Sezónne stravovanie, kedysi prirodzená súčasť života, sa s príchodom globalizácie a dovozu exotických potravín začalo vytrácať z našich kuchýň. Konzumujeme jahody v zime a mango na jeseň, čím sa sezónnosť pomaly vytráca z našich tanierov. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o výhodách sezónneho stravovania a o tom, aké ovocie a zeleninu konzumovať v jednotlivých obdobiach roka na Slovensku.
Prečo jesť sezónne?
Pre naše telo sú vždy najvhodnejšie najčerstvejšie potraviny. Tie sú plné vitamínov, minerálov a majú aj inú chuť. Porovnajte si jahody kúpené v lete na trhu s tými, ktoré dostanete v januári v supermarkete. Chuť je úplne iná, však? Ovocie a zelenina, ktoré farmári dopestujú v prirodzenom prostredí, sú navyše bohatšie aj na antioxidanty.
- Vyšší obsah živín: Štúdie preukázali, že ovocie a zelenina majú vyšší obsah vitamínov a minerálov, keď sú konzumované v čase ich prirodzenej sezóny dozrievania. Napríklad, brokolica má vyššiu hladinu vitamínu C v čase, keď je jej sezóna dozrievania.
- Lepšia chuť: Sezónne potraviny majú intenzívnejšiu a prirodzenejšiu chuť, pretože dozrievajú v optimálnych podmienkach a sú zberané v správnom čase.
- Nižšia cena: Sezónne potraviny sú lacnejšie, pretože sa nemusia dovážať zo zahraničia a najčastejšie sú dopestované priamo v našich zemepisných šírkach.
- Podpora lokálnych farmárov: Kúpou sezónnych produktov podporíte lokálnych farmárov a prispejete k rozvoju regionálneho hospodárstva.
- Zníženie rizika alergií: Odborníci varujú, že stúpajú u ľudí alergie, pretože sa obchody plnia potravinami z celého sveta. Naša strava by totiž mala byť prispôsobená klimatickým podmienkam, v ktorých žijeme.
- Lepšie trávenie: Sezónne potraviny dokáže naše telo lepšie spracovať.
- Menej odpadu: Keď budeme kupovať čerstvé potraviny, nemusíme mať mrazené zásoby, spotrebovávame menej energie a netvoríme potenciálny potravinový odpad.
Sezónny kalendár ovocia a zeleniny
Jar (Marec, Apríl, Máj)
Jar je obdobím prebúdzania sa prírody a prináša prvé čerstvé plody.
- Zelenina: Reďkovky, šalát, jarná cibuľka, špenát, medvedí cesnak, hrášok.
- Čerstvý zelený hrášok obsahuje veľa vitamínov, napríklad C, B1, B2, B3, B6, E, A, draslík a horčík vo veľkom množstve, ale aj minerály, ako je fosfor, vápnik, meď a železo. V hrnčeku plnom hrášku nájdeme 44 % dennej dávky vitamínu K, ktorý naše telo potrebuje pre správnu zrážanlivosť krvi a správnu funkciu pečene.
- Recept na jarnú polievku s hráškom a mrkvou:
- Čo treba: 200 g čerstvého hrášku, 300 g mrkvy, 1 cibuľu, 2 PL masla, soľ, korenie, vývar, vajce, krupica.
- Postup: Hrášok vylúpeme zo strukov. Očistíme karotku a nakrájame na tenké kolieska. Na masle orestujeme nasekanú cibuľu, pridáme hrášok s karotkou, posolíme, okoreníme, chvíľu restujeme a zalejeme vývarom. Varíme asi 10 minút. Medzitým dáme do misky vajce, krupicu, trochu soli, premiešame a lyžičkou vkladáme do polievky halušky.
- Mrazenie hrášku: Mrazíme vždy čerstvý mladý hrášok, ktorý by mal mať peknú zelenú farbu a mal by byť sladký. Vylúpeme ho a keďže obsahuje enzýmy, ktoré spôsobujú, že mení farbu a chuť, treba ho chvíľu blanšírovať vo vriacej vode (približne 1,5 minúty). Necháme ho vychladnúť v studenej vode, odkvapkať, dáme do vrecúšok na mrazenie a vložíme do mrazničky.
- Ovocie: Sezónne ovocie je na jar ešte trochu skúpe.
Leto (Jún, Júl, August)
Leto je obdobím hojnosti a prináša širokú škálu chutného ovocia a zeleniny.
- Ovocie: Jahody, čerešne, maliny, ríbezle, marhule, broskyne, melóny.
- Jahody sú bohaté na množstvo vitamínov a minerálov. Obsahujú vitamíny skupiny B (B1, B2, B3, B5 a B6), ale aj vitamín C, E a A. Majú v sebe aj cholín a kyselinu listovú. Z minerálnych látok ponúkajú železo, draslík, horčík, zinok, síru a vápnik, fosfor, meď, mangán a selén. Obsahujú aj triesloviny, ktoré pôsobia protizápalovo a antibakteriálne, pomáhajú pri trávení.
- Recept na jahodový džem:
- Postup: Očistené jahody dáme do hrnca a popučíme. Ak nechceme mať v džeme kusy ovocia, jahody rozmixujeme. Prisypeme cukor zmiešaný so želírovacím cukrom a za stáleho miešania privedieme do varu. Potom na miernom ohni, aby džem nepenil, varíme približne dve až tri minúty. Ak sa tvorí pena, môžeme ju odoberať lyžicou. Ešte horúci džem nalejeme do čistých a suchých pohárov a dobre zatvoríme. Poháre otočíme dnom nahor a necháme tak približne 10 minút, potom ich otočíme späť a necháme úplne vychladnúť.
- Mrazenie jahôd: Na mrazenie použijeme vyzreté a červené jahody. Mraziť môžeme viacerými spôsobmi. Jahody odstopkujeme a umyjeme ich v studenej vode. Na jeden kilogram jahôd použijeme 0,20 kg cukru a plníme do nádob. Druhý spôsob je, že v 0,6 litri vody rozpustíme 0,4 kg cukru, jahody vložíme do nádob, zalejeme ich cukrovým nálevom a mrazíme.
- Čerešne sú zásobárňou vitamínov a minerálov, najmä draslíka, horčíka, vápnika, zinku, železa a kremíka. Z vitamínov to je najmä vítamín C, B, E. Sú výborným antioxidantom, bojujú proti voľným radikálom v tele. Jesť ich môžu aj ľudia, ktorí chcú schudnúť, sú vhodné aj pre diabetikov.
- Recept na makový koláč s čerešňami:
- Čo treba: 400 g čerešní, 200 g hladkej múky, 100 g mletého maku, 220 g cukru, 150 g masla, 150 g bieleho jogurtu, 3 vajcia, kypriaci prášok, citrónovú kôru.
- Postup: Čerešne prevaríme s cukrom a necháme vychladnúť. V mise premiešame múku s makom a kypriacim práškom. Pridáme cukor, vajcia, jogurt, maslo a kôru z jedného citróna. Poriadne premiešame, cesto nalejeme do tortovej formy vyloženej papierom na pečenie. Na cesto naukladáme čerešne a posypeme mrveničkou.
- Mrazenie čerešní: Čerešne umyjeme, vykôstkujeme a pripravíme cukrový nálev (300 g cukru rozpustíme v 0,7 litri vody). Čerešne zalejeme nálevom, plníme ich do nádob a mrazíme.
- Zelenina: Paradajky, papriky, uhorky, cukety, baklažány, fazuľka, kukurica, mrkva, zeler, petržlen.
Jeseň (September, Október, November)
Jeseň prináša plody, ktoré nás pripravujú na chladnejšie obdobie.
Prečítajte si tiež: Tradičná slovenská kuchyňa: Marec
- Ovocie: Jablká, hrušky, slivky, hrozno, orechy.
- Symbolom jesene sú jednoznačne jablká. Využite, že sú lacné a uskladnite ich v pivnici - neskôr v zime už zoženiete len tie z dovozu. Jablká z pivnice sú dobré napríklad do štrúdle, žemľovky, alebo len tak na desiatu, ovšem k odšťavovaniu sa príliš nehodia, pretože po dlhšom skladovaní obsahujú menší podiel vody.
- Stromy v sadoch sú tiež obsypané slivkami a hruškami. A pri výprave do prírody si ľahko nazbierate plnú tašku vlašských alebo lieskových orieškov.
- Zelenina: Tekvica, kapusta, kel, ružičkový kel, karfiol, brokolica, repa, zeler, petržlen, mrkva.
- Je čas tiež na zber koreňovej zeleniny - šťavy teraz môžete mať plné čerstvej mrkvy, zeleru, repy a odvážnejší z vás i petržlenu.
Zima (December, Január, Február)
Zima je obdobím odpočinku, ale aj časom na konzumáciu plodov, ktoré sme si uskladnili.
- Ovocie: Jablká, hrušky (skladované), citrusové plody (pomaranče, mandarínky, citróny).
- Na jeseň začína i hlavná sezóna citrónov, pomarančov a mandariniek.
- Zelenina: Kel, ružičkový kel, kapusta, koreňová zelenina (mrkva, zeler, petržlen, repa), kyslá kapusta, cibuľa, cesnak.
Typy zeleniny
Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.
Druhy zeleniny podľa použitia
Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Hlúbová zelenina
Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Tip: Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Potreba živín: stredná až vysoká. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
Top 10 hlúbovej zeleniny:
- Červená kapusta
- Kaleráb
- Biela kapusta
- Pak Choi
- Kel
- Ružičkový kel
- Čínska kapusta
- Hlávkový kel
- Kel palmový
- Karfiol
Listové šaláty
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Potreba živín: nízka.
Prečítajte si tiež: Jozef Marec: Hlbší pohľad na jeho tvorbu
Top 10 šalátovej zeleniny:
- Listový šalát
- Hlávkový šalát
- Rukola
- Špenát
- Mangold
- Čakanka štrbáková
- Červená čakanka
- Biela čakanka
- Čakanka hlávková
- Ázijské šaláty
Plodová zelenina
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne: napr. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Potreba živín: stredná. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Mladé plody sú veľmi jemné. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov. Potreba živín: stredná. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.
Top 5 hľuzovej zeleniny:
- Mrkva
- Paštrnák
- Zemiaky
- Zeler buľvový
- Reďkovka
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Potreba živín: nízka až stredná. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Top 5 cibuľovej zeleniny:
- Cesnak
- Cibuľa
- Šalotka
- Jarná cibuľka
- Medvedí cesnak
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Potreba živín: nízka až stredná. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Prečítajte si tiež: Recepty v marci: Slovensko
Top 4 zeleniny so semenami:
- Hrach
- Šošovica
- Fazuľa
- Gaštany jedlé
Klíčková zelenina
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Pestovanie vo vlastnej záhradke si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Do tejto skupiny však patria aj bambusové klíčky a palmové klíčky. Potreba živín: stredná až vysoká. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.
Top 4 klíčkovej zeleniny:
- Špargľa
- Bambusové klíčky
- Palmové srdce
- Ružičkový kel
Huby
Nie sú ani ovocie ani zelenina: huby. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií. Huby si najlepšie vypestujete sami pomocou štartovacej kultúry, čo je vlastne hubové mycélium a potrebujete aj vhodný substrát. Ten väčšinou obsahuje slamu, piliny alebo kávovú usadeninu.
