Ryby, neoddeliteľná súčasť vodných ekosystémov, sú zároveň aj citlivým indikátorom kvality vody. Na Slovensku, krajine s relatívne malým objemom vody, je táto súvislosť obzvlášť dôležitá. Ak voda nie je znečistená, ryby sú kvalitné. Ryby z vody nasávajú škodlivé látky ako huby. Kvalita vody a zdravie ryby sú spojené nádoby.
Ryba ako symbol a zdroj
V kresťanskom svete je ryba považovaná za pôstne jedlo. Postupne sa ako symbol kresťanstva stala aj súčasťou štedrovečernej hostiny Slovákov. Rybacie mäso je ľahko stráviteľné, zároveň je cenným zdrojom bielkovín, minerálov a vitamínov.
Kvalita vody a jej vplyv na ryby
Na Slovensku sa síce kvalita vody vo väčšine vodných tokov výrazne zvýšila, no stále máme problematické oblasti, ktoré sú znečisťované najmä zo starých environmentálnych záťaží. Ide napríklad o znečistenie povodia Laborca, a tým aj Zemplínskej Šíravy polychlórovanými bifenylmi, znečistenie stredného toku Nitry ťažkými kovmi či problémy s ťažkými kovmi v Orave. Ak sa vo vode a v sedimentoch riek nachádzajú ťažké kovy, nájdeme ich aj v rybách. Medzi najväčší problém patrí v tomto smere ortuť, ktorá zostáva v životnom prostredí aj tisíce rokov. Ortuť v riekach, jazerách a oceánoch predstavuje najväčšie riziko, pretože sa mení na zvlášť toxickú formu nazývanú metylortuť - mimoriadne toxické metylzlúčeniny -, ktorá je prítomná najmä v rybách. Ortuť je toxická pre ľudský nervový systém aj pri pôsobení veľmi nízkych dávok.
Pri kúpe ryby by sme preto mali prihliadať na to, odkiaľ ryba pochádza. Ryby sú totiž akýmsi lakmusovým papierikom čistoty vôd, v ktorých žijú. Ladislav Pekárik v prednáške venovanej rybám v rámci cyklu Veda v CENTRE uviedol, že by si nekupoval rybu z juhovýchodnej Ázie. Takisto Baltské more a Severné more patria podľa neho medzi najznečistenejšie moria sveta, ktoré sú navyše plytšie a majú tak menší objem vody ako napríklad Stredozemné more, pričom ani to už v súčasnosti nepatrí medzi najčistejšie moria.
"Večné chemikálie" a ich hrozba
Takzvané večné chemikálie, pre ktoré je charakteristická silná väzba uhlíka a fluóru, sa v prírode nerozkladajú a podľa analýz sú prakticky všade. Používajú sa na impregnovanie textílií aj v mnohých iných produktoch (ešte donedávna boli aj vo voskoch na lyže). Odpadovými vodami sa potom dostávajú do životného prostredia. Takzvaným večným chemikáliám sme vystavení každý deň. Perfluórovanými a polyfluórovanými alkylsulfonátmi (PFAS), takzvanými večnými chemikáliami, sa zoberá aj Jaroslav Semerád z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied Českej republiky. PFAS zahŕňajú vyše 4 700 chemických látok, ktoré sa v priebehu času hromadia v ľudských telách a v životnom prostredí. Jaroslav Semerád a jeho tím potvrdili ich prítomnosť aj v kaproch, ktoré sa chovali v čistej vode. Dáta Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR ukazujú, že dôležitú úlohu v kontaminácii rybieho tkaniva zohráva nielen pozícia v potravovom reťazci, ale aj miesto výskytu ryby v rieke. Bylinožravé ryby ich majú v tele menej ako tie dravé. Vzorky pochádzali z rýb z tečúcich aj zo stojatých vôd a koncentrácia PFAS v niektorých rybách násobne prekračovala stanovené limity. Európska komisia pritom stanovuje maximálne bezpečné koncentrácie PFAS vo svalovine sladkovodných rýb určených na konzumáciu od 35 nanogramov pre perfluóroktánsulfonát do 45 nanogramov na gram pre kombináciu všetkých možných látok zo skupiny PFAS. Večné chemikálie (PFAS) kontaminujú pôdu, povrchové vody aj zdroje podzemnej vody.
Prečítajte si tiež: Akvárium 14 litrov: Aké ryby sú vhodné?
