Živočíšna ríša neustále prekvapuje svojou rozmanitosťou a adaptabilitou. Niektoré živočíchy sa môžu pochváliť neuveriteľne dlhou životnosťou, ktorá ďaleko presahuje priemernú dĺžku života človeka. Hoci sa v extrémnom prípade môžeme dožiť okolo 120 rokov, je to len mihnutie oka v porovnaní so storočiami a tisícročiami, ktoré sa dožívajú niektoré vodné živočíchy. Existuje aj pár takých, ktoré dokážu úplne zastaviť alebo zvrátiť proces starnutia. Tento článok sa zameriava na niektoré z najstarších rýb a iných vodných živočíchov na svete, odhaľuje ich tajomstvá dlhovekosti a vrhá svetlo na fascinujúce aspekty ich existencie.
Vodný svet plný dlhovekosti
Hoci existujú suchozemské zvieratá s veľmi dlhou životnosťou (napríklad korytnačka obrovská), tento zoznam sa zameriava na tie, ktoré žijú vo vode. Poďme sa teda ponoriť do hlbín a objaviť pozoruhodné tvory, ktoré prežili desaťročia, ba dokonca storočia.
1. Veľryba grónska: Dlhoveký cicavec severných vôd
Veľryby grónske (Balaena mysticetus) sú najdlhšie žijúce cicavce. Presná dĺžka života arktických a subarktických veľrýb známa nie je, ale hroty kamenných harpún nájdené u niektorých vylovených jedincov dokazujú, že sa vedia dožiť viac ako 200 rokov. Dorastajú do dĺžky 14 až 19 metrov a vážia 50 až 80 ton. Tieto majestátne tvory brázdia chladné vody Arktídy a severného Atlantiku, pričom ich dlhovekosť je predmetom intenzívneho vedeckého záujmu.
2. Sebastes aleutianus: Skalník drsnooký s ružovým nádychom
Po anglicky rougheye rockfish, pre nás Sebastes aleutianus, je jednou z najdlhšie žijúcich rýb, a to s vekom približne 205 rokov. Tieto ružové alebo hnedasté ryby žijú v Tichom oceáne od Kalifornie po Japonsko. V niektorých obdobiach si vytvárajú húfy, ale prevažnú časť roka sú väčšie ryby osamelé alebo sa túlajú v malých skupinách. Živia sa krevetami, krabmi, rybami alebo obojživelníkmi. Štúdia z roku 2021 skúmala gény tejto ryby a našla genetické predpoklady na dlhovekosť, vrátane DNA, ktorá môže pomôcť odvrátiť rakovinu.
3. Perlorodka riečna: Skrytý poklad sladkých vôd
Ide o sladkovodný druh lastúrnikov z čeľade perlorodkovitých. V minulosti išlo o významný zdroj riečnych perál. Ich dĺžka môže dosiahnuť 13 centimetrov. Lastúry k sebe úplne nepriliehajú a vyčnieva z nich okraj plášťa, prijímací a vyvrhovací otvor od seba nie sú zreteľne oddelené. Mladé jedince sú žltohnedé, v dospelosti majú čiernu farbu. Obývajú chladné potoky s nízkym obsahom živín, najčastejšie s piesčitým dnom, do ktorého sa zahrabávajú. Živia sa filtráciou drobných organických častíc rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Tieto nenápadné tvory sa vedia dožiť viac než 250 rokov.
