Čierny koreň (Scorzonera hispanica) a černuška (Nigella) sú dve rastliny, ktoré si zaslúžia pozornosť záhradkárov a milovníkov zdravého stravovania na Slovensku. Hoci nie sú tradičnými plodinami našich záhrad, ich pestovanie je možné a prináša mnoho výhod. Tento článok sa zameriava na praktické aspekty pestovania čierneho koreňa a černušky, ich zdravotné benefity, využitie v kuchyni a tipy pre úspešné pestovanie v našich podmienkach.
Čierny koreň: Nenápadný poklad záhrady
Čierny koreň je u nás stále trochu nedocenená zelenina, no zaslúži si pozornosť každého, kto rád objavuje nové chute a zdravé plodiny do záhrady. Na prvý pohľad pôsobí nenápadne - dlhý tmavý koreň so zamatovou šupkou rozhodne nepatrí medzi zeleninové krásky. No práve pod týmto skromným zovňajškom sa ukrýva jemná biela dužina s chuťou, ktorú si mnohí prirovnávajú k špargli s ľahkým orieškovým nádychom. Okrem chuti má čierny koreň aj svoj vizuálny pôvab - jeho jemné listy pripomínajú šalát a v druhom roku vás môže prekvapiť nádherným kvetenstvom žltých kvetov. Ak hľadáte plodinu, ktorá vám prinesie úžitok po všetkých stránkach, čierny koreň je tou správnou voľbou.
Zdravotné benefity čierneho koreňa
Čierny koreň je bohatý na vitamíny A, B, C a E a minerály ako železo, draslík či horčík. Zvlášť cenný je inulín - prírodná vláknina, ktorá pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a podporuje trávenie.
Pestovanie čierneho koreňa
Úspešné pestovanie čierneho koreňa sa začína už pri výbere semien a správnej príprave pôdy. Čierny koreň má jednu nevýhodu - jeho semienka si pomerne rýchlo strácajú klíčivosť. Preto sa vždy oplatí kupovať čerstvé osivo z overeného zdroja.
Príprava pôdy
Pôda musí byť hlboko prekyprená, priepustná a humózna. Nikdy nehnojíme čerstvým maštaľným hnojom.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia a systém jahôd
Starostlivosť o rastliny
Keď už rastliny vzídu, starostlivosť je pomerne jednoduchá. Čierny koreň zvládne aj suchšie obdobia, no ak mu doprajeme pravidelnú zálievku počas dlhšieho sucha, odmení sa väčšími a šťavnatejšími koreňmi. Burina je najväčším konkurentom tejto plodiny. Preto pravidelne pletieme a pôdu jemne kypríme. Ak sme pôdu dobre pripravili, ďalšie hnojenie nie je nutné.
Zber
Čierny koreň zberáme od októbra až do príchodu silných mrazov. Korene sú dlhé a krehké. Najlepšie je použiť rýľovacie vidly a pôdu najprv jemne nadvihnúť.
Spracovanie
Pri príprave sa treba pripraviť na jednu zvláštnosť - olúpaný čierny koreň veľmi rýchlo hnedne. Koreň ošúpeme, umyjeme a spracujeme rovnako ako špargľu či mrkvu. Na jar čierny koreň vytvorí pevnú stonku a krásne žlté kvety. Ak pestujeme na konzumáciu, stonku odstraňujeme. Semená zbierame, keď sú plne zrelé - podobne ako pri púpave sa tvoria malé chocholčeky. Zbierame ich do papierových vreciek a dosušíme na suchom mieste.
Skúsenosti s pestovaním čierneho koreňa
Čierny koreň je nenáročná, zdravá a chutná plodina, ktorá vám prinesie nielen radosť zo zberu, ale aj gurmánsky zážitok. Najviac nás zaujalo, že sme ho mohli postupne vyberať zo zeme aj v zime, kedy iná zelenina už nebola dostupná.
Černuška: Krása a úžitok v jednom
Černuška východná (Nigella orientalis) je menej známa, no o to zaujímavejšia letnička, pochádzajúca z oblastí Malej Ázie a východného Stredomoria.
Prečítajte si tiež: Druhy a využitie ružového kvet čaju
Černuška východná žltá (Nigella orientalis)
Černuška východná žltá, známa aj pod latinským názvom Nigella orientalis, je kvetina s jemnými farebnými lístkami, ktorá pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu. Táto rastlina je cenovaná pre svoje okrasné vlastnosti, ale aj pre svoje liečebné účinky. Semená černušky sú často používané v tradičnej medicíne a sú známe svojimi protizápalovými, antiparazitálnymi a antioxidačnými účinkami. V záhradách je černuška pestovaná nielen pre svoj vzhľad, ale aj pre svoju schopnosť odpudzovať niektoré škodce. Je populárna medzi záhradkármi, ktorí si cenia kombináciu krásy a užitočnosti.
Liečivé účinky černušky východnej žltej
Semená černušky východnej žltej majú mnoho liečivých vlastností, ktoré sa využívajú v tradičnej medicíne. Sú známe svojimi protizápalovými a antibakteriálnymi účinkami, ktoré pomáhajú pri liečbe rôznych ochorení, vrátane infekčných. Ďalej sú využívané pre podporu trávenia, znižovanie krvných cukrov a podporu činnosti pečene. Niektoré štúdie naznačujú, že môžu mať pozitívny vplyv na imunitný systém. Semená sú tiež obľúbené medzi ľuďmi preferujúcimi prírodné alternatívy k chemickým liekom.
Pestovanie černušky východnej žltej
Černuška východná žltá je veľmi vhodná na pestovanie v domácej záhrade. Je to nenáročná rastlina, ktorá dobre prežíva v rôznych pôdnych podmienkach a nemusí sa často polievať. Táto kvetina je odolná voči suchu a preferuje slnečné stanovište, čo ju robí ideálnou pre záhrady na juhu. Okrem svojej dekoratívnej hodnoty, schopnosť odpudzovať niektoré škodce ju robí aj praktickou voľbou pre ekologické záhradníctvo. Pestovanie černušky môže byť tiež jednoduchým spôsobom, ako pridať do záhrady kúsok exotiky.
Ako správne pestovať černušku východnú žltú?
Pestovanie černušky východnej žltej je pomerne jednoduché, a to aj pre začínajúcich záhradkárov. Semená sa môžu vysievať priamo na otvorenú pôdu alebo vo vnútri, kde sú chránené pred mrazom. Ideálne je sadiť semienka koncom jari, keď je pôda už dostatočne teplá. Rastliny potrebujú dostatok slnka, preto by mali byť umiestnené na slnečnom mieste. Černuška nevyžaduje veľa vody, takže by sa mala polievať s mierou. Na zlepšenie rastu môžete obohatiť pôdu organickým hnojivom.
Podmienky pre klíčenie semien
Semená Černušky východnej žltej vyžadujú teplé a svetlé prostredie na klíčenie. Najlepšie je začínať ich pestovať počas jarných mesiacov, keď je riziko mrazu minimálne. Semená by mali byť zasadené do dobre priepustnej pôdy, ktorá sa udržuje vlhká, ale nie premočená. V prípade pestovania vo vnútornom prostredí je odporúčané umiestniť nádoby so semenami blízko okna, kde budú mať dostatočný prístup k prirodzenému svetlu. Ak sa zasadí správne, klíčenie zvyčajne trvá približne 2 až 3 týždne.
Prečítajte si tiež: Variácie Slaného Kvetu Koláča
Kde kúpiť semená
Semená Černušky východnej žltej sú dostupné v mnohých obchodoch so záhradkárskymi potrebami a tiež online. Špecializované záhradkárske obchody často ponúkajú široký výber semien vrátane aromatických a liečivých rastlín. Na internete nájdete mnoho eshopov, ktoré sa špecializujú na predaj semien a rastlín, a často ponúkajú aj odporúčania alebo recenzie zákazníkov. Pri kúpe online je dôležité overiť si reputáciu predajcu a kvalitu ponúkaných semien, aby ste získali čo najlepšie výsledky pri pestovaní.
