Tento článok sa zaoberá vplyvom konzumácie slaného jedla a čiernej reďkovky na štítnu žľazu, konkrétne na vznik strumy. Struma je zväčšenie štítnej žľazy, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, vrátane nedostatku jódu, autoimunitných ochorení alebo prítomnosti strumigénov v strave.
Čierna reďkovka a jej účinky
Čierna reďkovka (Raphanus sativus L. var. niger) je odroda reďkovky s tmavofialovým alebo čiernym povrchom a ostro bielou dužinou. Je bohatá na vlákninu, vitamín C, železo, horčík, draslík a ďalšie vitamíny a minerály. Ľudia ju tradične používajú na zlepšenie funkcie pečene, reguláciu hormónov, kontrolu krvného tlaku, zníženie cholesterolu, posilnenie zdravia pokožky a vlasov, zlepšenie trávenia a detoxikáciu organizmu.
Medzi účinky čiernej reďkovky patrí schopnosť zlepšovať funkciu pečene, regulovať hladinu hormónov, kontrolovať krvný tlak, znižovať hladinu cholesterolu, posilňovať zdravie pokožky a vlasov, zlepšovať trávenie, liečiť zápchu a nadúvanie, predchádzať skorbutu, zlepšovať duševnú čulosť, znižovať tvorbu žlčových kameňov a detoxikovať organizmus.
Čierna reďkovka obsahuje antioxidanty, ako sú antokyány, ktoré môžu pomôcť znížiť oxidačný stres a neutralizovať voľné radikály.
Riziká konzumácie čiernej reďkovky
Nadmerná konzumácia čiernej reďkovky môže mať vedľajšie účinky, pretože obsahuje potenciálne toxíny nazývané glukozinoláty. Táto reďkovka patrí do čeľade kapustovitých, z ktorých všetky obsahujú stopové množstvá tejto zlúčeniny. Pri konzumácii veľkého množstva môže narušiť tvorbu hormónov štítnej žľazy a môže viesť k vzniku strumy.
Prečítajte si tiež: Sú vyklíčené zemiaky bezpečné?
Jód a funkcia štítnej žľazy
Hormóny štítnej žľazy sú používané každou bunkou v tele na regulovanie metabolizmu a telesnej hmotnosti tým, že riadia spaľovanie tukov na energiu a teplo. Kľúčom k zdravej štítnej žľaze a efektívnemu metabolizmu je jód, ktorý predstavuje veľkú časť samotných molekúl hormónov štítnej žľazy.
Nedostatok jódu je na vzostupe v celom západnom svete. Ďalšia štúdia vykonaná FDA uvádza príjem jódu 621 mikrogramov u 2 ročných detí v rokoch 1974 a 1982, v porovnaní s 373 mikrogramov medzi rokmi 1982 a 1991. Fluorizácia vody, okrem toho, že je veľmi škodlivá pre vaše zdravie v mnohých iných ohľadoch, je ďalšou hlavnou príčinou nedostatku jódu.
Pred viac ako 100 rokmi sa zistilo, že jód dokáže zabrániť strume (opuchu štítnej žľazy) a tiež napraviť zníženú funkciu štítnej žľazy. Kým u jódu za posledné desaťročia dochádzalo k poklesu jeho úrovne v tele, súčasne sa začala zvyšovať miera ochorení na štítnu žľazu, rakovinu prsníka a fibrocystické ochorenia prsníka, prostaty a obezity u dospelých.
Nedostatok jódu v USA sa vyskytuje predovšetkým na Stredozápade a pri Veľkých jazerách, pretože jód sa zvyčajne nachádza iba v pôde v blízkosti oceánov, zatiaľ čo pôdy vo vnútrozemských oblastiach sa vyznačujú nedostatkom jódu. Tomuto vnútrozemskému územiu sa kedysi hovorilo "pás strumy". Keďže Slovensko je vnútrozemskou krajinou, tento problém sa týka aj nás.
Halogény a ich vplyv na štítnu žľazu
Jód je členom skupiny prvkov nazývaných "halogény", ktorá obsahuje bróm, fluór a chlór. Keď chemicky zreagujú, stanú sa "halogenidmi": jodidy, bromidy, fluoridy a chloridy. Jodidy a chloridy sú prospešné v malých množstvách, ale bromid a fluorid sú toxické. Tie sa zachytia na receptoroch jódu a následne blokujú činnosť jodidu a hormónov štítnej žľazy, čo vedie, alebo aspoň prispieva k celej rade závažných ochorení.
