Tento článok sa zaoberá rôznymi druhmi rýb, od tých najmenších až po najväčšie, a ich charakteristickými vlastnosťami, výskytom a spôsobom života. Zameriame sa na morské aj sladkovodné ryby, vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v slovenských vodách, a tiež na tie, ktoré sú chránené.
Morské ryby a živočíchy
Muréna
Dorastá do dĺžky 25 cm, niekedy aj viac. Má typické 2 fúziky a dve chrbtové plutvy. Farebne je premenlivá, chrbát býva od žltej farby až po červenkastú. Od oka až po chvostovú plutvu sa tiahne typický pásik červenej farby, popri ňom sa ešte tiahnu menej zreteľné žltkasté pásiky. Brucho je striebristé. Na prvej chrbtovej plutve sú dva pruhy žlto-červené. Veľmi často ju stretneme na piesčitom dne, kde doslova rozrýva dno a kalí vodu. Nájdeme ju až do 100 metrovej hĺbky. Vyskytuje sa v celom Stredozemnom mori, v Atlantiku, Čiernom mori, Kanárskych ostrovoch. Vo fúzoch má chuťové a hmatové receptory.
Morský slimák
Je to vlastne veľký druh slimáka. Dĺžka tela dosahuje až 30 cm. Má vzpriamené mäkké telo s nadvihnutým chrbtom. Na hlave má 2 stočené tykadlá a za nimi tiež jeden pár čuchových tykadiel. Farba je tmavohnedá až zelenkastá. Vyskytuje sa na mnohých miestach, napríklad na piesčitom dne, pri rastlinách, prípadne pri riasách. Väčšinou ho nájdeme plytšie, maximálne do 20 m hĺbky. Vyskytuje sa napr. aj v Chorvátsku, celom stredozemnom mori a aj Atlantiku. Sú to hermafroditi, ktorí sa oplodňujú navzájom, čo prebieha začiatkom leta.
Langusta
Tento druh má pancier sfarbený do rôznych odtieňov červenej a oranžovej. Na karapaxe a zadečku má ostré tŕne. Dorastá do cca 50 cm. Nachádza sa väčšinou v štrbinách, jaskynných útvaroch, škárach. Aktivitu preukazuje hlavne v noci. Na nohách sú pruhy a má typicky dlhé tykadlá, kde sú zmyslové orgány. Langusty dokážu na odohnanie nepriateľa vydávať chrapľavý zvuk. Nájdeme ju v rôznych hĺbkach. Mnohokrát ju môžeme stretnúť aj v Chorvátsku.
Morský koník
Dĺžka je do 16 cm. Telo je bez šupín, opancierované. Väčšinou má zatočený chvostík, niekedy aj do špirály. Brušné a chvostové plutvy chýbajú. Hlava je podobná koňskej hlave a zviera pravý uhol s telom. Sfarbenie je rozdielne - žlto-hnedé, hnedasté, tmavohnedé, čiernaste so svetlými fľakmi. Vyskytuje s v morskej tráve prípadne v okolí chalúh. Väčšinou sa vyskytuje v hĺbke 1-10 m. Najčastejšie má vymedzené prostredie. Sú to pomalý plavci, väčšinou pomocou maličkých chrbtových plutiev prípadne pomocou chvosta. Často sa prichytávajú chvostom pevných konštrukcií, prípadne rastlín. Pri plávaní svoj chvost používajú ako kormidlo. Rozmnožovanie je od mája do júla. Vyzerá to tak, že samec a samička sa spoja chvostom a hore-dole stúpajú a klesajú ku hladine. Zaujímavé je,že samička predáva ikry samčekovi.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Hviezdica
Dorastá do veľkosti až 60 cm. Široké bazálne ramená, postupne sa zužujúce. Okraje sú lemované dvojitým radom tŕňov. Vrchná strana sfarbená do oranžovo-červena alebo vzorovaná. Ostne svetlejšie a panôžky žlté. Vidieť ju aj v Chorvátsku. Stretol som sa s ňou aj cez deň, ale hlavne v noci. Cez deň sa zahrabáva, na lov sa vyberá v noci a prepadáva slimáky, ježovky,… Malú korisť zhltne naraz a nestráviteľné časti ako schránky vyvrhne von v celku.
Krab
Veľkosť až 60 cm. Prvý pár nôh s veľkými, rôzne silnými klepetami. Vyskytuje sa častejšie aj v Chorvátsku. Je to skôr nočný živočích a je teritoriálny, čiže sa po love vracia späť na svoje miesto. So silnými klepetami dokáže rozdrtiť aj lastúru a nie je problém ucvaknúť ani ľudský prst. Menšími klepetami porcuje svoju potravu a posúva k ústnemu otvoru.
Strakoš
Dĺžka dosahuje až 5 cm. Telo má podlhovasté a štíhle. Malé, dozadu zahnuté nožné tykadlá. Ústne tykadlá sú dlhé. Hadicovité výrastky na chrbte v oboch stranách v 8-10 skupinách. Základné sfarbenie je mliečne biele, miestami s oranžovým nádychom. Čuchové tykadlá sú oranžovo sfarbené. Výčnelky sú ko koncu modrofialové s bielymi špičkami.
Hlaváč
Dĺžka tela do 8 cm. Má špicatý profil hlavy. Sfarbenie žltohnedé až šedohnedé s tmavými nepravidelnými pruhmi. Samce v dobe trenia majú červené sfarbenie a čiernu hlavu. Vyskytuje sa v porastoch, napríklad opäť v Chorvátsku.
Zubáč
Najčastejšie býva okolo 20 cm, najviac 30 cm. Chrbtová plutva je celistvá, v strednej časti vykrojená a vysoká. Nad očami má kríčkovité tykadlá. Sfarbenie má svetlo až tmavohnedé. Na boku je pruhovaný. Dáva prednosť skalnatým dnom s porastmi. Najčastejšie sa zdržiava v hĺbkach od 3-20 m. Žije v celom Stredozemnom mori.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o obrovských rybách
Nahožiabrovce
Dorastá do dĺžky 2,5 cm. Má štíhle telo s hladkým povrchom bez žiabier a venčeku. Má pár čuchových tykadiel. Sfarbenie spodnej strany lalokov, hlava a tykadlá so žltými, modrými a bielymi prúžkami. Môžu byť farby prerušované. Oči na hlave rozoznáme podľa tmavých bodiek.
Ascidia
Môže dorásť až do dĺžky 19 cm. Telo je pretiahlé, rovnako široké ako vysoké. Tykadlá sú lamelovité a zatiahnuteľné. Veniec žiabier je tvorený 11 jednoduchými plátmi a môže byť takisto zatiahnutá. Okraj plášťa je často bohato zvlnený. Základné sfarbenie je od svetlozelenošedej až po fialovkasto-čiernu. Telo pokrývajú podlhovasté žlté pruhy a bodky. Má nepravidelné hrbolčeky na tele. Nájdeme ju často na stenách napr. aj v Chorvátsku. Stravuje sa väčšinou hubami z rodu Ircinia.
Plášťovce
Dĺžka až 12 cm, ale väčšinou sú malé. Má oválne telo, nohu má prekrytú plášťom. Plášť kožovitý, s drsným povrchom. Tykadlá sú priečne ryhované, zatiahnuteľné. Veniec žiabier je tiež zatiahnuteľný s 8 trojite sperenými lístkami. Sfarbenie je mliečne biele s rôzne veľkými tmavohnedými škvrnami. Väčšinou sa vyskytuje na stenách, na hubách. Je ich veľmi veľa v Chorvátsku. Často sú pozorovateľné aj väčšie skupiny na jednej kope.
Pínovka
Veľkosť je najviac 100 cm. Obe misky sú rovnaké, vejárovitého tvaru. Oblukovité zakončenie smerom od základne. Povrch lastúr u mladých jedincov je pokrytý šupinami. Sfarbenie je šedohnedé až červenohnedé. Nachádzajú sa na piesočnatom podklade alebo medzi morskou trávou. Nájdeme ju od plytčín až do 30 metrov, niektoré aj hlbšie.
