Kniha Jozefa Marca s názvom Drevený život, kamenný chlieb je unikátnym obrazovo-textovým dielom, ktoré sa zaoberá kysuckými drevenicami a zabudnutými remeslami. Táto publikácia predstavuje rozsiahly a hlboký prieskum ľudového staviteľstva a života na Kysuciach, ktorý nemá v tomto regióne obdobu. Autor, Jozef Marec, sa narodil v roku 1958 v Turzovke a pracuje ako primár detského oddelenia v Čadci. Okrem medicíny sa venuje aj ľudovej kultúre, etnografii a literárnej tvorbe. Kniha Drevený život, kamenný chlieb nie je len suchým faktografickým záznamom, ale aj vrúcnym vyznaním autora svojim predkom a oslavou ich životaschopnosti, húževnatosti a schopnosti prispôsobiť sa náročným podmienkam.
Obsah a štruktúra knihy
Kniha Drevený život, kamenný chlieb je rozsiahla publikácia, ktorá obsahuje takmer dve tisícky fotografií. Tie sú výsledkom niekoľkoročného výskumu, ktorý Jozef Marec realizoval v každej kysuckej obci, meste a ich horských osadách. Text knihy prináša nielen informácie o stavebných a remeselných tradíciách, ale aj osobné výpovede pamätníkov, posledných pôvodných obyvateľov kysuckých lazov.
Štruktúra knihy je logická a prehľadná. Kniha má podtitul Ľudové obydlie a ľudové remeslo na Kysuciach. Každej obci je venovaná samostatná kapitola, v ktorej autor podrobne opisuje typické drevenice, remeslá a životné podmienky jej obyvateľov. Jozef Marec sa zameriava na spracovanie a využívanie prírodných materiálov ľuďmi, ktorí žili na horách. Do knihy zaradil aj fotografie zo svojich osobných archívov a archívov posledných žijúcich obyvateľov kysuckých lazov.
Autorov prístup a štýl
Jozef Marec pristupuje k téme s hlbokým rešpektom a láskou. Jeho texty sú nielen informatívne, ale aj emotívne a osobné. Autor sa snaží priblížiť čitateľovi život kysuckých vrchárov, ich každodenné starosti a radosti, ich zručnosti a remeslá. Jeho štýl je pútavý a čitateľný, aj keď sa venuje pomerne náročnej téme. Marec dokázal prepojiť množstvo faktov s opisom vtedajšieho života, takže kniha sa príjemne číta aj človeku, ktorý región Kysúc pozná málo.
Autor sa v knihe nevyhýba ani kritike súčasného stavu. Poukazuje na to, ako sa mení vkus ľudí, ako sa stráca cit pre krásu a ako sa do tradičnej architektúry dostávajú moderné, často nevkusné prvky. Spomína aj fenomén vrchárov, ktorí chodili pracovať na Moravu a začali sa hanbiť za svoje drevenice. Chceli z nich vyrobiť murované domy, tak ich ohádzali maltou, pod ktorou potom drevo hnilo. Za komunizmu sa situácia ešte zhoršila, keďže drevenice boli v očiach ideológov symbolom biedy.
Prečítajte si tiež: Hĺbka Jozefa Maka
Hodnota knihy
Kniha Drevený život, kamenný chlieb má vysokú hodnotu nielen pre Kysučanov, ale pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o ľudovú kultúru, architektúru a remeslá. Je to cenný dokument o živote ľudí, ktorí žili v ťažkých podmienkach, ale dokázali vytvoriť jedinečný svet surovej krásy. Kniha je tiež dôležitým príspevkom k poznaniu histórie a kultúry Kysúc.
Publikácia je unikátna svojím rozsahom a hĺbkou. Obsahuje množstvo informácií a fotografií, ktoré sa doteraz nikde inde neobjavili. Je to výsledok dlhoročnej a poctivej práce autora, ktorý sa snažil zachytiť odchádzajúcu kopaničiarsku kultúru.
Kniha Drevený život, kamenný chlieb je hodnotná aj z hľadiska odbornej etnografie. Vysoko ju hodnotia odborníci na etnografiu. Autorovi sa podarilo zachytiť autentický obraz života na Kysuciach, bez idealizácie a skresľovania.
Kritika a diskusia
Kniha Drevený život, kamenný chlieb sa stretla s pozitívnym ohlasom u čitateľov aj u odbornej verejnosti. Mnohí ocenili jej rozsah, hĺbku, informačnú hodnotu a autorov prístup. Niektorí čitatelia však vyjadrili nespokojnosť s čiernobielymi fotografiami. Jozef Marec na túto kritiku reagoval vysvetlením, že kniha je dokumentačná, nie umelecká. Keby mala byť taká, akú si predstavovali kritici, stála by oveľa viac a bola by nepredajná. Autor tiež zdôraznil, že na vydanie knihy si zobral úver a že musel vylúčiť 330 fotografií kvôli objemu a cene.
Jozef Marec - Kysučan telom aj dušou
Jozef Marec je Kysučan telom aj dušou. Cíti k tomuto autorovi úctu a obdiv a nielen preto, že aj žije na Kysuciach. Jeho knihy sú prejavom hlbokého vzťahu k tomuto regiónu a k jeho ľuďom. Marec sa snaží zachytiť a uchovať pre budúce generácie kultúrne dedičstvo Kysúc. Okrem knihy Drevený život, kamenný chlieb napísal aj ďalšie knihy o Kysuciach, napríklad Zdravie samo nepríde, Poďme sa báť, Vili víly vence a Blaženkin rok.
Prečítajte si tiež: Analýza Tajovského tvorby pre deti
Prečítajte si tiež: Jozef Hlad a Slovensko