Prečítajte si tiež: Talianska zmrzlina na Slovensku
4. Ospalec grónsky: Žralok s úctyhodným vekom
Je to druh žraloka z čeľade Somniosidae. Vyskytuje sa vo vodách severného Atlantického oceánu okolo Grónska a Islandu. Žije severnejšie než akýkoľvek iný druh žraloka. Bežne dorastá do veľkosti 3 až 4 metrov, ale bol zaznamenaný 6,4 metra dlhý exemplár, no teoreticky môže dorásť až do 10 metrov. Štúdia očného tkaniva žralokov odhaduje, že sa môžu dožiť až 272 rokov. Podľa odhadov mal najdlhšie žijúci žralok približne 392 rokov a vedci sa domnievajú, že by sa mohli dožívať až 512 rokov. Vek tohto žraloka, ktorý sa odhaduje na 512 rokov mu zabezpečil neoficiálne prvé miesto v rebríčku najstarších žijúcich stavovcov. To, že sa v arktických vodách nachádzajú 400-ročné žraloky nie je až taká novinka, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ospalec grónsky, ako sa tento druh žraloka nazýva, sa bežne dožíva úctyhodného veku, ktorý sa pohybuje v stovkách rokov. Jedinec, ktorého sa podarilo vyloviť tento rok v atlantických vodách, je však najstarším známym exemplárom. Jeho vek odhadli vedci na základe ohromnej dĺžky, ktorá dosahovala takmer 5 a pol metra. To je na Ospalca grónskeho nevídané číslo. V severnom Atlantiku študoval tím profesora Juliusa Nielsena z univerzity v Kodani podmorské tvory, keď sa im znenazdajky podarilo vyloviť tohto starčeka. Ospalec grónsky rastie len jeden centimeter za rok, zaujímavým faktom však je, že svoju dospelosť dosahuje vo veku 150 rokov. Na stanovenie veku sa používa fyzikálny postup známy ako rádiokarbónová metóda datovania. Tá určila, že jeho vek sa pohybuje okolo 392 rokov. O tejto metóde však vieme, že má 95 percentnú určitosť a teda jeho vek sa s prípustnou chybou odhaduje ešte o ďalších 120 rokov viac. Tento žralok je veľmi podstatným objavom, pretože prežil udalosti ako priemyselná revolúcia, prvá a druhá svetová vojna či jadrové testy počas studenej vojny. Môže byť teda zdrojom kľúčových poznatkov pri skúmaní ľudského dopadu na morský ekosystém. V žalúdkoch niektorých jedincov sa však našli pozostatky jeleňov, koní, sobov a dokonca aj ľadových medveďov. Na Islande je mäso Ospalca grónskeho považované za delikatesu, avšak je nutné vedieť ho dobre pripraviť. Jeho mäso totiž obsahuje toxín, ktorého účinky pri otrave sa veľmi podobajú pocitu požitia extrémneho množstva alkoholu.
5. Rúrkové červy: Dlhodobí obyvatelia hlbokého mora
„Rúrkové červy“ sú bezstavovce, ktoré majú dlhú životnosť v chladnom, stabilnom prostredí hlbokého mora. Štúdia z roku 2017 publikovaná v časopise The Science of Nature preukázala, že jeden z druhov žijúci na dne oceánu v Mexickom zálive sa pravidelne dožíva viac než 200 rokov. Nachádzajú sa hlboko v Mexickom zálive a dokážu prežiť až neuveriteľných 250 rokov. Dorastajú do dĺžky troch metrov, no rastú veľmi pomaly.
Ďalší kandidáti na dlhovekosť
Okrem vyššie uvedených živočíchov existujú aj ďalšie, ktoré sa môžu pochváliť pozoruhodne dlhým životom:
- Korytnačka obrovská: Zriedkavo tento druh korytnačky prežije až 255 rokov.
- Oceánsky lastúrnik Quahog (Arktika islandská): Národné múzeum vo Walese tvrdí, že jeden oceánsky lastúrnik Quahog, ktorého našli na pobreží Islandu v roku 2006, mal až 507 rokov. Keď sa vedci pokúšali určiť jeho vek, nechtiac ho zabili. Nech to znie akokoľvek absurdne, Ming sa dožil veku 507 rokov a na oficiálnom rebríčku najdlhšie žijúcich živočíchov je držiteľom prvého miesta. Zrejme vás nepresvedčím, aby ste si ho uctili minútou ticha, takže na záver vám aspoň prezradím, že svoje meno dostal podľa čínskej dynastie Mingovcov. „V chladnejších vodách okolo Islandu má pomalší metabolizmus, a tak rastie pomaly a môže žiť aj dlhšie ako 507 rokov.
- Ryba Koi: Všeobecne platí, že ryba Koi sa dožíva až 50 rokov, no jedna konkrétna s menom Hanako sa dožila až neuveriteľných 226 rokov. Vo veku 226 rokov bola koi Hanako najstaršou koi rybou, aká bola kedy zaznamenaná. Koi Hanako bola krásna šarlátovo sfarbená samička druhu Higoi v Japonsku. Jej meno Hanako sa v japončine prekladá ako „kvetinová dievčina“. Hanako sa narodila v roku 1751 a narodila sa uprostred éry Tokugawa v Japonsku a zomrela 7. júla 1977 vo veku 226 rokov. Hanako sa tak stala nielen najstaršou koi rybou, ale aj najdlhšie žijúcou sladkovodnou rybou, aká kedy existovala. Pre vedcov je stále záhadou, ako je možné, že sa dožila takéhoto veku.