Hrdzavec
Dĺžka do 30 cm. Má pretiahnuté telo s viac ako 100 článkami, po stranách nesú chumáč kríčkovitých žiabier, a zväzok bielych štetiniek. Sfarbenie z vrchnej strany je kovovozelené, načervenalé alebo hnedé, rozhranie článkov akoby belavé. Vyskytuje sa aj na stenách, rastlinách do hĺbky 30 m. Štetinky sa ľahko lámu, preto treba dávať pozor bez rukavíc. Spôsobujú pálivú bolesť, začervenanie a pľuzgiere.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti zo sveta pizze
Kreveta
Dorastá do dĺžky 6 cm. Zadoček nosí pritisknutý ku spodnej strane hrudi. Má vajcovitý vzhľad. Sfarbený je červeno-oranžovo s modrofialovými priehlbinami okolo očí a priečnymi pruhmi na chrbte.
Homár
Dĺžka tela do 6 cm, 1. pár nôh je s klepetami, ktoré sú dvakrát dlhšie než telo. Klepetá sú dlhé a štíhle. Nohy sú chlpaté s ostňami. Sfarbenie je hrdzavé. Vyskytuje sa v hĺbkach od 50-150 m väčšinou zalezený v štrbinách.
Treska
Patrí do čeľade treskovitých, jej charakteristickým znakom je obrovská hlava s jedným fúzom v strede spodnej čeľuste. Čeľuste sú ozubené drobnými ostrými zubami. Má tri chrbtové a dve análne plutvy, brušné plutvy majú hrdelné postavenie a ich prvé dva lúče sú mierne predĺžené. Slúžia ako hmatové orgány. Sfarbenie je hnedé, s väčšími či menšími hnedými škvrnami, staršie jedince môžu byť celkom bez škvŕn. Žije pri dne. Jej potravu tvorí všetko mäsité, čo sa nachádza v mori. Ryby, kraby, krevety, mušle. V Nórsku sú dve populácie tohto druhu. Prvá migruje do plytkých šelfových vôd (do 200 m) na jar na neres, po ňom sa sťahuje na otvorené more; druhá populácia sa celý rok zdržuje vo fjordoch. Plodnosť tresiek je obrovská, bežne produkujú až tri milióny malých ikier. Do dĺžky 60 cm dorastie v priebehu troch rokov. Má chutnú bielu svalovinu s nezameniteľnou arómou. Dorastie do 1,5 m a 70 kg. Ide o jeden z hospodársky najdôležitejších druhov rýb. Výlov tresiek obyčajných je, ako aj v prípade ďalších významných druhov rýb, regulovaný výlovnými kvótami. V nedávnej minulosti bol dokonca priemyselný aj športový lov tresiek obyčajných zakázaný, hrozilo totiž úplné zdecimovanie ich populácii. Tresky sa väčšinou spracovávajú sušením alebo údením, pri ktorom sa namiesto dreva používajú morské chaluhy; takto upravené filety majú netypickú, žltú farbu.
Treska tmavá
Toto je jeden z najrozšírenejších druhov tresiek. Oproti treske obyčajnej má takmer horné postavenie úst, znak toho, že sa zdržiava a kŕmi vo vodnom stĺpci. Jej sfarbenie je tmavé, až čierne, s výrazne bielou bočnou čiarou. Na hlave dominuje veľké oko a na spodnej čeľusti chýba fúz. Nekonečné húfy tresiek tmavých sú zásobárňou potravy pre množstvo iných predátorov, rýb, vtákov aj cicavcov. Keďže ide o rybu žijúcu v pelagiále a je dobrý a rýchly plavec, na prúte je na neudržanie. Dorastá do dĺžky 110 cm a hmotnosti 15 kg.
