Svet si už tisíce rokov vychutnáva sladké dobroty, no poznáte príbeh karamelu a čokolády? Obe pochutiny majú bohatú históriu a vývoj, ktorý ich premenil na obľúbené pochúťky po celom svete.
Zrod zmrzliny: Od snehu z Etny po moderné stroje
Asi len málokto by v lete odolal chladivému a osviežujúcemu kopčeku zmrzliny. Pri pátraní po pôvode zmrzliny môžete naraziť na niekoľko zaujímavých príbehov. Väčšina z nich však nemá reálne historické pozadie a nedá sa dokázať a overiť. Napriek tomu sa často uvádza, že zmrzlinu doviezol Marco Polo z Číny alebo že Katarína de Medici ju predstavila kráľovi Karolovi I.
Prvé zmienky o zmrzline alebo jej predchodcovi pochádzajú z Číny, z obdobia rokov 618 - 907 po Kristovi. Byvolie, kravské a kozie mlieko sa vtedy nechávalo fermentovať a neskôr sa zmes podobná jogurtu zmiešala s múkou (na zahustenie) a s gáfrom (na chuť) a nechala sa schladiť.
Na zmrazovanie zmrzliny bolo potrebné vymyslieť postup. Prvé pokusy boli dosiahnuté zmiešaním soli s ľadom, ktoré znižovali bod tuhnutia a bolo celkom jednoduché dosiahnuť aj teploty nižšie ako -14 ºC. V Taliansku sa používala zmes rôznych kyselín, solí a vody. Na jedlo sa proces zmrazovania začal používať až koncom 17. storočia, kedy sa v Neapole, Florencii, Paríži alebo v Španielsku objavili ľadové sorbety.
Prvé stroje na výrobu zmrzliny boli používané až v 19. storočí. Obsahovali kovovú nádobu, okolo ktorej bol ľad a soľ a mali otočnú rukoväť. Vďaka neustálemu otáčaniu a miešaniu zmrzliny sa vytvorila hladká textúra. Až v 20. storočí na scénu vstúpili mechanické stroje chladené elektrinou alebo plynom a urobili zo zmrzlinárskeho priemyslu to, čím je dnes. Predtým bolo nutné zmrzlinu spracovať a zjesť do niekoľkých hodín od výroby.
Prečítajte si tiež: Slaný Karamel: Recept na tortu
Slovom zmrzlina sa zvykne pomenovávať akákoľvek mrazená pochúťka. Pravdou je, že v prípade zmrzliny ide výhradne o mliečnu a smotanovú lahôdku. Prvou podobou sorbetu bol pravdepodobne sneh z Etny ochutený ovocnou šťavou. Aspoň tak si ho zažiadal rímsky cisár Nero. Dnešná definícia sorbetu znie asi takto - je to nemliečna mrazená pochúťka vyrobená z ovocia, cukru, vody a pridanej arómy.
Vysoký pomer cukru znamená, že sa ľadové kryštály pri zmrazovaní sorbetu formujú do malých kúskov. Neustálym miešaním v zmrzlinovači sa narúša ich tvorba a namiesto veľkých kúskov ľadu sa zmrazená tekutina rovnomerne rozptýli. Historicky pochádza slovo šerbet z tureckého slova, ktoré označuje širokú kategóriu sladených nápojov, často chladených. V prípade šerbetu ide tiež o ovocnú mrazenú lahôdku. Čím sa teda líši od sorbetu? Pri jeho výrobe musí byť použitá mliečna zložka a musí tvoriť určitý percentuálny podiel z celkového objemu. V šerbete sa ale nachádza oveľa menej tuku ako v mliečnej zmrzline.
