Zabezpečenie stravy pre zamestnancov patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa, ktoré sú zakotvené v Zákonníku práce. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky právnické a fyzické osoby, ktoré zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Cieľom je zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
Základné povinnosti zamestnávateľa
Podľa § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže inšpektorát práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 100 000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.
Podmienky pre vznik nároku na stravovanie
Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na stravovanie je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Táto skutočnosť sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:
- Poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení.
- Poskytnutím jedného teplého hlavného jedla v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
- Prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. stravné lístky alebo stravovacie poukážky).
- Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť stravovanie iným spôsobom.
Finančný príspevok na stravovanie
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce iba výnimočne, a to v týchto prípadoch:
Prečítajte si tiež: Pizza: tenké cesto recept
- Ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú zabezpečenie stravovania (napr. ak zamestnanec vykonáva práce, ktoré nemožno prerušiť).
- Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.
- Ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom.
- Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, lebo by to bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Ak nejde o uvedené prípady a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo zmluvnom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancovi výber medzi stravovacími poukážkami a účelovým finančným príspevkom na stravovanie.
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % z ceny jedla. Táto suma však nemôže byť vyššia, ako je 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.
Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.
Príspevok zo sociálneho fondu
Zamestnávateľ okrem vymenovaných príspevkov poskytuje zamestnancom aj príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Stravovanie počas sviatkov
Zamestnanci pracujúci v nepretržitej prevádzke majú často pracovné zmeny aj počas sobôt, nedieľ a sviatkov. Ak títo zamestnanci odpracujú počas takejto zmeny viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný im zabezpečiť stravovanie. Podmienkou nároku na stravu je, aby zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako 4 hodiny.
Prečítajte si tiež: Recept na viedenský rezeň
Daňové aspekty stravovania
Príspevky na stravovanie zamestnancov sú z pohľadu zamestnávateľa limitovaným daňovo uznaným výdavkom (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov) v rozsahu, v akom zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov si môžu do daňových výdavkov uplatniť náklady vynaložené na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku najviac v rozsahu a vo výške na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Časté otázky a odpovede
Otázka: Zamestnanci majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Na koľko stravných lístkov majú nárok, ak v mesiaci odpracujú v priemere 15 pracovných zmien po 11,5 hodiny?
Odpoveď: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje zmena, v ktorej zamestnanec vykonával prácu viac ako 4 hodiny. Ak je v kolektívnej zmluve upravené, že zamestnanec, ktorý pracuje dlhšie ako 11 hodín, má nárok na ďalší stravný lístok, je to v súlade so Zákonníkom práce a takýto zamestnanec má nárok na 2 stravné lístky za jednu odpracovanú zmenu.
Otázka: Zamestnanec bol v konkrétny pracovný deň podľa evidencie dochádzky 4 hodiny u lekára. Má nárok na stravný lístok?
Prečítajte si tiež: Ako sušiť klobásu
Odpoveď: Nie. Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny.
Otázka: Zamestnanec po odpracovaní času 4,5 hodiny na svojom pracovisku nastúpil v ten istý deň na pracovnú cestu, ktorá trvala 5,5 hodiny. Má nárok na stravné?
Odpoveď: V tomto prípade má zamestnanec nárok na stravovanie poskytnuté zamestnávateľom na pracovisku a súčasne aj na stravné podľa zákona o cestovných náhradách vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Otázka: Zamestnankyňa sa zúčastnila na školení mimo miesta výkonu práce. Má nárok na stravný lístok?
Odpoveď: Zamestnávateľ nepostupoval správne. Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na stravné podľa zákona o cestovných náhradách v časovom pásme zodpovedajúcom času trvania pracovnej cesty.
Otázka: Má zamestnanec nárok na stravné lístky počas dovolenky alebo dočasnej pracovnej neschopnosti?
Odpoveď: Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky za dni, počas ktorých si čerpá dovolenku alebo je práceneschopný, pretože v týchto dňoch nevykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ustanovenie § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce však dáva možnosť zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancovi poskytovať stravovanie aj počas dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.
Spôsoby poskytovania stravovania
V súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti a plnením povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie svojim zamestnancom podľa § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, vzniká veľa spôsobov a možností, ako túto povinnosť splniť. Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie najmä:
- Poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny.
- Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie podľa § 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce.
Cena stravného lístka, t. j. hodnota stravovacej poukážky, je spravidla vyššia ako suma, ktorú za stravný lístok zaplatí zamestnanec. V tomto prípade zamestnávateľ zabezpečí stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Stravovacie poukážky potom zamestnanec použije na podanie teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v jedálni, v reštaurácii alebo v inom stravovacom zariadení, prípadne ich použije na nákup potravín.
Príspevok zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 7 ods. 1 iba vymenúva možnosti, ako použiť prostriedky sociálneho fondu.
Pre zamestnávateľov, ktorí zabezpečujú stravovanie vo vlastnej alebo prenajatej jedálni, sa nič nemení. Zmena sa dotýka tých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevie zabezpečiť stravovanie prostredníctvom jedálne alebo iného stravovacieho zariadenia, či už vlastného alebo prenajatého.
Komu zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie?
Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak pracovný čas jednej zmeny trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie.
