Úvod
Obec Lúky, ležiaca v Púchovskej doline, má bohatú históriu, ktorú zachytáva kronika obce. Táto kronika, prepisovaná a dopĺňaná rôznymi kronikármi v priebehu času, poskytuje cenný pohľad na život obyvateľov, ich zvyky, tradície a vývoj obce v rôznych obdobiach. Kronika je autentickým svedectvom doby, v ktorej vznikala, a odráža spoločenské, politické a kultúrne vplyvy, ktoré formovali život v Lúkach.
Opis obce Lúky
Obec Lúky sa nachádza v Púchovskej doline, približne 12 km od Púchova a rovnako ďaleko od Moravy. Rozprestiera sa po oboch stranách krajinskej cesty, ktorá spája Púchov s Moravou cez Lýsky priesmyk. Dedina je dlhá približne 2 km. Na hornom konci obce, pri moste, odbočuje cesta do Lazov pod Makytou.
Dolina v Lúkach je v tejto oblasti najužšia. Pozdĺž cesty stoja prevažne drevené domy, často bez komínov, takže dym uniká cez povaly. Murované sú len kostoly (rímskokatolícky a židovský), fara, školy (rímskokatolícka a evanjelická a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy. Za domami sa nachádzajú menšie a väčšie záhrady a polia. Pôda je na rovine úrodná, ale na svahoch kamenistá a menej kvalitná. Ulica je úzka, miestami len niekoľko metrov široká.
Hospodárstvo a priemysel
Na hornom konci dediny, za mostom, sa nachádza schreibrovská parná píla. Kedysi zamestnávala až dvadsať robotníkov, ale dnes len 6-7. Píla má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate (vzniku ČSR) viackrát zmenila majiteľov. Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) sa predáva aj do zahraničia, najmä do Nemecka.
V minulosti sa pri potoku Biela voda nachádzali dva mlyny. Jeden z nich, valcový mlyn, stojí dodnes blízko Osmeku a patrí pánu Pečeňovi. Pri mlyne je aj píla. Druhý mlyn bol zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v roku 1935.
Prečítajte si tiež: Osud Gabriely Langošovej
Sakrálne pamiatky
Katolícky kostol
Katolícky kostol stojí na dolnom konci obce, pri vstupe do dediny. Je to najstarší kostol v doline a okolí. Podľa povesti ho začali stavať medzi Lúkami a Lysou, ale práca sa nedarila. Čo cez deň postavili, v noci niekto zničil. Robotníci strážili v noci, ale vždy zaspali a ráno bolo všetko rozváľané. Až im ktosi poradil, aby zapriahli čierne voly do voza a nechali ich voľne ísť. Kde zastanú, tam majú postaviť kostol. Stalo sa tak a voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania sa pustili do stavby a kostol bol čoskoro hotový.
Lúcky chrám je najstarší v okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a Nitrianskej diecéze. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 bol postavený v roku 1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke na veži. Štruktúra, štýl a spôsob stavby nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov. V kameni hlavnej brány je vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol kostol len opravovaný alebo prestavaný. Druhýkrát bol kostol opravovaný v roku 1817.
Cintorín
Pôvodne bol cintorín len okolo kostola, ale koncom 18. storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola, kde pochovávali patrónov a farárov.
Fara
Do roku 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili kamennú faru. V roku 1882 bola fara prestavaná, takže bola zrušená brána vedúca cez stred budovy a dve krajné časti boli spojené novopostavenou izbou.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 bolo v Lúkach 620 veriacich, v Dolnej Dubkovej 11, vo Vydrnej 21, v Mestečku 8, v Záriečí 21 a v Zbore 7, spolu 688. V roku 1928 bol stav takýto: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606. Mená farárov sú známe od roku 1671. Evanjelici farára Jána Hudka vyhnali a zaujali faru a kostol. Tento stav trval len rok, lebo katolíci sa kostola zmocnili a vrátil sa aj farár Ján Hudek. Od tých čias je kostol katolícky. Lúcky kostol a faru mali v moci evanjelici v 16. a 17. storočí. Odvtedy sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Farár Peter Valter vynikal ako povestný záhradník. Súčasným farárom je od roku 1917 Anton Kompánek. Kým Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili na Lúky, boli tu aj kapláni. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä od Turkov v 16. a 17. storočí.
Prečítajte si tiež: Maroš Šefčovič – profil
Židovský kostol
V obci sa nachádza aj židovský kostol, postavený v roku 1872. Predtým na jeho mieste stál menší, drevený kostol. Sem patrili židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Kedysi to bolo asi 90 rodín, dnes asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka, teraz len jedného kantora.
Židia mali aj svoju školu, založenú asi v roku 1872. Bola trojtriedna s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali aj katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímskokatolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom je ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu.
Školstvo
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 existuje v Lúkach katolícka škola od roku 1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) bol organistom František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice, a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďalších učiteľov sú neznáme. Počet detí nebýval veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace. Z učiteľov posledných desaťročí uvádzame Pavla Ihriského (starý otec akademického sochára Vojtecha Ihriského), V. Šimka, Štefana Igaza, Antona Kumeryho a Jána Záhorského. Po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. Súčasnými učiteľmi sú Rudolf Jaroušek, správca školy a Elena Jaroušková rod. Valachová, tr. učiteľka.
Do roku 1929 bola škola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch žiakov je vyše 150, mala by sa zriadiť i tretia trieda, čo v dnešných ťažkých pomeroch ale nijako nemožno.
Školu navštevujú okrem detí lúckych, žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia. Počet žiakov v posledných 5 školských rokoch menil sa takto:
Prečítajte si tiež: Antonín Panenka
- 1930/31: v I. triede 73 žiakov v II. triede 55 žiakov
- 1931/32: v I. triede 76 žiakov v II. triede 72 žiakov
- 1932/33: v I. triede 88 žiakov v II. triede 73 žiakov
- 1933/34: v I. triede 74 žiakov v II. triede 71 žiakov
- 1934/35: v I. triede 81 žiakov v II. triede 74 žiakov
- 1935/36: v I. triede 75 žiakov v II. triede 86 žiakov
- 1936/37: v I. triede 45 žiakov v II. triede 50 žiakov v III. triede 53 žiakov
- 1937/38: v I. triede 52 žiakov v II. triede 51 žiakov v III. triede 38 žiakov
Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r. 1913. Od začiatku učí na nej ona. Má žiakov 64, z nich polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova je z r. 1913. V rokoch poprevratových menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.
Vodstvo a pôda
Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Potok nie je hlboký, v lete má najväčšiu hĺbku 0,5 m. Počas dažďov a za odmäku vzrastie na dravú rieku, hlbokú 1,5 m. Jej šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Spodok je piesočnatý a kamenistý. Žijú v nej raci, z rýb: mrenice, jalce, slíže, a.i. Rýb v potoku je málo. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený r. 1936.
Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná, menej na stráňach, kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános. Miestami, zvlášť na rovine, je veľmi blízko pod povrchom voda, čo veľmi škodilo plodinám. Preto v r. 1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené. V r. 1882 mali Lúky ornej pôdy 607 kat. jutár 972 kvadrátnych siah, záhrad 6 k.j. 673 kv.s., Lúk 41 k.j. 263 kv.s., pasienkov 421 k.j. 700 kv.s., hôr 166 k.j. 110 kv.s. a neplodnej zeme 81 k.j. 1065 kv.s. Spolu 1327 k.j. 1580 kv.s. V r. 1930 podľa štátneho štatistického výkazu ornej pôdy 5849 kat. jutár, lúk 459 kat. jutár, záhrad 87 kat. jutár, pasienkov 4043 kat. jutár, hôr 2431 kat. jutár, vodnej plochy 02 kat. jutár, zastavanej plochy 172 kat. jutár, neplodnej pôdy 84 kat. jutár.
Miestne názvy
Čiastky nášho chotára sú Kňažia - Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna - Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz - Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.
Obyvateľstvo
R. 1913 mali Lúky 168 domov, 718 duší. Podľa sčítania z r. 1919 bol tento stav 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Náboženské rozvrstvenie: r. katolíkov 584, ev. a.v. 103, ev. ref. 1, židov 82. Podľa sčítania ľudu z r. 1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev. a.v. 133, židov 63, iných 3.
Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti. Robotníci chodievali na sezónne roboty na majere (do repy) na nížinu, potom do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a.i. Po prevrate mnoho ich chodí do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do SAU i do Kanady. V posledných časoch zarábali si živobytie pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskoršie hlavne pri stavbe dráhy Púchov - Horní Lideč. Teraz pri stavbe železnice Harmanec - Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí chodia denne do zbrojovky v Považskej Bystrici. Dobrý úžitok dáva obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovajú hodne. Väčšina mlieka sa spracuje v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch poprevratových. Zo živnostníkov sú tu 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.
Úrady a doprava
Od r. 1937 je železničná stanica v mieste. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo, alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak aj v prvých rokoch povojnových. Potom od r. 19.. zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskoršie dvoma (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava zanikla započatím železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2.5.1937.
Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do nich chodia aj žiaci z Dolnej Dubkovej. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Železničná stanica má prednostu (p. Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci i s farou. Fara nateraz nie je obsadená. Administruje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Občania ev.a.v. vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovskí majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár. Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od r. 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.
Kroje
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou bolo toto badateľné. Po prevrate chlapi takmer úplne sa vzdali kroja. Širokého klobúka už na hlave Lúčana dávnejšie nevidieť. Ženy sú konzervatívnejšie. Ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.
Hory a lesy
Hôr u nás nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Tak v r. 1882 ich bolo 166 kat. jutár, r. 1930 už 2431 kat. jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v čiastkach Nová stávka a Stávky. V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov. Cudzích drevín tu niet. Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. V lesoch sa rúbe ročite raz (v zime). Rúbaniská sú znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracuje na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Drevo sa z hôr dopravuje domov na vozoch, saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahajú a vozia sami. Mnoho škodí našim lesom zhrabávanie a odnášanie lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar zasa oblamujú sa stromy a zeleným lístím kŕmia kozy (letnina). Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolného obyvateľstva. Malín, jahôd, húb je v našich horách dosť, menej je čučoriedok. Z húb sa u nás nachádzajú bukové, sivé, dubové, osikové, brezové, lieskové, zachojáky, kuričky, paprstky, mlieče, kozáky, smrekové a.i. Ani na kvetiny nie je kraj chudobný. Z liečivých rastlín sú ….
