Muchotrávka tigrovaná a jej využitie v kuchyni: Recepty a dôležité informácie

Rate this post

Slovenský národ je známy svojou vášňou pre hubárčenie. Hoci prvenstvo v zbieraní húb nám nepatrí, pre mnohých Slovákov je to obľúbená letná a jesenná aktivita. Prechádzka lesom s prúteným košom a nožom v ruke je skvelý spôsob, ako stráviť deň v prírode. V našich lesoch rastie viac ako 2000 druhov jedlých húb, ktoré sú vynikajúcim doplnkom nášho jedálnička. Dôležité je však vedieť huby správne rozpoznať, aby sme sa vyhli otrave.

Rozpoznávanie húb a prevencia otráv

Predtým, ako vložíme čerstvo odtrhnutú hubu do košíka, musíme sa uistiť, že je jedlá. Častou chybou je zámena muchotrávky tigrovanej s muchotrávkou ružovou. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že muchotrávka červenkastá po narezaní zružovie, zatiaľ čo muchotrávka tigrovaná nie. Ďalším príkladom je zámena pavučinovca plyšového s rýdzikom oranžovým. Rýdzik po narezaní vylučuje mliečnu tekutinu, pavučinovec nie. Podobne sa rýdzik hnedý často zamieňa za rýdzik surovičkový.

Dôležité upozornenie: Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) patrí medzi najnebezpečnejšie huby v našej prírode a je po muchotrávke zelenej jednou z najčastejších príčin otráv. Niekedy sa môže podobať na vyblednutú muchotrávku červenkastú (jedlá) alebo muchotrávku hrubú (tiež jedlá).

Rozlišovacie znaky muchotrávky tigrovanej (Amanita pantherina):

  • Klobúk: Na okraji krátko ryhovaný, pokrytý belavými chrastami, niekedy (po dažďoch) aj holý, žltohnedý, sivohnedý až sivookrový, v strede tmavší, niekedy až tmavohnedý.
  • Lupene: Biele.
  • Hlúbik: Tenší ako u muchotrávky červenkastej, v dospelosti dutý, biely, bez červenohnedých odtieňov na poškodených miestach, na báze zhrubnutý s prirastenou a na vrchu odchýlenou pošvou.
  • Prsteň: Hladký, niekedy (v starobe) môže aj chýbať.
  • Dužina: Biela, bez červenohnedých odtieňov na červivých miestach.

Rozlišovacie znaky muchotrávky červenkastej (Amanita rubescens):

  • Klobúk: Mäsitý, spočiatku belavoružový, neskôr mäsovoružový až červenohnedý, so špinavobelavými až červenkastými zvyškami plachtičky.
  • Lupene: Biele, ale neskôr s ružovkastým nádychom, na otlačených a inak poškodených miestach sa sfarbujú do červenohneda.
  • Hlúbik: Obvykle mäsitejší ako u muchotrávky tigrovanej (až do 4 cm hrúbky), nemá pošvu, na hľuzovitej báze je obrúbený niekoľkými radmi bradavičiek, belavý, ale na poškodených, červivých miestach mäsovo červenkastý.
  • Prsteň: Veľký, belavý s ryhovanou vrchnou stranou.
  • Dužina: Mäsitá, biela, ale na červivých miestach intenzívne mäsovočervená.

Preto je dôležité dodržiavať zásadu: Ak si nie ste istí, hubu nezbierajte!

Správne zaobchádzanie s hubami

  • Používajte prútený kôš: Huby sa vždy zbierajú do prúteného koša, nikdy do igelitových tašiek alebo plastových vreciek, aby sa nezaparili.
  • Rýchle spracovanie: S hubami je potrebné pracovať rýchlo. Ak cesta autom z lesa trvá dlhšie, odporúča sa mať v aute drevenú debnu, kde sa huby z košíka vyskladajú, aby mali dostatok priestoru a vzduchu.
  • Čistenie: Za zvyk lúpať huby môžu údajne kuchárske knihy Dobromily Rettigovej, kde boli huby považované za zeleninu a ako také ich bolo odporúčané olúpať. Opak je však pravdou. Pri hubách i zelenine.

Konzervovanie húb

Existuje niekoľko spôsobov, ako si huby uchovať na neskoršie použitie:

  • Sušenie: Klasický spôsob, ktorý nám pripomína leto u babičky a vôňu sušených hríbov.
  • Zaváranie: Huby vo vlastnej šťave sú jednoduchý spôsob, ako si ich uchovať.
  • Zmrazovanie: Surové huby sa neodporúča zmrazovať.
  • Hubové „škvarky“: Výborná pochúťka, ktorá sa hodí k dedinskému alebo chalupárskemu pohosteniu.

Recepty z jedlých húb (okrem muchotrávky tigrovanej!)

Hoci samotná muchotrávka tigrovaná je jedovatá, existuje množstvo iných jedlých húb, ktoré sa dajú v kuchyni využiť. Tu je niekoľko tipov:

Prečítajte si tiež: Bezpečná príprava muchotrávky ružovkastej: Ako na to?

  • Choroš oríš (barania hlava, kučierka): Hojne zbieraný na východe Slovenska, kde sa z neho pripravuje výborná polievka.
  • Jelenkovec škridlicovitý (sova): Vhodný na výrobu sušeného hubového koreniaceho prípravku.
  • Líška obyčajná a kuriatko žlté: Základ výborných polievok, napríklad kuľajdy.
  • Rýdzik smrekový a rýdzik pravý: Skvelé na nakladanie do láku alebo k hubovým škvarkom. Rýdzik surovičkový je mnohými považovaný za najchutnejší hríb vôbec.
  • Kozák: Vhodný do hubových omáčok.
  • Pravák: Patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie huby.
  • Bedľa vysoká: Dá sa pripravovať mnohými spôsobmi, napríklad vyprážaná v trojobale.

Recept na hubový paprikáš:

Ingrediencie:

  • Cibuľa
  • Sladká paprika
  • Očistené a na malé kúsky pokrájané huby
  • Koreniny
  • Soľ
  • Múka
  • Vývar (kocka)
  • Mletá paprika
  • Masť

Postup:

  1. Na masti usmažíme nadrobno nakrájanú cibuľu.
  2. Pridáme väčšiu časť sladkej papriky, očistené a na malé kúsky pokrájané huby, koreniny a soľ.
  3. Huby dusíme domäkka.
  4. Poprášime šťavu múkou, prípadne rozriedime vodou.
  5. Do gulášu môžeme pridať kocku vývaru.
  6. Na záver pridáme do gulášu zvyšok mletej papriky, rozpustenej v troche rozpálenej masti, čím guláš získa peknú červenú farbu.

Recept na praženicu s hubami a zeleninou:

Ingrediencie:

  • Tuk
  • Cibuľa
  • Nakrájané papriky
  • Vopred podusené huby
  • Nakrájané rajčiny
  • Koreniny
  • Soľ
  • Rozšľahané vajcia

Postup:

  1. Na tuku speníme cibuľu a pridáme nakrájané papriky.
  2. O chvíľu pridáme vopred podusené huby a nakrájané rajčiny.
  3. Okoreníme, posolíme a necháme dusiť.
  4. Nakoniec pridáme rozšľahané vajcia a miešame do zhustnutia.

Prečítajte si tiež: Jedlé huby vs. muchotrávka zelená

Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla