Vianoce, sviatky oslavujúce narodenie Ježiša Krista, sú hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Súčasne s kresťanskými zvykmi však prežívajú aj predkresťanské, pohanské tradície. Od rituálnych jedál až po magické úkony, tieto zvyky pretrvávajú v našich rodinách po stáročia.
Pôvod Vianoc v predkresťanskom období
Vianoce majú korene v predkresťanskom období, konkrétne v oslavách zimného slnovratu. Germáni, Slovania a Kelti v strednej Európe vnímali zimný slnovrat ako jeden z najdôležitejších sviatkov roka. Kresťanstvo využilo túto skutočnosť a umiestnilo oslavu Vianoc do tohto obdobia. Hoci sa 25. december považuje za deň Kristovho narodenia, presný dátum jeho narodenia nie je historicky známy.
Predpokladá sa, že prechod od pohanských sviatkov zimného slnovratu ku kresťanským Vianociam nebol násilný, ale postupný proces trvajúci desaťročia, až storočia. Aj v 17. storočí, keď bolo kresťanstvo už dávno oficiálnym náboženstvom, sa v niektorých regiónoch, ako napríklad na hornej Orave, zachovali pohanské zvyky. Ľudia síce chodili do kostola, ale hovorili, že idú do domu Perúnovho, čo dokazuje pretrvávanie ľudovej religiozity popri normatívnom náboženstve.
Sviatky zimného slnovratu a ich oslavy
V zimnom období mali ľudia obavy z ubúdajúceho slnka a skracujúcich sa dní. Sviatky zimného slnovratu, trvajúce zhruba celý december, boli oslavou návratu slnka. Ľudia prinášali obete slnku, aby opäť vyšlo. U Slovanov sa obetovala hydina a kozy. Krv obetovaných zvierat bola obetou zemi, aby sa prebudila a dobre rodila, a tiež obetou slnku. Rituálnym jedlom boli okrúhle koláče, pripomínajúce tvarom slnko, plnené hrozienkami, medom, tvarohom a makom.
Sviatky zimného slnovratu boli tiež spojené so spomienkou na zosnulých predkov, ktorí mohli pozitívne alebo negatívne ovplyvniť život živých. Ľudia chodili na hroby, popíjali medovinu a nechávali prázdnu misku pre zosnulých, čo prešlo aj do kresťanských Vianoc.
Prečítajte si tiež: O zvonení na obed v Krestanskom Svete
Koledy a masky v predkresťanskom období
Koledy boli známe už v starom Ríme, kde sa slávili sviatky calende, prvé dni nového mesiaca. Išlo o zábavu spojenú s veštením, či bude mať rodina úspešný nasledujúci rok. Sviatky zimného slnovratu sa slávili v maskách, pálili sa ohne ako symbol slnka a očisty a nosili sa masky bájnych zvierat, ako napríklad turoňa. Čím strašidelnejšie masky, tým väčšia istota, že sa mŕtvi zľaknú a nevojdú do človeka alebo jeho príbytku. U južných Slovanov sa na Štedrý večer pálilo poleno (Badnjak), ktoré bolo oblečené do mužských šiat a rituálne sa doň udieralo.
Rituálnym jedlom boli kaše z jačmeňa, pšenice, krúp a prosa, ochutené maslom a medom, zapíjané medovinou, vínom a pivom. Slovania nemali pôstne obdobie ako advent, jednoducho jedli, keď mali čo, a postili sa, keď nemali. Kresťanský advent je vnútorné zrieknutie sa svetských pôžitkov.
Pohanské zvyky prenesené do kresťanských Vianoc
Vianoce sú sviatky narodenia Ježiša Krista, ale aj sviatky súdržnosti rodiny, prosperity a zdravia. Pod stôl sa dáva sekera, ktorá ako kovový predmet symbolizuje utuženie zdravia, alebo sa okolo stola obviaže reťaz, symbolizujúca súdržnosť rodiny. Zachoval sa aj zvyk uloženia slamy na podlahu, ktorá v kresťanstve symbolizuje narodenie Ježiša Krista na slame. Taktiež sa zachoval zvyk, že ako prvá má prísť zavinšovať na deň Božieho narodenia osoba mužského pohlavia. Pod obrus sa dávali peniaze, ktoré symbolizovali bohatstvo, a piekli sa zvieracie figúrky z medovníkového cesta pre domácich miláčikov, aby nepomreli.
Vianočné jedlá v rôznych krajoch
Štedrovečerná večera pozostávala z deviatich chodov, ale ich zloženie sa líšilo podľa regiónu a dostupnosti surovín. Na slovensko-maďarskej hranici bola tradičná rybacia polievka, na Záhorí kapustnica so strukovinami, na Liptove klobása a huby. Na Záhorí sa piekli opekance s medom a makom, na východnom Slovensku bobálky, na Záhorí koláč calta. Obľúbená bola aj kyslá mliečna polievka s hríbmi, rybacia polievka, šošovicová polievka a koláče z kysnutého cesta. Nechýbali sušené jablká, slivky, hrušky, orechy a pili sa hriatô, víno, pálenka a voda. Z každého jedla sa odnieslo hospodárskym zvieratám. Číslo deväť patrilo medzi magické čísla, ale počet jedál závisel aj od toho, či bola rodina chudobná alebo bohatá.
Magické úkony a oplátky
Na Štedrý večer sa hádzala soľ do studne, aby bola zdravá voda, pretože voda má u Slovanov symbol znovuzrodenia. Dievčatá sa chodili umývať do tečúcej vody, aby si uchovali zdravie. Oplátky, symbolizujúce prijímanie tela Ježiša Krista, sa jedli s medom a cesnakom. Med je symbol hojnosti a lásky, cesnak je prírodné antibiotikum a ochrana proti démonom a upírom. Voľakedy mali výsadu piecť oplátky učitelia.
Prečítajte si tiež: Kresťanské motívy na tortovej stuhe
Kapor ako sviatočné jedlo
Kapor sa ujal ako sviatočné jedlo, pretože je najdostupnejšia ryba. V minulosti sa jedli zubáče a pstruhy, ktoré sú dnes drahšie. Ryba je kresťanský symbol, ktorý prví kresťania používali ako poznávacie znamenie. Niektorí ľudia si lepia znak ryby na autá, čo znamená, že sú kresťania. Ryby sa konzumovali slané, údené, kyslé, čerstvé, varené a pečené. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom je záležitosť druhej polovice 20. storočia. Symbolicky sa rozkrojovalo jabĺčko, ktoré nesmelo byť červivé, a nechýbali oriešky. Počas Štedrej večere obsluhuje jeden človek, zvyčajne gazdiná, a nikto nesmie vstať od stola až do záverečnej modlitby.
Koledy a vianočný stromček
Po večeri chodila mládež spievať koledy a potom sa išlo na polnočnú omšu. Na Orave sa na Štefana chodilo s dreveným hadom podľa biblického príbehu vyhnania Adama z raja. Kňaz chodil od Štefana po Troch kráľov po domoch a na dvere napísal GMB a aktuálny rok, aby posvätil dom proti démonom.
Vianočný stromček nie je len kresťanský symbol. Už starí Slovania zdobili svoje príbytky čečinou. Ozdobené vianočné stromčeky sa rozšírili až v devätnástom storočí a vešali sa na drevenú hradu. Zdobili sa slamenými ozdobami a sušeným ovocím. Z predkresťanského obdobia sa zachoval zvyk, že sa ďakovalo bohu za úrodu.
Dávanie darčekov
V predkresťanskom období boli tradičné dobropriania, lebo sa verilo na mágiu slova. Je možné, že si Slovania dávali drobné dary a pozornosti už v čase zimného slnovratu. Narodenie Ježiša Krista bol dar pre ľudí. Spočiatku boli darčeky skôr symbolické.
Kapor ako symbol slovenských Vianoc
Kapor je už dlhé roky jedným zo symbolov slovenských Vianoc. Na Štedrý večer nechýba takmer na žiadnom stole a podáva sa so zemiakovým šalátom. Kapor je euro-ázijský druh ryby, ktorý sa prirodzene vyskytuje aj v riekach strednej a východnej Európy. Na Slovensku využívali na chov kaprov mŕtve ramená a umelé jazerá na Dunaji už Slovania. Dnešný kapor je výsledkom systematickej šľachtiteľskej práce a má rýchly rast a kvalitné mäso.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre seniorov v Považskej Bystrici
Ryba je kresťanský symbol, ktorý prví kresťania používali ako poznávacie znamenie. Grécke slovo ichthys (ryba) znamenalo v tajnej reči kresťanov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ. Keďže na Štedrý deň ešte trvá advent, katolícke, gréckokatolícke a pravoslávne rodiny dodržiavali pôst a mäso nahrádzali rybou. V stredoveku sa najdostupnejšou rybou stal kapor, ktorý sa postupne stal typickým vianočným chodom.
Kapor sa na slovenskom štedrovečernom stole začal udomácňovať až po prvej svetovej vojne. Tento vianočný zvyk prinášali so sebou hlavne české rodiny, ktoré sa prisťahovávali na Slovensko. K masívnej invázii kapra na štedrovečerné menu došlo až za socializmu. Pred Vianocami sa na uliciach väčších miest objavovali kade, z ktorých putoval kapor v sieťovke domov do vane.
Dnes je predaj živých rýb u nás natoľko rozšírený, že si môžete vybrať, akého kapra kúpite. Kaprie mäso je nutrične veľmi cenné. Ak patríte medzi tých, ktorí majú radi kapra, ale bránia sa jeho konzumácii vo forme vyprážaných podkovičiek, vyskúšajte jeho úpravu na iný spôsob.
Tradičné a moderné Vianoce
Jednotlivé oblasti Slovenska sa vyvíjali za rôznych podmienok a pod rôznymi vplyvmi, ktoré sa prejavili aj na stravovacích návykoch. Hľadajte súzvuk medzi tradičným a moderným, nebuďte otrokmi neexistujúcich tradícií a hlavne nezabúdajte na to, že Vianoce sú o atmosfére, ktorá sa nezačína Štedrým dňom.
Symbolika ryby v kresťanskom umení
V ranokresťanskom umení mala ryba dôležitú úlohu. Zachovali sa fresky v katakombách, hlavne v Ríme. Kresťanské umenie odrážalo nový pohľad na svet a používalo symboly na vyjadrenie neviditeľného duchovného obsahu. Tematika vychádzala z textov Starého a Nového Zákona.
Už v 1. a 2. storočí sa v katakombách objavujú námetov Starého a Nového Zákona ako Noe v arche, Krst Isusa Christa, Dobrý Pastier, prorok Daniel v jame s levmi, Hostina (Tajomná večera), Zvestovanie Bohorodičke, Narodenia Isusa Christa a iné.
Jeden z najviac rozšírených symbolov prvých storočí bola ryba. V kultoch mnohých národov bola ryba symbolom plodnosti. Samotný Spasiteľ často používal ryby alebo lovenie rýb vo svojich rečiach a prizval ich na apoštolskú službu a nazval ich "lovcami ľudí". Božie kráľovstvo Isus Christos prirovnal k rybárskej sieti, ktorá je plná rýb rôznych druhov. S rybou sa prirovnávajú aj nebeské blahá.
Veľké rozšírenie tohto symbolu v kresťanstve malo aj iný základ a to význam piatich slov, z ktorých počiatočné písmená tvoria slovo ryba - ICHTYS = Isus Christos Boží Syn Spasiteľ. Tieto slová vyjadrujú vieru v Božstvo Isusa Christa a Jeho spasiteľnú misiu. Obraz ryby vidíme takmer všade - na stenách, sarkofágoch, v náhrobných textoch a na rôznych predmetoch. V prvých obdobiach kresťanstva bola symbolika cirkevného umenia hlavne ikonografická: ako symboly slúžili vyobrazené predmety, napr. ryba, vínny kmeň a iné, alebo historické scény, ktoré mali symbolický význam, napr. vzkriesenie Lazara - symbol prichádzajúceho všeobecného vzkriesenia.