Treska polak
Stavbou tela je veľmi podobná treske tmavej, rozdiel je však vo farbe. Polak má striebristé sfarbenie s nádychom do žlta, bočná čiara je tmavá, kým treska tmavá ju má výrazne bielu. Má tiež horné postavenie úst, ale spôsob života je rozdielny. Treska polak je stanovištná ryba, podobne ako naša šťuka. Zdržuje sa v blízkosti prekážok, zlomov, pri útesoch a hlavne v porastoch morských chalúh. Tak isto sa dá nájsť aj pri potopených vrakoch lodí. Je to druh ryby, ktorý sa dá uloviť aj z brehu. Živí sa hlavne menšími rybami. Má tiež chutnú svalovinu.
Treska škvrnitá
Od ostatných tresiek sa odlišuje vyšším telom, striebristým zafarbením a hlavne tmavými kruhovými škvrnami na základniach prsných plutiev. Žije pri dne. Patrí tiež medzi významné, komerčne lovené druhy, a to kvôli chutnej svalovine. Miestne legendy hovoria, že obojstranné tmavé škvrny na koži zostali po dotyku patróna rybárov, sv. Petra.
Mník a Morský úhor
Oba druhy patria do čeľade treskovitých, žijú však vo veľkých hĺbkach, tvarom tela skôr pripomínajú úhory. Živia sa rybami, skonzumujú aj uhynuté ryby. Lovia sa hlavne športovým spôsobom na prúty. Majú kvalitnú svalovinu, vzhľadom na malú hlavu a brušnú dutinu majú obrovskú výťažnosť. Dorastajú do maximálnej hmotnosti 35 kg (mieň).
Makrela
V severnom mori je to jediný zástupca svojej čeľade (scombridae), ich väčší príbuzní - tuniaky - sa zdržujú viac na juh, v teplejších moriach. Ide o ryby žijúce v pelagiále, združujú sa do obrovských húfov. Ich potravou sú hlavne húfy malých rybiek, šprotov, prípadne mladšie štádiá iných druhov rýb. V nórskych vodách sa zdržujú len sezónne, iba v letnom období, kedy je voda teplejšia. Makrely sú vo veľkom lovené komerčne, asi každému je známy „údenáč“. Tesne po nerese tvorí obsah tuku len niekoľko percent ich hmotnosti, v jesennom období je to však až 30 %; ryby s takýmto vysokým obsahom tuku sú vhodné na spracovanie údením. Makrely majú, podobne ako tuniaky, fyziologickú zvláštnosť (u rýb): dokážu si regulovať telesnú teplotu. Táto vlastnosť spolu s tým, že sú dobrí plavci, z nich robí neuveriteľne bojovné ryby. Na druhej strane kvôli tomu už veľmi krátko po ulovení dochádza k rozkladným procesom, je vhodné ich preto okamžite spracovať.
Morský diabol
Patrí medzi menej časté úlovky, dá sa povedať medzi raritné. Anglicky sa táto ryba nazýva angler - rybár - tento názov dobre definuje jej spôsob života, teda hlavne získavania potravy. Vpredu na hlave, ktorá je zvrchu sploštená, sa nachádza bičíkovitý výrastok, ktorým pohybuje a láka nič netušiace malé rybky priamo pred svoju papuľu obrovských rozmerov. Potom korisť jednoducho nasaje podtlakom. Sám je pri tom zahrabaný v piesočnom dne, na to má vynikajúce mimikry - je prakticky neviditeľný. Aj stavba tela tohto zaujímavého predátora rýb je zvláštna. Najviac zaberá obrovská hlava s doširoka otvárateľnou papuľou, samotný trup a chvostová časť je výrazne redukovaná.
Platéza a Kambala
Existujú dva rody rýb, ktoré si po pár týždňoch života ľahnú na jednu stranu tela na morské dno a zvyšok života prežijú v tejto polohe. Sú to platézy a kambaly. Kambaly sa v studených vodách Severného mora vyskytujú zriedka, platézy sú však hojné.
Halibut
Halibut je najväčšia platéza na svete. Dorastá až do hmotnosti 300 kg; tieto gigantické ryby obývajú studené vody Atlantického oceána. Jeho najjužnejší výskyt je v okolí britských ostrovov. Anatómia aj morfológia týchto rýb je fascinujúca. Predstavte si nášho pleskáča, ktorý má podobne z bokov sploštené telo. Asi tak vyzerajú po vyliahnutí aj platézy, ale po pár týždňoch si podľa tajomného kľúča ľahnú na morské dno buď na pravú, alebo na ľavú stranu tela. Keďže na spodnej strane je jedno oko zbytočné, začne sa pomaly presúvať na druhú stranu hlavy, k oku druhému. Platéza tak má na jednej strane hlavy obe oči, ktorými dokáže pohybovať nezávisle od seba, podobne ako chameleón. Celkový dojem pri pohľade na platézu pôsobí, akoby škúlila. Spodná strana tela, na ktorej leží, zostane celkom bez pigmentu, je úplne biela. Naproti tomu druhá strana sa farebne prispôsobí typu dna, na ktorom žije. Majú dokonalé mimikry, na dne ich je problematické zbadať. Takto zo zálohy lovia aj svoju korisť, ktorú tvoria ryby, kraby a červy. Platézy žijú pri dne, okrem halibuta, ktorého môžete uloviť aj vo vodnom stĺpci. Napriek zvláštnemu tvaru tela sú dobrí plavci a s pomocou prílivu a odlivu dokážu prekonať veľké vzdialenosti. lov halibuta sa stal prestížnou záležitosťou, uloviť ho je však niekedy skôr dielom náhody ako cieleného snaženia.
Šprot
Táto malá striebristá rybka je základom potravy pre asi všetky druhy rýb a vtákov žijúcich vo fjordoch. Keď som prvýkrát v plytkej zátoke uvidel húf šprotov, ktorý podľa mňa mohol mať do desať miliónov kusov, takmer som spadol z nôh. Obrovský, nekonečný tmavý húf rybiek sa striebristo leskol na obrovskej ploche a pomaly sa pohyboval popri pobreží. Keď sme neskôr spracovávali ryby, ktoré sme si privlastnili, väčšinou boli plné týchto malých rybiek.
Ihla krokodília (Tylosurus crocodilus)
Zaraďujeme medzi štíhle dlhé ryby, s telom kruhového prierezu a veľmi úzkymi čeľusťami. Vyskytuje sa v oceánoch po celom svete, v západnom Atlantiku od USA až po Brazíliu, ale tiež sa nachádza aj v tropických vodách Indického a Tichého oceánu. Žije na útesoch a dokonca aj v lagúnach. Uprednostňuje teplejšie teploty vody okolo 20 - 30 °C, pričom ide o pelagický druh najčastejšie nachádzajúci sa v hĺbke 1 - 13 m. Dorzálna plutva tvorí pomerne vysoký lalok, dĺžka tela dosahuje aj vyše 100 cm (okrem hlavy a chvostovej plutvy) a hmotnosť je asi 6,4 kg. Jej farba je strieborná, na bokoch s rôznymi odtieňmi modrej až zelenej na chrbte. Má extrémne dlhé čeľuste vyzbrojené veľmi ostrými zubami. Chvostová plutva je hlboko vyklenutá, dolný lalok oveľa dlhší ako horný a chvostová stopka s výrazným, čiernym bočným kýlom. Žije samostatne alebo v malých skupinách. Samica môže naklásť 30 000 vajíčok. Vajíčka možno nájsť pripevnené k predmetom vo vode pomocou úponkov na povrchu vajíčka. Rybári sa ich obávajú, pretože pri vyskakovaní z vody (pomerne rýchlo a stredne vysoko) môžu spôsobiť bodné poranenia ostrými rostrami, napr. keď sú v noci vyrušované alebo priťahované svetlami. V roku 2000 bola zaznamenaná ryba, ktorá vyskočila z vody a bodla tínedžera do krku. Sú tak schopné prebodnúť aj svojich predátorov. Ich hlavným predátorom sú tuniaky a iné veľké ryby. Živia sa malými rybami aj malými lietajúcimi rybami, ktoré sa im zmestia do úst.
Chiméry (Chimaera sp.)