- Jeseter jazerný: Tento druh je naozaj dlho žijúcim druhom. Rastú veľmi pomaly a preto sa ich priemerný vek dožitia pohybuje v rozmedzí 86 až 102 rokov. Veľký vplyv na ich vek majú však environmentálne faktory, ako je napríklad kvality vody.
Najstarší mozog stavovca
Pred približne sto rokmi objavili vedci v anglickej uhoľnej bani fosíliu 319-miliónov rokov starej ryby. CT výskum totiž odhalil čo sa predpokladá byť najstarší mozog stavovca, ktorý sa navyše zachoval mimoriadne dobre. Mozog spolu so zachovanými nervami majú na dĺžku približne palec a vďaka tomuto objavu mohli vedci z University of Michigan nahliadnuť do evolúcie mozgu a nervovej sústavy skupiny rýb, ktorá prežila do dnešného dňa. Do tejto skupiny patria takmer všetky dnes žijúce ryby v užšom zmysle a vyše polovica všetkých dnes žijúcich stavovcov. Zároveň autori výskumu zistili niečo viac o zachovaní mäkkých tkanív. „Naša štúdia dospela k jednému mimoriadne dôležitému záveru. Aj mäkké tkanivá sa môžu vďaka fosilizačnému procesu uchovať a môžu sa nachádzať aj vo fosíliách, ktoré sme poznali už dlhú dobu. Objavená ryba nie je na prvý pohľad ničím výnimočná a je relatívne malá. Napriek tomu v sebe ukrýva obrovské tajomstvo, ktorým je najstarší fosilizovaný mozog stavovca. Zároveň vedcom naznačuje, že naše poznatky o evolúcii mozgu majú isté medzery. K objavu dopomohli aj moderné zobrazovacie technológie. Autori štúdie tvrdia, že vďaka nim môžeme objaviť viac zachovalých mäkkých tkanív. CT sken objavenej fosílie. Ryba z anglickej uhoľnej bane je jediným exemplárom svojho druhu. Výskumníci preto musia použiť len neinvazívne metódy výskumu, aby vzorku náhodou nezničili. Patrí do druhu Coccocephalus wildi a stala sa súčasťou väčšieho výskumu, ktorý sa zameriava na výskum hláv prvých lúčoplutvovcov na Zemi. Zaujímavosťou je, že výskumníci nehľadali v rámci svojej štúdie stopy mozgu. Keď fosíliu umiestnili do CT prístroja, všimli si neidentifikovanú „bublinu“. Čo sa týka fosílií tak je bežné, že v nich rastie amorfný minerál. V tomto prípade mal však minerál jasne definovanú štruktúru. Fosília ryby C. wildi zachytáva len hlavu. Napriek tomu autori štúdie predpokladajú, že celý živočích mohol mať na dĺžku približne 20 centimetrov. Na základe tvaru čeľuste a zubov usudzujú, že išlo o mäsožravý druh. Mozog C. wildi sa skladal z drobnej centrálnej časti a mal tri hlavné regióny. Tie zodpovedajú prednému mozgu, medzimozgu a zadnému mozgu žijúcich rýb. Mozog moderných rýb sa vyvíja tak, že sa vrstvy tkaniva ukladajú na seba smerom von. Čo sa však týka ryby C.
Tajomstvá dlhovekosti
Čo robí tieto vodné tvory tak výnimočnými? Aj keď veda ešte úplne neodhalila všetky tajomstvá ich dlhovekosti, existuje niekoľko faktorov, ktoré pravdepodobne zohrávajú dôležitú úlohu:
Prečítajte si tiež: Tradičné slovenské kraslice
- Pomalý metabolizmus: Mnohé z týchto dlhovekých zvierat žijú v chladných vodách, čo spomaľuje ich metabolizmus a tým aj proces starnutia.
- Genetické predispozície: Niektoré druhy majú genetické predispozície na dlhovekosť, ktoré im umožňujú efektívnejšie opravovať poškodenia DNA a odolávať chorobám.
- Stabilné prostredie: Život v hlbokom mori alebo v odľahlých oblastiach môže poskytnúť stabilné prostredie s menším vystavením sa stresorom, ako sú znečistenie a klimatické zmeny.
- Pomalý rast: Mnohé z týchto zvierat rastú veľmi pomaly, čo im umožňuje investovať energiu do údržby a opravy buniek namiesto rýchleho rastu.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách