Ešte pred štvrťstoročím by sa len málokto nazdával, že na Slovensku budeme chovať pštrosy ako hospodárske zvieratá. No dnes je realita iná a chov týchto najväčších zástupcov vtáčej ríše sa rozšíril aj na naše územie. Poďme sa bližšie pozrieť na to, aké druhy bežcov sú vhodné na chov, čím ich kŕmiť a aké benefity nám ich chov prináša.
Bežce: Od Afriky po Austráliu
Chov pštros dvojprstého sa rozšíril z afrického kontinentu, kde vznikli prvé farmy s domestikovanými vtákmi, aj na ďalšie svetadiely vrátane USA a Európy. Africké pštrosy dvojprsté patria spoločne s juhoamerickými nandu (2 druhy) a austrálsko-ázijskými druhmi zastúpenými kazuármi (3 druhy), emu (1 druh) a kiviami (5 druhov) do nadradu bežcov. Ako napovedá názov, ide o vtáky, ktoré pri svojom premiestňovaní používajú výhradne silné nohy. To však úplne neplatí pre juhoamerické tinamy, ktoré sa podľa nového systematického usporiadania tiež radia medzi uvedené nelietavé vtáky.
Africký pštros dvojprstý: Kráľ medzi bežcami
Z pohľadu hospodárskeho využitia je najzaujímavejší zástupca afrických nelietavých vtákov - africký pštros dvojprstý, ktorý v dospelosti dosahuje hmotnosť až 150 kg. Tieto najväčšie vtáky, ktoré sa dožívajú až 70 rokov, vyrovnávajú hendikep v podobe nelietavých krídel vynikajúcim zrakom a sluchom. Typické čiernobiele sfarbenie samca s ozdobnými perami na krídlach a chvoste je v ostrom kontraste s hnedosivým perím samice. Lýtka, hlava a krk sú bez peria, respektíve sú len opáperené. Mláďatá sa vyfarbujú koncom druhého roka, ale už od deviatich mesiacov veku sa u nich dá rozpoznať pohlavie. Zatiaľ čo samice pohlavne dospievajú v dvoch až troch rokoch, samce dozrievajú o rok neskôr.
Ďalší adepti na chov: Nandu pampový a Emu hnedý
Ďalším druhom chovaných bežcov je podstatne menší (s hmotnosťou do 30 kilogramov) nandu pampový, ktorého domovinou sú stepi a savany vo východnej časti Južnej Ameriky. Sivohnedo sfarbená samica je svetlejšia než samec, ktorý má na rozdiel od nej čierno sfarbený krk. Mláďatá sú pruhované. Spôsobom života aj potravinovými nárokmi sa od svojho afrického bratranca prakticky nelíšia. Voľne žijúca populácia nandu sa dokonca nachádza aj v Európe, konkrétne v biosférickej rezervácii Schaalsee, kde sa usadili vtáky, ktoré unikli z farmy v Šlezvicku - Holštajnsku.
Napokon posledným adeptom bežcov na chov na farmách je najväčší austrálsky vták - emu hnedý, ktorý dosahuje hmotnosť do 50 kg. Podobne ako predchádzajúce dva druhy sa aj tento vták s hnedasto sfarbeným splývavým perím a modrou kožou na lysom krku dobre prispôsobil našim klimatickým podmienkam.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Čo jedia pštrosy?
Pštrosy nepatria k prísnym bylinožravcom, v prírode sa živia aj hmyzom, malými cicavcami, jaštericami a príležitostne aj vtáčími vajcami. Z rastlinnej potravy uprednostňujú listy dvojklíčnolistových rastlín, ďalej semená a bobule. Kŕmna dávka pre kurčatá a mladé zvieratá by mala obsahovať vyšší podiel bielkovín. Na podporu drvenia a rozdrobenia potravy pštrosy prehĺtajú malé kamene a piesok. Ak vtáky nemajú prístup k tomuto materiálu, musia dostávať grit.
Chov pštrosa dvojprstého: Od peria po kožu
Chov pštrosa dvojprstého na produkciu peria, kože a vajec sa začal v polovici 19. storočia v Afrike. V tejto krajine sa komerčný chov najväčšieho nelietavého vtáka na svete začal v 90. rokoch 20. storočia. Na farmách sú vtáky umiestnené vo vzdušných stodolách s priľahlým trávnatým výbehom. Základom potravy pštrosov je pastva, ktorá trvá približne od konca apríla do polovice novembra.
Súčasťou kŕmnej dávky je samozrejme aj zrno Kŕmenie pštrosov (pšenica a jačmeň) v dennej dávke pol až jeden kilogram na vtáka, ktorým chovatelia najmä po dlhej zime vyrovnávajú energetický deficit vtákov. V januári začínajú pštrosom pridávať ovos a granulované krmivo na podporu znášky. Od polovice apríla sa v kŕmnej dávke objavuje zelené krmivo (lucerna).
Rozmnožovanie a odchov mláďat
Pštrosy znášajú v priemere 30 až 40 vajec, pričom šľachtené línie znášajú 80 až 120 vajec. Vajcia sa umiestňujú do liahacích boxov, kde sa inkubujú pri teplote 36,3 °c počas šiestich týždňov. Vyliahnuté pštrosy sa spočiatku chovajú v škôlke pod infralampou a na vyhrievaných podložkách. Kŕmenie sa začína po strávení žĺtkového vaku, čo je približne štvrtý alebo piaty deň po inkubácii. Od troch mesiacov sú mláďatá na pastve, kde okrem zeleného krmiva dostávajú aj kompletnú kŕmnu zmes. V noci sú zavreté v mobilnej vzdušnej stajni.
Pštrosy dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku dvoch až troch rokov, kohúty dospievajú neskôr. Pštrosy určené na zabitie končia svoju životnú púť približne vo veku jedného roka. Zo 100 kg pštrosa sa získa približne 30 kg mäsa; tzv. Okrem mäsa sa dá získať aj koža, ktorá sa používa napríklad na výrobu luxusných topánok, kabeliek, tašiek, odevov, peňaženiek a iných doplnkov. Pštrosie perie je zaujímavé aj ako módny doplnok. Škrupiny sa používajú buď celé na výrobu svietidiel, pohárov atď., alebo ako fragmenty v podobe dekoratívnych predmetov.
Prečítajte si tiež: Tipy na prípravu pečeného mäsa
Využitie pštrosieho mäsa a ďalších produktov
Zo 100 kg pštrosa sa získa približne 30 kg mäsa. Okrem mäsa sa dá získať aj koža, ktorá sa používa napríklad na výrobu luxusných topánok, kabeliek, tašiek, odevov, peňaženiek a iných doplnkov. Pštrosie perie je zaujímavé aj ako módny doplnok. Škrupiny sa používajú buď celé na výrobu svietidiel, pohárov atď., alebo ako fragmenty v podobe dekoratívnych predmetov.
Vtáctvo okolo nás: Prehľad druhov
Človeka spoznáš po reči, vtáka po perí. Človek chcel odjakživa lietať ako vtáci. Závidel im to, že môžu uletieť od nebezpečenstva alebo od problémov. V 15. storočí vymyslel Leonardo da Vinci lietajúci stroj, ktorý však nikdy neuzrel svetlo sveta. Vták je stavovec. Všetci vtáci majú telo pokryté perím. Perie je pre vtáka nevyhnutné. Mláďatá sa narodia síce holé (bez peria), ale po niekoľkých týždňoch im narastú tzv. trubičky, v ktorých je poskladané pierko. Trubičky sa uvoľnia a vtáčik má perie.
Druhy pierok:
- Krycie (základné)
- Krídlové (letky)
- Kormidlové (chvostové)
- Páperie (udržanie teploty)
Vtáky sa živia: hmyzom, rastlinami, semienkami, rybami, mäsom…
Vtáky žijúce v lese
Väčšina vtákov žije v lese, pretože sú tam stromy a dutiny vhodné na hniezdenie. Žijú tu vtáci od najmenšieho po najväčšieho. Ich potravou sú: žaby, hlodavce, iné vtáky, mäso, rastlinná potrava, hmyz…
Predstavitelia:
- Dudok chochlatý ( Upupa epops): Béžovo-ružové telo, krídla a chvost sú čiernobiele prúžkované. Vztýčený chochol má, keď ho niečo zaujme, ide sa páriť. Je to jeho ozdoba. Každý ho pozná podľa chochla, ľudovo sa nazýva Indián. Živí sa hmyzom a červami. Hniezdi v dutine, má 5-8 vajec, hniezdi 1-krát do roka (apríl-jún). Dožíva sa 5-10 rokov.
- Bocian čierny (Ciconia nigra): Čierne telo, biele brucho, červené okolie oka, zobák a nohy. Mladý bocian ešte nemá dočervena sfarbené končatiny a zobák. Živí sa žabami, mlokmi, vodným hmyzom, občas rybami. Hniezdi vo veľkom hniezde z konárov na útesoch alebo v korune vysokých stromov. Má 2-4 vajcia, hniezdi 1 -krát za rok (apríl-jún). Dožíva sa do 20 rokov.
Vtáky žijúce vo vysokohorskom prostredí
Vtáky žijúce vo vysokohorskom prostredí musia byť prispôsobené k ich prostrediu - zime, živia sa hmyzom, mäsom, slimákmi, dážďovkami…
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť fašírku s vajíčkom?
Predstavitelia:
- Orol skalný (Aquila chrysaetos): Celé telo je tmavohnedé, hlava je bledšia, má veľký zahnutý zobák na trhanie mäsa, juvenil má tmavšie telo s bledými fľakmi, je majestátny. Živí sa mäsom, zdochlinami, tetrovmi, vranami, snehule. Hniezdi v obrovskom hniezde, vystlané srsťou na vysokom strome. Máva 1-3 vajcia, hniezdi 1-krát za rok (marec - jún). Dožíva sa do 25 rokov.
- Murárik červenokrídly (Tichodroma muraria): Celý je sivý, krídla má šarlátové, líca tmavé a dlhý zobák. Živí sa hmyzom. Hniezdi v skale, 4 vajcia, 1-krát za rok (máj -júl). Dožíva sa 3 - 5 rokov.
Vtáky žijúce na poliach a lúkach
Vtáky žijúce na poliach a lúkach sú prevažne sfarbené do hneda, aby boli nenápadné. Žijú tu dravce, hrabavce, ale aj iné spevavce. Živia sa hmyzom, hlodavcami, mäsom, plodmi…
Predstavitelia:
- Myšiarka ušatá (Asio otus): Je nenápadná, má veľké uši a oranžové oči. Živí sa hlodavcami, vtákmi. Hniezdi v cudzom hniezde, dutine alebo zemi, 3 - 5 vajec, 1 - krát za rok (marec - jún). Dožíva sa 10 - 15 rokov.
- Drop fúzatý (Otis tarda): Krátky široký chvost, pásikový hrdzavý chrbát, hrdzavá hruď, sivá hlava, dlhé fúzy. Živí sa hlodavcami, plazmi, obojživelníkmi. Hniezdi v jamke v zemi, 2-3 vajcia, 1- krát za rok (apríl - august). Dožíva sa 15 - 20 rokov.
Vtáky žijúce vo vode a v jej okolí
Vtáky žijúce vo vode a v jej okolí sa živia prevažne obojživelníkmi, rybami a vodnými rastlinami.
Predstavitelia:
- Kačica divá (Anas platyrhynchos): Samce majú kovovozelenú hlavu, biely obojok a zvyšok tela hnedý. Samice sú nenápadné a majú hnedý zobák. Živí sa vodnými bezstavovcami, semenami, korienkami, výhonkami. Hniezdi v hniezde vystlané páperím na zemi, 9-13 vajec, 1-krát za rok (marec - jún). Dožíva sa 15-25 rokov.
- Rybárik riečny (Alcedo atthis): Krídla a chrbát zelenomodré, brucho oranžové, chvost krátky. Živí sa malými rybami, obojživelníkmi, bezstavovcami. Hniezdi v komôrke na konci nory v hlinitom brehu, 5-7 vajec, 2-3-krát za rok (apríl - júl). Dožíva sa 5-10 rokov.
Vtáky žijúce v okolí ľudských obydlí
Vtáky žijúce v okolí ľudských obydlí využívajú potravu od ľudí, napr.: kŕmidlá.
Predstavitelia:
- Bocian biely (Ciconia ciconia): Telo je biele, zobák a nohy červenooranžové, okraje krídel sú čierne. Živí sa vodným hmyzom, malými hlodavcami, žabami, malými rybami. Hniezdi vo veľkom hniezde z konárov na vyvýšenom mieste, 2-5 vajec, 1-krát za rok (apríl - jún). Dožíva sa do 25 rokov.
- Havran poľný (Corvus frugilegus): Celé telo čierne, mohutný ostrý zobák. Živí sa červami, hmyzom, korienkami, semená, ovocie, zdochliny. Hniezdi vo veľkom hniezde z konárikov na strome, vystlané trávou, machom alebo lístím, 3-6 vajec, 1-krát za rok (marec - máj). Dožíva sa 5-10 rokov.
Vtáky žijúce v záhradách a sadoch
Vtáky žijúce v záhradách a sadoch sa živia prevažne ovocím a využívajú kŕmidlá.
Predstavitelia:
- Hrdlička záhradná (Strptopelia decaocto): Celé telo má béžové, čierny golier v zadnej časti krku, čierne okraje krídel a koniec chvosta. Živí sa rôznymi semenami, púčikmi, výhonkami, navštevuje kŕmidlá. Hniezdi v plytkej plošine z tenkých konárikov, 2 vajcia, 2-5-krát do roka, po celý rok. Dožíva sa do 10 rokov.
- Drozd čierny (Turdus merula): Čím je samec starší, tým má nevýraznejšiu farbu zobáka a tela. Samice sú nenápadné, hnedé. Živí sa červami, hmyzom a iné bezstavovce, rôzne ovocie, kŕmidlá, opadané jablká a chlieb. Hniezdi v kalichovité hniezdo z trávy, je v kríkoch alebo nízko na stromoch, 3-5 vajec, 2-4-krát za rok (marec - august). Dožíva sa do 5 rokov.
Chovateľsky významné vtáky
Medzi chovateľsky významné vtáky patria vtáky, ktoré bývajú chované napríklad na mäso, vajcia, tuk, perie…
- Kura domáca: Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Je to hrabavec. Býva chovaná na mäso a vajcia. Živí sa všetkým, čo nájde. Denne znesie jedno vajce. Z vajíčka sa stane kura za asi 30 dní (samozrejme, musí byť oplodnené). Sliepky sa môžu dožiť až 7 rokov. Patrí medzi hydinu. Sliepka je dospelá za 1 rok. V každom vajíčku je neoplodnený zárodok, ktorý začne rásť, až keď sa vajce oplodní.
- Morka domáca: Je veľmi veľká, býva chovaná na mäso.
- Hus domáca: Býva chovaná na mäso, tuk a perie. Je vyšľachtená z husi divej.
- Kačica domáca: Býva chovaná na mäso. Je vyšľachtená z kačice divej.
- Ľudia chovajú aj holuby na diétne mäso.
Správanie a význam vtákov
Človeka vždy upútavali vtáci pretože ich let je vrchol dokonalosti. Väčšina vtákov sa nedá oblbnúť počasím, orientujú sa podľa dĺžky dňa.
Vtáky majú vrodené inštinkty:
- rozmnožovať sa
- stavať si hniezdo
- sťahovať sa do teplých krajín
- prijímať potravu
- lietať
Keď sa vtáci sťahujú, dôkladne si vyberú trasu. Snažia sa byť pri lete nad pevninou. Vtákmi sa zaoberá ornitológia. Vtáci sú veľmi inteligentní. Keď vidia predátora v blízkosti ich hniezda, samec predstiera zranenie a odláka ho čo najďalej. Vtáci sú tiež veľmi dobre prispôsobení aj prostrediu, kde žijú. Samci hýria farbami, aby prilákali samičky na párenie, zatiaľ čo sú samičky väščinou nenápadné- hnedé, aby mohli nenápadne strážiť hniezdo.
Prečo vtáci nespadnú z bidielka ani keď spia? Odpoveď je jednoduchá. Vtáky majú na nohách väzivo. Keď si vták čupne, zohne si pätový a kolenný kĺb, natiahne sa mu šľacha, ktorá stiahne prsty tesne okolo konára. Zovretie uvoľní len vtedy keď nohy opäť vystrie. Vtáci zostanú na strome sedieť aj po smrti, pretože im nemá čo uvoľniť nohy.
Vtáci lietajú veľmi veľa, keď sa sťahujú. Napr.:
- bocian a lastovička - 5 000 až 7 000 km
- rybár dlhochvostý - 40 000 km
Vtáky nelietajú vysoko. Asi iba 1km nad Zemou. Iba husi horské prelietavajú ponad Himaláje vo výške asi 9 km. Rekord drží jeden druh afrického supa ktorý sa vo výške 11 277m.n.m.