Jesenné rýľovanie záhrady sa často spája s hnojením záhonov. Najstarším a stále veľmi často používaným hnojivom je maštaľný hnoj. Existuje však niekoľko rôznych druhov a každý má svoje špecifické vlastnosti. Niektoré rastliny totiž vyslovene neznášajú čerstvo vyhnojenú pôdu. V tomto článku sa pozrieme na to, ktorá zelenina nemá rada hnojenie maštaľným hnojom a prečo.
Maštaľný hnoj a jeho použitie
Nech už sa rozhodnete akokoľvek, nikdy nepoužívajte maštaľný hnoj v čerstvom stave, teda priamo spod zvierat. Hnoj sa musí najprv uležať a vyzrieť, a to minimálne 6 mesiacov. Najlepšie je používať skompostovaný hnoj. Po rozhodení na záhony ho čo najskôr zapracujte do pôdy. V opačnom prípade by sa prospešné látky, ktoré sa z neho uvoľňujú, postupne vyparili do ovzdušia. Jesenné hnojenie môžete spojiť s rýľovaním. V ľahších pôdach zapracujte hnojivo hlbšie, do hĺbky 15 až 20 cm. Maštaľný hnoj sa odporúča aplikovať každých 3 až 5 rokov a dodržiavať pritom pestovanie na základe osevných tratí. Množstvo hnoja, ktoré je potrebné zapracovať, sa odvíja od stavu pôdy. Vo všeobecnosti sa však odporúča použiť 3 až 5 kg na 1 m2.
Konský hnoj má výhrevné vlastnosti, a tak sa často využíva pri zakladaní skleníka alebo pareniska. Okrem toho je možné ho využiť aj ako základné jesenné hnojivo. Obsah živín sa líši v závislosti od toho, čím a ako boli kone kŕmené a tiež od typu podstielky. Odporúča sa používať konský hnoj do ťažkých pôd.
Kravský hnoj sa používa hlavne ako základné hnojivo. Aplikuje sa do piesočnatých pôd, no použiť ho môžete na všetky druhy zeminy, u záhradkárov je pomerne obľúbený.
Najvyšší podiel živín a organických látok sa rozhodne nachádza v slepačom truse. Podobné vlastnosti má tiež holubí trus. Môžete ho na jeseň zapracovať do pôdy, rovnako, ako ostatné druhy maštaľného hnoja. Používajte však len skompostované slepačince. Alternatívou je jeho využitie na prihnojovanie rastlín počas sezóny. V takom prípade nikdy nepoužite čerstvé hnojivo, inak by ste rastliny spálili. Oba druhy hnoja majú takmer identické vlastnosti. Sú „horúce“, a tak ich rozhodne nepoužívajte v čerstvom stave, mohli by spáliť rastliny. Je potrebné ich nechať odležať, najlepšie skompostovať.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad vitamínu D
Prasací hnoj taktiež obsahuje pomerne veľké množstvo vody, ako aj draslíka a fosforu. Nehodí sa na záhony, kde potrebujete doplniť veľa dusíka, keďže ho obsahuje najmenej zo všetkých druhov maštaľného hnoja.
Koreňová zelenina a hnojenie
Koreňová zelenina je nepostrádateľnou zložkou stravovania. Má vynikajúce chuťové vlastnosti, vysoký obsah vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a iných vzácnych prvkov. Mrkva má najvyšší obsah betakarotínu, petržlen éterických olejov a petržlenová vňať vitamínu C zo všetkých druhov záhradných plodín. Koreňovú zeleninu vysievame do kvalitne pripravenej, dobre štruktúrovanej pôdy bohatej na humus. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto ju zaraďujeme - s výnimkou zeleru - do osevného postupu v druhom, prípadne v treťom roku po hnojení. Odporúča sa dodržať zásadu štvorročného odstupu pestovania po sebe. Vhodnou predplodinou sú najmä hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny.
Zoznam koreňovej zeleniny, ktorá neznáša hnojenie maštaľným hnojom:
- Mrkva
- Petržlen
- Paštrnák
- Reďkovka
- Cvikla
- Čierny koreň
- Reďkev
- Cibuľa
- Cesnak
Prečo koreňová zelenina neznáša hnojenie maštaľným hnojom?
Koreňová zelenina vo všeobecnosti neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom z niekoľkých dôvodov:
- Nadmerné množstvo dusíka: Čerstvý maštaľný hnoj obsahuje vysoké množstvo dusíka. Nadmerné množstvo dusíka môže spôsobiť nadmerný rast vňate na úkor koreňa, čo vedie k menším a menej kvalitným koreňom.
- Deformácie koreňov: Priame hnojenie maštaľným hnojom môže spôsobiť deformácie koreňov, ako sú rozvetvenie, praskanie a horká chuť.
- Riziko chorôb: Čerstvý maštaľný hnoj môže obsahovať patogény, ktoré môžu spôsobiť choroby koreňovej zeleniny.
- Nevhodná štruktúra pôdy: Nadmerné hnojenie maštaľným hnojom môže zhoršiť štruktúru pôdy, čo sťažuje rast koreňov.
Výnimky
Výnimkou z pravidla je zeler, ktorý znáša aj čerstvý hnoj alebo kurací hnoj. Zeler je náročný na živiny. Pri presádzaní preto musíme vykopať väčšie jamy, aby sme na ich dno mohli dať organické hnojivo. Na hnojivo nasypte vrstvu zeminy, prelejte ho a potom zasaďte samotný zeler. Ak vysadíte zeler na organické hnojivo, môžete sa zaobísť bez hnojenia počas väčšiny sezóny. Ak zeler nebol vysadený na hnojenie, je potrebné dodávať živiny v tekutej forme raz za 2 týždne.
Osevný postup a pestovateľské trate
Na základe nárokov na prísun živín, teda podľa potreby hnojenia sa zeleniny rozdeľujú do pestovateľských tratí.
Prečítajte si tiež: Zelenina do tieňa
- trať: Do prvej trate patria tie najnáročnejšie plodiny. Pôda pre tieto plodiny sa musí pripraviť na jeseň zapracovaním dostatočného množstva hnoja, kompostu alebo organických hnojív. Patria sem napríklad:
- Hlúboviny (kapusta, kel, brokolica, kaleráb, karfiol)
- Plodová zelenina (uhorky, rajčiaky, tekvice, baklažány, melóny)
- trať: Hriadky, ktoré ste udržiavali s vyšším obsahom živín v predošlej sezóne, teda ste na nich pestovali druhy náročné na živiny (zeleninu 1. trate), budú teraz ideálne na vysievanie koreňovej (mrkva, petržlen, paštrnák, reďkovka, cvikla) a cibuľovej (cibuľa, cesnak) zeleniny. Tá vyžaduje dostatok živín, ale neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, prípadne inými organickými hnojivami (príliš vysoký obsah dusíka). Pozor na výnimky: Kapustu pekinskú a kapustu čínsku je lepšie pestovať v druhej trati.
- trať: Takéto hriadky by mali mať spravidla najnižší obsah okamžite prístupných živín pre rastliny. Definujú sa ako pôda, ktorá ešte nebola hnojená alebo ste ju vyhnojili organickým hnojivom na jeseň pred dvoma sezónami. Je vhodná na pestovanie strukovín (hrach, fazuľa, bôb), ktoré vedia s pomocou hľúzok na koreňoch viazať vzdušný dusík, no prosperovať tu bude aj rýchlená zelenina, ako je napríklad skorý jarný šalát alebo reďkovka.
Striedanie pestovateľských tratí je úplne jednoduchým posúvaním hriadok. Tam, kde budete tento rok pestovať plodovú zeleninu alebo hlúboviny, dáte v ďalšej sezóne koreňovú (cibuľovú, listovú) zeleninu, na jej miesto strukoviny a takto stále dokola.
Tipy pre pestovanie koreňovej zeleniny
- Pripravte pôdu vopred: Na jeseň pripravte pôdu pre koreňovú zeleninu tak, že ju zrýľujete a zapracujete do nej kompost alebo iné organické hnojivo s nízkym obsahom dusíka.
- Vyberte správne miesto: Koreňová zelenina potrebuje slnečné miesto s dobre priepustnou pôdou.
- Dodržujte osevný postup: Pestujte koreňovú zeleninu v druhej alebo tretej trati po hnojení maštaľným hnojom.
- Vyhýbajte sa priamemu hnojeniu maštaľným hnojom: Koreňovú zeleninu nehnojte priamo maštaľným hnojom.
- Používajte vhodné hnojivá: Ak je to potrebné, použite hnojivá s nízkym obsahom dusíka a vysokým obsahom fosforu a draslíka.
- Zabezpečte dostatok vlahy: Koreňová zelenina potrebuje dostatok vlahy, najmä počas suchých období.
- Pravidelne kypriťe pôdu: Pravidelné kyprenie pôdy zabezpečí dobrý prístup vzduchu ku koreňom.
- Odstraňujte burinu: Burina odoberá koreňovej zelenine živiny a vlahu.
Prečítajte si tiež: Prevencia rakoviny stravou