Špenát, často označovaný ako "elixír zdravia", je obľúbená listová zelenina s bohatým obsahom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Jeho pestovanie je rozšírené aj na Slovensku, a to najmä pre jeho nutričné hodnoty a všestranné využitie v kuchyni. Tento článok sa zameriava na charakteristiku listového špenátu a poskytuje praktické rady pre jeho úspešné pestovanie.
Druhy špenátu
Existujú rôzne druhy špenátu, ktoré sa líšia spôsobom pestovania a vlastnosťami. Klasický listový špenát sa vysieva skoro na jar. Okrem neho existuje aj tzv. popínavý, malabarský alebo indický špenát (Basella alba), ktorý je citlivý na mráz a vysieva sa až v apríli do sadbovačov, pričom sadeničky sa vysádzajú na hriadku po 15. máji.
Popínavý špenát (Basella alba)
Tento druh špenátu pochádza z Ázie a najviac sa pestuje vo Francúzsku. Je to popínavá rastlina, ktorá potrebuje oporu, ako napríklad povrázok alebo tyč. Miluje slnko a dostatok vody, preto je vhodné povrch pôdy zakryť nástielkou. Listy sú bohaté na vitamíny A a B, vápnik a železo, majú srdcovitý tvar a svetlozelenú farbu (odroda ‘Rubra’ má listy a stonky vínovočervené). Jeho listy nemajú typickú špenátovú chuť, sú šťavnaté a kyslasté. Mladé lístky a vrchné výhonky sa pridávajú do šalátov alebo smoothie, varené sa používajú rovnako ako listový špenát.
Popínavý špenát je vhodný aj na pestovanie na balkóne v závesnej nádobe alebo v byte na okne. Pri pestovaní v nádobe potrebuje prihnojenie a pravidelnú zálievku. Jeho výhodou je, že ho môžete pestovať aj v lete a listy nestratia krehkosť. Z jednej rastliny získate veľké množstvo listov a výhonkov, ktoré môžete zberať postupne. Dospelé rastliny bohato kvitnú od júna do septembra svetloružovými kvetmi.
Špenát Piano F1
Špenát Piano F1 je hybridný špenát, ktorý ponúka kombináciu rýchleho rastu a vysokej odolnosti voči chorobám. Jeho tmavozelené, hladké listy sú bohaté na vitamíny a minerály. Je známy svojou schopnosťou rásť v rôznych klimatických podmienkach a je vhodný na jarné i jesenné výsadby. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči vymŕzaniu a nízkym obsahom dusičnanov. Je ideálny do šalátov, smoothies alebo ako príloha k hlavným jedlám.
Prečítajte si tiež: Listový šalát – prehľad odrôd
Pestovanie listového špenátu
Výsev a výsadba
Špenát siaty je odolný proti nízkym teplotám a klíči už pri teplote 3 až 4 °C. Napučané semená vydržia vo vlhkej a studenej pôde bez toho, aby začali hniť. Vysievať ho môžete hneď ako pôda obschne, po pokopaní a urovnaní povrchu. Špenát má vysoké nároky na kvalitu pôdy. Najvhodnejšia je piesočnatohlinitá s pH vyšším ako 6. V kyslej pôde rastie pomaly a vytvorí len tri až štyri prízemné listy. Pôda by mala byť dobre zásobená živinami, ale neprihnojujte ho, pretože akumuluje dusičnany v listoch.
Podmienky pestovania
Špenát je rastlina dlhého dňa, pri nedostatočnej vlhkosti a teplote nad 25 °C rýchlejšie vybieha do kvetu. Rastliny majú plytký koreňový systém a za krátky čas vytvoria veľké množstvo listov, ktoré vyparujú veľa vody, preto zálievku nezanedbávajte. Dostatok vody počas uplynulých týždňov prospieva hlavne listovej zelenine, ktorá rýchlo narastie do požadovanej zberovej veľkosti.
Zber
Listy špenátu je možné zberať od skorého leta až do neskorej jesene. Špenát siaty začíname zberať 5 - 6 týždňov po výseve, keď má rastlina 5 až 6 listov, odrezávaním koncov výhonkov. Zberať ho môžeme až kým nezačne vybiehať do kvetu. Mladé špenátové listy majú jemnejšiu chuť a textúru. Väčšie listy majú výraznejšiu chuť a ich stopky sú s pribúdajúcim vekom vláknitejšie.
Spracovanie a skladovanie
Listy špenátu môžete zamraziť celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky alebo veľmi jemne rozmixované. Pred mrazením listy na chvíľu zalejte horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočte, aby sa sparili a zmäkli. Čerstvý špenát skladujeme suchý, zabalený v papierovom obrúsku v nádobe v chladničke. Pravidelne ho treba kontrolovať a vytriediť nahnité alebo slizké lístky. V chladničke vydrží asi týždeň.
Využitie špenátu v kuchyni
Špenát sa konzumuje surový, dusený alebo varený, pričom sa jeho chuť výrazne líši. Výborný je s cesnakom. Vysoký obsah šťaveľa sa varením znižuje. Najčastejšie sa podáva s varenými zemiakmi a vajíčkom, podusený na troche masla ako príloha k mäsu alebo súčasť cestovín. Často sa z neho pripravujú polievky a omáčky. Obľúbené sú tiež špenátové halušky, omelety, palacinky, špenátový koláč alebo lazane.
Prečítajte si tiež: Tradičné a moderné recepty z kelu
Špenát je plný živín, preto by sa mal na našom tanieri objavovať častejšie, avšak nie viac ako dva- či trikrát za týždeň. Vysoký obsah kyseliny šťaveľovej totiž bráni vstrebávaniu vápnika v črevách.
Zdravotné benefity špenátu
Špenát je bohatý na vitamíny C, A, E, K, vitamíny skupiny B, mnohé nerastné látky a stopové prvky. Je v ňom mimoriadne veľa jódu, trochu mangánu a železa. V organizme zadržiava vápnik, čo je dôležitá prevencia pred obávaným rednutím kostí (osteoporózou). Napomáha správnemu fungovaniu pečene a pôsobí na zníženie zápalu v tele. Bohatý je aj na zinok a magnézium. Je plný antioxidantov, predovšetkým flavonoidov a karotenoidov.
Špenát je dobrý prostriedok pri prevencii proti rakovine prsníka, žalúdka, kože, prostaty a vaječníkov. Pôsobí antioxidačne a pomáha predchádzať degenerácii žltej škvrny. Odporúča sa na vysoký krvný tlak, anémiu alebo zápchu. Má množstvo betakaroténu, tlmí a spomaľuje tvorbu vrások. S karotenoidov sa tvorí vitamín A, ktorý má blahodarný účinok na zrak. Chráni tiež sliznicu, a tým zabraňuje rôznym onemocneniam. Obsahuje mangán, ktorý je nevyhnutný pre mozgovú a nervovú činnosť. Dodáva telu bielkoviny, vitamíny, minerály a fytonutrienty. Má skvelé antioxidačné vlastnosti, ktoré dokážu predísť pre srdce i cievy škodlivej oxidácii cholesterolu.
Prečítajte si tiež: Zelený listový šalát