Každý chovateľ túži po silných a zdravých sliepkach, ktoré dlhodobo prinášajú úžitok v podobe kvalitných vajec a mäsa. Preto je dôležité poznať najčastejšie choroby sliepok, ktoré chovateľov trápia, ich príznaky a možnosti liečby. Okrem chorôb sliepok sa zameriame aj na ochorenia pečene, ktoré môžu postihnúť aj človeka, ako napríklad cytomegalovírus, hepatitída a echinokokóza.
Choroby sliepok a ich prevencia
1. Kiahne sliepok
Ak sa na hrebeni alebo iných neoperených častiach sliepok objavia biele bodky, chrasty a pľuzgiere, ide o príznak kiahní sliepok. Táto choroba má dve formy - vonkajšiu a vnútornú, pričom vnútorná forma napáda dýchacie cesty a spôsobuje sťažené dýchanie a príjem potravy, čo vedie k vyššiemu úhynu sliepok. Kiahne sliepok sú vírusové ochorenie prenášané kontaktom (s nakazenými vtákmi, hmyzom, náradím,…). Prejavujú sa najmä v jeseni a v zime, keď je obranyschopnosť sliepok znížená. Účinnou prevenciou je dlhodobé budovanie dobrej imunity a odolnosti sliepok správnou a pestrou výživou. Po prepuknutí choroby je potrebné zabezpečiť sliepkam teplé a suché miesto na regeneráciu a kvalitné krmivo so všetkými potrebnými živinami a vitamínmi.
2. Cholera sliepok
Túto vážnu chorobu spôsobuje baktéria Pasteurella multocida, ktorou sa sliepky môžu nakaziť od divých zvierat alebo kontaminovaným krmivom a vodou. Proti cholere sliepok neexistuje liečba a väčšinou je jej výsledkom úhyn sliepky. Ak aj sliepka choleru prežije, je oslabená a stáva sa jej prenášačom. Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, udržiavaní sliepok v dobrom zdravotnom stave s vybudovanou imunitou (kvalitným, pestrým krmivom so zelenou zložkou a vhodnými chovateľskými podmienkami).
3. Infekčné ochorenia dýchacích ciest
Infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok môžu spôsobiť vírusy rôznych typov. V prípade ochorenia dýchacích ciest je potrebné zabezpečiť kvalitné krmivo so zelenou zložkou ako aj teplé a suché podmienky pre vyzdravenie. Vírusy spôsobujúce infekčné ochorenia dýchacích ciest sliepok a iných vtákov sa bežne vyskytujú v prírode a sliepky s ním skôr či neskôr prídu do kontaktu a preto je potrebné udržiavať sliepky v dobrom zdravotnom stave so silným imunitným systém schopným zvládnuť takéto infekcie. Problematická môže byť najmä infekčná laryngotracheitída spôsobená herpes vírusom, ktorý zostáva v sliepke aj po prekonaní infekcie a tá sa stáva jeho prenášačom.
4. Salmonelóza
Salmonelóza je infekčné ochorenie tráviaceho traktu. U sliepok a inej hrabavej hydiny ju spôsobuje baktéria salmonella enterica pullorum, ktorá je prenosná aj na človeka. Sliepky sa salmonelózou môžu nakaziť kontaminovaným krmivom, vodou, prípadne kontaktom od iných sliepok. Príznakmi salmonely môžu byť apatia, ťažkosti s dýchaním, pokles znášky vajec, či bledo-zelená až biela hnačka. Sliepky a najmä kurčatá so salmonelou majú vysokú mieru úhynu a v prípade prekonania nákazy sú stále prenášačmi tohto ochorenia. Prevenciou proti nákaze salmonely je zabezpečenie dobrých priestorových a hygienických podmienok chovu s pravidelným čistením. Okrem kvalitného krmiva a vody je vhodné udržiavať v dobrom stave aj črevnú mikroflóru sliepok (napríklad pridávaním kyslomliečnych výrobkov, kvasenej kapusty či probiotík do krmiva a nepoužívaním antibiotík).
Prečítajte si tiež: Židovská pečeň: Klasika v novom prevedení
5. Hemofilná nádcha
Ďalším nepríjemným bakteriálnym ochorením je hemofilná nádcha, ktorého pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Túto chorobu sliepok spoznáte podľa napuchnutej hlavy (hrebeň a okolie očí), sťaženého dýchania, výtoku z očí a nosa a zápalu očných spojiviek. Proti tomuto ochoreniu neexistuje vakcína a v prípade že ho sliepka prekoná, zostane prenášačom a môže nakaziť ďalšie sliepky.
6. Markova choroba
Táto choroba sa vyskytuje najme u kurčiat do 20 týždňov. Ide o vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje rastom nádorov na tele kurčiat (na povrchu aj vo vnútri tela). Markova choroba sliepok je vysoko infekčná a rýchlo sa prenáša zo sliepky na sliepku. Na nešťastie je nutné nakazené kurčatá utratiť, pretože ak by aj prežili stali by sa doživotnými prenášačmi pôvodcu tohto ochorenia. Dobrou správou však je, že na markovu chorobu existuje vakcína a vo veľkých chovoch sa pravidelne aplikuje pri novonarodených kuriatkach nosníc a sliepok na dlhodobejšie využitie. Sliepky preto nakupujte z overených chovov.
7. Parazity: Vši a roztoče
Vši sú jedným z najbežnejších vonkajších parazitov, ktorými sliepky trpia. Prežívajú pod perím, kde sa priživujú na krvi a tým spôsobujú podráždenie a často aj prenos iných chorôb na sliepky. Celý životný cyklus vší sa odohráva na tele sliepok, takže zbaviť sa ich nie je komplikované. V prípade premnoženia môžeme sliepkam pomôcť práškovými/púdrovými prípravkami proti všiam, ktorými pravidelne poprašujeme perie sliepok počas 3 týždňov.
Aj roztoče parazitujú na sliepkach. Väčšina druhov sa živý odumretou pokožkou a perím, no existujú aj druhy, ktoré sa živia krvou. Jedným z nich je aj klieštikovec kurí, ktorý narobil problémy už nejednému chovateľovi sliepok, pretože sa ho nie je jednoduché zbaviť. Na sliepkach kieštikovec parazituje v noci keď odpočívajú a počas dňa sa ukrýva v tmavých škárach kurína, odkiaľ sa len ťažko likviduje. Klieštikovce kurie dokážu sliepky oslabiť a v extrémnych prípadoch aj spôsobiť úhyn z dôvodu straty krvi. Navyše prenášajú rôzne ochorenia, takže pre chovateľov predstavujú vážny problém. V prípade potvrdenia klieštikovca, či iných roztočov je potrebné kurín vyčistiť a vydezinfikovať haseným vápnom. Do škár nasypte zmes popola a práškového prípravku proti parazitom sliepok. Do skupiny roztočov patrí aj svrab rôznych častí tela sliepok.
Choroby pečene u ľudí
Okrem chorôb sliepok je dôležité venovať pozornosť aj chorobám pečene u ľudí, pretože niektoré z nich môžu byť prenosné zo zvierat na človeka.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť Cigánsku Pečienku
1. Cytomegalovírus (CMV)
Cytomegalovírus je bežne sa vyskytujúci vírus zo skupiny herpes vírusov. Zdravému človeku nemusí spôsobovať žiadne problémy. Niektorí ľudia preto ani nevedia, že sú jeho nositeľmi. Vírus sa prenáša telesnými tekutinami - slinami, pošvovým sekrétom, ejakulátom, močom, krvou, materským mliekom a slzami. K prenosu teda môže dôjsť pri sexuálnom styku, od matky na dieťa pri dojčení, po transplantácii orgánov, transfúzii a podobne. Ak ide o zdravého človeka, CMV sa nemusí prejaviť žiadnymi alebo miernymi príznakmi. U novorodencov sú obvykle prítomné tieto symptómy: predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, žltačka, zväčšená pečeň, malá hlava (mikrocefália). Niektorí novorodenci nakazení CMV sa pri narodení javia úplne zdraví. Príznaky sa objavia neskôr. Cytomegalovírus sa dá zistiť pomocou laboratórnych testov. Najčastejšie vyšetrením krvi alebo iných telesných tekutín, prípadne zo vzorky tkaniva. Často sa využíva najmä test na prítomnosť protilátok proti CMV. Takéto vyšetrenie sa môžu vykonať aj tehotným ženám. Dôležité je rozlíšiť, či ide o primárnu, alebo sekundárnu infekciu. Najmä v prípade primárnej infekcie existujú počas tehotenstva vážne riziká pre dieťa. Lekári vtedy často odporúčajú tehotnej žene amniocentézu. Liečba CMV u zdravých jedincov zvyčajne nie je potrebná. Inak sa liečba odvíja od vážnosti symptómov a konkrétneho prípadu. Používajú sa najmä antivirotiká a lieky na posilnenie imunity. Neexistuje žiadne očkovanie, ktoré by chránilo pred CMV vírusom. Veľa ľudí ani netuší, že sú nositeľmi CMV. Ak žena plánuje tehotenstvo, je dobré dať si urobiť vyšetrenie na zistenie protilátok proti cytomegalovírusu. Kto je nositeľom CMV, mal by dbať na podporu imunitného systému prirodzeným spôsobom.
2. Hepatitída B a C
Hepatitída B je zápalové ochorenie pečene spôsobené vírusom hepatitídy B (HBV). Môže mať akútnu alebo chronickú formu. Hepatitída typu C je taktiež zápalové ochorenie pečene, spôsobuje ho vírus hepatitídy C (HCV). V akútnej fáze hepatitídy typu C je dôležité sledovať pečeňové funkcie.
3. Echinokokóza (pásomnica líščia)
Pásomnica líščia (Echinococcus multilocularis) je drobná, 1-5 mm dlhá pásomnica, ktorá parazituje v čreve líšok obecných a polárnych, prípadne u iných mäsožravcov. Pre človeka je veľmi nebezpečná. Nakaziť sa pásomnicou líščou môže človek úplne nevedome - stačí zjesť neumyté ovocie či zeleninu, ktoré prišli do kontaktu s kontaminovanou pôdou, alebo len pracovať v záhrade. Najrizikovejšie sú lesné plody či zelenina z pôdy, kde sa mohli pohybovať mäsožravce žijúce vo voľnej prírode, najmä líšky. Líšky vylučujú vajíčka pásomnice v truse - tie následne ostávajú v pôde, kde sú schopné prežiť až dva roky. Rizikové sú teda všetky činnosti, ktoré sú spojené s manipuláciou s pôdou, kde mohli mať prístup líšky, prípadne s konzumáciou plodov, ktoré by mohli byť ,kontaminované‘ takouto pôdou. Človek sa však nikdy nemôže nakaziť od iného človeka.
Najnebezpečnejšia vlastnosť tohto parazita je jeho schopnosť skrývať sa - nie dni či týždne, ale celé roky. Prvé príznaky sa môžu u človeka objaviť až o päť, desať či pätnásť rokov od nákazy. Dovtedy pásomnica potichu poškodzuje vnútorné orgány, najmä pečeň. Cystické útvary, ktoré pásomnica vytvára, majú zhubné vlastnosti: prerastajú do okolitých tkanív a môžu sa šíriť do iných orgánov, podobne ako metastázy. Práve pre tieto ich charakteristiky sú prirovnávané k zhubným nádorom, treba si však uvedomiť, že ide o parazitárne a nie o onkologické ochorenie.
Liečba alveolárnej echinokokózy je zložitá. Odporúča sa chirurgické odstránenie ložiska v kombinácii s dlhodobým užívaním benzimidazolových preparátov - minimálne dva roky. Niektorí pacienti ich však musia brať doživotne. Tieto lieky totiž parazita nezabíjajú - len zastavia jeho rast. To znamená, že aj po úspešnej operácii sa môže ochorenie opäť objaviť, pokojne aj po desiatich rokoch.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť restovanú hydinovú pečeň
Vajíčkam pásomnice najviac vyhovuje chladné a vlhké prostredie, prílišné teplo ich ničí. V horúcich a suchých rokoch je preto výskyt pásomnice nižší ako v chladných a vlhkých rokoch.
4. Toxoplazmóza
Toxoplazmóza patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce parazitárne ochorenia u človeka. Podľa štatistík má latentnú fázu toxoplazmózy viac ako 30 % Slovákov. Toxoplazmóza je infekčné parazitárne ochorenie. Patrí medzi tzv. zoonózy, teda ochorenia prenosné zo zvierat na človeka. V črevách mačiek prežíva aj v štádiu vajíčka. Toxoplazmóza sa na človeka totiž prenáša práve prostredníctvom mačiek a mačkovitých šeliem. Človek sa ňou však môže nakaziť aj konzumáciou surového, tepelne neupraveného mäsa (hovädzieho, ovčieho). K prenosu toxoplazmózy z mačky na človeka môže dôjsť len kontaktom s trusom nakazenej mačky. Rizikové sú vonku žijúce mačky, ktoré sa môžu parazitmi nakaziť z kontaminovanej vody, hlodavcov alebo mäsa divokých či hospodárskych zvierat. Inkubačná doba získanej toxoplazmózy je zhruba 1 - 3 týždne.
K najčastejším príznakom akútnej fázy toxoplazmózy patrí niekoľkotýždňové zväčšenie lymfatickým uzlín, najmä v oblasti krku. Zhruba 80% nakazených však nemá takmer žiadne príznaky. Po prekonaní akútnej fázy nasleduje latentná fáza, kedy toxoplazmóza v organizme takpovediac spí. Toxoplazmóza predstavuje vysoké riziko najmä pre imunokompromitovaných pacientov (s oslabenou imunitou), u ktorých môže akútna fáza ochorenia prebiehať s veľmi závažnými klinickými príznakmi. Obzvlášť ohrozenými sú však tehotné ženy, presnejšie ich vyvíjajúci sa plod. Pokiaľ sa žena plánujúca otehotnieť nakazí toxoplazmózou, s otehotnením by mala počkať aspoň 3 mesiace. Najpoužívanejšou metódou na diagnostiku toxoplazmózy je sérologické vyšetrenie krvi, v ktorom sa stanovuje hladina protilátok proti Toxoplasma gondii. Pokiaľ sa jedná o bezpríznakový priebeh ochorenia, alebo sú klinické príznaky mierneho charakteru, cielená liečba toxoplazmózy zvyčajne nie je potrebná. Cielená liečba je indikovaná iba v prípade rizika ťažkého priebehu akútnej fázy ochorenia alebo v prípade tehotných žien a novorodencov.
Ako sa vyhnúť nákaze toxoplazmózou? Chráňte prostredie, v ktorom sa hrajú deti, pred túlavými mačkami a mačacím trusom. Po hraní sa s dedinskými alebo túlavými mačkami si vždy poriadne umyte ruky.
Pohlavné choroby
Sexuálne prenosné choroby sú stále aktuálnou a dôležitou témou, ktorá ovplyvňuje každodenné zdravie a životy miliónov ľudí po celom svete. Aj keď sú často tabuizované a nehovorí sa o nich dostatočne otvorene, ich prevencia a včasná diagnostika sú kľúčové. Pohlavné ochorenia, často nazývané aj sexuálne prenosné choroby, sú infekčné choroby, ktoré sa primárne prenášajú pohlavným stykom. Môžu ich spôsobovať baktérie, vírusy, parazity alebo huby (kvasinky). Pohlavné choroby u mužov a žien môžu mať rôzne príznaky, od miernych až po závažné zdravotné problémy, pričom sa líšia aj v závislosti od konkrétneho typu infekcie. Výnimkou nie sú ani prípady, kedy prebiehajú ochorenia asymptomaticky, teda bez viditeľných príznakov, pričom nakazený môže v tom čase infekciu prenášať na iných. Je prirodzené, že majú pohlavné choroby u mužov príznaky, ktoré sú rozdielne od tých, ktoré sa vyskytujú u žien. Vyplýva to nielen z fyziologických rozdielov medzi mužom a ženou, ale aj z rozdielov v imunitnom systéme v rámci pohlaví.
Pohlavné choroby sa podľa pôvodcu delia na niekoľko hlavných skupín, a to podľa toho, či sú spôsobené baktériami, vírusmi, parazitmi alebo hubami. Ak pohlavné choroby spôsobuje bakteriálny pôvodca, vo väčšine prípadov sú tieto ochorenia liečené antibiotikami.
Medzi najčastejšie pohlavné choroby patria:
- Chlamýdie: Patria medzi najčastejšie a najrozšírenejšie pohlavné choroby. Postihujú urogenitálny systém, ale môžu zasiahnuť aj oči či hrdlo. Často prebiehajú bezpríznakovo, čo spôsobuje, že infekcia zostáva neodhalená a šíri sa ďalej.
- Syfilis: Je pohlavne prenosná choroba, ktorá prebieha v niekoľkých štádiách a môže mať veľmi závažné následky, ak sa nelieči. Spôsobuje ho baktéria Treponema pallidum, čo je špirálovitá baktéria, ktorá sa šíri kontaktom so sliznicou alebo pokožkou počas infekčných štádií ochorenia.
- Kvapavka: Ovplyvňuje predovšetkým sliznice močových ciest, pohlavných orgánov, konečníka a hrdla, no môže postihnúť aj oči. Kvapavka je veľmi nákazlivá a rozšírená infekcia, ktorá sa šíri najmä sexuálnym stykom, môže sa však preniesť aj z matky na dieťa pri pôrode.
- HIV (Human Immunodeficiency Virus): Je vírus, ktorý napáda imunitný systém, konkrétne T-lymfocyty (CD4 bunky), ktoré sú kľúčové pre obranu tela proti infekciám.
- HPV vírus (ľudský papilomavírus): Je jedným z najbežnejších sexuálne prenosných vírusov, ktorý môže postihovať kožu a sliznice.
- Trichomoniáza: Patrí medzi najčastejšie pohlavné choroby s parazitárnym pôvodom. Postihuje najmä ženy, môže sa však vyskytnúť aj u mužov.
- Mykoplazmové infekcie: Spôsobujú baktérie rodu Mycoplasma, ktoré postihujú najmä močové a pohlavné cesty.
- Ureaplazmové infekcie: Spôsobujú baktérie z rodu Ureaplasma, ktoré sa v ľudskom tele bežne vyskytujú ako súčasť mikroflóry močovej a pohlavnej sústavy. V niektorých prípadoch môže spôsobovať zápaly a infekcie močových a pohlavných ciest.
- Mäkký vred (ulcus molle, chancroid): Je pohlavne prenosná infekcia spôsobená baktériou Haemophilus ducreyi. Táto infekcia spôsobuje bolestivé vredy na genitáliách a v okolitých oblastiach, ktoré sú výrazne mäkké na dotyk (na rozdiel od tvrdého vredu pri syfilise).
- Genitálny herpes: Je bežná pohlavná choroba spôsobená vírusom herpes simplex (HSV). Je charakterizovaný bolestivými pľuzgiermi a vredmi v oblasti genitálií a análneho otvoru. Je vysoko nákazlivý a môže sa šíriť aj bez prítomnosti viditeľných príznakov.
- Kandidóza: Je infekcia spôsobená kvasinkami rodu Candida, pričom najčastejším pôvodcom je druh Candida albicans.
- Voš lonová (filcka): Je malý parazitický hmyz, ktorý sa usadzuje v ochlpení v oblasti genitálií.
Diagnostika pohlavných chorôb zahŕňa rôzne metódy, ktoré pomáhajú identifikovať prítomnosť infekcie spôsobenej baktériami, vírusmi, kvasinkami alebo parazitmi. Medzi najbežnejšie metódy diagnostiky pohlavných chorôb patrí fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom lekár vykoná vizuálnu kontrolu pohlavných orgánov, úst, hrdla alebo konečníka, podľa toho, akými ťažkosťami pacient trpí. Lekár skontroluje výskyt pľuzgierov, vyrážok, vredov alebo iných príznakov, ktoré sa vymykajú normálnemu stavu. Po osobnom vyšetrení u lekára nasleduje najčastejšie odber vzoriek a laboratórne testovanie, ktoré v dnešnej dobe dokáže spoľahlivo určiť nielen to, o aký typ ochorenia ide, ale aj v akom je štádiu.
Liečba sexuálne prenosných ochorení závisí od typu infekcie, závažnosti stavu, ale aj od toho, či pacient nemá ďalšie zdravotné komplikácie. Existuje niekoľko spôsobov liečby, ktoré sa líšia podľa pôvodcu infekcie - baktérie, vírusy, parazity alebo kvasinky.
Pre zamedzenie šírenia pohlavných chorôb je pri každom podozrení potrebné nechať sa otestovať a tiež kontaktovať všetkých sexuálnych partnerov, ktorí by sa mali rovnako otestovať a mohli v prípade pozitívneho nálezu pristúpiť k prípadnej liečbe. Je bežnou praxou, že majú pohlavné choroby u mužov príznaky, ktoré sú výrazne odlišné od tých, ktoré sa vyskytnú u žien. V prípade, že sa u vás potvrdí výskyt sexuálne prenosnej choroby, odporúča sa zdržanie sa pohlavného styku počas liečby a podľa konkrétneho ochorenia aj po jej ukončení, aby sa zabránilo reinfekcii.
Helikobakter pylori
Helikobakter pylori je druh baktérie, ktorý spôsobuje žalúdočnú infekciu. Napadnúť môže nielen ľudí, ale aj zvieratá. Oslabuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu a usádza sa najčastejšie v oblasti žalúdka a dvanástnika. Zvykne vyvolať nepríjemné zápaly a ochorenia tráviaceho systému. Baktéria Helicobacter pylori sa prenáša z človeka na človeka priamym kontaktom prostredníctvom slín, zvratiek alebo výkalov. Preto sa výskyt infekcie helikobakter zvyšuje v oblastiach, kde sú nehygienické životné podmienky, nedostatočný prísun pitnej vody, mnohopočetná domácnosť, prípadne domácnosť v ktorej žije osoba nakazená touto infekciou.
Ak sa u vás vyskytol helikobakter, okrem správne nastavenej liečby je dôležitý zdravý životný štýl. Mali by ste konzumovať potraviny, ktoré sú ideálne na prirodzenú podporu črevného mikrobiómu. Na urýchlenie liečby sa tiež odporúča eliminovať stres a v neposlednom rade aj prestať s fajčením.
Po 30. dňoch od ukončenia liečby by ste si mali spraviť test na prítomnosť baktérie Helicobacter pylori. Helikobakter liečba je skutočne nevyhnutná, ak sa chcete tejto baktérie zbaviť. Celá liečba je vo všeobecnosti zameraná na odstránenie baktérie z tráviaceho traktu.
Mononukleóza
Mononukleóza, známa ako „choroba z bozku“, je vírusové ochorenie spôsobené vírusom Epsteina-Barrovej (EBV). Najčastejšie postihuje dospievajúcich a mladých dospelých, ale môže postihnúť aj deti a dospelých. Vírus sa šíri telesnými tekutinami, najmä slinami. Po infekcii EBV trvá inkubačná doba zvyčajne 4 až 6 týždňov. Infikovaný jedinec sa však môže stať nositeľom vírusu a môže ho šíriť ďalej.
Jedným z najdôležitejších odporúčaní je udržiavať dostatočnú hydratáciu. Okrem toho sa odporúča pravidelný odpočinok, ktorý je rozhodujúci pre rýchle zotavenie. Na zmiernenie bolesti a horúčky môžu byť užitočné voľnopredajné lieky, napríklad paracetamol. Pacienti s EBV sa zvyčajne začnú cítiť lepšie v priebehu dvoch až štyroch týždňov.
Infekčná mononukleóza môže mať významný vplyv na pečeň. Po prvej infekcii zostáva EBV v tele v neaktívnej forme a môže sa kedykoľvek reaktivovať, čo znamená, že človek môže byť nositeľom vírusu bez akýchkoľvek príznakov.