Plasty a mikroplasty: Tichý zabijak ekosystémov
Ďalším environmentálnym problémom, ktorý má dosah aj na ryby, sú plasty. Zamorujú životné prostredie a časom sa rozpadajú na miniatúrne čiastočky, takzvané mikroplasty a nanoplasty. Riešenie problému s plastovým odpadom je, žiaľ, v nedohľadne. Tohtoročné rokovania OSN o plastovom odpade v juhokórejskom Pusane sa skončili bez výsledku. Štáty sa zhodli len na tom, že rokovania majú pokračovať budúci rok. Podľa OSN sa celosvetovo vyprodukuje okolo 460 miliónov ton plastov, pričom polovica je určená len na jedno použitie. V relácii Hyde Park Civilizace na ČT24 environmentálny chemik profesor Tomáš Cajthaml uviedol, že plasty sú toxický odpad. Čo sa stane, ak preniknú do bunky? Podľa Cajthamla je efektov, ktorým nie vždy rozumieme, mnoho. „Takmer vždy však štúdie ukazujú, že spôsobujú (v bunke) takzvaný oxidatívny stres. To znamená, že bunka je v nerovnováhe. Sú tam voľné radikály, reaktívne formy kyslíka, ktoré bunke škodia. To môže mať za následok zápaly.“ Môžu byť aj potencionálne rakovinotvorné. Znečistenie plastovým odpadom, mikro- a nanoplastmi, predstavuje obrovský problém aj pre ekosystémy oceánov, morí, riek a jazier. Spolu s tým, ako sa plasty rozkladajú ma menšie časti, stávajú sa dostupné pre väčší počet organizmov. Zároveň sa zvyšuje potenciál pre prenos prostredníctvom potravových reťazcov.
Problematické chovy lososov
Veľkú diskusiu rozvírila v Nemecku aj najnovšia správa organizácie Foodwatch o podmienkach, v akých chovajú lososy v Nórsku. „Odvetvie chovu lososov vo veľkej miere prispieva k problémom v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Najmä akvakultúry v Nórsku, ktoré sú jedným z najväčších producentov lososov na svete, zápasia s chorobami, so zamorením parazitmi a s vysokou úmrtnosťou,“ uvádza vo svojej správe organizácia Foodwatch. Aj preto zostavila petíciu, v ktorej požaduje zákaz predaja lososa nórskeho v Nemecku. Analýzy organizácie Foodwatch odhalili, že v minulom roku uhynulo v Nórsku sto miliónov chovných lososov. Pre svoju správu s názvom Zhnité ryby (Faule Fische) organizácia Foodwatch analyzovala údaje pochádzajúce z viacerých zdrojov - boli to oficiálne vládne správy, správy z médií a štúdie. Príčinou sú často infekčné choroby, poranenia a zamorenie všami lososovými (Lepeophtheirus salmonis). Aj malé zamorenia týmto parazitom sú pre lososy nebezpečné: voš lososová sa živí kožou a krvou lososa. Nórsky úrad pre bezpečnosť potravín pritom už v minulosti opakovane odhalil závažné priestupky týkajúce sa spracovania rýb, ktoré môžu ohroziť zdravie človeka. Tieto chovy sú problémom aj pre životné prostredie. Každoročne podľa Foodwatch unikne 200 000 lososov do voľnej prírody.
Odporúčania pre spotrebiteľov
Ak ryby konzumujeme, mali by sme vedieť, odkiaľ pochádzajú, s ohľadom na naše zdravie aj s ohľadom na ryby. Nejde totiž len o nás, ale aj o živé stvorenia, ktoré sa často chovajú v zlých podmienkach. Ak berieme do úvahy zdravotné hľadisko, pre určité skupiny ľudí existuje odporúčanie, aby ryby nekonzumovali. Ide o fertilné a gravidné ženy a malé deti. Zdravotným rizikom môžu byť aj parazity, ktoré sa v rybách často nachádzajú.
Sumec: Najväčšia ryba Slovenska
Sumec, naša najväčšia ryba, váži niekoľko desiatok kilogramov. Nepripomína rybu, ale zväčšený model žubrienky. Telo sumca je pretiahnuté a celkovo veľmi nesúmerné. Hlava je veľmi široká, rozložitá. Telo od hlavy po análny otvor je veľmi mohutné, okrúhle, od análneho otvoru po koniec chvosta sa zužuje a splošťuje. Chvostová časť tela má šabľovitý tvar. Širokú papuľu ohraničujú výrazne zaoblené pysky. Z čeľuste vyrastajú dlhé pohyblivé fúzy, ktoré využíva pri love, a zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Všetkých šesť fúzov obsahujú zmyslové výrastky, ktoré majú funkciu chuťových orgánov. Tie smerom k špičke hustnú. V jednej rovine s dlhými fúzmi ležia predné nosné otvory, vystupujúce v tvare trubičiek. Tesne za nimi sú zadné nosné otvory, respektíve čuchové dierky. Sú úplne pokryté kožou. Chrbtová plutva, umiestnená na najvyššom mieste chrbta je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Oveľa mohutnejšie sú prsné plutvy, ktoré vyrastajú tesne za žiabrovými oblúkmi a siahajú až po brušné plutvy. Sumec má pri porovnaní s ostatnými našimi rybami mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá je zložená až z 92 mäkkých lúčov. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká. Bočná čiara je viditeľná, nachádzajú sa v nej kanáliky vyplnené slizom a nervovými bunkami. Sfarbenie nie je pestré, skôr nenápadné. Základná farba je tmavosivá, zeleno-hnedá, až modrosivá. Chrbát je svetlejší ako hlava a môže byť aj olivovozelený. Boky sú menej výrazne, pričom brušná časť je svetlejšia, až biela.
Vnútorná stavba sumca
Svalovitý pažerák spája ústnu dutinu s vakovitým žalúdkom. Aj pažerák a žalúdok sú veľmi roztiahnuteľné, čo umožňuje sumcovi pohlcovanie aj veľkých kusov koristi. Vstup do žalúdka i výstup z neho sú uzatvorené klapkami. V žalúdku prebieha prvý stupeň trávenia vylučovaním kyseliny soľnej a pepsínu. Na tento orgán nadväzuje črevo, spočívajúce v tvare troch pozdĺžnych závitov v brušnej dutine a končiace u análneho otvoru. Pečeň je veľká a je rozčlenená na tri rôzne veľké laloky. Sú rozložené pozdĺž vzduchového mechúra a pokrývajú čiastočne pažerák, žalúdok a črevo. Žlčník vyúsťuje tesne za žalúdkom. Ľadviny sú umiestnené na konci brušnej dutiny pod chrbtom a smerujú dopredu k plávaciemu mechúru. Plávací mechúr je nápadne dlhý a veľký a líši sa tiež tvarom od plávacieho mechúra iných druhov rýb. Má prepážku, ktorá je pomerne dobre rozpoznateľná ako pozdĺžna ryha na hornej a dolnej stene i na vnútornej strane mechúra. Okrem podpory sluchu sú hlavnými úlohami plávacieho mechúra regulácia vztlaku ryby a vnímanie tlaku vzduchu, ktorý do značnej miery ovplyvňuje prijímanie potravy a trenie sumcov. Nízky tlak vzduchu urýchľuje pohybovú aktivitu a vedie k zvýšenému prijímaniu potravy. V zadnej časti brušnej dutiny medzi vzduchovým mechúrom, ľadvinami a črevom sú umiestnené relatívne malé pohlavné orgány. Napríklad u dospelého sumca s váhou šesť až desať kilogramov tvoria iba asi deväť až pätnásť percent telesnej váhy. Srdce s hlavnou a prednou komorou čerpá krv sumca jednoduchým obehom. Jeho krv obsahuje 35 až 38 percent hemoglobínu. Z toho vyplýva, že je sumec schopný racionálne využívať i malé množstvá kyslíka. Tiež koža sumca je schopná prijímať kyslík a vylučovať oxid uhličitý. Táto schopnosť vzrastá so stúpajúcou teplotou vody.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Potrava a rast sumca
Sumca zaraďujeme medzi dravé ryby na základe potravy a spôsobu, akým sa potravy zmocňuje. V mladosti loví len drobné vodné živočíchy (planktón a zoobentos), ale postupne, ako rastie a dospieva, sa jeho nároky na veľkosť a množstvo potravy zvyšujú. Loví malé ryby, žaby, raky a hlodavce, na ktoré vo vode natrafí, a taktiež aj vodné vtáctvo. Sumec prijíma najviac potravy v máji - júni, kedy sa neresí, viac v teplom období, v chladnejšom už pomenej. Pri sledovaní prijatej potravy treba brať do úvahy aj spôsob lovenia sumcov. Pri bežných lovných spôsoboch (lov na udicu, sieti…) sa často stáva, že sumec vyvrhne obsah svojho žalúdka (pri love na udicu sa snaží zbaviť udice).
Rýchlosť rastu rýb je veľmi rozdielna, závisí od mnohých faktorov. Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Vek sumcov, chovaných v rybníkoch, možno určiť ľahšie ako vek sumcov, voľne žijúcich vo vodách, keďže nepoznáme dátum neresenia. Letokruhy sa tvoria odlišným látkovým metabolizmom podľa teploty vody. Rozdiel sa prejavuje vysokým a neustálym príjmom potravy a k tomu úmerným rastom v letnom období. Naopak v zimnom období sa prejavuje vďaka menšiemu príjmu potravy spomaleným rastom. Počet rokov na kosti alebo šupine vieme odrátať rovnako ako na letokruhoch smreka. Ak teda poznáme dátum ulovenia ryby, môžeme presne vypočítať dátum vyliahnutia. V priebehu prvých rokov sa dĺžka sumcov znásobuje a začiatkom tretieho roka sa zvyšujú hmotnostné prírastky až na 1kg. V neskorších rokoch dosahujú 1,5kg-2kg a vo veľmi dobrých podmienkach až 3kg. V údolných nádržiach, kde je voda chladnejšia rastie pomalšie a jeho ročné prírastky na hmotnosti prevyšujú 1kg až v piatom alebo šiestom roku.
Rozmnožovanie sumca
Samci pohlavne dospievajú už v treťom roku života, ikernačky až vo veku štyroch rokov. V prírodných podmienkach závisí doba trenia od rôznych faktorov. Pri tom hrajú dôležitú úlohu teplota vody a zabezpečovanie potravy. Ťah k treniskám nastáva, keď voda dosiahne teplotu 18 až 20 stupňov Celzia. Pred samotným trením pripravuje samček niečo ako hniezdo. Dáva pritom prednosť jemným vŕbovým a jelšovým koreňom, visiacim voľne do vody. Nárazy chvosta očistia tieto miesta od bahna a ostatného neporiadku. Potom nasleduje predohra. U sumcov sa ľahko spozná. Príslušníci oboch pohlaví plávajú pred spárením tesne pod hladinou. Pritom samček prenasleduje samičku. Vlastné trenie prebieha najčastejšie vo večerných hodinách, kedy je teplota vody okolo 20 až 23 stupňov Celzia. Trenie prebieha nasledujúc: Samček naháňa ikernačku okolo hniezda a naráža tlamou do jej brucha. Pritom podoplaváva samičku a nadvihuje ju. Nad hniezdom sa samček vinie okolo samičky. Sumčie ikry sú tri až štyri milimetre veľké. Ich počet sa pohybuje medzi 10 000 až 30 000 kusov na kilogram telesnej váhy samičky. Ikry sa veľmi lepia a vytvárajú chuchvalce. Tieto slabo nažltnuté vajíčka sú hneď oplodňované samčím mliečom. Trenie sa niekoľkokrát opakuje v priebehu až dvoch hodín a je behom tejto doby sprevádzané veľkým hlukom a šplechotom. V prírode dospieva z celého množstva ikier iba malé množstvo. Splesnivením a nedostatkom kyslíka uprostred chumáčov predčasne umiera najväčší počet ikier. Tiež keď teplota vody klesne pod 13 stupňov Celzia nemajú ikry žiadnu šancu na ďalší vývoj. Ak sa však pohybujú teploty medzi 23 až 25 stupňami Celzia, vykľujú sa mladé sumce už počas dvoch alebo troch dní. Plod so žĺtkovým vačkom, dlhý približne sedem milimetrov, je veľmi citlivý na svetlo a teplo. Pôsobením priameho slnečného svetla a pri teplote vody pod 13 stupňov Celzia umiera. Po dvoch až troch dňoch sa začína plod aktívne pohybovať a vyhľadávať si možnosti úkrytu. Zhromažďuje sa v najtemnejších kútoch hniezda, kde sa najskôr pevne prichytí lepkavými žľazami, umiestnenými na hlave. Po siedmich dňoch začína sumčí plod - pri teplote vody medzi 22 až 24 stupňami Celzia - aktívne plávať, napĺňať plávací mechúr a prijímať potravu.
Ďalšie dôležité druhy rýb na Slovensku
Kapor
Je to kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere. Realizuje sa v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie za 1-1,5 dňa. Kapor je všežravec. Je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka. V rybníku má biomelioračnú funkciu (požiera vodné a pobrežné rastliny). Jeho potravu tvorí spočiatku zooplanktón a zoobentos, od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu - (vyrovnanejšie podkovičky a lepšie filety). Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. o kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.) Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Je chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Amur biely
Pôvodnou domovinou tejto kaprovitej ryby je juhovýchodná Ázia rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo pigmentované vytvárajúce pestrejšiu mramorovú kresbu. Je to spoločenská ryba žijúca v húfoch. Veľmi citlivý je na nečakané zvuky pri ktorých vyskakuje nad hladinu. Živí sa planktónom. V potrave prevláda zooplanktón. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. V našich podmienkach sa prirodzene nerozmnožuje. Rozmnožuje sa umelým výterom pri teplote vody 22 -25 ˚C. Následne sa odchováva v pripravených rybníčkoch. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso. Amur biely (Ctenopharyngodon idella) je veľká sladkovodná ryba, ktorá pochádza z nížinných riek Číny a z rieky Amur vo východnej Ázii. Patrí k najväčším bylinožravým rybám sladkých vôd a prirodzene sa vyskytuje v pomaly tečúcich alebo stojatých vodách s bohatou vegetáciou. Vďaka vysokej ekologickej tolerancii (znesie teploty od 0 až do 38 °C, nízky obsah kyslíka aj mierne slanú vodu) bol úspešne introdukovaný do mnohých krajín sveta ako prostriedok biologickej kontroly vodných rastlín. Je obzvlášť účinný pri obmedzovaní nadmerného rastu makrofytov, no môže spôsobiť úplné odstránenie vegetácie, čím negatívne ovplyvňuje vodné ekosystémy. Z týchto dôvodov sa v niektorých krajinách (napr. Kanada, Nový Zéland) využívajú len sterilné jedince. Dospelé jedince dosahujú bežne dĺžku 60 - 80 cm a hmotnosť až 45 kg. Telo majú pretiahnuté, na chrbte tmavé, boky zelenožlté a brucho žltobiele. V zajatí sa môžu dožiť viac ako 20 rokov. Rozmnožovanie amura je náročné, pričom vyžaduje dlhé rieky s teplou, tečúcou vodou, preto sa v mnohých krajinách, kde bol introdukovaný, prirodzene nerozmnožuje. Mladé larvy merajú do 15 mm a živia sa prevažne zooplanktónom (vírniky, perloočky, veslonôžky) a prvokmi, neskôr prechádzajú na väčší planktón a vodné rastliny. Dospelé ryby sú silne bylinožravé, pričom uprednostňujú mäkké, ponorené časti rastlín a mladé výhonky.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o obrovských rybách
Sumec
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Šťuka
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb. Cirkumpolárne rozšírená šťuka severná (Esox lucius) žije v sladkej vode na celej severnej pologuli, vrátane Ruska, Európy a Severnej Ameriky. Bola zavlečená aj do jazier v Maroku a nachádza sa dokonca aj v brakickej vode Baltského mora. Šťuka severná v Severnej Amerike len zriedka dosahuje veľkosť jej európskych náprotivkov. Najvyššia publikovaná hmotnosť je 28,4 kg, no jeden z najväčších známych exemplárov zo Severnej Ameriky mal 21 kg. Maximálna zistená dĺžka je 137 cm, pričom bežná dĺžka dosahuje 40 cm. Vyskytuje sa v čistých jazerách s vegetáciou, tichých nádržiach a stojatých vodách potokov malých aj veľkých riek. Šťuky žijú zvyčajne samotársky a sú vysoko teritoriálne. Dospelé jedince sa živia prevažne rybami, ale občas hojne aj žabami a rakmi, pričom bežný je aj kanibalizmus. V arktických jazerách je niekedy jediným druhom prítomným v danom vodnom útvare. V takýchto prípadoch sa mláďatá živia bezstavovcami a suchozemskými stavovcami. Kanibalizmus môže byť pozorovaný aj pri juvenilných jedincoch. Svoje výkaly kladie na špecifických miestach, vzdialených od oblasti hľadania potravy. Vo všeobecnosti nevykonáva dlhé migrácie, ale niekoľko jedincov sa môže presunúť na značné vzdialenosti. K nereseniu dochádza na plytčine, keď teplota vody dosiahne 4 až 7 °C. Kvôli plytkej vode sú znesené vajíčka dobrou korisťou pre rôzne druhy predátorov. Vajíčka a mláďatá sú korisťou rýb, lariev vodného hmyzu, vtákov a vodných cicavcov. Tie, ktoré prežijú, sa liahnu približne po 2 týždňoch. Mladá šťuka so svojimi nenásytnými stravovacími návykmi rýchlo rastie do dĺžky aj hmotnosti.
#