Gastronómia je plná prekvapení a to, čo sa nám môže zdať extrémne, je v iných častiach sveta úplne bežnou súčasťou kuchyne. V tomto článku sa pozrieme na tie najbizarnejšie pokrmy zo všetkých siedmich kontinentov a na niektoré netradičné tradície, ktoré sa viažu k sviatočným obdobiam.
Slovenské vianočné tradície: Od oblátok po mačanku
Tradičná Štedrá večera v slovenskom podaní pozostáva z predjedla s oblátkou, medom, cesnakom, orechom a jablkom, po ktorej nasleduje jednoduchá kapustnica s hubami a bez mäsa. Ako hlavné jedlo sa servíruje vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom, za ktorou nasledujú opekance s makom alebo orechmi.
Typickou vianočnou polievkou z východu Slovenska je mačanka. Najprv si vo vode namočte lesné hríby a v hrnci povarte jušku s koreninami a soľou. Potom do nej vhoďte scedené huby a po chvíľke varenia ju zahustite múkou alebo zemiakovým škrobom. V niektorých rodinách do nej pridávajú klobásu alebo údené mäso, ale väčšinou sa jedáva v bezmäsitej verzii. Táto špecialita dostala svoj názov od spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobí…
Po východniarsky sa huby nazývajú „kozare“. Taktiež začnite namočením hríbov, ktoré ale potom pomeliete na mlynčeku, aby mali správnu konzistenciu. Ak by ste ich rozmixovali, neboli by tak výrazné. Tie potom zalejete vodou z kyslej kapusty, hodinu to takto povaríte, aby sa prepojili ich chute a pridáte do nej soľ, korenie a bobkový list. Keď sú už huby takmer hotové, pripravte si zápražku z masla, cibule, červenej mletej papriky a múky. Hotovú polievku podávajte s poplankom. Ten sa vyrába z rovnakého cesta ako bobaľky či opekance.
Bobaľky alebo opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, ktoré vytvarujete do podoby malých guličiek. Tie sa zvyčajne zalievajú teplým mliekom s orechmi alebo makom. Makové pupáky sú tradičné slovenské vianočné jedlo, niekde sa podávalo počas dňa… V Černovej pri Ružomberku ich robia netradične na slaný spôsobom. Vo viacerých rodinách môžeme badať zmiešané zvyky z niekoľkých regiónov. Jednou z takýchto originálnych zvyklostí je príprava hustej omáčky z lesných hríbov.
Prečítajte si tiež: Syr, paradajky a zaujímavosti
Špeciálne tradície dodržiavajú pri Starej Ľubovni v blízkosti hraníc s Poľskom. Tam musí byť počas Štedrej večere na stole vždy pripravený nepárny počet jedál. Okrem tradičných jedál ako oblátky, med, ryba, šalát a bobaľky sa na stole nachádzajú aj iné špeciality. Druhou zaujímavosťou je fazuľa so slivkami. Obe suroviny sa varia zvlášť, potom ich zmiešate dokopy a pridáte k tomu cukor.
Niekoľko regiónov na západe Slovenska nepripravuje kapustnicu, ale rybaciu polievku. V súčasnosti sa už pripravuje aj z filé alebo tresky, ktoré sa povaria s koreňovou zeleninou a zavaria sa do nich krupicové halušky. Túto polievku varievame iba na Vianoce, zúžitkujeme tak celého kapra, podkovičky vysmažíme…
Tradičná slovenská kuchyňa obsahuje aj niekoľko zdravých jedál. Od Púchova pochádzajú aj dva netradičné vianočné dezerty. Namiesto opekancov varia veľmi podobné pupáky. Tá sa pripravuje jednoducho iba z mlieka, ktoré necháte zovrieť, ochutíte ho soľou a koreninami. Najzaujímavejšie je sledovať rôzne verzie kapustníc, ktoré sa líšia nielen medzi regiónmi, ale aj jednotlivými rodinami. Často sa pripravuje s netradičnými ingredienciami.
- v Černovej nevaria kapustnicu s údeným bravčovým mäsom, ale s údenou rybou.
- iná kapustnica s údenou rybou je tá, v ktorej sa nechá ryba v polievke iba vyvariť a potom sa tesne pred podávaním vyberie. Na tanier sa už potom naberie len čistá voda s hráškom a hríbmi, ktoré sa v nej varili pár minút a ryba sa podáva ako samostatný chod.
- do kapustnice sa veľmi často pridávajú sušené slivky. No v Ružomberku k tomu dodávajú ešte ďalšie sušené ovocie.
- v okolí Žiliny pripravujú vianočnú kapustnicu s neúdeným bravčovým mäsom. Počas varenia do nej pridajú sušené hríby, klobásu a slivky.
- Gemerčania by si nepochutili na kapustnici, pokiaľ by v nej nebolo proso. To sa pridáva ako zrnká do kyslej kapusty s klobásou a takýmto spôsobom sa zároveň zahusťuje. Druhou alternatívou je zmiešať ho s mletým bravčovým mäsom, cibuľou a cesnakom.
- juh v okolí Nových Zámkov pripravuje túto vianočnú polievku so smotanou. Kyslú kapustu povaria s veľkým množstvom dubákov.
Existuje množstvo zvykov, ktoré súvisia so sviatočným večerom a ich dodržiavanie prinesie do rodiny spokojnosť, šťastie a hlavne zdravie po celý ďalší rok. Viete, ktoré to sú?
Bizardné pochúťky zo sveta: Od býčích semenníkov po fermentovaného žraloka
Predstavte si, že cestujete po svete a ochutnávate miestne špeciality. Prídete do reštaurácie v Peru a na tanieri vám naservírujú dokonale upečené populárne domáce zvieratko Slovákov. O niekoľko dní neskôr sedíte v tradičnej sardínskej krčme a pred vami leží syr, v ktorom sa hemžia živé larvy. Pre niektorých je predstava takýchto jedál priam nočnou morou, pre iných vzrušujúcou výzvou. Faktom však zostáva, že to, čo sa nám môže zdať extrémne, je v iných častiach sveta úplne bežnou súčasťou kuchyne. V tomto článku sa pozrieme na tie najbizarnejšie pokrmy zo všetkých siedmich kontinentov. Zistíme, ako sa pripravujú, prečo sú také výnimočné a ešte oveľa viac. Všetci sa zhodneme na tom, že gastronómia je plná prekvapení. Od vyprážaných býčích semenníkov v Severnej Amerike až po fermentovaný žraločí tuk v Antarktíde.
Prečítajte si tiež: Recepty rómskej kuchyne
Severná Amerika: Rocky Mountain Oysters
Keď si v reštaurácii v Colorade objednáte Rocky Mountain Oysters, možno očakávate chutné morské plody. Korene tejto „pochúťky“ siahajú do časov, keď rančeri na divokom západe neplytvali žiadnou časťou zvieraťa. Keď sa vykonávala kastrácia mladých býkov, ich semenníky sa namiesto vyhodenia využívali na prípravu pokrmov. Pri príprave sa semenníky najskôr dôkladne očistia a odstráni sa z nich vonkajšia membrána. Následne sa nakrájajú na tenké plátky, ktoré sa môžu namočiť do mlieka alebo piva, aby získali jemnejšiu chuť. V niektorých oblastiach Západnej Ameriky ich považujú za skúšku gurmánskej odvahy. Mnohí návštevníci, ktorí prekonajú akúsi psychologickú bariéru, sú nakoniec prekvapení príjemnou chuťou.
Južná Amerika: Cuy (pečené morča)
V andských krajinách, najmä v Peru, Ekvádore, Bolívii a Kolumbii, patrí medzi najtradičnejšie pokrmy cuy, teda pečené alebo grilované morča. Hoci v mnohých častiach sveta sú morčatá obľúbenými domácimi miláčikmi, v Južnej Amerike majú dlhú históriu ako dôležitý zdroj obživy. Príprava cuy sa líši podľa regiónu, no najčastejšie sa podáva celé. S hlavou, nohami aj kožou. Morča sa najskôr očistí, marináduje v bylinkách a cesnaku a následne sa pomaly pečie na ražni alebo na grile. V niektorých oblastiach sa plní korením, bylinkami a podáva sa so zemiakmi, kukuricou alebo pikantnou omáčkou ají. Aj keď pre turistov môže byť konzumácia celého pečeného morčaťa šokujúca, v Južnej Amerike je cuy dôležitou súčasťou kultúry a tradície. Morčatá sú lacné na chov, nenáročné na priestor a poskytujú vysokú výživovú hodnotu, čím sa stali obľúbeným jedlom na dedinách aj vo veľkých mestách. V posledných rokoch si cuy získava popularitu aj mimo Južnej Ameriky. Niektoré špičkové reštaurácie ho začali servírovať v moderných úpravách, napríklad ako konfitované cuy stehno alebo cuy ragú so zemiakovým pyré. Napriek tomu pre väčšinu ľudí zostáva táto pochúťka skôr kurióznym gastronomickým zážitkom než bežnou súčasťou jedálnička.
Európa: Casu Marzu (syr s larvami)
Keď sa povie talianska gastronómia, väčšina ľudí si predstaví cestoviny, pizzu a výberové syry ako parmezán, gorgonzola či pecorino. No na ostrove Sardínia existuje jeden syr, ktorý sa vymyká všetkým pravidlám. Casu Marzu, známy aj ako „syr s larvami“, je jednou z najkontroverznejších potravín na svete. Výroba Casu Marzu začína podobne ako pri tradičnom pecorine sardo. Syr sa vyrába z ovčieho mlieka a necháva sa zrieť niekoľko mesiacov. Rozdiel nastáva vo chvíli, keď sa do syra zámerne pridajú larvy syrovej mušky, ktoré sa do neho zavŕtajú a začnú tráviť tuky, čím mu dodajú úplne odlišnú konzistenciu a chuť. Po niekoľkých týždňoch je syr hotový a jeho vnútro sa premieňa na mazľavú, takmer tekutú hmotu, ktorá je považovaná za vrchol chuťového zážitku. Znalci tvrdia, že skutočný Casu Marzu chutí len vtedy, keď sú larvy ešte živé. Syr je však v celej Európskej únii zakázaný kvôli zdravotným rizikám. Živé larvy dokážu prežiť v žalúdku a môžu spôsobiť vážne gastrointestinálne problémy.
Afrika: Mopane Worms (húsenice Mopane)
Afrika je známa využívaním hmyzu v gastronómii a jedným z najznámejších jedál sú Mopane Worms. Ide o húsenice, ktoré sú larvami nočného motýľa Gonimbrasia belina. Vyskytujú sa najmä v oblastiach Zimbabwe, Botswany, Juhoafrickej republiky a Namíbie. Svoje meno dostali podľa mopanových stromov, na ktorých sa živia a ktorých listy im dodávajú výživnú hodnotu a špecifickú chuť. Proces prípravy Mopane Worms je starostlivo premyslený. Po zozbieraní sa húsenice najskôr ručne vytlačia, aby sa odstránil ich vnútorný obsah, a následne sa sušia na slnku alebo údia nad ohňom. Takto upravené larvy získavajú dlhú trvanlivosť a môžu sa skladovať niekoľko mesiacov bez nutnosti chladenia. Pred konzumáciou sa často namáčajú vo vode, aby zmäkli, a potom sa smažia na oleji spolu s cibuľou, paradajkami a korením. Z nutričného hľadiska sú Mopane Worms mimoriadne hodnotným zdrojom bielkovín. Obsahujú ich až 60 %, čo je viac ako mnohé druhy mäsa. Okrem toho sú bohaté na železo, vápnik a esenciálne mastné kyseliny, vďaka čomu predstavujú ideálnu výživovú alternatívu. Hoci v západnom svete sa konzumácia hmyzu stále považuje za exotiku, v Afrike sú Mopane Worms rovnako bežnou potravinou ako kuracie mäso či ryža.
Ázia: Balut (kačacie vajce s embryom)
Pri ázijskej kuchyni si nejeden predstaví sushi, ramen alebo exotické wok jedlá. No v juhovýchodnej Ázii existuje pochúťka, ktorá šokuje aj tých najodvážnejších gurmánov. Ide o kačacie vajce s vyvinutým embryom, ktoré sa varí a konzumuje priamo z obalu. Príprava balutu začína inkubáciou kačacích vajec, ktorá trvá 14 až 21 dní. V tomto štádiu sa už vo vajci nachádza vyvinutý kačací zárodok - v niektorých prípadoch s viditeľnými kosťami, zobákom a perím. Spôsob konzumácie balutu je pomerne jednoduchý. Najskôr sa naťukne škrupina, vypije sa teplá šťava, ktorá sa nachádza vo vajci, a potom sa postupne zje zvyšok obsahu.
Prečítajte si tiež: Tradičné Vianoce na Slovensku
Austrália: Witchetty Grub (larvy Witchetty)
Domorodí Austrálčania, známi ako Aborigéni, majú vo svojej tradičnej strave jedlo, ktoré by mnohých Európanov či Američanov mohlo prekvapiť, teda veľké biele larvy. Jedlo pozostáva s veľkých bielych lariev a po stáročia bol dôležitým zdrojom živín pre pôvodných obyvateľov, ktorí žili v nehostinných púšťach a museli sa spoliehať na to, čo im poskytla príroda. Witchetty Grub sú larvy veľkého nočného motýľa Cossidae, ktoré sa nachádzajú v kmeňoch a koreňoch akácií a eukalyptových stromov. Ich zber je pomerne jednoduchý. Stačí rozlúsknuť správny konár alebo odhrabať piesok v blízkosti koreňov, kde sa larvy ukrývajú. A samotná konzumácia je ešte jednoduchšia. Larvy sa môžu jesť surové priamo po vytiahnutí z dreva, pričom majú jemnú, maslovú konzistenciu a orechovú chuť. Hoci pre väčšinu ľudí mimo Austrálie môže byť predstava konzumácie lariev nepredstaviteľná, v posledných rokoch sa dostávajú aj do ponuky moderných reštaurácií. Austrália tak ukazuje, že aj tie najbizarnejšie potraviny môžu byť nielen chutné, ale aj mimoriadne výživné.
Ďalšie bizarné jedlá a tradície zo sveta
- Tisícročné vajcia (Čína): Kačacie, kuracie alebo prepeličie vajcia zakonzervované v zmesi hliny, popola a soli, ktoré získajú hnedú želatínovú konzistenciu a silnú arómu síry.
- Salmiakki (Fínsko): Sladko-slaný cukrík s príchuťou sladkého drievka a chloridu amónneho, ktorý sa vyznačuje ostrou chuťou a horkou textúrou.
- Hákarl (Island): Fermentovaný grónsky žralok, ktorého mäso sa po odchytení nechá fermentovať v zemi a potom sa suší na slnku.
- Fugu (Japonsko): Jedovatá ryba, ktorú môžu pripravovať len vyškolení kuchári s licenciou.
- Rumunské sladkosti a tradície: Rumunská kuchyňa je ovplyvnená geografickými susedmi, hlavne Srbskom, Maďarskom a Nemeckom. Okrem hlavných jedál a šalátov je syr dôležitou súčasťou rumunskej kuchyne. Medzi sladké pokušenia patria kukuričné chrumky, ovocné nanuky a lízanky v tvare plameniaka.
- Veľkonočné tradície vo svete: Od oblievania vodou na Slovensku a v Poľsku, cez čarodejnice vo Švédsku a Fínsku, až po detektívky v Nórsku a obrovské omelety vo Francúzsku.
Kanada: Javorový sirup a poutine
Kanada sa od Európskych krajín v mnohom líši, v prvom rade je tu všetko väčšie, x-násobne. To čo v Európe považujeme za veľkú vzdialenosť, je v Kanade čo by kameňom dohodil. Naopak, história je niečo čo im chýba. Samotná krajina oslavovala v čase mojej návštevy v roku 2017 ešte len 150.
Typicky kanadskou záležitosťou je čokoľvek s javorovou príchuťou. Od javorových párkov, slaniny, údeného lososa, až po maslo, zmrzlinu, keksíky, cukor, či čokoládu (nechýba ani javorová whiskey). A základom celého bytia je samozrejme javorový sirup, ten nechýba asi v žiadnej kanadskej domácnosti. Ďalšou záležitosťou z kategórie jedál je kanadské národné jedlo (neoficiálne), poutine. Jedná sa o hranolky, na ktorých sú kúsky syra, a to celé je poliate omáčkou. Tá omáčka mi prišla na štýl zahusteného výpeku. Myslím že syr mal byť mozzarella, ale mne to prišlo len ako čosi gumené a bez chuti.
Syrové cesty po Európe
Tak ako vinári podnikajú svoje cesty za vínom do vyhlásených vinárskych oblastí, tak si aj milovníci syrov môžu vychutnať svoju obľúbenú pochúťku priamo v krajine jej pôvodu. Neváhajte a vydajte sa na svoju "syrovú cestu".
- Gouda (Holandsko): Svetoznámy syr dostal svoje meno podľa holandského mesta Gouda.
- Parmigiano-Reggiano (Taliansko): Pravý taliansky parmezán pochádza z okolia mesta Parma a je chránenou značkou pôvodu.
- Camembert (Francúzsko): Francúzska dedina Camembert v Normandii prepožičala svoje meno vynikajúcemu dezertnému syra krémovej konzistencie a charakteristickej chuti a vône.
- Gruyére (Švajčiarsko): V Alpskom podhorí leží malebná švajčiarska dediny Gruéyeres, podľa ktorej bol pomenovaný jeden z najznámejších švajčiarskych syrov.
- Cheddar (Anglicko): Z malej dedinky Cheddar v Sommersete pochádza slávny syr čedar.