Patriace spolu so žralokmi k drsnokožcom, žijú v Atlantickom, Tichom a Indickom oceáne v miernych až tropických vodách, väčšinou v hĺbke do 200 m. Sú nápadné veľkou hlavou, ktorá je z bokov stlačená s krátkym rostrom a malými ústami. Na tele je nápadná difycerkná chvostová plutva, t. j. chrbtica prebieha priamo ku špičke a symetricky rozdeľuje chvostovú plutvu. Majú dve chrbtové plutvy, ich análna plutva splýva s chvostovou, majú nápadne predĺžený bičíkovitý chvost a mimoriadne veľké prsné plutvy. Plakoidné šupiny majú len miestami na hlave, chrbte a samčích pterygopodoch. Pri tomto rode je rostrum oblé. Rebrá im chýbajú, v rovnom čreve nemajú typhlosolis (špirálna riasa, zväčšujúca vnútornú tráviacu plochu čreva) a kloaku. V ústnej dutine sú zuby v tvare doštičiek, zuby sa nevymieňajú (monofiodontný chrup). Majú zreteľný pohlavný dimorfizmus (samice sú väčšie), samce majú na hlave výrastok. Oplodnenie je vnútorné, vajíčko má rohovinovú škrupinku. Chiméry sú hlbinné živočíchy (100 - 2 500 m), známych je cca 33 druhov. Vodu na dýchanie prijímajú hlavne cez nosné dierky. Maximálna dĺžka je cca 1,5 m. Živia sa malými rybami a bezstavovcami pri dne. Majú chrbtový tŕň s pridruženou jedovatou žľazou, ktorej jed bolestivo vníma aj človek.
Beringraja binoculata
Je najväčšia raja v Severnej Amerike, ktorá má latinské rodové meno podľa Beringovho mora. Vyskytuje sa vo vodách Tichého oceánu od Aljašky až po Mexiko. Na tele, ktoré má podobu šarkana, má malé chrbtové plutvy vzadu na chvoste, no chvostové a análne plutvy jej chýbajú. Široké prsné svaly má pripevnené k ňufáku a spojené s telom; panvové plutvy sú veľké, stredne konkávne na voľných okrajoch. Má zadné strany chvosta s malým mäsitým kýlom na oboch stranách. Živí sa kôrovcami a menšími rybami. Je vajcorodá - vajíčka sú podlhovasté tobolky (23 - 30 cm dlhé a 11 - 19 cm široké) s tuhými špicatými rohmi, ktoré obsahujú viacero zárodkov, pričom sú uložené v piesčitých alebo bahnitých plochách. Prejavuje výrazné párovanie s objatím.
Tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus)
Je rozšírený v Atlantickom oceáne, pričom patrí medzi najrozšírenejšie a zároveň najznámejšie druhy tuniakov. Dorastá do maximálnej veľkosti 458 cm, maximálna publikovaná hmotnosť je 684 kg a dožíva sa aj viac ako 32 rokov. Druhá chrbtová plutva je vyššia ako prvá a prsné plutvy sú veľmi krátke (menej ako 80 % dĺžky hlavy). Prvá chrbtová plutva je žltá alebo modrastá, druhá červenohnedá, análna plutva a ostatné sú tmavožlté s čiernym okrajom; stredný chvostový kýl dospelých jedincov je čierny. Oceánsky, ale sezónne sa približuje k pobrežiu. Tuniaky sú vizuálne dravce, lovia malé húfové ryby, napr. sardely, okrem toho kalmare a červené kraby. Neresiská sú známe najmä z Mexického zálivu a Stredozemného mora, ale prítomnosť dospelých jedincov a lariev bola zistená ďaleko od týchto oblastí (napr. Bahamy a stred severného Atlantického oceánu), čo naznačuje, že možno využívajú aj iné neresiská. U tuniaka modroplutvého sa pozoruje správanie naznačujúce orientáciu na rodné miesto (tzv. navádzanie alebo „natal homing“), kedy jedince označené v západnom Atlantiku sa pravidelne vracajú na rovnaké neresiská buď v Mexickom zálive (západná populácia), alebo v Stredozemnom mori (východná populácia). Zdá sa, že táto vernosť k natálnym (rodným) oblastiam sa prejavuje najmä po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, keď sa tuniaky pravidelne vracajú na „svoje“ neresiská v konkrétnej oblasti oceánu. Ikry a larvy sú pelagické. Rast mláďat je rýchly (asi 30 cm/rok). Rast dospelých jedincov je podstatne pomalší, na dosiahnutie dvoch tretín maximálnej dĺžky je potrebných asi 10 rokov.
Najväčšie ryby na svete
Najväčšími rybami na svete nie sú veľryby, ako sa väčšina ľudí domnieva, a to z jednoduchého dôvodu. Veľryby totiž nie sú ryby ale cicavce. Najväčšími rybami na svete sú paryby dosahujúce úctyhodnú dĺžku až 12 m. Podaktoré zdroje uvádzajú dorast 18 - 20 m, avšak najväčší zmeraný kus bol 12,65 m dlhý s obvodom tela 7 m.
Žralok veľrybí (Rhincodon typus)
Naša obrovská paryba - Žralok veľrybí - žije prevažne v teplých vodách Atlantického, Pacifického a Indického oceánu. Je vzácny a nemožno ho stretnúť len tak na želanie. Neustále pláva otvoreným oceánom. Pri zháňaní potravy ho však možno stretnúť aj v blízkosti útesov. Pohybuje sa od hladiny až do hĺbky 130 m. Je to migrujúci samotár. Zriedkavo je vidieť aj skupinu týchto žralokov, avšak sú to vždy nedospelé kusy. Zvláštnosťou tohto obra je jeho strava. Nie je krvilačným predátorom a aktívnym lovcom ako väčšina žralokov, ktorí sú postrachom pláži. Paradoxne sa najväčšia ryba na svete živí tou najmenšou potravou, ktorú more poskytuje - planktónom. Pre ľudí je Žralok veľrybí úplne neškodný. Pláva si pokojne takmer bezstarostne oceánom s doširoka otvorenou tlamou a filtruje tisíce litrov vody cez chrupavkovité hrebene, medzi ktorými sa nachádza hubovitý filter. Žraloka veľrybieho si nemožno spliesť so žiadnym iným druhom. V porovnaní s inými žralokmi má široké ústa posunuté dopredu. Je výrazne sfarbený - má svetlé škvrny a čiary na tmavom chrbte.
Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)
Najbližším príbuzným Žraloka veľrybieho a zároveň druhou najväčšou rybou na svete je Žralok obrovský. Svoj anglický názov "Slniaci sa žralok" získal pravdepodobne z dôvodu, že často odpočíva na hladine s otvorenou tlamou akoby sa len tak vyhrieval na slnku. Dosahuje dĺžku 980 cm. Vyskytuje sa v oblasti centrálneho a západného Stredomoria, od Maroka po Nórsko vrátane Severného mora a západného Baltského mora. Videný bol aj v Jadrane, avšak k tomu treba nie len Žraloka obrovského, ale aj obrovské šťastie. Tak isto ako Žralok veľrybí sa živí planktónom a pre človeka je neškodný. Samozrejme nesmieme ho naľakať, provokovať a dotýkať sa ho. Prudký rozmach obrovskou chvostovou plutvou by nám mohol spôsobiť vážne zranenia. Žraloka obrovského si taktiež nemožno spliesť s iným druhom. Je šedohnedej farby niekedy so svetlými škvrnami na boku. Jeho charakteristickými znakmi sú: predĺžený špicatý rypák, extrémne dlhé žiabrové štrbiny a obrovská tlama. Žiabrové štrbiny mu obkolesujú takmer celú hlavu. Takisto ako Žralok veľrybí, migruje jednotlivo alebo v skupinách (mladé jedince). Okrem otvoreného mora ho možno stretnúť aj v zátokach a pri ostrovoch ležiacich v blízkosti pobrežia. V zimnom období sa uťahuje do hlbších vôd. V minulosti veľa Žralokov obrovských padlo za obeť veľrybárom, no v súčasnosti je vo väčšine krajín zaradený medzi ohrozené druhy.
#