Využitie černušky
Vedľajšie účinky
Černuška východná žltá je vo všeobecnosti považovaná za bezpečnú rastlinu, ale ako pri každej liečivej byline, je vhodné dodržiavať odporúčané dávkovanie. V prípade nadmerného užívania sa môžu vyskytnúť mierne vedľajšie účinky, ako je žalúdočné nevoľnosti alebo alergické reakcie. Je dôležité byť opatrný pri použití u tehotných a dojčiacich žien alebo osôb s existujúcimi zdravotnými problémami. Pred pravidelným užívaním černušky, najmä vo forme výťažkov alebo doplnkov, je vždy vhodné konzultovať s lekárom alebo skúseným bylinkárom.
Využitie v kuchyni
Semená černušky východnej žltej sú často využívané v kuchyni, najmä pre svoju výraznú, korenistú chuť, ktorá môže pripomínať orechy alebo korenie. Oblasť Blízkeho východu a Stredomoria ich často používa v tradičných pokrmoch. Môžu sa pridávať do pečiva, chleba, ako aj do rôznych marinád a omáčok pre unikátnu chuť. Semená môžu byť rovnako použité na ochutenie ryže, zeleninových pokrmov alebo ako náhrada čierneho korenia. Ich aróma je výrazná aj po tepelnej úprave, čo ich robí žiadanými pri príprave exotických pokrmov.
Pomoc pri respiračných problémoch
Černuška východná žltá má vlastnosti, ktoré môžu pomôcť pri liečbe rôznych respiračných problémov. Semená obsahujú zložky, ktoré sú známe pre svoje protizápalové a antioxidačné účinky, čo môže pomôcť zmierňovať príznaky astmy alebo alergií. Pravidelná konzumácia semienok vo forme čaju alebo výťažkov môže zmierňovať dýchacie problémy, zlepšovať schopnosť dýchania a podporovať celkové zdravie pľúc. Ako prírodná alternatíva môže slúžiť ako doplnok k bežným liečebným metódam, avšak konzultácia s lekárom je vždy potrebná.
Atraktívnosť pre záhradkárov
Černuška východná žltá je atraktívna pre záhradkárov kvôli svojej kráse a všestrannosti. Jej jemné, žlté kvety sú vizuálnym prínosom k akejkoľvek záhradnej estetike. Okrem toho, keďže černuške nevadia variabilné pestovateľské podmienky, je ideálna pre záhradkárov, ktorí hľadajú nenáročnú a odolnú rastlinu. Má tiež praktické využitie v odpudzovaní niektorých škodcov a je užitočná prirodzeným spôsobom na podporu biodiverzity v záhrade. Kombinácia vizuálneho efektu a ekologickej funkčnosti z nej robí populárny výber.
Kozmetické využitie
Černuška východná žltá má kozmetické využitie predovšetkým vďaka svojim antioxidačným vlastnostiam. Prísady z černušky sú často súčasťou pleťových krémov a masiek pre jej schopnosť hydratovať a zjemňovať pokožku. Je známa tým, že pomáha redukovať zápaly alebo začervenanie a môže byť efektívna pri boji proti akné. Esenciálne oleje získané z jej semien sa používajú v aromaterapii ako relaxačná zložka, schopná regenerovať pokožku a poskytovať jej prírodnú starostlivosť.
História použitia
Černuška východná žltá je rastlina s bohatou históriou, ktorá siaha až do staroveku. Historicky sa používala v tradičnej medicíne mnohých kultúr, vrátane starovekého Egypta a Indie, kde bola cenovaná pre svoje liečivé účinky. Dokumenty naznačujú, že jej semená boli nájdené v hrobkách faraónov a používali sa ako symbol zdravia a pohody. V priebehu storočí sa jej využitie rozšírilo po celom svete, pričom sa zachovala jej povesť ako rastliny s mnohostranným účelom v kuchyni, medicíne aj v kozmetike.
Rozdiely medzi druhmi černušiek
Existuje niekoľko druhov černušiek, z ktorých najznámejšie sú Černuška sativa a Černuška východná žltá. Černuška sativa sa často považuje za liečivejšiu vďaka vyššiemu obsahu účinných látok, zatiaľ čo Černuška východná žltá je skôr známa pre svoju okrasnú hodnotu. Rozdiely sú aj v ich vzhľade, pričom černuška východná žltá má žlté kvety, zatiaľ čo Černuška sativa má prevažne modré alebo biele kvety. Každý druh má svoje špecifické využitie a preferencie závisia od cieľov pestovateľov alebo užívateľov.
Vplyv na cukrovku
Černuška východná žltá môže byť prínosná pre ľudí s cukrovkou, najmä vďaka svojim potenciálnym účinkom na znižovanie hladiny cukru v krvi. Semená tejto rastliny obsahujú zložky, ktoré môžu pomôcť regulovať inzulínovú odpoveď tela a zlepšovať metabolizmus glukózy. Pravidelná konzumácia môže pomôcť znižovať hladinu cukru v krvi, aj keď by to nikdy nemalo byť náhradou za profesionálnu lekársku starostlivosť alebo lieky predpísané lekárom. Diskusia a konzultácia s odborníkom sú nevyhnutné pred začiatkom akejkoľvek doplnkovej liečby pre diabetikov.
Černuška damascénska (Nigella damascena)
Černuška damascénska alebo černucha damašská je letnička s liečivými účinkami. Listy sú jemné, strihané, môžu pripomínať kôpor. Je to populárna letnička do záhrad. Semená černušky sa používajú ako náhrada čierneho korenia alebo sa pridáva do alkoholických nápojov. Černuška je nenáročná na pestovanie. Je dobré semienka vysievať niekoľko krát, potom sa môžeme tešiť na dlhšiu dobu kvitnutia rastliny. Ideálna teplota na klíčenie je 18 stupňov. Stanovisko pre černušku by malo byť slnečné až polo-tienisté. Ideálna je humózna pôda.
Černuška siata (Nigella sativa)
Černuška siata (Nigella sativa), známa aj ako čierny kmín alebo čierna rasca, je rastlina, ktorá si získala srdcia záhradkárov, bylinkárov aj kuchárov po celom svete. Pochádza z juhozápadnej Ázie a Stredomoria, dnes ju však nájdeme aj v Európe. Černuška je nenáročná na pestovanie. Stačí jej slnečné miesto a priepustná, skôr ľahšia pôda. Semená sa vysievajú priamo na záhon v apríli. Po odkvitnutí vytvára černuška dekoratívne tobolky. Keď sú suché, jednoducho ich odstrihni a poves hore nohami do vedra alebo papierového vrecka. Semená samé vypadnú. V 100 g semien černušky sa nachádza 344 kcal, približne 15 g tukov, 52 g sacharidov, 16 g bielkovín a až 40 g vlákniny. Semienka obsahujú tymochinón, ktorý je známy svojimi antioxidačnými, protizápalovými a protirakovinovými účinkami. Spolu s tymolom a tymhydrochinónom pôsobia antimikrobiálne a protinádorovo. Pomáha znižovať hladinu cholesterolu - podporuje správny lipidový profil a bojuje proti oxidačnému stresu u pacientov s cukrovkou 2. Kvitnúce rastliny sú rajom pre včely a motýle. Sušené tobolky krásne vyniknú v ikebánach, vencoch a prírodných aranžmánoch. Ak hľadáš rastlinu, ktorá spája krásu, úžitok a jednoduchosť pestovania, černuška siata je ideálna. Skvelo sa kombinuje s paprikami, rajčinami či šalviou. Táto rastlina pochádza z južnej Európy a západnej Ázie, dobre sa jej darí v teplejších oblastiach na plantážach, odkiaľ sa šíri aj do blízkeho okolia. Čierna rasca má močopudné a mliekopudné účinky a pôsobí proti nadúvaniu. Aróma semien pripomína muškátový oriešok. Na liečebné účely sa používajú kapsuly, ktoré sa užívajú buď vo forme odvaru alebo vo forme lisovaného oleja. Semienka kmínu sa vysievajú od marca do apríla priamo do záhona do sponu 30 x 30 cm. Doba klíčenia sa obvykle pohybuje okolo 2 - 3 týždňov, pri teplote min. Rastlinu zberáme v júni a júli, sušíme ju zavesenú nažkami nadol.
Ďalšie korenie vhodné na pestovanie na Slovensku
Hoci sa Slovensko nenachádza v tradičnej oblasti pestovania exotického korenia, existuje niekoľko druhov, ktoré sa dajú s úspechom pestovať aj v našich podmienkach. Tento článok sa zameriava na možnosti pestovania vybraných druhov exotického korenia na Slovensku, s prihliadnutím na ich náročnosť a špecifické požiadavky.
Rasca lúčna (Carum carvi)
Rasca je tradičné korenie našej kuchyne, ktoré vlastne môžeme zberať dvakrát. Semená rasce lúčnej obsahujú až 20 % bielkovín a takmer 40 % vlákniny. Obsahujú aj vitamín C a A, z minerálnych látok meď a zinok. Podporujú tvorbu materského mlieka a znižujú nadúvanie. Jednou z najviac cenených vlastností rasce je jej vplyv na zníženie nadúvania. Rasca vyžaduje priepustnú pôdu bohatú na humus. Najlepšie rastie na slnku v piesočnato-hlinitej alebo ílovito-hlinitej pôde. Pôdu pred výsevom pohnojíme dávkou NPK, ktorú zapravíme rýľom alebo hrabľami. Semená väčšinou vysievame priamo na záhon do riadkov, ale v menšom množstve sa dajú vysiať aj do kvetináčikov. Predpokladom úspešného pestovania je dôkladné odburinenie pred výsevom a aj počas rastu. Rascu každý rok vysievame na iný záhon. Na rovnakom mieste ju nepestujeme 5 až 6 rokov, inak hrozí riziko nákazy hubovými chorobami. V prvom roku rastliny starostlivo zalievame od jari do konca leta. Čerstvú vňať môžeme pridávať napríklad do zeleninových šalátov. V druhom roku sa zberá celá rastlina, ktorú sušíme zavesenú nažkami dole na dobre vetranom mieste. Semená uchovávame vo vzduchotesných pohároch mimo denného svetla. Je možné aj predpestovanie v skleníku, i keď to nie je úplne bežné. Semená rasce lúčnej sa vizuálne podobajú na semená rasce rímskej (Cuminum cyminum), používanej najmä v ázijskej a mediteránnej kuchyni. Je to jedno z najdôležitejších korení používaných na dochutenie mäsitých a zeleninových pokrmov.
Sečuánske korenie (Zanthoxylum piperitum)
Sečuánske korenie je vzácna ázijská korenina, ktorá pochádza z Číny, konkrétne z provincie S‘-čuan. Má jedinečnú arómu a chuť, ktorú charakterizuje príjemné brnenie na jazyku bez typickej ostrej pálivosti, na ktorú sme pri klasickom korení zvyknutí. V čínskej gastronómii sa sečuánske korenie používa nielen pri varení mäsa a omáčok, ale veľmi populárne je aj ako prísada do zeleného čaju či na dochutenie zeleninových jedál.
Pestovanie sečuánskeho korenia doma
Pestovanie sečuánskeho korenia nie je komplikované. Ide o stromček s názvom žltodrev korenistý (Zanthoxylum piperitum), ktorý v ázijských podmienkach dorastá až do výšky troch metrov. U nás ho však pokojne môžete pestovať ako dekoratívny bonsaj v byte, v zimnej záhrade alebo na balkóne.
Ideálne umiestnenie a starostlivosť o rastlinu:
- Svetlo: Umiestnite ho na miesto, kde má dostatok prirodzeného svetla, ideálne s priamymi slnečnými lúčmi.
- Zavlažovanie: Vyhýbajte sa extrémom - rastlina neznáša premočenie, no nemá rada ani úplné preschnutie pôdy. Vhodnou metódou je pravidelné zvlhčovanie listov pomocou rozprašovača.
- Hnojenie: V jarnom a letnom období odporúčame aplikovať fosforečné hnojivo aspoň dvakrát mesačne.
- Strihanie: Suché, odumreté alebo poškodené konáriky odstráňte vždy skoro na jar. Po odkvitnutí, ktoré nastáva na prelome leta a jesene, môžete stromček skrátiť a upraviť podľa vašich predstáv.
- Opeľovanie: Keďže v domácich podmienkach chýbajú prirodzení opeľovači ako včely, musíte im trochu pomôcť. Pomocou jemného štetca opatrne prenášajte peľ z jedného kvetu na druhý.
Spracovanie úrody:
Zrelé bobuľky opatrne oberte, následne ich vysušte a použite pri varení. V kuchyni sa používajú iba aromatické vonkajšie šupky, pretože semienka sú príliš horké a na konzumáciu nevhodné.
Šafran siaty (Crocus sativus)
Šafran siaty je bylina z čeľade kosatcovité (Iridaceae). Šafrán pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie odkiaľ sa rozšíril do orientu a Stredomoria. Pestoval sa a zmienky o ňom môžeme nájsť už v starovekom Egypte, Ríme a v iných kolískach civilizácie. Vyznačuje sa úzkymi listami vyrastajúcimi z cibuľovitej hľuzy, ktoré začiatkom leta vyschnú. Kvitne na jeseň fialkovými kvetmi (prípadne aj bielymi). Ako korenie sa používa blizna vyčnievajúca z kvetu. V kvete sa nachádzajú 3 blizny dlhé 2-3 cm. Udáva sa, že na jeden gram korenia šafranu je potrebné až 150 kvetov. Dnes sa Šafran pestuje hlavne v Iráne, Španielsku, južnom Francúzsku, ale aj inde. Šafran môžeme pestovať aj na Slovensku, skôr v teplejších oblastiach. U nás sú rozšírené iné príbuzné druhy, skôr kvitnúce na jar, len treba dávať pozor na zámenu, pretože niektoré druhy sú jedovaté. Šafrán pestujeme vo výživných priepustných hlinito-piesčitých pôdach. Hľuzy vysádzame na stanovište na jeseň do hĺbky 7cm. Počas sezóny môžeme prihnojovať. Šafrán kvitne na jeseň. Po zakvitnutí sa z kvetov nožničkami vystrihnú blizny ktoré sa usušia. Cena korenia je vysoká kvôli veľkému podielu ručnej práce a nutnosti pestovať šafran na veľkej ploche. Šafran sa vyznačuje výraznou červenou farbou a horkastou chuťou. Využíva sa ako vzácne korenie na dochucovanie a farbenie pokrmov. V minulosti sa používal aj na farbenie textílií. Už malé množstvo šafránu dokáže zafarbiť pokrm do žltej farby.
Pestovanie šafranu na Slovensku a vertikálne farmy
Šafran je jednou z najdrahších korenín na svete, a preto je jeho pestovanie ekonomicky zaujímavé. Na Slovensku sa šafran dá pestovať, najmä v teplejších oblastiach. Moderné metódy, ako je vertikálne pestovanie, umožňujú efektívne využitie priestoru a optimalizáciu podmienok pre rast.
Vertikálne farmy šafranu:
Vertikálne farmy predstavujú inovatívny spôsob pestovania šafranu v kontrolovanom prostredí. Rastliny sa nesadia do zeme, ale ukladajú sa do regálov a tie sú umiestnené zvislo nad sebou, takže vytvárajú sedem poschodí. Vďaka vertikálnemu pestovaniu majú na ploche 3,3 až 3,5 tony cibuliek šafranu. To je výhoda pestovania vnútri. Aj hustota sadeníc je vyššia. Vertikálne pestovanie v sklade má i ďalšie prednosti. Tradičný farmár je navyše vydaný na milosť a nemilosť počasiu, preto ani nedokáže odhadnúť, aký bude zber. Využiteľnú plochu v sklade by mohli ešte rozšíriť. Tým by získali ešte viac miesta, pretože by bolo viac radov a uličku medzi nimi by spravili iba tam, kde by bolo treba.
Podmienky pre pestovanie šafranu:
- Pôda: Výživné, priepustné hlinito-piesčité pôdy.
- Výsadba: Hľuzy sa vysádzajú na jeseň do hĺbky 7 cm.
- Starostlivosť: Počas sezóny je možné prihnojovať.
- Zber: Po zakvitnutí sa z kvetov nožničkami vystrihnú blizny, ktoré sa usušia.
História korenia a jeho význam
Korenie zohrávalo významnú úlohu v histórii ľudstva. Používanie korenia bolo známe všetkým starovekým národom. Okrem domáceho používali aj cudzokrajné korenie, ktoré na trhy Egypťanov, Grékov a Rimanov prinášali z Ázie predovšetkým arabskí kupci. V starovekom Ríme sa začali organizovať prvé výpravy na získanie lacnejších zdrojov korenia.
Len málo rastlín má takú bohatú históriu ako práve čierne korenie. Čierne korenie pochádza z Indie, presnejšie z Malabarského pobrežia, kde sa pestuje už tisícročia. Po výprave Alexandra Veľkého do Indie vznikli mnohé obchodné trasy, po ktorých prúdili do Európy exotické a dovtedy nevídané druhy tovaru - medzi iným práve aj čierne korenie. Netrvalo dlho, a toto korenie si získalo takú popularitu, že sa stalo veľmi žiadanou komoditou.
Na to hneď zareagovali arabskí obchodníci a vybudovali si monopolný obchod s čiernym korením. Z Indie ho cez arabský poloostrov prevážali do Egypt a odtiaľ do Európy, pričom zabraňovali akémukoľvek úniku informácií, odkiaľ vlastne toto žiadané korenie pochádza. Napriek jeho astronomickej cene čierne korenie využívali Rimania a postupne sa stalo, až do ranného stredoveku prestížnym symbolom kuchárskeho umenia.
V tom čase Benátky stabilizovali svoj obchodný monopol s Arabmi na takú úroveň, akú mali arabskí obchodníci s Indiou. Preto si len málo zámožných ľudí v Európe mohlo dopriať toto drahé korenie. Táto situácia viedla k ére objavov a hľadaniu nových námorných ciest do Indie aby z hry vypadli sprostredkovatelia a Európania mohli nakúpiť korenie priamo od výrobcov v Indii.
Koncom 15 storočia portugalskí moreplavci zmenili tvár vtedajšieho sveta lebo v roku 1487 Bartolomeo Díaz oboplával Mys Dobrej Nádeje a dokázal tak že Afrika nie je až takou prekážkou na ceste na východ, a len o 11 rokov neskôr jeho krajan Vasco de Gama dosiahol Indiu kde založil niekoľko obchodných kolónií a nadviazal obchodné kontakty s miestnymi vladármi. Odvtedy sa na metropolu korenia v Európe namiesto Benátok zmenil Lisabon. Ceny síce zostali rovnaké, ale profit z obchodu sa presunul do inej krajiny tak ako o sto rokov neskôr sa zisky presunuli do Amsterdamu.
Portugalské kolónie v Indii zotrvali až do prvej polovice 20 storočia dávno potom ako Portugalsko stratilo obchod s korením v prospech Holandska a neskôr Anglicka. V tom čase Španieli tiež skúšali šťastie na mori a hľadali inú, západnú cestu do Indie. V roku 1492 takto objavil Krištof Kolumbus, talian v službách španielskeho dvora nový kontinent, ktorý v domnení že doplával do Indie nazval Západnou Indiou.
Aj keď Španieli neskôr zistili že ide o nový neznámy kontinent hľadali cestu do Indie na západ a tak Vasco Nunez de Balboa prekročil Ameriku v oblasti Panamskej šije a objavil nový južný oceán, ktorý neskôr dostal meno Tichý. Produkcia čierneho korenia bola dlho obmedzená len na úzky pás malabarského pobrežia a ceny sa udržiavali na veľmi vysokých hodnotách najskôr kvôli monopolu Arabov a Benátčanov, neskôr Portugalcov a Holanďanov a nakoniec Britov. Preto Európa často hľadala lacnejšie náhrady čierneho korenia v podobe rôznych náhrad najskôr africkými koreniami, neskôr aj koreniami z iných krajín.