Slovenský trh s maslom prechádza zložitým obdobím, ktoré je ovplyvnené viacerými faktormi. Od znižovania počtu dojníc na Slovensku, cez meniace sa spotrebiteľské zvyky, až po agrárnu politiku a rastúce ceny. Tento článok sa zameriava na kvalitu masla nemeckých značiek, aktuálnu situáciu na trhu s maslom na Slovensku a s tým súvisiace problémy.
Skúsenosti s maslom Lidl/Pilos 82 %
Zákazníci si všímajú rozdiely v kvalite masla predávaného pod privátnou značkou Pilos v Lidli. Hoci niektoré regióny na Slovensku stále ponúkajú maslo od nemeckého výrobcu Fude + Serrahn Milchprodukte GmbH & Co., v iných regiónoch, napríklad na severe Moravy, je maslo dodávané z Poľska. Zákazníci zaznamenali, že poľské maslo sa ťažšie natiera, drolí sa a celkovo má inú kvalitu. Je dôležité poznamenať, že Lidl, zrejme v snahe o úspory, začal dovážať maslo od rôznych výrobcov pod rovnakou privátnou značkou.
Rok 2024 v poľnohospodárstve a potravinárstve
Rok 2024 bol pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo náročný. Horúce počasie s 50 tropickými dňami negatívne ovplyvnilo produkciu mlieka a zemiakov. Pri teplotách nad 25 stupňov Celzia zemiaky prestávajú rásť a kravy doja menej mlieka, ktoré je redšie a obsahuje menej tuku. Na Slovensku sa ceny 250-gramového balenia masla vyšplhali až k 4 eurám. Tento rok možno označiť za rok vytriezvenia, ktorý odhaľuje problémy s transformáciou poľnohospodárstva a potravinárstva a ukazuje, ako spoločnosť vníma chlebové odvetvie. Situácia je dramatická a je potrebné sa spamätať a začať hospodáriť na pôde rozumnejšie, aby sa nezvyšovala závislosť od potravinových prebytkov bohatších krajín EÚ.
Úbytok dojníc a mliečnych fariem na Slovensku
Na Slovensku je celkovo 2 927 obcí, ale len v každej deviatej z nich nájdeme farmu, kde ešte chovajú dojné kravy. Počet dojníc na Slovensku klesol na 105-tisíc, čo je výrazný pokles oproti roku 1989, kedy ich bolo 565-tisíc. Celkový počet dobytka klesol pod pol milióna zvierat. Napriek tomu, že chceme čerstvé mliečne a mäsové výrobky, zvieratá novému slovenskému vidieku "nevoňajú". Nové satelitné sídliská obkľúčili pôvodné farmy, čo vyvolalo konflikt medzi poľnohospodármi a novými obyvateľmi. Po podpísaní asociačných dohôd začali prúdiť na česko-slovenský trh tovary zo Západu, ale tuzemské sa za hranicami nepresadili. V 90. rokoch sa stalo typickým vypredávanie dobytka, predovšetkým kráv. Veľká premena vidieka je zreteľná najmä posledných 20 rokov, čo koliduje so vstupom Slovenska do Európskej únie. V roku 2004 bolo na Slovensku 755 mliečnych fariem a na konci tohto roku ich zostalo už iba 323. To svedčí o postupnom znižovaní mliečnej sebestačnosti Slovenska.
Zmeny v agrárnej politike a investície
Súčasný minister pôdohospodárstva Richard Takáč hovorí o posilnení živočíšnej výroby a rovnako špeciálnej rastlinnej výroby. Posledné dva roky prúdia konečne výraznejšie podpory pre chovateľov dojníc. Investovať však treba aj do potravinárskeho priemyslu, teda aj do mliekarní. Celkový investičný dlh spracovateľov poľnohospodárskych surovín už prekročil jednu miliardu eur.
Prečítajte si tiež: Maslo z trvanlivého mlieka
Spotrebiteľské zvyky a ceny masla
Na nedostatku masla sa podpísala zvýšená spotreba plnotučného mlieka, ale najmä syrov či jogurtov - ľudia sa vracajú k plnej chuti, nositeľom ktorej je tuk. Cena masla je v posledných dňoch jednou z najdiskutovanejších tém v mnohých slovenských domácnostiach. Kým v auguste tohto roka slovenskí spotrebitelia zaplatili za 250-gramové maslo zhruba 2,50 eura, momentálne si za rovnaké balenie obchodníci pýtajú už viac ako štyri eurá. Nemecké reťazce Kaufland a Lidl prišli s lacnejšou alternatívou tohto produktu - maslom značky Bertosi, ktoré však okrem nižšej ceny (200-gramové balenie stojí 1,75 eura) púta aj nízkym obsahom tuku (okolo 62 percent tuku). Klasické maslá spravidla obsahujú 82 až 84 percent tuku.