Prečítajte si tiež: Ako mať tehličky bez hladovania
Jedným z hlavných problémov je, že toxické halogenidy sa vo vašom tele hromadia. Neexistuje žiadny známy spôsob ich detoxifikácie. Skrátka - brómu a fluóru sa vaše telo nevie zbaviť. Bromidy vyskytujúce sa všade okolo vás sú pre váš endokrinný systém veľkou hrozbou. Aj napriek zákazu používania bromičitanu draselného v múke zo strany Svetovej zdravotníckej organizácie, je bromidy možné ešte stále nájsť v niektorých voľno predajných liekoch, potravinách a produktoch osobnej hygieny. Bromičitan sodný možno nájsť v produktoch, ako sú napríklad trvalé vlny, farby na vlasy a textilné farbivá. Benzylkonium sa používa ako konzervačný prostriedok v niektorých kozmetických prípravkoch. Dokonca aj stopové množstvá brómu môžu vyvolať ťažké akné u citlivých jedincov. Bróm je tiež obsiahnutý v spomaľovačoch horenia používaných v kobercoch, matracoch, čalúneniach, nábytku a niektorých zdravotníckych prístrojoch.
Soľ a jej vplyv na zdravie
V priemere dennú dávku soli v našej strave prekračujeme niekoľkonásobne. Sodík, ktorý naše telo v soli získava, patrí medzi hlavné ióny udržujúce stabilné prostredie medzibunkového prostredia a hospodáriace s vodou. Napriek tomu za nadmernú konzumáciu soli naše telo za to nebude vďačné. Jej nadbytok je dobre známym faktorom rastu krvného tlaku. Okrem obehovej sústavy má ale neblahý vplyv aj na ďalšie systémy - obličky, kosti alebo žalúdok.
Zvyšovanie chuti do jedla, za ktorým môže stáť čo i len podprahové množstvo soli, môže byť faktorom prispievajúcim k rozvoju nadváhy a obezity. Tá zase významne prispieva k zvyšovaniu krvného tlaku a rozvoju metabolického syndrómu.
Podľa odhadov ale strava predškolákov a školákov odporúčané množstvo soli prekračuje 3-4x. S obľubou slanej chuti sa nerodíme. Ide o návyk, ktorý získavame až neskôr. Rovnako, ako sa dá chuti na slané privyknúť, sa ju možno aj odnaučiť.
Odporúčania pre konzumáciu soli
Maximálne odporúčané množstvo soli za deň pre dospelého človeka sa pohybuje okolo 5 - 6 g teda približne jednej čajovej lyžičky. Táto soľ zahŕňa všetku skonzumovanú soľ v hotových jedlách aj na dosolovanie. Najväčší podiel soli v strave predstavuje „skrytá“ soľ, ktorú obsahujú hotové jedlá, údeniny, polotovary alebo niektoré tvrdé syry.
Prečítajte si tiež: Všetko o jogurte v detskej výžive
Ako znížiť príjem soli
Obmedziť dosoľovanie pokrmov dokážete už len tým, že soľnička nebude pri jedle hneď po ruke. Nebojte sa experimentovať s dochucovaním pomocou byliniek alebo korenia, ktoré jedlo obohatí bez zbytočnej soli. Významným nositeľom chuti v potravinách sú aj tuky.
Strumigény a sója
Strumigény sú prirodzene sa vyskytujúce organické alebo anorganické látky v prírode, ktoré buď bránia tvorbe hormónov štítnej žľazy (napr. tyroxín) alebo blokujú ich účinok. Dôsledkom môže byť zväčšenie štítnej žľazy (struma) a zníženie jej funkcie. V riziku sú najmä geneticky predisponovaní jedinci, jedinci s nízkym príjmom jódu v strave a pacienti s ochorením štítnej žľazy.
Strumigény, ktoré sa nachádzajú v kapustovitej zelenine, zabraňujú tvorbe tyroxínu a vzniknutá struma sa dá vyliečiť iba podávaním hormónu. Naopak, strumigény v strukovinách, vrátane sóje, neblokujú priamo štítnu žľazu a preto vzniknutú strumu je možné liečiť jódom.