Hubárska sezóna je v plnom prúde a mnohí hubári sa vracajú z lesa s plnými košíkmi bedlí. Tieto huby, cenené pre svoju intenzívnu chuť a orieškovú arómu, sú obľúbenou pochúťkou. Najčastejšie sa pripravujú vyprážané na masti s rascou, obalené v trojobale, pridané do praženice či dokonca do polievky. Avšak, nie všetky bedle sú jedlé a niektoré môžu byť dokonca smrteľne jedovaté. Preto je dôležité vedieť ich rozlíšiť a poznať znaky, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa otrave.
Bedľa vysoká - obľúbená chuťová lahôdka
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) patrí medzi najčastejšie zbierané huby v našich lesoch. Objavuje sa od júla až do októbra a pomerne často ju nájdete na okrajoch zmiešaných lesov, na rúbaniskách alebo na čistinkách. Hubári ju majú radi najmä pre jej špecifickú orieškovú chuť a vôňu. Táto huba je veľmi všestranná a dodáva jedlám lahodnú chuť, ktorú si väčšina ľudí obľúbi.
Ako správne identifikovať bedľu vysokú?
Bedľa vysoká sa dá rozpoznať podľa bieleho klobúka s tmavším hrbolčekom v strede a výraznými hnedými šupinami, ktoré odstávajú (mladé plodnice môžu byť celé hnedé). Na tŕni sa nachádza prstenec s dvojitým ostrím, ktorý je pohyblivý a dá sa takmer vždy ľahko oddeliť. Dôležitým rozlišovacím znakom je aj hľuzovito rozšírený tŕň.
Nebezpečenstvo zámeny s muchotrávkami
Bedľa vysoká má charakteristický vzhľad s vysokou, štíhlou nohou a veľkým klobúkom, čo ju robí relatívne ľahko rozoznateľnou aj pre menej skúsených hubárov. Napriek tomu môže dôjsť k zámene, hlavne s jedovatými muchotrávkami, predovšetkým s muchotrávkou zelenou (Amanita phalloides).
Rozlišovacie znaky medzi bedľou a muchotrávkou
- Klobúk: Muchotrávka zelená má klobúk s odtieňmi od bielo-žltej po žlto-zelenú a jej tŕň vyrastá zo špecifického obalu, nazývaného vajíčko, známe aj ako kalich smrti. Bedľa má šupinatý klobúk s tmavšími šupinami a zhrubnutím v strede.
- Škvrny: U bedlí sú šupiny na klobúku výrazne tmavšie, zatiaľ čo u muchotrávky sú škvrny malé alebo chýbajú a farba klobúka je pomerne jednotná a hladká.
- Prsteň: U bedlí sa prstenec na stonke dá ľahko posúvať pozdĺž stonky a smeruje nahor. U muchotrávky je prstenec upevnený na jednom mieste, prilepený a visí nadol.
- Hľuza: Po vytiahnutí huby je dôležité pozrieť sa na spodnú časť stonky. U muchotrávky je zhrubnutá a tvorí hľuzu, ktorá vyrastá z tzv. pošvy, pripomínajúcej kapsu. Vidieť ju možno len po odkrytí podkladu. Bedľa má hľuzovito rozšírený tŕň, ale nevyrastá z pošvy.
Pozor na jedovaté druhy bedlí a bedličiek
Rod bedľa (Macrolepiota) a rod bedlička (Lepiota) sú si na prvý pohľad podobné, no niektoré druhy bedličiek sú smrteľne jedovaté. Preto je dôležité vedieť ich rozlíšiť.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad vitamínu D
Rozdiely medzi bedľou a bedličkou
- Veľkosť: Bedle sú väčšie, s priemerom klobúka často presahujúcim 10 cm, zatiaľ čo bedličky sú menšie a ich klobúky majú priemer len zriedka väčší ako 10 cm.
- Prsteň: Bedle majú na hlúbiku posuvný prsteň, ktorý sa dá takmer vždy ľahko oddeliť. Bedličky majú prsteň prirastený a nedá sa posunúť ani oddeliť bez zdeformovania.
Príklady jedovatých druhov bedlí a bedličiek
Medzi jedovaté druhy patrí napríklad bedľa Bresadolova, bedľa klamlivá či bedlička fialovkastá. Najnebezpečnejšia je však bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera), ktorá obsahuje rovnaký jed (amatoxín) ako muchotrávka zelená.
- Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera): Obsahuje amatoxín, rovnako ako muchotrávka zelená. Vzrastom je menšia, takže sa približuje najmä nižším bedliam. Na krémovom klobúku má dohora zašpicatené šupiny, postupne však miznú. Hlúbik je biely až hnedý, krátkeho vzrastu.
Tabuľka rozlišovacích znakov medzi bedľou vysokou a bedličkou ostrošupinatou
| Znak | Bedľa vysoká (jedlá) | Bedlička ostrošupinatá (jedovatá) |
|---|---|---|
| Veľkosť | Väčšia, klobúk často nad 10 cm | Menšia, klobúk zriedka nad 10 cm |
| Klobúk | Ploché šupiny | Do hora zašpicatené šupiny, postupne miznú |
| Hlúbik | Vyšší, pokrytý šupinami, s posuvným prsteňom | Biely až hnedý, krátky, s prirasteným prsteňom |
| Výskyt | Lesy | Lesy |
| Obsah jedu | Neobsahuje | Amatoxín (rovnaký ako muchotrávka zelená) |
Červenajúce bedle: jedlé alebo jedovaté?
Červenajúce bedle, teda bedle s červenajúcou dužinou po narezaní alebo pri poranení plodnice, sa donedávna spoločne uvádzali v jednom rode Macrolepiota. Dnes sa zaraďujú do rodu Chlorophyllum.
Druhy červenajúcich bedlí:
- Bedľa Olivierova (Chlorophyllum olivieri): Tmavá lesná červenajúca bedľa so špinavým sivohnedým klobúkom.
- Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rhacodes; Chlorophyllum rachodes): Bledá lesná/ruderálna červenajúca bedľa s políčkovito rozpukaným klobúkom.
- Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum): Záhradná ruderálna červenajúca bedľa s odsadenou hľuzou.
Aj keď je vo väčšine atlasov Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rachodes) uvádzaná ako jedlá huba, jej konzumácia sa skôr neodporúča. Objavili sa prípady, kedy sa po požití objavili silné alergické reakcie u citlivejších jedincov. Niektorí ju konzumujú bez problémov, u citlivých jedincov môže spôsobiť zvracanie, hnačku aj potenie.
Ako bezpečne určiť červenajúce bedle?
Na reze alebo pri poškriabaní najprv zoranžovejú, neskôr sčervenejú. Je dôležité poznamenať, že po celom svete pribúdajú kazuistiky o mykointoxikáciách VII. typu týmito hubami, ale aj diskusie medzi mykológmi a praktickými hubármi, ktorí tieto huby roky konzumujú bez akýchkoľvek ťažkostí.
Rizikové faktory pri konzumácii červenajúcich bedlí:
- Miesto rastu: Bedľa červenejúca rastúca v blízkosti skládok, vyvezeného záhradného odpadu, kôp lístia, kompostovísk a pod. môže byť potenciálne jedovatá.
- Alergická reakcia: U citlivých jedincov môže spôsobiť alergickú reakciu.
Zásady bezpečného zberu húb
- Huby spoznávajte a potom zbierajte: Ak si nie ste istí, radšej hubu nechajte v lese.
- Zbierajte huby do košíka: Huby sa nesmú zapariť, nikdy nepoužívajte mikroténové vrecká.
- Neničte huby, ktoré nechcete zozbierať: Aj jedovaté majú v prírode svoj význam.
- Plodnice vykrúťte tak, aby sa nepoškodilo podhubie.
- Plodnicu očistite.
- Nazbierané huby čo najskôr spracujte.
- V prípade pochybností sa obráťte na odborníka: Môžete sa stretnúť s odborníkmi, ktorí vám donesené huby určia naozaj bezpečne. Minimalizovanie rizika otravy za to určite stojí.
Príznaky otravy hubami
Prvé príznaky otravy hubami sa dostavia niekoľko hodín po konzumácii jedovatej huby. Začínajú sa nevoľnosťou, opakovaným vracaním a hnačkami. To vedie k masívnej dehydratácii a vyčerpaniu organizmu. Dehydratácia spôsobí metabolický rozvrat a zlyhanie obličiek, ktoré sa prejavia zastavením močenia.
Prečítajte si tiež: Zelenina do tieňa
Základné prejavy otravy hubami:
- Nevoľnosť
- Podráždenie a bolesť žalúdka
- Napínanie na zvracanie
- Zvracanie
- Hnačka
Dôležité: Ak sa po konzumácii húb objavia akékoľvek príznaky otravy, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc! Na otrave amatoxínom v muchotrávke zelenej, bielej či v bedličke ostrošupinatej je nebezpečné to, že po sérii nevoľností a vracania príde pocit úľavy a otrávení ľudia tak nevyhľadajú lekára.
Zámena jedlých húb s jedovatými
Pri zbere húb je dôležité dávať pozor na možné zámeny jedlých húb s jedovatými. Niektoré jedovaté druhy húb sú takmer na nerozoznanie od jedlých, a ich konzumácia môže mať vážne následky.
Príklady zámen:
- Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) vs. Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
- Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca) vs. Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
- Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) vs. Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens)
- Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) vs. Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus)
- Hríb satanský (Rubroboletus Satanas) vs. Hríb zrnitohlúbikový (Boletus erythropus)
- Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) vs. Pečiarka poľná (Agaricus campestris)
Prečítajte si tiež: Prevencia rakoviny stravou