Zamestnávateľ voči zamestnancovi alebo dočasne pridelenému zamestnancovi a agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie voči zamestnancom:
- vyslaným na pracovnú cestu,
- ktorým poskytuje viazaný finančný príspevok na stravovanie,
- pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnancom sa dáva v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 152 ods. 6 Zákonníka práce) alebo ako alternatíva zvolená zamestnancom (§ 152 ods. 7 Zákonníka práce).
A akých prípadoch zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie?
- povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku (ak zamestnanec vykonáva práce, ktoré nemožno prerušiť)
- zamestnávateľ nedokáže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce
- zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom
- ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa lebo by to bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce
Ak nejde o uvedené prípady a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo zmluvnom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancovi výber:
- stravovacie poukážky,
- účelový finančný príspevok na stravovanie.
Aké práva a povinnosti má zamestnanec a zamestnávateľ pri zabezpečení stravovania
Do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi stravovanie buď formou stravovacích poukážok, alebo mu poskytuje finančný príspevok na stravovanie.
Podrobnosti výberu a realizácie povinností zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.
Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.
Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie.
Povinnosťou zamestnávateľa je aj vypracovať vnútorný predpis, ktorý bude upravovať podrobnosti výberu zamestnanca a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu zamestnanca. Každý zamestnanec obdrží formulár, na základe ktorého vykoná voľbu stravovania.
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok na stravovanie aj zo sociálneho fondu vo všetkých prípadoch:
- ak zabezpečuje stravovanie vo vlastnom/zmluvnom stravovacom zariadení/formou stravných lístkov,
- ak poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.
Príspevky na stravovanie sú podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov z pohľadu zamestnanca príjmom oslobodeným od dane, a to vo výške:
- hodnoty stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
- hodnoty stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (stravovacie zariadenie/stravné lístky),
- finančného príspevku na stravovanie poskytovaného podľa osobitného predpisu.
Zabezpečovanie stravovania a ďalšie zmeny v Zákonníku práce
Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom PO/FO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, sa výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby znižuje z „maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážky“ na „maximálne 2 %….“ (§ 152 ods. 5 Zákonníka práce).
S účinnosťou od 1.1.2023 zamestnávateľ bude povinný poskytovať stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie tejto formy počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nebude umožnené.
Je dôležité upozorniť na termín odovzdania stravných lístkov, resp. splatnosti finančného príspevku zamestnancom. Ak si chce zamestnávateľ uplatniť výdavky na zabezpečenie stravovania, resp. finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancov ako daňovo uznateľné, nesmú byť vydané/zaplatené spätne (hovoríme o dodatočnom poskytnutí príspevku alebo o dodatočnom vydaní stravných lístkov zamestnancov, napr. kvôli tomu, že kuriér meškal s ich doručením). Aj finančný príspevok musí byť zamestnancovi vyplatený tak, aby ho mohol použiť na stravovanie.
Novelou Zákonníka práce účinnou od 1.3.2021 sa upravilo aj vymedzenie zložky mzdy, ktoré hovorí o tom, že príspevok na stravovanie sa nepovažuje za mzdu.
Zamestnanci pracujúci v rôznych prevádzkach tej istej spoločnosti môžu mať inú formu zabezpečenia stravovania tak, ako to ustanovuje Zákonník práce.
V akých prípadoch je výhodné zvoliť si stravovacie poukážky?
V prípade SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, pretože je pohodlnejšie kúpiť stravovacie poukážky (samozrejme vopred, nie spätne) ako účtovať každý jeden individuálny doklad za stravovanie v stravovacom zariadení, ktoré predstavujú zvýšené výdavky na vedenie účtovníctva.
Výhodnejšie je to tiež v prípade tých FO, o ktoré zamestnávateľ rozšíril okruh osôb, ktorým zabezpečuje stravovanie (konateľ, spoločník bez pracovnej zmluvy, zamestnanci pracujúci na dohody) a v prípade zamestnancov, ktorí majú exekúcie. Stravovacie poukážky nie je možné exekuovať.
Daňové a účtovné aspekty zabezpečenia stravovania
Pri akejkoľvek forme zabezpečovania stravovania sa vychádza z nasledovného:
Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume najmenej 55 % z ceny jedla (hodnoty stravovacej poukážky), najviac však 55 % hodnoty stravného poskytovaného pri pracovných cestách v rozsahu 5 - 12 hodín, čiže maximálne na každé jedlo do výšky 2,81 €.
Pri stravovacích poukážkach musí byť hodnota poukážky najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čiže 3,83 €. Zamestnávateľ na stravný lístok prispieva sumou najmenej 55 % z hodnoty lístka, čo predstavuje sumu 2,11 €. Zvyšná časť sa strháva zo mzdy zamestnanca.
Príspevky na stravovanie zamestnancov sú limitovaným daňovo uznateľným výdavkom v rozsahu v akom sú upravené v § 152 Zákonníka práce, t.j. pre rok 2021 do výšky 2,81 €.
Pri vlastnom stravovacom zariadení sa do základu dane nezahŕňa suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky.
Stravovacie poukážky sa vydávajú proti podpisu a majú byť k dispozícii vopred na zakúpenie stravy v deň, keď zamestnanec vykonáva prácu v pracovnej zmene.