Vplyv DPH a transakčnej dane na ceny potravín
Napriek tomu, že cena masla by mohla na jar budúceho roka klesnúť a zároveň má začať platiť znížená päťpercentná DPH na vybrané potraviny, podľa viacerých odborníkov to nebude automaticky znamenať, že za nákup zaplatíme menej. Podpíše sa pod to plošné zvýšenie DPH na 23 percent, zavedenie novej transakčnej dane, ale aj ďalšie opatrenia, ktoré sú súčasťou nedávno schváleného konsolidačného balíka. Tieto faktory môžu spôsobiť, že ľudia budú musieť šetriť tam, kde sa dá, a nákup potravín nebude výnimkou. Podľa odborníkov to so sebou prinesie viaceré zdravotné riziká.
Preferencie spotrebiteľov a kvalita potravín
Cena je dlhodobo jedným z kľúčových aspektov, na ktoré spotrebiteľ prihliada počas nákupu potravín. V prieskume agentúry 2muse to potvrdilo až 80 percent respondentov. Z prieskumu spoločnosti Edenred z roku 2022 dokonca vyplynulo, že až 54,9 percenta opýtaných šetrí na strave a potravinách aj na úkor kvality. Slovenské produkty sú pritom v porovnaní so zahraničnými dlhodobo v nevýhode, keďže potraviny nedokážu vyrobiť tak lacno alebo v takom množstve ako ich zahraniční konkurenti. Spotrebitelia budú od budúceho roka ešte viac nakupovať podľa ceny potravín, nie kvality a pôvodu potravín. Kvalitná potravina niečo stojí a čím nižšia cena, tým viac musí potravinársky podnik na potravine v nejakej fáze výrobného procesu ušetriť a využiť pri výrobe nejaké formy náhrad. Väčšinou to býva vo fáze výberu suroviny.
Zdravotné riziká spojené s lacnejšími potravinami
Nižšia kvalita nemusí znamenať niečo nebezpečné pre človeka, ale je vhodné zamyslieť sa nad tým, prečo sú nezdravé potraviny také lacné. Odpoveď je jednoduchá: pretože nemajú dostatočnú výživovú hodnotu. Nezdravé potraviny môžu pri dlhodobej konzumácii poškodiť zdravotný stav, ktorý bude nutné naprávať medicínskou starostlivosťou alebo liekmi. Medzi potraviny, ktoré sú výrazne drahšie v prípade, že pochádzajú z kvalitných zdrojov, patria napríklad mäso, mliečne výrobky či vajíčka. Konzumácia nekvalitného mäsa obnáša veľké množstvo rizík od chemických cez biologické až po fyzikálne riziká.
Zmeny v nákupnom košíku a stratégie obchodných reťazcov
Obchodné reťazce sa pripravujú na nižšiu kúpnu silu obyvateľstva. Očakávajú ešte väčší nárast záujmu o privátne značky, pričom už v súčasnosti u nich záujem zákazníkov o ne neustále rastie, a to dokonca výraznejšie ako je priemer slovenského trhu. Produkty vyrobené exkluzívne pre daný obchodný reťazec firme umožňujú poskytnúť spotrebiteľom nielen výhodnejšiu cenu než pri značkových produktoch, ale tiež mať priamejší dosah na kvalitu. Primárnym cieľom obchodníkov je mať čo najkvalitnejší sortiment za čo najvýhodnejšie ceny pre spotrebiteľov. Rozvíjajú spoluprácu so slovenskými dodávateľmi, avšak tí sú na spoločnom európskom trhu menej konkurencieschopní, čo sa týka ceny a aj množstva. Niektoré produkty sa na Slovensku vôbec nevyrábajú, preto ich musia nakupovať v iných krajinách.
Prečítajte si tiež: Čokoládovo-maslový koláč: Pôžitok
Minulosť a súčasnosť: Porovnanie kvality potravín
Na lacné potraviny Slováci spomínajú ako na jednu z najpozitívnejších vecí zo „socíkovských“ čias. Čo sa týka kvality potravín, aj tu visí niekoľko otáznikov. V minulosti totiž výrobcovia neboli povinní udávať všetky zložky v potravine tak, ako je to dnes. V porovnaní s predrevolučnou dobou majú spotrebitelia viac informácií o tom, z čoho sa potraviny skladajú - je to na každom obale, skôr sa mohli iba dohadovať. Reálne teda nikto nevedel, koľko éčok tie ktoré potraviny obsahovali. Pravdou však je, že jednotné roľnícke družstvá plnili plán vďaka enormným dávkam hnojív, ktoré degradovali pôdu.
Prečítajte si tiež: Čokoládový krém na torty