Levické mliekarne, a.s., sú významným producentom mliečnych výrobkov na Slovensku. Ich história je bohatá a spojená s vývojom mliekarenského priemyslu v regióne. Tento článok sa zameriava na históriu Levických mliekarní, ich vývoj a cestu, ktorú mlieko prejde od farmy až na stôl spotrebiteľa.
Vznik a vývoj Levických mliekarní
História Levických mliekarní siaha do roku 1953, kedy vznikli ako národný podnik. Pod tento podnik patrili závody v Leviciach, Bátovciach, Tekovských Lužanoch, Štúrove, Komárne a v Nových Zámkoch. Niektoré z týchto závodov postupne zanikli. V roku 1992, konkrétne 27. apríla, sa podnik transformoval na akciovú spoločnosť s názvom LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. a v tejto právnej forme existuje dodnes.
Systém riadenia kvality
V roku 1998 začali Levické mliekarne budovať systém riadenia kvality ISO 9002, aby vyhoveli rastúcim požiadavkám spotrebiteľov na kvalitu výrobkov a zefektívnili výrobné, obchodné a dodávateľské činnosti.
Výroba syra Niva Originál
Výroba syra Niva Originál má korene v roku 1946, kedy ho prvýkrát vyrobila rodina Ďatkovcov v Hlohovci. Táto rodina založila mliekareň v Hlohovci v roku 1938 a úspešne ju prevádzkovala až do obdobia druhej svetovej vojny. Po vojne sa pán Ďatko obával znárodnenia, a preto vstúpil do Slovenského mliekarenského združenia. Napriek tomu štát mliekareň v roku 1960 prevzal a pričlenil ju k závodu v Trnave. Neskôr sa táto mliekareň dostala pod Levické mliekarne, ktoré však boli nútené v roku 2014 prevádzku v Hlohovci zatvoriť kvôli nedostatočnej kapacite skladov, neefektívnemu dispozičnému riešeniu výrobne a zlej lokalite. Výroba syra Niva Originál sa presunula do závodu v Leviciach, ktorý mal na to všetky potrebné predpoklady.
Výroba ementálu v Bátovciach
V prevádzkarni Bátovce, ktorá patrila pod Západoslovenské mliekarne Bratislava, začali ako prví na Slovensku vyrábať tvrdý syr ementál so 45% obsahom tuku. Denne vyrábali ementál z 3 000 litrov mlieka, s plánom postupne zvýšiť produkciu na 10 - 15 000 litrov. Výroba ementálu je náročná na technológiu a vyžaduje mlieko najlepšej kvality. Syr dozrieva v zrecích komorách až 5 mesiacov. Prevádzkareň v Bátovciach vyrobila okolo 20.000 kg ementálu v 80 kg bochníkoch. Po vylisovaní musí byť ementál 4 dni v slanom kúpeli.
Prečítajte si tiež: Mliekareň Slovensko: Trhový podiel a budúcnosť
Investície a inovácie
Levické mliekarne neustále investujú do modernizácie výrobných zariadení a zvyšovania kvality produkcie. V roku 2002 investovali do novej baliacej linky a plánovali nákup zariadenia na výrobu tzv. ľadovej vody. Na prelome 3. a 4. štvrťroku 2002 spustili testovaciu prevádzku balenia konzumného mlieka do ekologického materiálu švédskej firmy EcoLean. Manažment firmy predložil projekt nákupu novej baliacej linky v rámci programu SAPARD. Zmenou spôsobu balenia zároveň zvýšili trvanlivosť konzumného mlieka z pôvodných piatich na sedem dní.
Cesta mlieka
Cesta mlieka od farmy až na stôl spotrebiteľa je zložitý proces, ktorý si vyžaduje prísne dodržiavanie hygienických a kvalitatívnych noriem.
- Zber mlieka: Mlieko sa získava od lokálnych farmárov, ktorí musia spĺňať prísne kritériá kvality.
- Preprava: Mlieko sa prepravuje v cisternách do mliekarne, kde sa podrobí vstupnej kontrole kvality.
- Spracovanie: V mliekarni sa mlieko čistí, pasterizuje a homogenizuje. Pasterizácia je proces, pri ktorom sa mlieko zahrieva na určitú teplotu, aby sa zničili škodlivé mikroorganizmy. Homogenizácia je proces, pri ktorom sa tukové guľôčky v mlieku rozbíjajú na menšie častice, aby sa zabránilo usadzovaniu tuku na povrchu.
- Výroba: Z mlieka sa vyrábajú rôzne mliečne výrobky, ako sú mlieko, smotana, jogurty, syry a tvarohy.
- Balenie: Mliečne výrobky sa balia do obalov, ktoré chránia výrobok pred kontamináciou a predlžujú jeho trvanlivosť.
- Distribúcia: Mliečne výrobky sa distribuujú do obchodov, kde si ich môžu zakúpiť spotrebitelia.
- Spotreba: Spotrebitelia si mliečne výrobky kupujú a konzumujú.
Levice a ich okolie v historickom kontexte
Okolie Levíc bolo osídlené už pred vyše šesťtisíc rokmi v mladšej dobe bronzovej. Svedčia o tom nálezy volútovej keramiky želiezovského typu. O prítomnosti Keltov sa vie okolo roku 3000 pred n. l. Na prelome letopočtu tu boli germánske kmene Kvádov a Markomanov, potom Rimania. Koncom 4. storočia prenikli na toto územie prvé kmene starých Slovanov, ktorí sa dostali do závislosti Avarov. Koncom 9. storočia sa tu usadili Maďari. Vzniklo uhorské kráľovstvo, ktoré začiatkom 11. storočia na starších vybudovalo kamenné hrady, ako strediská administratívno - správnych územných celkov - žúp /komitátov/. Z tohto obdobia pochádzajú prvé písomné správy o jestvovaní obcí na tomto území, z ktorých prvým významným dokumentom je zakladacia listina beňadického opátstva z roku 1075.
Staré a Nové Levice
Z roku 1156 pochádza prvá písomná zmienka o troch osadách na území dnešných Levíc. Vtedy totiž posvätil ostrihomský arcibiskup Martirius kostol sv. Martina v osade Bratka, ktorý dal postaviť komes Euzidinus a obdaroval ho nehnuteľným a hnuteľným majetkom. Bratku už v polovici 12. storočia vyčlenili ako donačný majetok spomínaného župana z kráľovského majetku spravovaného z komitátneho hradu v Tekove. Ostrihomský arcibiskup pričlenil k tomuto kostolu tri dediny. Dnes už ani jedna z uvedených troch osád neexistuje. Bratka a Vitkovce zanikli ešte v stredoveku a Staré Levice začiatkom 17. storočia.
Levický hrad
Levický hrad pred tatárskym vpádom ešte nestál. Po tatárskom vpáde v rámci výstavby kamenných hradov ako strategicky významných centier obrany krajiny vybudovali aj Levický hrad na nevysokom trachytovom kopci pravdepodobne v poslednej štrvtine 13. storočia. Obklopovali ho močiare, ktoré boli výhodným prírodným obranným prvkom. Prvá zmienka v listine o jeho existencii ako vybudovaného hradu pochádza z roku 1318, keď bol v moci Matúša Čáka.
Prečítajte si tiež: Radosť z pečenia piškótových koláčov
Levice ako trhové mesto
V listine z roku 1388 sa spomína v súvislosti s Levicami aj právo trhov a vyberanie mýta. Osadu s právom trhov a vyberania mýta treba považovať za sídlisko so základnými predpokladmi vývoja na mesto. Aj svojím názvom už ako mestečko /oppidum/ sa spomínajú Levice po prvý raz v listine z roku 1428.
Turecké vpády a protihabsburské povstania
V roku 1541 sa začala tzv. druhá turecká vojna, ktorej neblahé následky sa dotýkali bezprostredne aj Slovenska. Po dobytí Ostrihomu roku 1544 Turci prekročili Dunaj a náhle prepadli pevnosť Levice. Hrad sa im síce dobyť nepodarilo, získali však bohatú korisť a veľké škody spôsobili podpálením mesta. Skončenie pätnásťročnej vojny s Turkami /1593 - 1606/ neprinieslo pokoj ani okoliu Levíc. Mier sa totiž často porušoval a Turci, či už sami, alebo v spojení s vodcami protihabsburských povstaní podnikali výpady do slovenského vnútrozemia a pustošili slovenské obyvateľstvo a jeho majetky. Najtragickejšie dni priniesla Leviciam turecká ofenzíva v roku 1663, keď 2. novembra padol hrad i mestečko Levice d o rúk Turkom. Pod tureckým panstvom boli Levice 224 dní a za ten čas boli sídlom tureckého sandžaku. 12. júna 1664 Turkov z mesta vytlačili a 19. júna vo veľkej bitke pri Leviciach porazili.
Rozvoj remesiel a obchodu
Mestečko Levice bolo trhovým miestom, v ktorom sa do značnej miery sústreďovala aj remeselná výroba. Už od začiatku 17. storočia sa tu popri dvoch týždenných trhoch konali aj výročné jarmoky, ktorých počet sa roku 1733 zvýšil na štyri. Ako trhové mesto mali Levice významné postavenie hlavne v súvislosti s obchodom s obilím a inými poľnohospodárskymi produktmi. V 17. storočí sa rozvíjali v Leviciach aj remeslá, a to predovšetkým také, ktoré svojimi výrobkami saturovali potreby okolitých dedín v zásobovaní odevom, obuvou a inými výrobkami dennej potreby. Prvý písomne doložený cech v Leviciach je cech čižmárov, ktorý jestvoval už roku 1620.
18. a 19. storočie
V roku 1703 zaujali Rákócziho kurucké vojská hrad i mesto a držali ho v rukách až do roku 1708, keď cisársky generál Heisler útokom dobyl hrad a mesto, ktoré utekajúci kuruci podpálili. Značnú skazu priniesol mestu aj mor, ktorý v rokoch 1709 - 1710 zúril v Leviciach a v okolí. 12. septembra 1772 postihol Levice veľký požiar, pri ktorom zhorelo 245 domov i farský kostol. V roku 1807 sa do nich nasťahovali piaristi, aby založili v Leviciach gymnázium, ktoré v roku 1815 aj otvorili. V roku 1885 sa dokončil železničný prípoj smerom na Levice traťou Štúrovo - Čata a o dva roky /1887/ sa dobudovala aj trať Čata - Levice. Koncom minulého storočia /1896/ sa otvorila prevádzka na trati Levice - Hronská Dúbrava a až v roku 1914 dobudovali železnicu z Levíc do Uľán nad Žitavou.
Prečítajte si tiež: Koláč z jablkového cesta: Recept