Ľudia oddávna využívajú dary prírody, medzi ktorými nechýbajú rastliny, ich plody a semená. Rozmanitosť prírody je udivujúca a pestovatelia na celom svete sa neustále snažia posúvať hranice možného. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najúžasnejších rekordov v pestovaní zeleniny, od gigantických cibúľ až po neuveriteľne dlhé uhorky.
Súťaž o najväčšiu cibuľu na svete
Cibuľa patrí k najobľúbenejším a najviac používaným zeleninám v kuchyni. Vďaka jej univerzálnosti je každá hojná úroda vítaná. Možno ste nevedeli, že vo Veľkej Británii existuje dokonca špeciálna súťaž v pestovaní obrovských cibúľ. Prestížne záhradnícke podujatie s názvom Harrogate Onion Championships sa každoročne koná v britskom mestečku Harrogate, kde pestovatelia predvádzajú svoje „cibuľové obry“, ktoré veľkosťou pripomínajú menší nákup. V roku 2023 sa podaril obdivuhodný rekord pestovateľovi menom Gareth Griffin, ktorého cibuľa vážila neuveriteľných 9 kilogramov!
My vám síce nemôžeme garantovať až takéto gigantické rozmery, ale určite poradíme, ako dosiahnuť čo najväčší úspech.
Ako vypestovať obrovskú cibuľu?
Základným kľúčom k pestovaniu veľkých cibúľ je správna voľba odrody. Ak túžite mať vo svojej záhrade poriadneho obra, odporúčame siahnuť po odrode Kalsea. Tá je známa tým, že jej cibuľky môžu dorásť až do pôsobivých rozmerov - priemeru 40 cm a váhy približne 4 kilogramy. Ide teda o skvelú voľbu, ak chcete naozaj veľkorysú úrodu, ktorú vám bude susedstvo závidieť.
Cibuľa miluje teplé, slnečné miesta a piesčitohlinitú pôdu, ktorá je dostatočne vzdušná a dobre odvádza vodu. Práve v takých podmienkach sa jej bude dariť najlepšie. Ideálny čas na sadenie cibule je približne v apríli, keď už pôda nie je príliš studená a poskytuje vhodné podmienky na klíčenie. Dbajte na správne rozostupy medzi jednotlivými rastlinami, ideálny spon je 25 x 10 centimetrov. Tak má každá cibuľa dostatok priestoru na rast a vývoj mohutnej bulvy.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Cibuľa potrebuje pravidelné zavlažovanie, ale zároveň neznáša prebytok vody. Správnou stratégiou je dôkladné zavlaženie najmä pri samotnej výsadbe a potom v období rastu, keď začínajú cibule výrazne narastať na objeme.
Okrem vody je pre cibuľu dôležité aj pravidelné hnojenie. Odborníci odporúčajú aplikovať hnojivo 2 až 4-krát za sezónu. Vhodné sú špeciálne hnojivá pre pestovanie cibule a cesnaku, napríklad HortiCerit alebo klasický Cererit. Tieto zmesi obsahujú optimálny pomer dusíka, fosforu, draslíka a síry, vďaka čomu cibuľa rýchlejšie naberá na objeme. Výborne fungujú aj organické alternatívy, napríklad dobre vyzretý kompost, kravský či slepačí hnoj alebo kostná múčka.
Cibuľa je náročná na čistotu záhonov. Konkurenčná burina jej totiž odoberá živiny, vodu a môže do záhrady prilákať rôznych škodcov či choroby, čo cibuli mimoriadne prekáža. Preto je kľúčom k úspechu pravidelné odstraňovanie všetkého nežiaduceho rastlinstva. Ak však nechcete tráviť dlhé hodiny na kolenách trhaním buriny, existuje jednoduchý trik: cibuľové záhony pokryte kartónom, do ktorého urobíte otvory iba pre cibule. Takto plevel prakticky nemá žiadnu šancu vyrásť.
Záhradkári, ktorí majú skúsenosti s pestovaním cibule, vám určite potvrdia, že správny sused rastlín je kľúčom k ich vitalite. Dokonalým partnerom pre cibuľu je napríklad mrkva. Tieto dve rastliny majú medzi sebou výnimočný vzťah - cibuľa chráni mrkvu pred škodcom, akým je vrtuľa mrkvová, a mrkva na oplátku odpudzuje nebezpečnú kvetárku cibuľovú.
Medzi ďalšie prospešné rastliny, ktoré môžete vysadiť v blízkosti cibule, patrí napríklad šalát, cvikla, uhorky, reďkovka, zeler, petržlen, paštrnák, kôpor alebo saturejka. Cibuľa však zle znáša blízkosť hlúbovín (kapusta, karfiol, brokolica), ktoré môžu spôsobiť zhoršenie jej zdravotného stavu.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o obrovských rybách
Ďalšie pozoruhodné zeleninové rekordy
Okrem cibule existuje množstvo ďalších zeleninových druhov, pri ktorých sa pestovatelia predbiehajú v dosahovaní rekordných rozmerov a hmotností. Tu je niekoľko príkladov:
Tekvice
Rekordy v kategórii „Najväčšej a najťažšej tekvice“ sa prepisujú veľmi často. V USA sa dokonca každoročne usporadúva viacero súťaží, v ktorých si pestovatelia tekvíc merajú ramená. Jedným z rekordérov je aj Joel Holland, ktorému sa podarilo dopestovať obrovskú tekvicu s hmotnosťou až 1 071 kg.
Kapusta
Kapusta, ktorú sa podarilo v roku 2012 dopestovať na Aljaške vás uchváti nielen svojím vzhľadom a obrovskými listami, ale aj svojou hmotnosťou.
Sladké zemiaky
Sladké zemiaky u nás síce nepatria k najčastejšie používaným plodinám, no rekord Libanonského farmára určite stojí za pozornosť.
Mrkva
Aktuálne najdlhšia mrkva na svete meria na dĺžku 6,24 metrov, no napriek tomu nie je najťažšou mrkvou na svete. Tou je kúsok z Minessoty, ktorý rástol podstatne viac do šírky.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti zo sveta pizze
Peter Glazebrook: Legendárny pestovateľ zeleniny
Peter Glazebrook je legendou vo svete pestovania zeleniny. Tento muž z Nottinghamshire v Spojenom kráľovstve je v súčasnosti držiteľom rekordu v pestovaní najťažších zemiakov (4,98 kg), karfiolu (27,48 kg), baklažánu (3,362 kg) a najnovšie aj najťažšej papriky (750 g), uvádza Independent. Glazebrook však za svoj úspech vďačí skôr niekoľkým zaužívaným zvykom než futuristickej technológii a nákladným investíciám − to všetko na pozemku s rozlohou pol hektára, kde sa Glazebrook vyučil za stavebného geodeta.
V čom spočíva tajomstvo jeho úspechu?
Všetky svoje plodiny stále zavlažuje ručne z dažďovej vody recyklovanej na streche a nepoužíva automatizované systémy. A keď preváža zeleninu zo svojej farmy na miesto súťaže, balí ju do mokrých uterákov, aby si udržala vlhkosť a nepoškodila sa pri preprave.
Podľa neho je výber správnych semien odrazovým mostíkom, bez ktorého nie je možné dosiahnuť skvelý a, samozrejme, chutný výsledok. Hovorí, že niektoré veľké semená sa dajú kúpiť ako komerčné odrody kdekoľvek, napríklad semená kalerábu. Ale v iných prípadoch, ako sú uhorky a cibuľa, musíte hľadať správne odrody, ak chcete vo svojej záhrade vidieť väčšie ako priemerné semená. Tie sú v podstate dostupné len u niektorých pestovateľov. Najlepšie je ísť na poľnohospodárske veľtrhy, pozrieť sa, čo vyhráva, a opýtať sa tam pestovateľov. Glazebrook tiež prezradil, že sa osobne stará o získavanie a ukladanie semien z víťaznej zeleniny, aby mohol neskôr osvedčenú odrodu znovu vysiať.
Uhorková sezóna: Novinárska rarita alebo priestor pre kreativitu?
Nemci hovoria o letnej diere, Briti o psom období, Francúzi o mŕtvej, Švédi o zahnívajúcej a Slováci o uhorkovej sezóne. Uprostred leta spravidla niet o čom písať a čo vysielať. Je ideálny čas na novinárske kačice alebo povedané dnešným slovníkom na fejky a hoaxy. Ale aj na skutočné novinárske majstrovstvo, ktoré nachádza zaujímavé témy tam, kde ich oko bežného smrteľníka nevidí. V USA nie náhodou nazývajú uhorkovú sezónu obdobím „pomalého spravodajstva". Napríklad viac pozornosti sa dostáva novinkám vedy a techniky.
V lete 1925 sa však slovenskí novinári sťažovali nie na uhorkovú, ale na „ogurkovú" sezónu. Asi preto, že spisovné slovo uhorka sa ešte celkom neujalo medzi čitateľmi ani žurnalistami. Dnes je „ogurka" slovo typické pre niektoré nárečia severných okresov stredného a východného Slovenska.
Ako teraz, tak aj pred sto rokmi najväčšie senzácie a trháky prinášala v lete matka príroda, presnejšie jej rozmary. Búrlivo sa valiace masy vody unášali i mŕtvoly utopených ľudí. V noci z pondelka na utorok 3. augusta lomcovala krajinou okolo Váhu víchrica nevídanej sily a lialo ako z krhly. Nasledovala pohroma, ktorú plasticky opísal reportér Považských hlasov, týždenníka, vychádzajúceho v Novom Meste nad Váhom: „Ešte v noci boli všetky obce v celom Považí zalarmované správami o rýchlom stúpaní vody vo Váhu, ktorý i tak vodou bohatý sa trvalými dažďami zmenil na kilometre široký veľtok. Prúdy vody strhávali ľudské príbytky a mosty, jeden z okolia Piešťan odniesli až do Hlohovca.
Prežili vojny aj morové epidémie, dnes sú na lopatkách. Z mapy Slovenska zmizli stovky obcí. Uhorková, respektíve „ogurková“ sezóna odjakživa priala kriminálnemu spravodajstvu a všetkému, čo spadá do rubriky čierna kronika. Dokonca sa dá povedať, že práve zásluhou týchto nezriedka tragických udalostí sa noviny počas letných mesiacov ako-tak držali nad vodou.