Pokiaľ ide o súčasnú ponuku na trhu, môžete nájsť kvalitné aj menej kvalitné kúsky rôznych druhov zmrzliny. Niektoré značky používajú skutočné ovocie bez farbív, príchutí a aróm a rovnako tak aj skutočné mlieko, smotanu či cmar. Zmrzlinový kornútok vznikol náhodou. Počas svetovej výstavy v St. Louis v roku 1904 predával istý Ernest A. Hamwi perzské oblátky. Keď susednému predajcovi zmrzliny došli misky, Hamwi mu ponúkol svoje oblátky, ktoré zroloval do tvaru kornútka. Táto kombinácia sa stala hitom a kornútok sa stal neodmysliteľnou súčasťou zmrzliny. V 19. storočí sa pripravovala zmrzlina naozaj nevšedných chutí, napríklad s príchuťou ustríc, parmezánu alebo pečeného zeleru.
Podľa údajov z prieskumu z roku 2019, Slováci majú veľmi pozitívny vzťah ku konzumácii zmrzliny. Našou najobľúbenejšou zmrzlinou je klasická kopčeková, ktorú si týždenne vychutnáva asi štvrtina slovenskej populácie. Najmenej obľúbená je zas strojová zmrzlina, ktorú počas leta neochutná ani raz až 42 % obyvateľov. Čo sa týka preferencie chutí, Slováci v nich majú jasno. Každá z opýtaných demografických skupín (15 až 79 rokov) uvádza, že majú najradšej čokoládovú príchuť. Za ňou nasleduje vanilková, citrónová, oriešková, jahodová, punčová a aj príchute ako jogurtová, karamel alebo pistácia.
Pribináček: Tradičná pochúťka z Posázavia
História značky Pribináček siaha do roku 1954, kedy sa v Přibyslavi začala prvá výroba. Na obale sa objavil i text dnešného sloganu značky: "Pramen zdravia z Posázavia". Po 2. svetovej vojne bolo potrebné zaistiť deťom čo najkvalitnejšiu výživu, preto sa kládol dôraz na nutrične bohaté jedlo, a to pomohol zabezpečiť práve tento lahodný dezert. Postava Kocúrika Pribináčka, ktorá je v dnešnej dobe neodmysliteľnou súčasťou značky a vďaka ktorému hlavne deti Pribináčka milujú, sa objavila na obaloch v roku 1993. Karamelový Pribináček ukrývajúci sa v kelímku je tradičná pochúťka z čerstvého tvarohu a smotany pre deti. Vďaka unikátnemu výrobnému postupu zachovávajúcemu hladkú, smotanovo krémovú textúru a hustú konzistenciu, čo drží na lyžičke, si môžu na Pribináčkovi pochutnať i vaši najmenší!
Prečítajte si tiež: Jablkový koláč s karamelom
Čokoláda: Od nápoja bohov po tabuľku sladkosti
,,Nie je nad dobrého priateľa, iba ak dobrý priateľ s čokoládou.“ Toto je jeden zo známych výrokov na adresu snáď najobľúbenejšej sladkosti na svete. Čokoláda je mnohokrát prirovnávaná k niečomu, čo je viac ako len jedlo. Pre svoje pozitívne účinky, hlavne čo sa mysle týka, si niektorí ľudia bez nej nevedia predstaviť svoj život. Aj keď čokoláda, tvorená kakaovou hmotou, cukrom a arómami, je známa len pár storočí, jej história je oveľa staršia.
Od nevýrazného plodu k jedinečnej chuti
Pestovanie Theobroma cacao - kakaovníka siaha až do druhého tisícročia pred Kristom v oblasti dnešného Mexika. Obyvatelia starobylej strednej Ameriky našli kakaovník v dažďových pralesoch a začali spracovávať jeho plody - kakaové bôby. Mayská civilizácia verila, že sú to ,,plody bohov“ a prikladala im mystické účinky. Mali pôsobiť na zlepšenie mysle, fyzickej kondície či ako afrodiziakum. V podobe nápoja bola táto prvá podoba čokolády určená predovšetkým vládcom, vojakom a bohatým. Ľudia sa postupne začali venovať pestovaniu kakaovníkov, pričom prvá kakaovníková plantáž sa eviduje okolo roku 600 nášho letopočtu. Konzumácia kakaových bôbov bola možná po podrvení a zmiešaní s vodou a vanilkou. Samotná kakaová hmota s výraznou a ostrou chuťou totiž nebola vôbec chutná. Postupom času sa však k moci dostávala Aztécka ríša a v 14. storočí pomaly preberala aj kontrolu nad kakaovníkovými plantážami. Jeden z dohadov hovorí, že slovo čokoláda pochádza práve z aztéckeho slova xocolatl, v preklade niečo ako trpká voda.
Približne o 100 rokov neskôr sa na území Strednej Ameriky objavil Španiel Hernán Cortéz, ktorého pozval na hostinu aztécky vládca a zároveň milovník čokolády Montezuma. Tento španielsky objaviteľ sa pokladá za prvého dovozcu kakaových bôbov do Európy. Cortéz však na honosnej hostine videl, ako si čokoládový nápoj domorodci uctievajú a vážia si ho. Pokladajúc ho za vznešený, priniesol tieto plody domov ako jedno z bohatstiev. Aj keď sa už pred ním v Amerike vylodil Krištof Kolumbus, hovorí sa, že kakaové bôby mu nepripadali dôležité.
Rozšírená po Európe vďaka svadbe
V Európe mal tento čokoládový zázrak pomalší rozbeh. Vyše roka neopustil španielske územie a ľudia mali z novinky zmiešané pocity. Španielske ,,tajomstvo lahodnej chuti“ však nevydržalo dlho. Po svadbe dcéry španielskeho kráľa Filipa III. a zároveň milovníčky čokolády Anny Habsburskej za vtedajšieho kráľa Francúzska Ľudovíta XIII. sa čokoládový nápoj dostal cez Francúzsko postupne do celej Európy. Aj tu ľudia pociťovali blahodarné účinky tohto nápoja a preto sa rozhodli pestovať kakaovník vo veľkom. Keďže sa tomuto stromu darí v teplom a vlhkom prostredí, vhodnými sa stali kolonizované krajiny v Afrike ako Ghana či Pobrežie Slonoviny.
Vznik tradičnej tabličky
Veľký zlom nastal v roku 1828, kedy holandský chemik Coenraad Johannes van Houten objavil lis na kakaové maslo. Princíp spočíval v tom, že zo surovej kakaovej hmoty sa ľahko oddelil kakaový koláč a kakaové maslo. Práve toto maslo spolu so zmesou cukru a čerstvých kakaových bôbov po pomletí vytvorilo tuhnúcu hmotu. Britská spoločnosť J.S. Fry & Sons v roku 1847 bola prvou továrňou na výrobu čokolády v podobe tuhých tabuliek. O pár desaťročí neskôr bol ďalším veľkým krokom v tomto odvetví vznik mliečnej čokolády. Švajčiar Daniel Peter sa rozhodol pridať do čokoládovej zmesi kondenzované mlieko a nový druh sladkosti s jemnejšou chuťou bol na svete. Posledné chybičky krásy odstránil Rodolphe Lindt, keď zhotovil stroj, ktorý zmes zbavoval malých hrudiek. Takto konečne vznikla verzia čokolády, ako ju poznáme.
Prečítajte si tiež: Slaná karamelová zmrzlina: jednoduchý recept
Sladký obal s prekvapením
Prišiel moment, keď už ani samotná čokoláda nestačila. Začali existovať druhy od výmyslu sveta, no niektorým sa žiadalo viac. Takto vznikol nápad spojiť čokoládu ešte s niečím iným. Na kráľovskom dvore vo Francúzsku sa začiatkom 19. storočia použila čokoláda na obalenie mandlí. Výsledok bol geniálny a dostal názov bonbón alebo bon bon, čo po francúzsky znamená „dobre dobre“. Čokoládou sa začalo obaľovať všetko od výmyslu sveta a priekopníkom v bonbónoch sa od konca 19. storočia stala Severná Amerika.
