Taliansko, krajina s bohatou históriou, umením, jedlom, hudbou a kultúrou, je známa aj svojou zmrzlinou - gelato. História zmrzliny je však oveľa staršia a zložitejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Poďme sa spoločne ponoriť do fascinujúcej histórie zmrzliny, od starovekých civilizácií až po moderné inovácie a jej príchod na Slovensko.
Počiatky zmrzliny v staroveku
Premýšľali ste už niekedy nad tým, ako prišlo ľudstvo k zmrzline? Málokto vie, že najstaršie zmienky o zmrzline pochádzajú zo starej Číny, Indie a starovekého Ríma. Už rímski cisári posielali otrokov do hôr po prvý sneh, ktorý potom dochucovali a podávali na svojich preslávených stoloch. Takúto snehovú pochúťku vraj veľmi obľuboval nemilosrdný cisár Nero. Zmienky o prvých ľadových dezertoch by sme našli aj v Egyptských písomných záznamoch z roku 500 pred n.l. V starovekom Grécku sa sneh na chladenie nápojov používal už okolo roku 500 pred Kristom. Hippokrates je známy tým, že otvorene kritizoval chladené nápoje za to, že spôsobujú „výkyvy žalúdka“.
Prvé zmienky o zmrzline alebo jej predchodcovi pochádzajú z Číny, z obdobia rokov 618 - 907 po Kristovi. Byvolie, kravské a kozie mlieko sa vtedy nechávalo fermentovať a neskôr sa zmes podobná jogurtu zmiešala s múkou (na zahustenie) a s gáfrom (na chuť) a nechala sa schladiť.
V dávnoveku bola zmrzlina populárna najmä na východ od Európy. Ako je teda možné, že si toľko ľudí myslí, že pochádza z Talianska?
Arabský prínos a vplyv na Taliansko
Skutočného predchodcu zmrzliny majú ale na svedomí Číňania, ktorí dokázali 200 rokov pred n.l pripraviť jemnú mliečnu ryžovú zmes, ktorá tuhla zabalená do snehu. Arabi však urobili zásadný krok. Ako prví začali používať mlieko na výrobu zmrzliny a sladiť ju cukrom. Už v 10. storočí sa v arabských krajinách vyrábali mrazené nápoje z ovocných štiav a mlieka, ktoré sa dochucovali rôznymi koreninami a bylinkami.
Prečítajte si tiež: Fascinujúci pohľad na ryby
Arabi boli známi na Sicílii, kde pridávali sneh zo sopky Etna na ovocné šťavy, čím vytvárali niečo, čo je považované za zmrzlinu, ako ju poznáme dnes.
Európska renesancia a rozšírenie zmrzliny
Zmrzlina sa do Európy dostala vďaka slávnemu moreplavcovi Marcovi Polovi. Počas návštevy Číny v rokoch 1271 až 1295 ho vraj výroba zmrzliny tak veľmi zaujala, že sa o nej snažil dozvedieť všetko. Keď sa vrátil do Talianska, so svojím know-how sa podelil s miestnymi cukrármi a zmrzlina tak stala populárnou najmä medzi šľachtou. Na starý kontinent sa tak zmrzlina dostala z viacerých smerov, priniesli ju križiaci, Marco Polo a je dosť možné, že aj maurskí obchodníci.
Veľký zvrat nastal popravde po vzniku najnovšieho receptu na mliečnom až krémovom základe zmrzliny a to okolo roku 1565 v Toskánsku na dvore „Catherine de Medici“ vo Florencii. Vďaka architektovi menom Bernardo Buontalenti, ktorý dopomohol vzniku toho, čo by sme mohli nazvať prvý taliansky Sorbet, s pomocou snehu, soli (pre fyzikálny zákon soľ znižuje teplotu), citrónov, cukru, vaječného bielka a mlieka. Na dvore Medici vo Florencii mal „sorbet“ miesto cti v rámci osláv a banketov.
V roku 1550 prišiel Talian Blasius Villafranca na prevratný objav. Zistil, že potraviny sa dajú ochladiť na bod mrazu posypaním soľou a ľadom. Už nebolo potrebné ochucovať sneh, ktorý bol prirodzene studený. Dala sa ochladiť samotná vyrobená zmes. Túto malú revolúciu privítala najmä šľachta. O tri roky neskôr sú v kronikách zaznamenané zmrzlinové hody, ktoré sa konali pri príležitosti svadby Kataríny Medicejskej s Henrichom II. Francúzskym. Na zmrzline si veľmi rád pochutnával aj Kráľ Slnko Ľudovít XIV. V období absolutistického francúzskeho kráľovstva bol ľad luxusným artiklom, a preto sa zmrzlina dostala medzi prostý ľud až oveľa neskôr.
V prvej polovici 17. storočia pripravil osobný kuchár pre anglického kráľa Charlesa I. špeciálnu pochúťku, ktorou bola, ako inak zmrzlina. Kráľ z nej bol taký nadšený, že platil kuchárovi 500 libier ročne, len aby nevyzradil svoj tajomný recept.
Prečítajte si tiež: Tradičné slovenské kraslice
Prvú francúzsku kaviareň, ktorá ponúkala aj zmrzlinu, otvoril v Paríži v roku 1686 Talian Francesco Procopio di Cultelli, kuchár Ľudovíta XIV., a nazvali ju Café Procope. Okolo roku 1700 sa zmrzlina stala známou aj v ďalších európskych kaviarňach a začali o nej vychádzať aj knihy. Vtedy sa pripravovala najmä z cukru, zo soli, snehu, z citrónovej šťavy a rôzneho ovocia, prípadne aj s čokoládou alebo so škoricou. Takéto suroviny obsahuje napríklad taliansky rukopis napísaný okolo roku 1692.
Následne na konci roku 1600 podnikavý sicílčan Francesco Procopio po presťahovaní sa do Paríža vytvára nový spôsob, ako urobiť „sorbet“ pomocou ovocia, medu, cukru a ľadu a skomercializovať vo svojom prvom „Coffe - Ice cream“ salóne v hlavnom meste. To bolo potom, ako Ľudovíta XIV, Kráľa Slnka verejne pochválil za jeho fantastické inovatívne produkty významne zvyšujúce jeho osobný úspech. Vďaka tomuto úspechu on dal svoje meno na kaviareň s názvom: „Café Procope“, ktorá sa stala jednou z najznámejších literárnych kaviarní Európy. Táto kaviareň stále existuje v súčasnosti.
Zmrzlina v Amerike a priemyselná revolúcia
Ak v Európe bola zmrzlina výsadou kráľov, v USA zohrali pri jej popularizácii dôležitú úlohu prví prezidenti. Záznamy, ktoré viedol obchodník z Catham Street v New Yorku ukazujú, že George Washington napríklad v lete 1790 minul na zmrzlinu približne 200 dolárov. Asi sa mu to zdalo veľa, keďže si neskôr kúpil aj do svojej súkromnej domácnosti stroj na výrobu zmrzliny. Thomas Jefferson sa o zmrzline dozvedel ako minister zahraničných vecí vo Francúzsku a po roku 1800 ju podával na oficiálnych štátnych banketoch v Bielom dome.
Prvý ručný výrobník zmrzliny bol vynájdený v roku 1846. V roku 1851 si dodávateľ mlieka z Baltimoru, istý Jacob Fussel, všimol, že v určitých ročných obdobiach sa smotana predáva menej. Ako správny podnikateľ dostal výborný nápad, vyrábať z nej zmrzlinu. Tú potom dodával aj ostatným mliekarom.
Ale najdôležitejším krokom pre výrobu a šírenie zmrzliny boli v Spojené štáty, vďaka Talianom, ktorí emigrovali kvôli hľadaniu šťastia v bohatšom národe. Táto novinka - výroba zmrzliny sa začína predávať na uliciach od pouličných predavačov, na malých trhoch a obchodoch. Až v roku 1846 bol zostavený prvý zmrzlinový stroj - vaňa s ľadom a soľou, kde bol vložený kovový valec so zmesou, ktorá zmrazuje všetko čo sa zmieša vo vnútri. Tento stroj bol spočiatku ovládaný ručne. Samozrejme až o pár rokov neskôr bol aplikovaný motor na vaňu, ktorý umožňoval jednotnejšie chladenie ingrediencií. S postupom času na začiatku roku 1900 však rozvíja skutočnú revolúciu na výrobu zmrzliny zmrzlinový stroj s motorom. Od vtedy tam bola skutočná revolúcia aj o rôznych výrobkoch, ktoré boli veľmi dôležité a revolučné okolo výroby zmrzliny od Fabbriho (výrobca alkoholických sirupov atď.).
Prečítajte si tiež: Zmrzlina a gastronómia: Istria a Veľký Meder
Zrod kornútika a nanuku
V 19. storočí prišiel hotový zmrzlinový boom. Začali sa otvárať zmrzlinové kaviarne Café Procope a pre ľudí sa stala zmrzlina bežnou záležitosťou, ktorú si radi dopriali vždy, keď mali príležitosť.
Kornútok vznikol v Amerike roku 1904 vďaka sýrskemu prisťahovalcovi Ernestovi Hamwimu, ktorý vyrábal a predával torty. Jedného dňa došli zmrzlinárovi v stánku vedľa misky, ktoré používal na zmrzlinu. Ernest dostal spásonosnú myšlienku. Zroloval tortové oblátky, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich ako pomoc zmrzlinárovi. Jeho patent sa okamžite ujal a zmenil spôsob konzumovanie lahodnej zmrzlinovej pochúťky od základov.
A ako vznikli nanuky, teda „zmrzlina na paličke“? Prvý si v roku 1923 dal patentovať americký výrobca limonád Frank Epperson. Podľa jeho vlastného vyjadrenia ju však vynašiel náhodou už v roku 1905, keď nechal vonku pohár limonády s lyžičkou - a limonáda cez noc zmrzla. Epperson nazval svoju zmrzlinu Eppsicle Ice pop, z čoho sa neskôr stal názov Popsicle, ktorý je dnes v USA ochrannou známkou pre tento typ zmrzliny.
20. storočie a masová produkcia
Vo Veľkej Británii spopularizoval zmrzlinu v roku 1922 výrobca párkov Thomas Wall. Mal starosti, ako zamestnať svojich zamestnancov v letných mesiacoch, kedy sa predávalo málo párkov. Nebál sa skúsiť nový druh podnikania a rozhodol sa pre výrobu balenej zmrzliny. Wall začal svoj tovar predávať na ulici z trojkolesových vozíkov s nápisom „Stop me and buy me“, teda „Zastav ma a kúp si jednu“ a stal sa nesmierne úspešným.
Súčasnosť a gurmánske zmrzliny
A ako je to so zmrzlinou v súčasnosti? V novodobých dejinách patrí prvenstvo v príprave, predaji a konzumácii Taliansku. Na rozdiel od priemyselných zmrzlín a amerických zmrzlín má menší obsah tuku, menej našľahanú štruktúru a je hutnejšia. V porovnaní s balkánskymi zmrzlinami má menej cukru.
Remeselník používa recepty s pridaním mlieka, smotany alebo vody dosiahnuť jeho zmrzlinu. Našťastie to neskončilo tak, vďaka práci talianskeho zmrzlinového výboru, ktorý viedol k znovuzrodeniu priemyslu - z niekoľko tisíc predajní v Taliansku je asi dvadsaťpäť tisíc dnes, a existuje viac ako päť tisíc vo zvyšku Európy s receptúrou, ktorú uznáva celý svet. Zmrzlina sa stala určite jedným z najpopulárnejších dezertov a známa je vo svete vďaka jej chuti a pravosti použitých ingrediencii.
K „stáliciam“, ktoré si získali milovníkov zmrzliny patrí príchuť vanilky, jahody, lieskových orechov, čokolády a karamelu. Vyskúšajte napríklad zmrzliny značky Carte d´Or a Big Milk. Ak milujete čokoládu vo všetkých jej podobách, doprajte si pôžitok a vychutnajte si lahodnú chuť brownies v čokoládovej zmrzline Carte d´Or Chocolate Brownie. Nechajte sa spoločne s priateľmi opantať kúzelnou chuťou počas slávnostných, ale aj každodenných momentov. Ak máte deti a milujete zábavu a čas trávený spoločne, stavte na Big Milk Trio Siciliana s fantastickou, sviežou a exotickou chuťou. Spája v sebe najpopulárnejšiu príchuť vanilky, citrónov a pomarančového sorbetu. Vo vaničke nájdete každý druh zmrzliny oddelene. Môžete sa rozhodnúť či si vychutnáte každú zvlášť alebo si zmixujete kopčeky podľa vlastnej chuti. Big Milk sa môže pochváliť aj výbornými jogurtovými novinkami.
Pravdepodobne nikoho neprekvapí, že najväčšími svetovými konzumentmi zmrzliny sú Američania. Ročne v priemere zlížu až 22 litrov ľadového potešenia. Potom nasledujú obyvatelia Nového Zélandu a Austrálie s dvadsiatimi a osemnástimi litrami na osobu. V Európe sú prekvapujúco rekordmanmi Švédi a Dáni. V týchto severských krajinách je priemerná spotreba 15 litrov na osobu. Naopak, Turkom zmrzlina veľmi nechutí. Ročne spotrebujú len jeden liter na hlavu. Pri zdolávaní priemerného kopčeka zmrzliny potrebujeme 50 líznutí. Ľadovej pochúťke patrí aj rekord. Najväčšia zmrzlina bola vyrobená v Kanade v roku 1988 a vážila viac ako 24 ton.
Medzi zmrzlinových extrémistov patria Japonci, ktorí posunuli ľadový dezert na novú úroveň. Vyrábajú skutočne šialené príchute. Venezuelčan, ktorý má v ponuke už 709 druhov zmrzlín? Vyrobil avokádovú i zmrzlinu z tresky, pstruha, oškvarkov, morských príšer, ba i cibuľovú, špenátovú, mrkvovú, paradajkovú, kukuricovú, fazuľovú, cesnakovú, pivovú, či feferónovú (a naozaj aj pálivú). Vyrobil aj zmrzlinu značky ~majstrovstvá sveta vo futbale - France `98 (obsahuje šampanské, brandy, víno, mandle a oriešky). Niet divu že sa dostal i do Guinessovej knihy rekordov.
Zmrzlina na Slovensku
Podľa údajov z prieskumu z roku 2019, Slováci majú veľmi pozitívny vzťah ku konzumácii zmrzliny. Našou najobľúbenejšou zmrzlinou je klasická kopčeková, ktorú si týždenne vychutnáva asi štvrtina slovenskej populácie. Najmenej obľúbená je zas strojová zmrzlina, ktorú počas leta neochutná ani raz až 42 % obyvateľov. Čo sa týka preferencie chutí, Slováci v nich majú jasno. Každá z opýtaných demografických skupín (15 až 79 rokov) uvádza, že majú najradšej čokoládovú príchuť.