Botanická klasifikácia
Kukurica patrí z botanického hľadiska do kategórie obilnín. Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patrí do inej skupiny. Napríklad taká tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie. Huby majú v botanike osobitné postavenie: Nepatria k zelenine ani ovociu, ale tvoria v rámci rastlinného sveta vlastné impérium. Huby totiž na rozdiel od rastlín nevykonávajú fotosyntézu, ale živia sa mikroorganizmami.
Prehľad čeľade rastlín
Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám. Čeľaď astrovitých (Asteraceae) patrí vo svete rastlín k najväčším. Patria sem šaláty, artičoky a topinambury. Kvetenstvo má hviezdicovitý tvar. Čo majú spoločné uhorky, melóny a cukety? Sú to tekvicové rastliny (Cucurbitaceae) rovnako ako tekvica, od ktorej je odvodené ich pomenovanie. Všetci zástupcovia čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) majú v určitých častiach rastliny jedovatý solanín. Ten sa napríklad nachádza v zelenej stonke paradajok a všetkých častiach zemiaka okrem hľúz. Do čeľade láskavcovitých (Amaranthaceae) patria okrem iného špenát, mangold a červená repa, ktoré sa pripravujú ako zelenina.
Striedanie plodín
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Pestovanie zeleniny
Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule. S plochou 10 m² až 20 m² (približne 4-8 záhonov) budete mať zásoby čerstvej zeleniny takmer celé leto.
Čo treba v priebehu roka robiť v zeleninovom záhone?
Výber druhov zeleniny, ktoré je možné pestovať vo vlastnej záhrade, je obrovský - avšak nie každá zelenina rastie v ľubovoľnom čase. Pre záujmového záhradkára je preto dôležité, aby mal prehľad o rôznych časoch výsadby, pestovania a zberu úrody, aby mohol ideálne využiť vlastné záhony a aby zelenina dobre prosperovala.
Január
V januári do veľkej miery vaša záhrada ešte odpočíva - napriek tomu si vo vnútri už teraz môžete predpripraviť zopár vecí pre svoj zeleninový záhon. Keď máte slnečný parapet alebo vhodnú miestnosť s pestovateľskou lampou, môžete už teraz predkultivovať odrody zeleniny, ktoré majú rady teplo, ako napríklad paprika, čili a baklažán. V opačnom prípade môžete začať s predkultiváciou od marca vo vyhrievanom skleníku. Aj šaláty, kaleráb a bielu reďkev teraz predkultivujete na parapete - za predpokladu, že od marca môže ísť zelenina do ohrievaného skleníka. Valeriánku a špenát budete sadiť rovno do skleníka. Z predošlého roka sa však vo vašom skleníku nachádza ešte niečo: Ešte teraz je možné zberať mrazuvzdornú koreňovú zeleninu, ako slnečnicu a hadomor, okrem toho špenát, mangold a valeriánku. Teraz môže na váš tanier prísť aj zimná zelenina, ako kel a ružičkový kel.
Február
Aj vo februári ešte záhradná sezóna skutočne nezačala - napriek tomu môžete začať už po mraze s prípravou vašich zeleninových záhonov, z ktorých ste vyzbierali neskorú úrodu. Na to poriadne prekopte pôdu rýľovacími vidlami alebo pomocou rýľa. Prípadne teraz vykonajte aj analýzu pôdy, aby ste zistili podiel živín vo vašej pôde. Keď vám na parapet dopadá veľa slnečného žiarenia, predkultivujte si už letnú kapustu špicatú, artičoky a zeler. V opačnom prípade môžete začať s predkultiváciou od marca vo vyhrievanom skleníku. Od konca februára môžete okrem toho v skleníku siať čakanku, rímsky šalát a ľadový šalát. Pod mulčovacou vrstvou slamy alebo lístia prežije petržlen aj väčšie mrazy, a preto sa dá zbierať ešte teraz.
Marec
V marci dodáte vašim vopred prehrabaným záhonom živiny, aby boli optimálne pripravené na sejbu: Na to dodajte na meter štvorcový asi päť litrov dobre vyzretého kompostu. Ak nemáte k dispozícii kompost, môžete použiť rohovinové odrezky, sušený hovädzí alebo konský hnoj. Kompost zapracujte do pôdy, nechajte záhon desať dní odpočívať a medzičasom odstráňte burinu. Ak vo vašich záhonoch ponecháte jahody, zrežte ich ešte teraz pred olistením a pokryte ich. Veľa druhov zeleniny by sa malo vysievať až v máji po zamrznutých svätých, pretože sú citlivé na mráz. Predsa však môžete už v marci doma predkultivovať niektoré druhy zeleniny a v závislosti od počasia ich priamo vysiať, príp. pestovať. Tak je možné na parapete alebo v parenisku predkultivovať kaleráb, karfiol a hlávkový šalát a okrem toho aj rajčiaky, jarnú cibuľku a zeler. Paprika, čili a baklažán predkultivujete teraz vo vyhriatom skleníku. Ak chcete sadiť zemiaky skoré, nechajte ich teraz navyše predklíčiť v plochých debničkách. Skoré odrody špenátu a reďkvi, ako aj šalátu, vysadíte teraz priamo do pareniska alebo do skleníka. Okrem toho môžete rovno von dať nasledujúce druhy zeleniny: mrkvu, strukový hrášok alebo hrach siaty, odrody kapusty, ako červená kapusta, biela kapusta a hlávkový kel (keď vonku nemrzne), petržlen a paštrnák. Keď už nemrzne, nasadíte rovno von okrem toho mladú cibuľku, sadzačku a chren.
Apríl
V apríli konečne začína čas výsadby vášho zeleninového záhona. Teraz je možné vysiať nasledujúce zeleniny - za predpokladu, že vonku nemrzne - a to do skleníka alebo rovno von: Vaše predklíčené zemiaky „položte“ asi od stredu apríla do záhona. Okrem toho vysaďte predkultivovaný šalát a vybavte ho ochranným rúnom, pareniskovým tunelom alebo rastlinným pokrytím. Vaše zeleninové kultúry by navyše mali byť po nasadení alebo výsadbe chránené pomocou sieťky na zeleninu pred larvami kvetárkovitého hmyzu, vŕtavky mrkvovej a cibuľovej mušky. Ak chcete pestovať uhorky, tekvice, cuketu a melóny, teraz ich predkultivujte na parapete. Vaše v marci predkultivované rajčiaky treba teraz pikírovať, teda rozjednotiť, keď sa vyženú prvé skutočné listy.
Máj
Keď už je v máji po zamrznutých svätých, nezačnete vonku pestovať iba veľa druhov zeleniny, ktoré obľubujú teplo, ale môžete vysiať veľa ďalších druhov rovno aj von. Teraz vysadíte nasledujúce druhy zeleniny: Fazuľa kríčková a zelená fazuľka (predtým ju nechajte napučať vo vode). Na začiatku mája nechajte aklimatizovať priesady papriky a čili a počas dňa ich dajte na miesto chránené pred dažďom a vetrom, ktoré zároveň nie je vystavené ostrému slnku. Po zamrznutých svätých ich dajte von spolu s rajčiakovými priesadami. Potom každé dva týždne zaštipujte rajčiakové priesady, teda odstráňte nežiaduce bočné výhonky, aby ste získali viac plodov. Kapusta, zeler a pór môžu ísť teraz von. Zeleninu sadenú v riadkoch, ako mrkva, mangold a paštrnák by ste teraz mali navyše preriediť - ponechajte si iba najsilnejšie priesady, aby sa mohli optimálne rozvíjať. Keď tieto odrody vysádzate až v máji, budete túto prácu robiť až v júni. Teraz zozbierajte úrodu špenátu a rebarbory.
Jún
V júni pestujte vo svojom záhone napríklad následné kultúry reďkvi, šalátov a špenátu - môžete ich zberať už teraz a potom znovu vysiať. Do zeleninového záhona vysaďte aj priesadu ružičkového kelu a kelu, ideálne na uvoľnené plochy po skorých zemiakoch, ktoré už teraz môžete zberať. Od konca júna by ste už rebarboru nemali zbierať, pretože vtedy už nie je úplne lahodná a zostávajúce listy potrebuje na to, aby sa zregenerovala. Na to ďalej zapracujte do pôdy trochu kompostu a teraz odstráňte vyrastené súkvetie. Aj vaše vždy rodiace jahody potrebujú momentálne doplnkové živiny vo forme hnojiva na jahody, aby mohli znovu vyhnať nové kvety. Okrem toho prerieďte šalátové uhorky, aby mali silný centrálny výhonok a nevyhnali veľa malých plodov.
Júl
V júli môžete vo vašej zeleninovej záhrade zberať stále viac a viac. V závislosti od toho, kedy zeleninu vysievate alebo pestujete, pristane na vašom tanieri mrkva, reďkev červená, kaleráb, reďkev biela, zeler buľvový, cuketa, fazuľa a zemiaky. Celé leto môžete zbierať aj bylinky a používať ich vo svojej kuchyni. Vysiať môžete navyše ešte nasledujúce druhy zeleniny: Bylinky, ako levanduľa, oregano, rozmarín, môžete teraz rozmnožiť aj odrezkami. Keď vo vašom záhone ponecháte karfiol, mali by ste ho teraz v lete dať do tieňa. Na to preložte veľké vonkajšie listy, položte ich ponad puky a vzájomne zafixujte listy prípadne pomocou špáradiel. Aj vaše jahody potrebujú po zbere úrody troška starostlivosti: Na to odrežte všetky odnože a všetky staré fľakaté listy, uvoľnite pôdu a zapracujte do nej trochu kompostu. Ak ste sa rozhodli pestovať baklažán, odrežte špičku stredového výhonku hneď, ako uvidíte prvé plody. K tomu skráťte bočné výhonky dva až tri listy nad plodom a dbajte na to, aby mala rastlina maximálne päť bočných výhonkov. Navyše svoj záhon pravidelne prehrabávajte, aby ste porazili burinu a aby ste chránili pôdu pred vysušením.
August
Aj v auguste môžete vo svojej zeleninovej záhrade znovu usilovne siať, pestovať a zbierať úrodu. Okrem následných kultúr reďkvi, listového šalátu a zimnej mrkvy teraz pestujte vo svojom záhone valeriánku, pór a špenát. Teraz tiež vypestujete fenikel predkultivovaný v júli. Keď ste nasadili tekvice, mali by ste ich podložiť slamou. Slama zabezpečí, že sa plody nezašpinia. V tomto mesiace môžete zbierať úrodu nasledujúcich plodov:
September
Keď vašu červenú repu zasejete od konca apríla do stredu mája, budete ju oberať v tomto mesiaci. Ďalej sa v tomto mesiaci zbiera: Teraz ešte nasaďte následné kultúry šalátov, valeriánky, mangoldu, rukoly a špenátu. Ak ste pestovali zeler buľvový, potrebuje buľva v septembri dávku živín vo forme hnojiva na zeleninu. Odteraz by ste mali pravidelne odlamovať nové kvety na vašich paprikách a rajčiakoch. Týmto spôsobom lepšie vyzrejú už existujúce plody a budú aj väčšie. Obidvom druhom zeleniny ešte raz dodajte tekuté hnojivo na zeleninu. Keď ste zo záhonov zozbierali úrodu, môžete už nasiať zelené hnojivo - zabraňuje vyplavovaniu živín a obohatí pôdu organickým materiálom.
#