Rok 1955
V roku 1955 bola písaním obecnej kroniky poverená riaditeľka národnej školy Elena Petrigallová. Rok 1955 bol suchý a pandravy spôsobili veľkú škodu v poľnohospodárstve. Občania sú povolaním roľníci a len v ojedinelých prípadoch sú zapojený do výroby. V tomto roku sa narodilo 6 chlapcov a 10 dievčat a bolo uzavretých 7 sňatkov. Okrem riaditeľky školy 25. októbra nastúpil do učiteľskej služby v Radome A. Na pedagogickom gymnáziu v Prešove maturovala A. Juhasová. Cez zimu mládež nacvičovala divadelné hry.
Obec Radoma
Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20. decembra 1954, bola Silvia Kršáková, učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka, ktorý cez celú dedinu tečie tesne vedľa štátnej cesty. K obci patrí osada Hradisko. Na východnej strane obce Miestny národný výbor poskytol stavebný pozemok a výstavbu rodinných domkov pre šesť rodín cigánskeho pôvodu: Ján Bilý, Anna Bilá, Andrej Bilý, Anna Bilá, Anna Hušaková.
Vojnové udalosti v Radome
Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách našej obce, keď matorizovane nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7-20 apríla 1944. Ľudia, keď videli, že deň po deň bez prestania pochoduje motorizovane nemecké vojsko , bolo plné strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci - pokoja nebolo. Od 1. mája 1944 zdržovalo sa v dedine slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra. V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slov.nár.povstania chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k ČA. Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slov. vojska. Slov. vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami ktoré v tom čase u nás jestvovali. Rozutekaní vojaci hľadali ochranu u tunajších občanov, ktorí ochotne poskitovali pomoc vyslobodeným vojakom od Nemcov. Do dediny prichádzali i partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali. Ľud vážiac si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom. Partizánska skupina napadla nemecké autá na štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných aut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila. Dňa 18. januára prešla fronta dedinou a šťastlivo vracali sa domov do svojich opustených demčekov, ktoré v decembri r. 1944 s plačom a ťažkým srdcom opúšťali. Dedinu oslobodila ČA a ČSA. Ľud v tejto obnovenej ČSR začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia.
Povojnové roky v Radome
V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadeny MNU. Prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené. Dňa 25 apríla 1945 vrítili sa z evakuácie riad. Rok sa začal 3. septembra so 108 žiakmi. Nariadením SNR zo dňa 6. sept. 1944 č.ľ., a zo dňa 16.V.1945 čís.34 Zb. z SNR bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak i naša škola stala sa št.školou. V školskom r. 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda. V r. 1947 vybudoval si tiež pekný murovaný dom Juraj Ševc zo Salaša. Starý mu zhorel počas fronty.
Úroda r. 1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočné obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo , koľko posiali. V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro.
V r. 1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Cena zvierat značne postúpila, napr. 1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Na jar r. 1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za sprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé. 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs. Po prejdení fronty bolo kolkovanie peňazí. Keďže sa javil značný počet peňazí boli stiahnuté tým, že na jednu osobu bolo ponechané 500 Kčs. Ostatné peniaze každý uložil do banky, alebo do poštovej sporiteľne. Neskôr z týchto uložených peňazí bolo uvoľnené po 500 Kčs na rodinu.
V radomskom chotári stala sa vražda ženy na okraji lesa v Liskovci (r. 1945). V roku 1946 maturovali: Michal Ševc na Štát. gymnáziu v Prešove, ktorý odišiel ďalej študovať medicínu do Prahy. Michal Pavlišin, maturoval na štat. uč. akad. v Prešove. V r. 1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody - jední viac, druhí menej. V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia (R. 1946). Dňa 6. januára 1947 zohralo sa divadelné predstavenie Slepý pastier, Gašparko. Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu. Knihy darovala PŠO v Bratislave. V dome Jána Rojčíka v r. 1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci. Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku. Celú dlaň.
Podľa kronikára Dzurku A. a záznamov v staršej kronika str. 65 z r. 1949; J. Duraj miestny farár za vykonávanie cirkevného obradu požadoval príliš veľké sumy až premrštené a veriacim išlo až do zúfania. Na škole v učiteľskom zbore nastala zmena, lebo Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína okr. Bardejov. V septembri 1949 bola ustanovená nová učiť. Úroda v r. 1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcim v továrňach. V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami. Cez dedinu išla vláda ČSR, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami. V miesiaci novembri boli usporiadané slávnosti v rámci čsl. sol. priateľstva. Bola usporiadaná akadémia na ktorej s programom sa zúčastnila nár. škola so svojimi žiakmi. Obecná knižnica obdŕžala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave.