej zeleniny, alebo pickles, potrebujeme:

  • Zeleninu
  • Nádobu na kvasenie (keramický hrniec, zatvárateľný pohár)
  • Soľ
  • Korenie a bylinky podľa chuti

Postup:

  1. Zeleninu nahrubo nastrúhame alebo nakrájame. Dôležitý je pomer soli: na 2 kg zeleniny použijeme 45 g soli. Soľ zabraňuje množeniu „zlých“ baktérií.
  2. Zeleninu zmiešame so soľou a korením vo veľkej mise.
  3. Zmes preložíme do keramického hrnca alebo pohára a poriadne utlačíme, aby sa uvoľnila šťava. Zelenina musí byť stále ponorená v tekutine, bez prístupu vzduchu.
  4. Ak sa na povrchu vytvorí biela pena, odstránime ju lyžicou.
  5. Zelenina je vykvasená približne za týždeň, v závislosti od teploty.
  6. Hotovú zeleninu preložíme do čistých, vysterilizovaných pohárov a uchovávame v chladničke.

V chladničke sa proces kvasenia zastaví a pickles vydrží aj niekoľko mesiacov.

Ďalšie tipy a triky pri kvasení

  • Zaťaženie zeleniny: V keramickom hrnci prekryjeme zeleninu kapustným listom alebo plátnom a zaťažíme, aby bola ponorená v šťave. Pri kvasení v uzatvárateľnom pohári zeleninu poriadne natlačíme do pohára a môžeme ju prekryť plátenkom alebo kapustným listom.
  • Uzatváranie pohára: Pohár neuzatvárame úplne napevno, aby ho vznikajúci oxid uhličitý neroztrhol. Ku koncu kvasenia môžeme pohár zatvoriť napevno.
  • Kvasenie v súdku: Ak kvasíme zeleninu v súdku so žliabkom, pravidelne dolievame do žliabka vodu.

Nálev na kvasenú zeleninu

Karfiol, brokolicu, mrkvu, kaleráb, feferónky a uhorky nakrájame na väčšie kúsky a zalejeme nálevom. Nálev pripravíme rozpustením 50 g soli v 1 litri vody. Zeleninu zalejeme nálevom a zaťažíme alebo zatvoríme.

Nakladanie zeleniny do súdka

  1. Všetku zeleninu dobre umyjeme. Mrkvu iba kefkou vydrhneme. Zeler pokrájame na osminky, vňať oddelíme, karfiol rozdelíme na menšie kúsky, uhorky poprepichujeme ihličkou. Papriku, rajčiny a mrkvu necháme celé.
  2. Do umytého kameninového súdka uložíme na dno zelerovú vňať, postupne pridávame papriku, mrkvu, zeler, karfiol, rajčiny, feferóny a kapustu. Vrstvíme.
  3. Zvaríme vodu so soľou v pomere 50 g soli na 1 liter vody. Časť roztoku môžeme uvariť s nakladačom bez konzervačných prísad, ale bez octu!
  4. Zeleninu zalejeme ešte horúcim, nie však vriacim roztokom (cca 50-60 °C).
  5. Ďalej postupujeme ako pri kvasení kapusty. Sem-tam skontrolujeme, dollievame vodu do žliabku a trpezlivo čakáme, kým sa zelenina nevykvasí.
  6. Celý proces vykvasenia trvá asi 1 mesiac, záleží od teploty miestnosti.

Bulharský rezeň s uhorkovým šalátom

Okrem nakladanej zeleniny je bulharská kuchyňa známa aj inými špecialitami. Jednou z nich je bulharský rezeň, ktorý si mnohí pamätajú z detstva.

Prečítajte si tiež: Tajomstvo mojej kuchyne

Ingrediencie:

  • Mleté mäso
  • Vajce
  • Nastrúhaný ementál
  • Smotana na šľahanie
  • Soľ
  • Mleté čierne korenie
  • Drvená rasca
  • Hladká múka
  • Strúhanka
  • Olej
  • Prepustené maslo
  • Uhorka
  • Ocot
  • Cukor

Postup:

  1. V miske zmiešame mleté mäso, vajce, ementál, smotanu, soľ, korenie a rascu.
  2. Z mäsa vytvarujeme rezne, ktoré obalíme v trojobale (múka, vajíčko, strúhanka).
  3. Rezne vypražíme v oleji s prepusteným maslom dozlatista.
  4. Uhorku nastrúhame, ochutíme octom, cukrom a soľou.
  5. Rezne podávame s uhorkovým šalátom.

Bulharská kuchyňa: Viac než len rezeň

Bulharská kuchyňa je bohatá na chute a vône. Základom sú paradajky, papriky a slaný balkánsky syr (syrene). Typické bulharské korenie je čubrica, ktoré sa používa na dochutenie mäsa a zeleniny.

Ďalšie bulharské špeciality:

  • Šopský šalát: Paradajka, paprika, uhorka a slaný syr.
  • Pečené papriky: Poliate octom, potreté cesnakom a posypané kôprom.
  • Musaka: Zemiaky, mleté mäso, paradajky, papriky a kyslé mlieko zapečené spolu.

Ajvar a Lutenica: Balkánske zimnice

Macedónsky ajvar a bulharská lutenica sú tradičné balkánske zaváraniny zo zeleniny, ktoré sa pripravujú na zimu. Ajvar sa pripravuje z pečených paprík a baklažánu, zatiaľ čo lutenica z paradajok a pečených paprík. Obe sa používajú ako nátierka na chlieb a hrianky.

Prečítajte si tiež: Sprievodca fermentáciou zeleniny