Po páde železnej opony v roku 1989 sme boli fascinovaní západom a všetkým, čo k nemu patrilo. Dnes, s odstupom času, sa však verejnosť začína viac zaujímať o domácu produkciu a sebestačnosť Slovenska, najmä po štrajkoch poľnohospodárov v roku 2018. Táto situácia však vytvára priestor pre špekulantov, ktorí pod označením "slovenský produkt" predávajú tovar nízkej kvality, často nakúpený vo veľkoskladoch. Aktuálne sezónne produkty, ako jahody a melóny, sú toho jasným príkladom.
Klamstvá o skorých slovenských jahodách a melónoch
Tento rok, kvôli chladnému máju, jahody dozrievali neskôr. Väčšina pestovateľov sa nachádza v nižších nadmorských výškach, kde je teplejšie. Napriek tomu sa už v polovici mája objavili "slovenské" jahody v ponuke, najmä v blízkosti hraníc s Poľskom, kde je nadmorská výška 500 metrov a viac. Ako je to možné?
Jahody sa oberajú zelené a sú hnojené dusíkatými prípravkami, aby narástli. Pred predajom sa postriekajú kyselinou listovou, ktorá zabezpečí ich sčervenanie počas prevozu. Takýto postup je ekonomicky výhodný pre "pestovateľov", ale nie pre spotrebiteľov. Podobná situácia nastáva aj pri melónoch. Ak vám niekto tvrdí, že má v júni dopestované slovenské melóny, pravdepodobne klame. Májové počasie nebolo priaznivé a melóny potrebujú slnko a teplo. Výsadba sa bežne realizuje koncom apríla a v súčasnosti rastliny len začínajú kvitnúť.
Melóny, ktoré sa dovážajú zo zahraničia, napríklad z Maroka (ktoré má výnimku na dovoz melónov z Číny), vydržia dlhú cestu. Ako je to možné, keď domáci melón vydrží len pár dní? Pestovateľské systémy v zahraničí často využívajú nadmerné množstvo dusíka, ktorý spôsobuje, že melóny rastú rýchlo a zadržiavajú veľa vody. Otrhávajú sa nedozreté a pred cestou sa chemicky ošetrujú, aby začali červenať. Na Slovensku klesla produkcia melónov z pôvodných 1580 hektárov v roku 1995 na súčasných 89 hektárov. V Číne pred pár rokmi "pestovatelia" preháňali s dusíkom, čo spôsobilo, že melóny v kontajneroch vybuchovali. Používanie chemickej látky forchlófenuron, ktorá urýchľuje rast melónov, môže spôsobiť praskliny v dužine.
Ak vám teda niekto predáva "domáce" melóny pred 20. júlom, buďte opatrní a nepriplácajte si za ne, pretože pravdepodobne nebudú mať deklarovanú pridanú hodnotu. Pýtajte si fotky polí a nakupujte priamo od farmárov, kde máte istotu pôvodu.
Prečítajte si tiež: Výber najzdravšieho mäsa
Ovocie, ktoré sa na Slovensku pestuje netradične
Niektoré druhy ovocia sa na Slovensku pestujú, avšak nie sú bežne dostupné v supermarketoch. Medzi takéto patrí hurmikaki (kaki) a jakon.
Hurmikaki (Kaki)
Hurmikaki sa pestuje v okolí Bratislavy a Senca. Môžete si ho kúpiť aj v obchodoch, ale často býva ešte nezrelé. Doma ho nechajte pár dní dozrieť, kým šupka nebude sklovitá. Existuje viacero druhov hurmikaki, ktoré sa líšia tvarom, farbou a veľkosťou. Dužina môže byť aj hnedá, čo neznamená, že je ovocie pokazené. Hurmikaki sa môže jesť aj so šupkou, alebo ho môžete pridať do smoothie či šalátov. Ich pestovatelia ale vedia, že hurmikaki sa môže dlho a ľahko skladovať, a keď je v dobrej pivnici, vydrží až do Veľkej noci.
Jakon
Jakon je na Slovensku pomerne neznáma plodina, ktorá sa bežne nepestuje vo veľkom. Niektoré záhradnícke firmy však ponúkajú predpestované sadenice na výsadbu. Jakon je pôvodom z Južnej Ameriky a obsahuje inulín, nestráviteľný oligosacharid, ktorý nahrádza cukry. Je vhodný pre diabetikov a pri úprave cholesterolu. Hľuzy jakonu majú nasladlú chuť a konzumujú sa surové alebo varené. Jakon je pomerene mohutná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 2 metrov. Stonky (5 - 20 ks) sú husto olistené s tmavozelenými listami, ktoré sú ochlpené a zafarbené do fialova. Kvety sa nachádzajú v malých úboroch, ktoré sú žltej až bledo oranžovej farby. Rastlina jakonu tvorí dva typy hľúz. Podzemná časť jakonu je tvorená viac než dvadsiatimi veľkými koreňovými hľuzami, ktoré dosahujú hmotnosť 100 - 500 g, ojedinele viac ako jeden kilogram, tieto sú vhodné na konzumovanie. Úroda koreňových hľúz z jednej rastliny sa pohybuje od 2 - 4 kg. Tvar hľúz je valcovitý až kužeľovitý. Povrch hľuzy býva žltý, krémový, fialový. Dôležitým kvalitatívnym znakom je farba dužiny, ktorá býva biela, žltá, fialová. Druhé hľuzy sú množiteľské (tzv. kaudexy), ktoré sa nachádzajú na podzemnej časti stonky. V našich podmienkach sa jakon môže úspešne pestovať v nadmorskej výške 100 - 300 m. n. m. Sadí sa koncom apríla, začiatkom mája. Hľuzy alebo sadenice sa vysádzajú do hrobčekov v spone 0,8 x 0,7 m do hĺbky 60 - 90 mm. V našich podmienkach je vhodná výsadba z predpestovaných priesad, čím predlžíme vegetačné obdobie tejto plodiny. Zber úrody sa uskutočňuje spravidla po rozkvitnutí kvetov, alebo po prvých jesenných mrazoch (september, október). Koreňové hľuzy je možné uchovávať v temperovaných skladoch až do mája nasledujúceho roku.
Rýchlo rastúca zelenina
Okrem ovocia je dôležité spomenúť aj zeleninu, ktorú si môžete rýchlo vypestovať doma. Reďkovky sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu a väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Ak chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. V tomto článku sme pre vás vybrali 10 najrýchlejšie rastúcich a plodiacich druhov zeleniny.
Stav slovenského zeleninárstva a ovocinárstva
Slovenské poľnohospodárstvo, konkrétne zeleninárstvo a ovocinárstvo, čelí mnohým výzvam. Nízke dotácie, problémy s odbytom a spracovaním, ako aj klesajúce pestovateľské plochy, vedú k zvýšenej závislosti od dovozu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca ovocím pri chudnutí
Za posledných 10 až 15 rokov sa plochy, na ktorých sa na Slovensku pestuje zelenina, zmenšili z približne 40-tisíc hektárov na alarmujúcich 8-tisíc hektárov. Podľa štatistík pochádza len tretina zeleniny na našom trhu zo Slovenska, zvyšok sa dováža. Toto negatívne saldo zahraničného obchodu v zeleninárstve sa v roku 2016 vyšplhalo na takmer 181 miliónov eur, čo je výrazný nárast oproti 126,7 miliónom eur v roku 2010 a necelým 40 miliónom eur v roku 2004. Medzi hlavných dovozcov zeleniny na Slovensko patria Poľsko, Španielsko a Nemecko. Z tretích krajín, hlavne z Maroka a Turecka, dovážame rajčiaky a melóny, čo predstavuje 2,5 % z celkového dovozu zeleniny.
Podľa samotných zeleninárov existuje viacero faktorov, ktoré prispievajú k poklesu pestovania zeleniny na Slovensku a nárastu dovozu. Problémy pri presadení sa na trhu: Najmä v období príchodu obchodných reťazcov. Likvidácia spracovateľského priemyslu. Nedostatočná podpora sektora: Intenzívna pomoc od štátu je nevyhnutná pre udržanie a rozvoj pestovania zeleniny. Nízke dotácie a štátne podpory: Slovenskí pestovatelia nedokážu konkurovať zahraničným, ktorí majú lepšie podmienky.
Podobná situácia ako pri zelenine je aj pri drobnom ovocí. Ponuka slovenských pestovateľov ani zďaleka nepokrýva rastúci záujem o maliny, čučoriedky, čierne a červené ríbezle či egreše. Aj veľké obchodné reťazce majú záujem najmä o slovenské bobuľové ovocie, pretože je najlepšie čerstvé a ovocinári sú najbližšie k spotrebiteľovi. Avšak skutočne produktívnych plantáží je na Slovensku na rozdiel od Poľska málo.
Kedysi sa drobné ovocie bežne pestovalo najmä vo vidieckych záhradách, ale dnes tam často prevládajú okrasné dreviny. Z niekdajších produkčných plôch s rozlohou 2-tisíc hektárov zostalo len torzo. Bobuľoviny sa pestujú na ploche okolo 300 hektárov a to nestačí kryť rýchlo rastúci dopyt. Súčasná ponuka bobuľovín pochádza buď zo susedného Poľska, Rakúska alebo zo vzdialenejších krajín ako Belgicko, Španielsko, Peru alebo Čile. Dovoz zo Vzdialených Krajín: Logistické Výzvy a Ošetrovanie Ovocia.
Riešenia pre zlepšenie konkurencieschopnosti slovenských pestovateľov
Pre zlepšenie situácie je potrebných viacero opatrení:
Prečítajte si tiež: Tipy pre gurmánov na cestách
- Zvýšenie podpory od štátu: Potrebná je vyššia podpora vo výške 70 miliónov eur z rozpočtu.
- Zmena systému priamych podpôr: Vyššie podpory by mali dostávať pestovatelia zamestnávajúci ľudí a vytvárajúci pridanú hodnotu.
- Podpora špeciálnej rastlinnej výroby: Zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohrady by mali byť prioritou.
- Podpora investícií do skladovacích priestorov: Vybudovanie dostatočných skladovacích kapacít by mohlo významne pomôcť celému sektoru.
- Zvýšenie organizovanosti pestovateľov: Využívanie mechanizmu odbytu svojich výrobkov cez organizácie výrobcov.
- Zapojenie sa do tvorby spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): Ovplyvnenie tvorby zákonov so zreteľom na slovenského spotrebiteľa a tvorby možností exportu.
Globálne trendy v poľnohospodárstve
Svet sa mení a s ním aj rozloženie síl v poľnohospodárstve. Zatiaľ čo Európska únia rieši problémy s nadprodukciou a dotáciami, iné krajiny rozširujú plochy zavlažovanej pôdy a zvyšujú produkciu. USA očakáva rekordnú úrodu kukurice a Brazília sa stáva agrárnym lídrom sveta.
Kvalita a kontrola dovozových potravín
Potraviny, ktoré nacestujú viac kilometrov, môžu strácať na kvalite a obsahu živín. Výskum ukázal, že zelenina, ktorá precestuje takmer pol sveta, obsahuje častokrát menej živín ako tá mrazená. Pri dovoze potravín z tretích krajín prebieha kontrola na vstupe do EÚ. Kontroluje sa obchodná kvalita a zdravotná neškodnosť dovážaných plodín. Vykonávajú sa náhodné odbery vzoriek na stanovenie nepovolených látok.
Spotreba ovocia a zeleniny na Slovensku
Obyvatelia Slovenska nepatria medzi veľkých konzumentov ovocia a zeleniny. Väčšinu skonzumovaného ovocia a zeleniny si, navyše, musíme doviezť do zo zahraničia. Európska komisia poslala vlani Slovensku odporúčania pre prípravu nového dotačného plánu kde skonštatovala, že vláda by sa mala viac zamerať na podporu zdravého stravovania, hlavne konzumáciu ovocia a zeleniny.
Pestovanie kiwi na Slovensku
Kiwi všetci poznáme ako chutné, kyslasté a osviežujúce exotické ovocie so žiarivo zelenou dužinou. Toto nutrične bohaté ovocie, pôvodom z Číny, našlo svoje miesto aj v slovenských záhradách. Na Slovensku, s jeho rozmanitými klimatickými podmienkami, sa pestovatelia musia venovať špeciálnemu prístupu k výberu vhodných odrôd a technikám pestovania, aby zabezpečili úspešný rast a bohatú úrodu.
Príchod kiwi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia, ale na Slovensku sa začalo s jeho pestovaním o niečo neskôr. Významným míľnikom pre slovenské pomery bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kiwi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch. Išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kiwi začalo naberať na popularite. Trend pestovania kiwi podporili aj lokálne škôlky, ktoré začali ponúkať sadenice kiwi širokej verejnosti, čím sa pestovanie tohto ovocia stalo dostupnejšie pre bežných záhradkárov.
Úspešné pestovanie kiwi na Slovensku vyžaduje pozornosť k niekoľkým kľúčovým faktorom, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a bohatú úrodu. Kiwi je teplomilná rastlina, preto je pre jej pestovanie na Slovensku dôležité vybrať lokalitu s dostatkom slnečného svitu a chránenú pred silnými vetrami. Optimálna teplota pre rast kiwi sa pohybuje okolo 25 stupňov Celzia počas vegetačného obdobia. Kiwi sa však musí vysporiadať aj s nižšími teplotami, najmä počas zimy. Rastlina najlepšie rastie v ľahkej piesočnatej pôde s nízkym obsahom vápnika, ktorú môžeme obohatiť o kompost alebo hnoj. Pôda by mala byť mierne kyslá, pH 5,5 až 6. Výživná by mala byť najmä vrchná vrstva pôdy, nakoľko kiwi má plytké korene. Kiwi preferuje slnečné, teplé a chránené polohy. Južná alebo juhozápadná orientácia steny alebo plotu môže poskytnúť ideálne podmienky, zvlášť v chladnejších oblastiach Slovenska. Rastliny využívajú teplo odrazené od stien, čo im pomáha prekonať chladnejšie obdobia. Rastline vyhovujú slnečné až polotienisté miesta. Kiwi rastie podobne ako vinič, avšak bez úponkov. Na oporu preto musíme rastlinu priväzovať. Vhodný je spomínaný plot alebo pergola, ktorú rastlina navyše krásne ozdobí. Kiwi má veľké listy, z ktorých sa vyparuje veľa vody. Rastlina preto potrebuje sústavnú závlahu. Je citlivá na preschnutie substrátu, no pôda nesmie byť úplne zamokrená. V prípade, že rastlina začne vysychať a vädnúť, doprajte jej extra zálievku. Na hnojenie kiwi môžeme použiť kompost aj komerčné hnojivá. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor. Rastlinu ale začíname hnojiť až druhý rok po výsadbe na jar. Vzhľadom na to, že mladé rastliny kiwi sú obzvlášť citlivé na mrazy, je dôležité pripraviť adekvátne krytie počas zimných mesiacov alebo v prípade náhlych mrazov na jar. Kiwi by sa malo sadiť na jar, ideálne po posledných mrazoch, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín. Rastliny potrebujú dostatok priestoru pre rast, preto by sa mali sadiť vo vzdialenosti minimálne 3 až 5 metrov od seba. Kiwi potrebuje pravidelnú zálievku, zvlášť v teplejších mesiacoch a počas suchých období, aby sa udržala vlhká, ale nie premokrená pôda. Prerezávanie je ďalším dôležitým krokom v starostlivosti o kiwi. Odstráňte všetky slabé alebo poškodené vetvy, čím zabezpečíte, že energia rastliny sa sústredí na vývoj silných a zdravých výhonkov. Prerezávanie by sa malo vykonávať skoro na jar alebo po zbere úrody na jeseň. Efektívne šľachtenie a reprodukcia kiwi sú kľúčové pre zabezpečenie zdravých a vysoko produktívnych rastlín. Tieto metódy umožňujú pestovateľom vyberať a šíriť najlepšie vlastnosti rastlín, čím sa zvyšuje celková kvalita a množstvo úrody.
Správne načasovanie zberu a efektívne spracovanie sú rozhodujúce pre zachovanie kvality a čerstvosti kiwi. Kiwi sa zvyčajne zbiera, keď plody dosiahnu plnú veľkosť, ale ešte predtým, než dozrejú na rastline. Na Slovensku je obvyklý čas zberu kiwi od konca septembra do začiatku novembra, v závislosti od počasia a odrody. Plody by mali byť pevné na dotyk a zelené, bez zjavných známok nadmerného zmäknutia alebo poškodenia.
Kiwi produkuje mladé výhonky skoro na jar, ktoré sú veľmi citlivé na mráz. Ten síce rastlinu nezabije, no spáli špičky výhonkov. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo zamulčovať a obaliť netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu. Rastliny vysadené v nádobách sú ešte náchylnejšie a vyžadujú správne zazimovanie. Rastlinu na zimu presúvame do interiéru a opäť ju vynášame von až v polovici mája. Kiwi môže byť zasiahnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie rastlín a úrodu. Kvetový a ovocný mol - tieto moly kladú svoje vajíčka na kvety a rozvíjajúce sa plody. Pravidelná kontrola: Pestovatelia by mali pravidelne kontrolovať rastliny na prítomnosť škodcov a známky chorôb. Chemické ošetrenie: V prípade vážneho napadnutia môže byť potrebné použitie fungicídov alebo insekticídov. Pestovanie kiwi na Slovensku predstavuje atraktívnu príležitosť pre záhradkárov a farmárov, ktorí hľadajú alternatívu k tradičným plodinám.
Problémy s nedostatkom sezónnych pracovníkov
Nedostatok sezónnych pracovníkov všeobecne vplýva na nižší záujem farmárov pestovať aj iné druhy zeleniny, či ovocie. Žitavská paprika môže zaniknúť. Ide o produkt, ktorý ako prvý na Slovensku získal ochrannú známku Európskej únie ako výrobok s chráneným označením pôvodu. V minulosti spracovatelia sušením získali stovky ton papriky ročne. Vlani už len asi 30 ton a tento rok ešte menej. Problémom je, že papriku pre nedostatok sezónnych brigádnikov takmer nik nepestuje.
Problémom nie je ju spracovať a dopestovať, ale ju na poliach pozbierať. Chýbajú brigádnici. Rezort odmieta väčšie zvýhodnenie pre sezónnych pracovníkov. Podľa producenta by pomohlo väčšie zapojenie nezamestnaných do sezónnych prác. Motivovať by ich mohlo to, že by im dávky popri brigáde zostali.