Mlieko je od narodenia neoddeliteľnou súčasťou nášho života, avšak konzumácia kravského mlieka môže spôsobiť rôzne zdravotné problémy. Medzi najčastejšie diagnózy spojené s konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov patrí alergia na bielkoviny kravského mlieka a intolerancia laktózy. Hoci sa tieto ochorenia často zamieňajú kvôli podobným prejavom, ich vznik a príčiny sú radikálne odlišné. Materské mlieko predstavuje jedinečný spôsob výživy novorodenca a dojčaťa a prináša množstvo výhod pre zdravie a vývoj bábätka.
Zloženie materského mlieka
Materské mlieko obsahuje unikátne zložky, ktoré chránia dieťa pred infekciami a podporujú jeho imunitný systém. Enzýmy a ďalšie látky v materskom mlieku sú neoceniteľné pre rast a vývoj novorodenca. Vo všeobecnosti možno povedať, že najväčšiu zložku materského mlieka predstavuje voda (približne 88%), ďalej sú to cukry (7%), tuky (4%) a približne 1% tvoria bielkoviny.
Kolostrum: Prvé mlieko plné protilátok
Úplne prvé mlieko, ktoré sa žene tvorí v prvé dni života novorodenca, je kolostrum, alebo mledzivo. Nachádza sa v ňom až 10 % bielkovín s obsahom imunoaktívnych látok, ktoré chránia novorodenca pred infekciami. Ďalej obsahuje veľké množstvo bielych krviniek, menej laktózy a viac oligosacharidov. Kolostrum je ozajstná imunologická bomba, ktorá chráni dieťatko po príchode na svet. Prvých 4 až 5 dní po pôrode dieťa z prsníka ťahá husté kolostrum s vyšším obsahom bielkovín a s veľkou koncentráciou protilátok.
Prechodné mlieko
Prechodné mlieko sa tvorí približne po piatich dňoch. Je charakteristické nižším obsahom bielkovín a vyšším percentom tukov a cukrov. Od 5. do 14. dňa sa tvorí prechodné mlieko.
Zrelé mlieko: Stabilné zloženie s malými odchýlkami
Po približne 2 týždňoch od pôrodu začne prsná žľaza produkovať zrelé mlieko, ktorého zloženie je stabilnejšie, iba s malými odchýlkami počas dňa. Po 14. dni nastáva produkcia zrelého mlieka s nižším obsahom bielkovín, no s vyšším obsahom cukrov a tukov.
Prečítajte si tiež: Bataty a zemiaky: Čo by ste mali vedieť
Tuky v materskom mlieku
Rozdiel nájdeme aj v obsahu tuku v prednom a zadnom mlieku. To znamená, že na konci dojčenia, tzv. zadné mlieko, obsahuje 2 až 3 krát toľko tuku ako mlieko predné, a teda na začiatku dojčenia. Obsah tuku v zrelom mlieku zabezpečuje až 50% kalorického príjmu dojčaťa a je významný pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy.
Vitamíny v materskom mlieku
Niektoré vitamíny je dieťatku nutné dopĺňať vo forme kvapiek. Patria k nim vitamín K a vitamín D, ktoré nie sú v dostatočnej miere zastúpené v materskom mlieku.
Bielkovinové zložky materského mlieka
Materské mlieko obsahuje zložky, ktoré sú potrebné pre rast, vývoj a imunitu dieťaťa. Bielkoviny tvoria približne 1% zloženia zrelého materského mlieka a sú nevyhnutné pre správny vývoj dieťaťa.
Esenciálne aminokyseliny
Bielkoviny sa skladajú z množstva aminokyselín, ktoré sú esenciálne (nedokáže si ich organizmus sám vyprodukovať).
Kazeín
Kazeín je hlavnou mliečnou bielkovinou, ktorá tvorí pevnú časť, tzv. tvaroh. Keďže kazeín tvoria hlavne pevné častice, tak aj jeho trávenie trvá dlhšiu dobu (predpokladá sa až 8 hodín) a jednotlivé zložky uvoľňuje postupne.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom steaku: Rib Eye alebo Striploin?
Srvátka
Srvátka je tekutou bielkovinovou zložkou mlieka a tvorí alfa-laktalbumíny a beta-laktoglobulíny. Vďaka tomu, že sa jedná o tekutú zložku, ľahšie sa trávi a absorpcia jednotlivých zložiek trvá 1 - 3 hodiny.
Alergia na bielkoviny kravského mlieka vs. Intolerancia laktózy
Medzi problémy so stráviteľnosťou mlieka sa radí aj alergia na mliečnu bielkovinu kazeín a bielkoviny tekutej srvátky (alfa-laktalbumín, beta-laktoglobulín). Alergia sa prejavuje hlavne u detí do 3 rokov a až u dvoch detí z troch majú postihnutý tráviaci trakt. U 85 % detí táto alergia vymizne do 3. roku života, avšak je stále riziko pre vznik inej alergie.
Rozdiel medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na bielkoviny kravského mlieka je v odpovedi imunitného systému. Alergia na bielkoviny kravského mlieka je sprevádzaná imunologickou odpoveďou, a to hlavne zápalom. Táto reakcia je sprostredkovaná imunoglobulínom E - špecifické protilátky a organizmus začne produkovať histamín a iné chemické látky, ktoré sa prejavujú alergických reakciami.
Intolerancia laktózy
Materské mlieko obsahuje vysoký obsah laktózy na rozdiel od kravského mlieka. U dojčiat sa produkuje enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor (laktózu) a uľahčuje jej trávenie. Tvorba laktázy, ale vekom klesá a u niektorých ľudí sa stane až nestráviteľnou zložkou potravy - takýto stav ľudského organizmu sa nazýva laktózová intolerancia. Z toho vyplýva, že sa nejedná o alergickú reakciu organizmu, ale reakcia na prítomnosť laktózy je spojená s vývinom organizmu. Intolerancia laktózy môže mať tiež aj 2 formy: trvalá a prechodná. Prechodná forma je v dôsledku narušenia črevnej mikroflóry, ktorá trvá približne 1-3 týždne, pokým sa črevá zregenerujú a zahoja.
Význam materského mlieka pre imunitný systém
Materské mlieko je veľmi ťažko nahraditeľné a pre novorodenca je dojčenie pravdepodobne najdôležitejšie. Materské mlieko zničí vírus z vakcíny. Česká Laktačná liga upozorňuje, že jediný mililiter materského mlieka obsahuje tisíce živých buniek, najmä bielych krviniek. Materským mliekom tak dávate dieťaťu do daru látky, ktoré majú vplyv na jeho zdravie ešte dlho po tom, čo prestanete dojčiť. Je dokonalý likvidátor vírusov. Ak sa však očkovacia látka zmieša v zažívacom trakte dieťatka s materským mliekom, to oslabené vírusy zničí ešte skôr, ako ich imunitný systém dieťaťa stačí preštudovať.
Prečítajte si tiež: Osvedčené postupy pre zelené hnojenie
Faktory ovplyvňujúce zloženie materského mlieka
Zloženie mlieka kolíše aj počas dňa a množstvo tuku v ňom závisí aj od toho, či dojčíte ráno, poobede alebo v noci. Vplyv má dokonca aj genetika - mlieko rôznych matiek môže byť menej či viac tučné, no pre dieťa je dôležité, aby dostalo základné tukové spektrum. Zložkou, ktorá najviac kolíše a najviac závisí od vašej stravy a zdravotného stavu, sú vitamíny.
Strava dojčiacej matky
Aby však malo vaše mliečko tú správnu kvalitu, musíte sa aj vy správne stravovať. Vegetariánstvo matky nie je podľa MUDr. Vicianovej v záujme bábätka. Rovnako ako podvýživa môže „nabúrať“ štandardné zloženie mlieka. Ak ste vegeteriánka, mohli by ste mať v mlieku nedostatok vitamínov skupiny B a musíte ich užívať v tabletkách. Ak sa však pestro stravujete, stačí priamo bábätku dodávať iba vitamíny D a K, ktorých je v mlieku menej. A ešte jednu vec stravou neovplyvníte, a to obsah železa v materskom mlieku. „Ak detský lekár rozhodne, že vaše dieťa potrebuje dostávať železo, musíte ho podávať priamo jemu. Nemá zmysel, aby ste ho užívali vy.“
Aby ste mali dostatok kvalitného mlieka, jedzte 5- až 7-krát denne a dodržiavajte pitný režim. Vypiť by ste mali 2 až 3 litre vody za deň. Stravou môžete ovplyvniť najmä obsah vitamínov skupiny B, vitamínu A, jódu a selénu vo vašom mliečku. Naopak, strava bohatá na zinok, železo, vápnik či kyselinu listovú neovplyvní ich obsah v materskom mlieku.