Svet čokolády v súčasnosti
Dnes sú najväčšími výrobcami čokolády Spojené štáty americké, Nemecko a Švajčiarsko. Čo sa týka pestovania kakaovníkov, prvenstvo si držia africké krajiny a Indonézia. Takisto už vieme s istotou povedať, že predkovia sa naozaj nemýlili. Čokoláda síce nemá mystické účinky, ale v malom množstve je pre naše telo priaznivá. Znižuje krvný tlak a obsahuje flavanoidy - významné antioxidanty. To, prečo ju ľudia v minulosti považovali za neobyčajnú, mohlo byť aj kvôli jej vlastnostiam ako povzbudzovanie činnosti mozgu či zabraňovanie pocitu únavy.
Horúca čokoláda: Od aztéckeho horkého nápoja po modernú pochúťku
Horúca čokoláda má dlhú a fascinujúcu históriu, ktorá siaha až do starovekej Strednej Ameriky. Prví konzumenti tejto pochúťky boli Mayovia a Aztéci, ktorí verili, že kakao má magické a liečivé vlastnosti. Ich verzia nápoja bola horká a často korenená čili papričkami. Dnes je horúca čokoláda obľúbeným nápojom po celom svete, pričom každá kultúra má svoj vlastný spôsob jej prípravy. Niektoré recepty obsahujú vanilkový extrakt alebo štipku soli, ktoré zvýraznia chuť kakaa. Francúzska verzia je hustá a intenzívna, zatiaľ čo talianska verzia je obohatená o šľahačku. V Severnej Amerike sa často podáva s marshmallow alebo škoricou. Mnoho ľudí experimentuje s rôznymi prísadami, ako sú kokosové mlieko, karamel alebo chilli, aby vytvorili jedinečné chuťové kombinácie.
Kakao, hlavná zložka horúcej čokolády, je bohaté na antioxidanty, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na zdravie srdca. Pravidelná konzumácia kvalitnej horúcej čokolády môže tiež pomôcť znížiť stres a zlepšiť náladu, pretože kakao stimuluje produkciu serotonínu. Navyše, horúca čokoláda obsahuje minerály ako horčík a železo, ktoré sú prospešné pre organizmus.
Ak chcete dosiahnuť skutočne prémiovú chuť horúcej čokolády, je dôležité použiť správne ingrediencie. Čím vyšší obsah kakaa, tým intenzívnejšia bude chuť. Najlepšie je používať tmavú čokoládu s minimálne 70 % kakaa. Mlieko alebo alternatívy ako mandľové či ovsené mlieko zabezpečia krémovosť. Na dosladenie je ideálny med alebo trstinový cukor, pretože dodajú prirodzenejšiu sladkosť.
Horúca čokoláda môže byť podávaná tradične v šálke, ale mnoho gurmánov preferuje servírovanie so šľahačkou alebo nastrúhanou čokoládou na vrchu. V niektorých krajinách sa horúca čokoláda podáva s croissantom alebo sušienkami, čo vytvára dokonalú kombináciu chutí. Dôležitým prvkom je aj správna teplota - ideálna horúca čokoláda by nemala byť príliš horúca, aby umožnila vychutnať si všetky jej nuansy.
Okrem toho, že je horúca čokoláda skvelým nápojom, má aj široké využitie v kuchyni. Mnoho dezertov, ako sú čokoládové fondue, mousse alebo brownies, využíva bohatú chuť kakaa. Horúca čokoláda sa môže kombinovať aj s rôznymi likérmi, čím vznikajú luxusné a dospelé verzie obľúbeného nápoja.
Vedeli ste, že pôvodná aztécka verzia horúcej čokolády neobsahovala cukor? Sladenie kakaa sa stalo populárnym až po príchode kakaa do Európy. V niektorých častiach sveta sa horúca čokoláda považuje za tradičný nápoj v zimných mesiacoch a podáva sa najmä počas sviatkov.
Každá krajina má svoju vlastnú verziu tohto nápoja. Španielska horúca čokoláda je veľmi hustá a často sa spája s churros, zatiaľ čo mexická verzia má pridanú škoricu a chilli. V Rakúsku je horúca čokoláda obľúbeným nápojom v kaviarňach a podáva sa s hustou vrstvou šľahačky.