Pávy sú chované výhradne ako okrasné vtáky a sú známe už po stáročia, s dôležitou úlohou v poviedkach a legendách. V súčasnosti majú pávy už len okrasný cieľ. Tento článok sa však zameriava na iný aspekt vtáčieho sveta - na tie druhy, ktoré kladú zelené vajcia.
Vtáky a farby vajec: Úvod do problematiky
Farba vtáčích vajec je fascinujúca a rozmanitá. Zatiaľ čo niektoré vtáky kladú biele vajcia, iné produkujú vajcia s odtieňmi hnedej, modrej, ružovej alebo zelenej. Farba vajec je ovplyvnená pigmentmi, ktoré sliepka ukladá do škrupiny počas tvorby vajca. Tieto pigmenty pochádzajú z potravy sliepky a z jej vlastných telesných procesov.
Páv: Okrasný vták s vlastnými zvláštnosťami
Hoci pávy nie sú priamo spojené so zelenými vajcami, je dôležité spomenúť ich v kontexte vtáčieho chovu. Kohútikom sa až po 3. roku vyvinie operenie. Mladým jedincom do 3 rokov nenarastá operenie chvosta. Chvost pozostáva zo 100 - 150 krycích perí, ktoré kohútikovi vyrastajú na chrbtovej strane, ktoré keď rozprestrie do polkruhu, tak to pevné perie podopierajú tie krídlové peria. Mladé kohútiky (2 roky staré) sú schopné párenia, ale nemajú dostatočne vyvinutý chvost, a tak ich nosnice veľmi ťažko prijmú na párenie. Nosnice nemajú okrasné peria.
Sliepočky kladú vajíčka približne v 1 roku, ale pre znášku sa začínajú využívať až ako 2 ročné. Chovné sliepočky znesú 4-8 vajec, na dne hniezda je však najčastejšie 5-6 vajec. Keď hneď vyberieme vajíčka z hniezda, tak nosnica ešte do hniezda nakladie vajíčka. Takto dokážeme dosiahnuť 16-18 vajec od jednej sliepočky. Sliepočky robia hniezda na zemi a znesené vajcia aj vysedia, ale dajú sa aj chovateľsky „vypestovať“. Inkubačná doba je 28 dní (27-30 dní). Znáškové obdobie sliepočiek začína koncom mája až júla. V prirodzenej plemenitbe na jednu nosnicu pripadá 6-10 vajec. Sliepočka po 2-3 týždňoch opúšťa mláďatá, ktoré ju už potom nepotrebujú.
Parametre v odchove treba dodržiavať také isté ako u sliepok. U 1. dňových treba dodržiavať teplotu 35 °C a potom postupne znižovať. Keď sa pávy chovajú voľne, pozbierajú ostatky, a preto si netreba robiť starosti s pokrytím ich potrieb (živiny). Pozbierajú veľa druhov semien a výrastkov. Pri držaní pávov treba brať do pozornosti, že nie je ochotný presúvať sa na veľké vzdialenosti. Na spánok volí vysoké stromy či strechy budov. Kohútiky s vyvinutým perím sa prepravujú so zviazaným chvostom (používa sa vrece).
Prečítajte si tiež: Tajomstvo chutného kváskového chleba
Pávy najčastejšie napadajú choroby kureniec a puliky - najčastejšie je u nich napadnuté slepé črevo, zápal pečene a kokcidióza. Preto ich treba držať od sliepok ďalej a na miestach, kde boli kurence viac rokov, ich nesmieme dať. Pávie mäso je jedlé, ale hlavnú úlohu nezohráva jeho chuť, ale nezvyčajnosť. Rastúce pávy majú výraznejšiu chuť ako mäso dospelých. U kohútov s dobrým operením je dobrá finančná návratnosť.
Ktoré vtáky teda kladú zelené vajcia?
Aj keď informácie o presných druhoch vtákov, ktoré kladú zelené vajcia, nie sú v poskytnutom texte priamo uvedené, môžeme odvodiť, že existujú. Zelená farba vajec je výsledkom prítomnosti pigmentov biliverdínu a protoporfyrínu. Niektoré plemená sliepok, ako napríklad Araucana, sú známe pre kladenie modrozelených vajec. Je teda pravdepodobné, že aj iné druhy vtákov, či už divoké alebo domestikované, môžu produkovať zelené vajcia.
Letce (Neognathae) a ich rozmanitosť
Medzi letce (Neognathae) zaraďujeme recentné druhy vtákov s veľkosťou v rozmedzí od malých druhov, ako je kolibrík s dĺžkou len niekoľkých centimetrov, až po veľké albatrosy a kondory s rozpätím krídel presahujúcim tri metre. Prevažná väčšina má pneumatizované kosti, hrebeň prsnej kosti, a teda dokážu lietať (výnimka tučniaky). Konštantným znakom skupiny je však prítomnosť neognátneho typu lebky. Typ dolných končatín sa mení v závislosti od spôsobu života a prostredia, v ktorom žijú.
Zaraďujeme sem desiatky rôznych radov, z ktorých si charakterizujeme len niektoré najvýznamnejšie. V charakteristike jednotlivých druhov sa cielene vyhýbam hodnoteniu, či je daný druh užitočný alebo škodlivý. Toto hodnotenie bolo úplne bežné v učebných osnovách pred rokmi, dúfam, že sa situácia už zmenila. Mám za to, že hodnotiť zvieratká týmto spôsobom je prinajmenšom povýšenecké a neprospieva to k celkovému obrazu vnímania prírody!
Víchrovníkotvaré (Procellariiformes)
Sú stredne veľké až veľké druhy morských vtákov, ktoré majú soľné žľazy na vylučovanie prebytočnej slanej vody cez predĺžené nozdry. Sú rozšírené po celom svete. Tieto vtáky hniezdia v kolóniách na odľahlých ostrovoch, sú monogamné a kladú jedno vajce ročne, pričom obaja rodičia sa podieľajú na inkubácii a výchove mláďat. Väčšie druhy hniezdia na zemi, menšie v dutinách.
Prečítajte si tiež: Rôzne druhy steakov a ich príprava
Albatros kráľovský (Diomedea epomophora) je veľký morský vták s priemerným rozpätím krídel cez 3 metre. Dosahuje dĺžku 120 cm. Má biele perie s čiernymi škvrnami na krídlach a chrbte, ružový zobák s čiernym okrajom a svetloružovo sfarbené nohy. Žije na ostrovoch v južnej časti oceánu pri Novom Zélande.
Tučniakotvaré (Sphenisciformes)
Sú jedným z nelietavých radov letcov, ktoré obývajú južnú pologuľu od Antarktídy až po južnú Afriku, Južnú Ameriku a Galapágy. V minulosti boli zaraďované do samostatného nadradu plavce (Impennes). Vedecké výskumy však dokazujú, že ich predkovia lietať vedeli, a teda túto schopnosť stratili až druhotne. Naopak, majú krídla a celé telo aerodynamicky prispôsobené na pohyb vo vode. Telo majú vretenovité, pokryté hustým šupinkovitým perím, ktoré dokonale chráni pred mrazom a svojou hladkosťou pred trením pri plávaní pod vodou.
Tučniak patagónsky (Aptenodytes patagonicus) patrí medzi najväčšie druhy tučniakov, ktoré hniezdia na ostrovoch pri pobreží Južnej Ameriky. Dosahuje výšku 85-95 cm. Charakteristický je spôsob hniezdenia tučniakov. Samica znesie jedno vajce, ktoré si nakotúľa na nohy a zvrchu ho prikryje kožným záhybom na bruchu.
Tučniak cisársky (Aptenodytes forsteri) je najväčší a najťažší žijúci tučniak, endemický pre Antarktídu. Dorastá do výšky 100 cm a váži 22 až 45 kg. Jeho operenie je čierne na hlave a chrbte, biele na bruchu a svetložlté na hrudi s jasne žltými ušnými škvrnami. Živí sa prevažne rybami, ale aj kôrovcami a hlavonožcami. Tučniaky cisárske sú známe tým, že sa rozmnožujú počas antarktickej zimy, kedy samce inkubujú vajcia pri extrémnych teplotách, zatiaľ čo samice lovia potravu v mori.
Pelikánotvaré (Pelecaniformes)
Známe aj ako veslonožce, sú stredne veľké až veľké vtáky s rozpätím krídel vyše 2 m. Vyznačujú sa tým, že všetky ich 4 prsty na nohách sú spojené plávacou blanou. Živia sa prevažne rybami.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť chlieb, ktorý vydrží
Pelikán ružový (Pelecanus onocrotalus) dosahuje dĺžku 140-180 cm, rozpätie krídel je až 3,6 m. Dospelí jedinci majú biele perie s ružovým nádychom, výrazné žlté a ružové zobáky a ružové nohy. Pelikány majú charakteristický zobák. Pod spodnou čeľusťou majú roztiahnuteľný kožovitý vak, ktorým naberajú ryby. Tento pelikán sa vyskytuje v juhovýchodnej Európe, Ázii a Afrike, najmä v močariskách a plytkých jazerách.
Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) zastupuje druhy, ktoré občas hniezdia aj u nás. Dosahuje veľkosť 70-100 cm a rozpätie krídel do 160 cm. Dospelé jedince sú prevažne čierne, s bielymi škvrnami na stehnách a krku v období hniezdenia. Majú silný, zo strán sploštený zobák. Nosové otvory majú takmer úplne uzavreté, takže dýchajú len ústnou dutinou. Za potravou, ktorú tvoria najmä ryby, ponárajú sa pod vodu.
Bocianotvaré (Ciconiiformes)
Známe aj ako brodivce, majú dlhé neoperené nohy s veľkými štíhlymi prstami, tenký a často esovite stočený krk, špicatý, dlhý a z boku trochu stlačený zobák. Žijú v blízkosti vôd.
Volavka biela (Ardea alba) dosahuje výšku 100 cm a rozpätie krídel až 170 cm. Má biele operenie, žltý zobák a čierne nohy. Volavky lietajú so zasunutým krkom, pričom ho majú esovito zahnutý. Vyskytuje sa v Ázii, Afrike, Amerike a južnej Európe, a postupne sa rozširuje aj do severnejších oblastí Európy. Hniezdi v kolóniách blízko vody a stavia hniezda na stromoch.
Volavka popolavá (Ardea cinerea) je vysoká asi 90 cm. Zafarbenie má bledosivé, na hlave, krku a spodku tela belavé. Konce krídel, pozdĺžny pás na hrdle a predĺžené perá za okom má čierne. Žije v Európe, Ázii a v Afrike. Zdržuje sa v blízkosti väčších vôd, ktoré sú zdrojom potravy. Hniezdi zvyčajne v kolóniách na stromoch.
Bocian biely (Ciconia ciconia) je vysoký asi 100 cm. Zafarbenie má biele, na koncoch krídel čierne. Nohy a zobák dospelých vtákov sú červené. Bociany lietajú s natiahnutým krkom. Žijú v Európe, v západnej, strednej a východnej Ázii, v severozápadnej Afrike. Živia sa obojživelníkmi, rybami, malými cicavcami, plazmi a hmyzom.
Bocian čierny (Ciconia nigra) je podobný bocianovi bielemu, ale je o pár cm menší, čierny, s bielym bruchom, červeným zobákom a nohami. Žije v Európe a v Ázii. Hniezdo si bociany čierne stavajú na stromoch, príp. na skalách. Obývajú lesy rozličného typu s potôčikmi. Ich potravu tvoria väčšinou ryby.
Plameniak ružový (Phoenicopterus ruber) dosahuje výšku 120-145 cm. Charakterizuje ho ružové sfarbenie, ktoré však nie je prirodzené, ale získava ho z potravy bohatej na karotenoidy, ako sú krevety. Žije v tropických a subtropických oblastiach Ameriky a západnej Afriky, pričom jeho prirodzené prostredie zahŕňa slané lagúny, bahniská a plytké pobrežné či vnútrozemské jazerá. Plameniaky si stavajú bahnité hniezda a kladú jedno vajce. Sú známe svojím unipedálnym postojom (na jednej nohe), ktorý pomáha udržiavať telesnú teplotu.
Husotvaré (Anseriformes)
Známe tiež ako zúbkozobce, sú stredne veľké, väčšinou vodné vtáky, ktoré majú krátke nohy a medzi prstami plávacie blany. Zobák je často sploštený a opatrený drobnými rohovinovými výčnelkami z keratínu, ktoré pripomínajú zuby, pričom takto tvorí dokonalý orgán pre filtrovanie potravy z vody. Perie majú tieto vtáky husté, dokonale prilieha k telu a dobre chráni pred chladnou vodou. Nepremáča sa preto, že si ho vtáky mastia tukom, ktorý je produktom trtáčovej žľazy, roztieraním zobákom po celom tele. Častý je u nich pohlavný dimorfizmus.
Labuť veľká (Cygnus olor) patrí medzi najväčšie druhy tohto radu, dosahujúce veľkosť 140-160 cm. Dospelé vtáky sú čistobiele, nedospelé špinavo sivohnedasté. Zobák majú pri koreni čierny, inde červený alebo ružovosivý. Vyznačujú sa dlhým, esovite prehnutým krkom a klinovitým chvostom. Žijú na jazerách mierneho pásma Európy a Ázie, polodivé vtáky aj v jazierkach priamo v mestách. Hniezda bývajú umiestnené na zemi pri brehoch.
Labuť spevavá (Cygnus cygnus) je podobnej veľkosti a od labuti veľkej sa odlišuje vzpriameným krkom a žltočiernym zobákom. Hniezdi v subarktickej Sibíri a zimuje v južnej Európe a východnej Ázii.
Hus divá (Anser anser) dosahuje veľkosť 75-90 cm. Celkové zafarbenie má hnedosivé, v podchvostovej oblasti belavé. Nohy má ružové, zobák ružový alebo pomarančový. Koniec čeľuste je biely. Hus divá žije v stredných šírkach Európy a Ázie. Obýva vnútrozemné stojaté vody. Hniezdo z rastlinného materiálu vystlané páperím stavia samica na zemi. Potravu husí tvoria suchozemské aj vodné rastliny.
Kačica divá (Anas platyrhynchos) dosahuje veľkosť 60 cm. Samec v svadobnom šate má lesklú tmavozelenú hlavu, biely obojok, sivý chrbát a krídla, hnedé prsia a belavé brucho. Kačice obývajú vody v Európe, v miernom pásme Ázie a na západe Severnej Ameriky. Stavba a umiestnenie hniezda je podobné ako pri husi divej. Kačice sa živia rastlinnou alebo živočíšnou potravou, ktorú získavajú z vody.
Jastrabotvaré (Accipitriformes)
Tiež známe ako dravce, vyznačujú sa mohutným, hákovito zahnutým zobákom a silnými pazúrmi. Majú široké krídla a chvosty, čo im umožňuje ľahké manévrovanie počas letu.
Jastrab veľký (Accipiter gentilis) je stredne veľký dravec (50-60 cm) s relatívne dlhým chvostom a krátkymi krídlami. Vrch tela má tmavo sivohnedý, spodok tela, krídel a chvosta belavý s tmavými priečnymi pásmi. Líca má tmavé, nad okom je belavý pás. Jastrab žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva lesy. Hniezdo z konárov stavajú obaja rodičia na stromoch.
Haja červená (Milvus milvus) je to stredne veľký dravec (60 cm) červenohnedého zafarbenia. Jej charakteristickým znakom je hlbšie vidlicovite vykrojený chvost. Žije v Európe, najmä v jej južných a stredných častiach. Obýva najradšej staré listnaté lesy. Hniezdo z konárov stavajú obaja rodičia na stromoch.
Myšiak lesný (syn. m. hôrny, Buteo buteo) je dravec strednej veľkosti (50-55 cm). Zafarbenie má hnedé, na spodnej strane tela belavé s hnedými škvrnami. Chvost je belavo-hnedo priečne pásavý. Obýva hory rozličného typu v Európe a v miernom pásme Ázie. Stavba a umiestnenie hniezda je podobné ako pri predchádzajúcich druhoch.
Kaňa sivá (Circus cyaneus) patrí medzi stredne veľké dravce (45-50 cm). Samec je bledšie modrosivý s čiernymi koncami krídel, bielymi prsami, bruchom a bielou škvrnou na trtáči. Samica je na vrchnej strane tela tmavšie hnedá, na spodnej hrdzavookrová s hnedými pozdĺžnymi čiarkami. Nedospelé vtáky sa podobajú samici. Kaňa sivá žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva otvorené priestranstvá. Hniezdo zo stebiel stavajú rodičia na zemi.
Orol skalný (Aquila chrysaetos) patrí medzi veľké dravce (75-90 cm). Celkové zafarbenie oboch pohlaví je tmavohnedé so zlatistým nádychom na záhlaví a krku. Mladé orly majú belavú škvrnu na spodnej strane krídel a belavý chvost s tmavým koncom. Orol skalný žije v Európe, v miernom pásme Ázie, v severozápadnej Afrike a v Severnej Amerike. Obýva skalné končiare a bralá, menej ihličnaté lesy. Hniezdo z konárov orly umiestňujú do štrbín brál alebo na stromy.
Orliak morský (Haliaetus albicilla) je veľký dravec (70-90 cm) s typickým chvostom klinovitého tvaru. Obe pohlavia sú tmavohnedé, chvost majú biely (nedospelé mláďatá ho majú hnedý). Orliak morský žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Grónsku. Obýva lesy susediace s rozsiahlejšími vodami. Hniezdo z konárov stavajú rodičia na strome.
Sup bielohlavý (Gyps fulvus) má rozpätie krídel 2,5 m. Má nápadný dlhý, holý, biely krk, ktorý je na báze obalený do bieleho pierkového goliera. Zvyšok tela je hrdzavohnedý. Mladé vtáky majú hnedý aj golier. Supy majú veľmi dobrý zrak a veľmi dobre plachtia. Obývajú časť južnej Európy, Áziu a východnú Afriku. Len zriedka lovia žijú korisť, lebo ich pazúre nie sú dosť dlhé a ostré.
Sokolotvaré (Falconiformes)
Sú skupina dravých vtákov známych pre svoju rýchlosť a špecifické lovecké techniky. Ich charakteristickým znakom je tenký, silný hákovitý zobák a ostré pazúry. Majú dlhé, úzke krídla, ktoré im umožňujú dosahovať vysoké rýchlosti pri love koristi, ako sú hmyz, vtáky a menšie stavovce. V minulosti boli zaradené medzi jastrabotvaré, resp.
Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) je stredne veľký dravec (40-50 cm). Zafarbenie vtákov je na vrchnej strane čiernosivé, na spodnej belavé, čiernosivo priečne pásikavé. Nedospelé vtáky sú na vrchnej strane hnedosivé, na spodnej s krátkymi hnedými čiarkami. Hniezdi na skalách a v starých hniezdach.
Sokol myšiar (Falco tinnunculus) je menší dravec (35 cm). Obe pohlavia majú hrdzavý chrbát a hornú časť krídel, čierne konce krídel, bleookrový spodok tela s tmavými pozdĺžnymi čiarkami. Obýva otvorené priestranstvá.
Kondorotvaré (Cathartiformes)
Tiež známe ako supovce, zastupujú najväčšie lietajúce dravé vtáky sveta - kondory.
Kondor veľký (Vultur gryphus) je najväčším žijúcim lietajúcim vtákom s rozpätím krídel 3-3,5 m. Kondory majú podobne ako supy holú hlavu a skoro lysý krk. Väčšia časť tela je čierna, horná časť krídiel je striebornošedá a holý krk má hustý golier z mäkkého bieleho peria. Na hlave je silný červeno sfarbený hrebeň, po stranách hlavy a na krku sú kožovité záhyby. Majú dobre vyvinutý čuch, čo je pri vtákoch zriedkavosťou. Dobre plachtia. Kondory žijú v tropických a subtropických pásmach Severnej a Južnej Ameriky. Hniezdo jednoduchej stavby budujú obaja rodičia na skalných výstupkoch.
Kurotvaré (Galliformes)
Tiež známe ako hrabavce, sú stredom loveckého záujmu i chovateľskej starostlivosti. Z hospodárskeho hľadiska sú významné preto, že sa z nich vypestovali domáce druhy kura domáca, morka, páv a perlička. Hrabavce majú silný zobák a silné hrabavé nohy. Let majú poslabší. Častý je u nich pohlavný dimorfizmus.
Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) je mohutný vták (60-85 cm). Samce majú celkové zafarbenie sivočierne s jemnými belavými a tmavohnedými škvrnami a kovovým leskom. Krídla a perie na nohách majú gaštanovohnedé, obočnice červené. Samice sú škvrnité, hnedé. Chvost oboch pohlaví je vejárovitý. Hlucháň žije v severnej Európe a na Sibíri. Obýva zmiešané, menej ihličnaté a listnaté lesy s krovinnou etážou. Hniezdo je na zemi.
Tetrov hoľniak (Lyrurus tetrix) je pomerne mohutný vták (40-55 cm). Samec má lýrovitý chvost a čierne perie s modrastým koncovým leskom. Krídla má v koncovej časti hnedasté, podchvostové krovky, pás na krídlach a škvrnu pri zápästiach biele. Bradavičnatá obočnica má červenú farbu. Samica má plytko vykrojený chvost a škvrnité hnedé zafarbenie. Tetrov žije v severnej Európe a v Ázii. Obýva vlhké, zmiešané a listnaté lesy, rúbane, hole i krovinaté pasienky. Hniezdi na zemi.
Bažant poľovný (Phasianus colchicus) je charakteristický dlhým stupňovitým chvostom a celkovou veľkosťou 60-90 cm. Samec má zlatistohrdzavé, tmavo škvrnité zafarbenie. Konce a okraje krídel má bledokávové, podobne aj chvostové perá, na ktorých sú priečne čiernohnedé pásy. Horná časť krídel a trtáč sú sivé, hlava fialovočierna, lesklá, obočnica červená. Samica je svetlokáková, škvrnitá. Domovinou bažanta je Ázia, odkiaľ bol privezený do Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Obýva najmä poľné hôrky. Hniezdo je na zemi.
Prepelica poľná (Coturnix coturnix) je malý vták (do 18 cm). Celkové zafarbenie má hnedé s belavými a tmavohnedými škvrnami. Brucho a pozdĺžne pásy na hlave sú belavé. Brada samíc je belavá, samcov čiernohnedá. Prepelica je rozšírená na stepiach Európy, Ázie a Afriky. Hniezdo je na zemi.
Jarabica poľná (Perdix perdix) patrí k menším hrabavcom (30 cm). Zafarbenie má na vrchnej strane tela sivohnedé, na spodnej hnedosivé s bledšími a tmavšími škvrnkami rozličného tvaru a veľkosti. Tvár, bradu a vrch hrdla má hrdzavé, rovnako aj kormidlové perá. Na bokoch tela má hrdzavohnedé priečne pásiky a na spodku pŕs škvrnu rovnakej farby. Žije v Európe a v západnej časti Ázie. Hniezdi vo vyhĺbenej jamke na zemi.
Alky (Alcidae): Morskí vtáci severných morí
Pusté skalnaté brehy ostrovov a ostrovčekov severných morí v lete nakrátko ožijú záplavou hniezdiacich vtákov. Na pobrežných útesoch sa nahromadia hniezda čajok, fulmarov a aliek. Najpočetnejšie zastúpené v týchto vtáčích bazároch bývajú alky (Fratercula arctica alebo Lunda cirrhata) - malé až stredne veľké pomerne zavalité vtáky pripomínajúce antarktické tučniaky. Vyznačujú sa krátkymi končistými krídlami a nohami posunutými na trupe celkom dozadu. Dlhé prsty spájajú plávacie blany. Pri väčšine druhov je horná strana tela čierna alebo tmavosivá, spodná čisto biela.
Alky sú typicky morské vtáky, celý rok žijú na otvorenom mori, len hniezdiť vychádzajú na pevninu. Na súši sa pohybujú ťarbavo, ich pravým živlom je voda. Výborne sa vedia potápať, až do hĺbky 20 - 30 m, pričom mávajú krídlami akoby leteli. Nohami iba kormidlujú. Alky lovia ryby, kôrovce, mäkkýše a iné morské živočíchy. Mláďatá plávajú a potápajú sa skôr než sa operia a naučia lietať. V hniezde ostávajú len 2 - 4 týždne, potom ich rodičia vábia do vody tak, že plávajú pod hniezdom a volajú na mladé. Tie sa po určitom váhaní, prinútené hladom, osmelia a vyskočia z hniezda. Pád brzdia krídlami a ich dopad tlmí hustý páperček. Rodičia potomka na mori istý čas sprevádzajú, ten sa však hneď živí sám. Mláďatá pohlavne dospejú po 2 - 3 rokoch a zvyknú sa vrátiť do rodnej kolónie.
Alky tokajú spoločne vo veľkých kŕdľoch. Zásnuby prebiehajú na mori i na skalách. Vytvorené páriky hľadajú vhodné miesto na zahniezdenie, pričom dochádza k šarvátkam medzi rôznymi dvojicami. Väčšinou hniezdia na skalných rímsach a výstupkoch alebo v skalných štrbinách. Pre nedostupný materiál na výstelku hniezda kladú vajcia priamo na holú skalu. Vajcia sú pomerne veľké a majú kužeľovitý tvar. Ak sa o takéto vajce zavadí, točí sa okolo svojho úzkeho vrcholu a nespadne, zostane na mieste na úzkej skalnej podložke. Vajce bežného tvaru by sa ľahko skotúľalo. Násadu zohrieva najčastejšie samica, niekedy sa partneri striedajú.
K najrozšírenejším druhom alky patrí alka tenkozobá a hrubozobá, nazývané aj norce. Obe sú stredne veľké s mocným zahroteným čiernym zobákom. Alka tenkozobá sa vyskytuje na pobreží Atlantiku v Európe až po Portugalsko a v Amerike po Kaliforniu. Od nej trocha menšia alka hrubozobá je obyvateľom ďalekého severu. Alka zrkadlová čiže svištúň je v svadobnom šate celá čierna, až na veľké biele "zrkadlá" na krídlach. Vyznačuje sa aj jasne červenými nohami. Na rozdiel od svojich príbuzných je viac samotárska.