Očakávaná snímka Hľadá sa Dory, ktorej ústrednou postavou bude zábudlivá modrá rybka Dory, sa dostane do slovenských kín 16. januára 2015. Americká moderátorka Ellen DeGeneres predstavila prostredníctvom služby YouTube trailer očakávanej snímky Hľadá sa Dory. V pokračovaní úspešného animovaného filmu Hľadá sa Nemo (2003) je ústrednou postavou zábudlivá modrá rybka Dory, ktorá sa rozhodne hľadať svoju rodinu. Vo filme sa ukáže aj klaun očkatý Marlin, ktorého opäť nahovoril Albert Brooks. Ako Marlinovho syna Nema budú diváci počuť Haydena Rolencea, ktorý nahradil Alexandra Goulda. Ďalšie postavy titulu nahovorili napríklad Ed O’Neill, Kaitlin Olson, Ty Burrell, Eugene Levy, Idris Elba, Dominic West a Diane Keaton. Snímka v réžii Andrewa Stantona a Angusa MacLanea sa do slovenských kín dostane 16. januára 2015. Príbeh filmu Hľadá sa Dory sa bude odohrávať šesť mesiacov po udalostiach prvého filmu Hľadá sa Nemo. Nominovali ho aj na ďalšie tri ceny americkej Akadémie filmových umení a vied vrátane kategórie Najlepší scenár. Ellen DeGeneres je jednou z najznámejších televíznych osobností v USA. Jej tolkšou s názvom The Ellen DeGeneres Show (2003) má úspech u kritiky i divákov, čoho dôkazom je aj zisk vyše troch desiatok cien Daytime Emmy od začiatku vysielania relácie. Venuje sa aj bytovému dizajnu.
Súčasná situácia slovenskej animácie
V Los Angeles nedávno udelili Oscary, okrem iných aj za najlepší celovečerný animovaný film. Žáner, ktorý na Slovensku už možno označiť ako sci-fi. Dlhometrážny "animák" sa u nás totiž naposledy nakrúcal v roku, keď vybuchol Černobyľ. Polčas rozpadu krízy slovenskej animácie je však už za nami. „A pripravuje sa aj celovečerná snímka,“ doplní náš súhrn 27-ročný režisér a výtvarník Andrej Kolenčík. „Pracovný názov je Kráľovstvo času. Pôjde o poviedkový film, ktorý bude zložený z viacerých Dobšinského rozprávok. Každý z ôsmich príbehov pritom vytvorí iný autor,“ pokračuje absolvent animovanej tvorby na VŠMU. Projekt vznikol spontánne. „Ani takto spolu však zďaleka nemáme vyhraté. Projekt je v podstate na začiatku. Sú pripravené scenáre, mali sme nejaké workshopy, na ktorých sme vymýšľali, ako jednotlivé rozprávky prepojiť, aby film pôsobil jednotne. Ale ďalšie financovanie sa stále rieši,“ dodáva Kolenčík, ktorý sa v snímke bude prezentovať príbehom o Lomidrevovi. „Predurčuje nás k tomu už aj charakter Dobšinského rozprávok. To je taký východoeurópsky fenomén. V zahraničí sa často čudujú, prečo u nás vznikali také brutálne príbehy pre deti. Ale nechceme ísť do nejakého neprístupného hororu,“ pokračuje Kolenčík, chvíľu rozmýšľa a potom prirovná zameranie na cieľovú skupinu k známym Simpsonovcom. „Ten seriál je určený pre dospelých, ale je prístupný aj deťom. Simpsonovci sú dobrým príkladom aj z iného dôvodu. Do veľkej miery totiž slovenskému divákovi vysvetlili, že nie všetko, čo je kreslené, je automaticky pre deti. V bývalom východnom bloku sa totiž animovaná tvorba spájala najmä s detskými programami.
Slovenská animácia po roku 2000
Laučíková je predstaviteľkou prvej vlny nových tvorcov animovaných filmov, ktorá sa o slovo prihlásila po dlhoročnom období suchôt na prelome tisícročí. Slovenská animácia síce v 80. rokoch zažívala svoj vrchol (ročne sa vyrobilo 30 krátkych filmov a mnoho seriálov), ale po revolúcii nastal prudký zlom. Tvorba na Kolibe i spolupráca s televíziou sa skončili a takmer všetci autori prestali tvoriť. Práve z tohto hniezda vyletel po roku 2000 z prachu bájny Fénix v podobe mnohých talentovaných tvorcov. Tam sa položili základy, na ktorých sú postavené dnešné úspechy. Nástup animácie je však aj celosvetový trend. Ale vráťme sa k slovenskej tvorbe. O slovo sa začala hlásiť kvalitnými krátkometrážnymi filmami. Tie však majú slabší komerčný potenciál. Aj preto na Slovensku dnes neexistuje človek, ktorého by živila len autorská animátorská práca. „Je naozaj len pár ľudí, ktorým sa darí vyhýbať sa komerčným aktivitám, ako je napríklad práca pre reklamu. Krátkometrážny animovaný film je síce z pohľadu autora najslobodnejší, ale najťažšie sa predáva. V kine ho môžu v lepšom prípade premietať ako predfilm, pre televíziu je nevhodný, lebo nie je viacdielny, nedodržiava predpísané formáty a nie je ani určený pre masového diváka. Napriek tomu sa mu u nás úspešne venuje viacero tvorcov. Ako prvý sa dostal do povedomia verejnosti dnes 36-ročný Michal Struss. Zďaleka však nebol jediným. Napríklad na jednom z najdôležitejších festivalov krátkych animovaných filmov na svete, ktorý sa koná vo francúzskom Clermont-Ferrande, už získalo ocenenia viacero slovenských filmov (napriek tomu, že naša produkcia je v porovnaní so svetom, čo sa týka počtu, niekoľkokrát chudobnejšia). Animátorská scéna všeobecne funguje na spolupráci viacerých podobne naladených autorov. Príkladom je napríklad spoločnosť Ové pictures, ktorú založili dve 27-ročné režisérky Michaela Čopíková a Veronika Obertová. Prvá je autorkou oceňovaného filmu About Socks and Love, druhá zase na súťažiach zbierala ceny za film Viliam. „K tomu, že pôsobíme spolu, nás priviedlo najmä to, že si rozumieme. Hoci sú obe mladé režisérky rady, že slovenským krátkym „animákom“ sa na zahraničných festivaloch darí, animátorskú scénu nekreslia v ružových farbách. „V podstate ju tvorí len pár nezlomných a oddaných autorov a autoriek, ktorí sa bez veľkých nárokov denne venujú svojej tvorbe. Nedá sa tým však uživiť. Komerčný potenciál v animovanom svete majú však predovšetkým celovečerné filmy a seriály. Kým v susednom Česku momentálne pracujú na desiatke animovaných filmov, u nás je rozpracovaný jeden, začína sa pracovať na inom v 3D (Láska Baróna Prášila) a animátor Peter Budinský má napísaný scenár na ďalší. V oblasti seriálov je to však o čosi lepšie. Autori 24-roční Jakub Kroner a Martin Capovčák stvorili koncom minulého roka prvý slovenský animovaný sitcom. Televízia JOJ reagovala na to, že časť jej cieľovej skupiny už roky sleduje americké kreslené sitcomy ako Simpsonovci, South Park či Family Guy. A je teda na podobný formát pripravená.
Nová večerníčková séria a jej význam
O prelom v inej oblasti seriálovej animovanej tvorby sa snaží zase 37-ročná režisérka Katarína Kerekesová. Po dlhých rokoch odmlky vďaka nej vzniká nová večerníčková séria. Trinásťdielny seriál Mimi a Líza je príbehom dvoch kamarátok. „Ten nápad vznikol, keď som sa snažila kedysi dávno svojej dcérke objasniť, ako asi vnímajú slepí. Keďže príbeh dcérku zaujal, mama začala vymýšľať každý večer nový. „Vystupovali v ňom dve kamarátky. Jedna trocha neposlušná a nedočkavá a druhá, ktorá má kvôli slepote celkom iný štýl konania a rozmýšľania. Je skôr utiahnutá, ale zároveň rozhodná a racionálna. Keď sme potom spolu s Katkou Molákovou analyzovali ich charaktery, uvedomili sme si, že v každom z nás je trocha jednej aj druhej. Nový večerníček však prichádza v neistej dobe. Kedysi nemenný čas vysielania, na ktorý bola privyknutá nejedna generácia, sa začal posúvať a dnes sa dokonca objavujú úvahy, či v čase internetu má ešte vôbec zmysel. „Potreba večernej rozprávky ako rituálu pred spaním tu jednoznačne je. To vnímam na vlastných deťoch. Ale sama nie som schopná zapnúť televízor v presnom čase, aby si pozreli večerníček. Podľa režisérky nie je dôležitý čas a médium, ale predovšetkým obsah. „Seriálový hrdina sa totiž stáva súčasťou sveta dieťaťa, a teda aj jeho detstva. Dieťa sa s postavičkou prirodzene identifikuje,“ mieni. Laučíková zase dodáva, že mladá generácia si aj na základe večerníčkov vytvára vlastnú identitu, keďže tie príbehy sa s nimi vezú po celý život. „Dnešné deti sledujú večerníčky zo 70. rokov. Aj preto by tvorcovia animovaných seriálov a filmov privítali, keby si ich talent všimli aj televízie. „Zaujímavá bola reakcia, ktorú spustila reklama na jednu banku s postavou Deduška Večerníčka. Ľudia sa vtedy rozhorčovali, že je to zneužitie. Ale už si neuvedomili, že sa to v podstate deje stále. Autori sa snažia pritom tvorbu prispôsobiť aj slovenským finančným možnostiam. Podľa informácií Cartoon Forum, európskeho koprodukčného fóra pre animované televízne seriály, stojí výroba jednej minúty animovanej série približne 8-tisíc eur. Podľa Kerekesovej minúta Mimi a Lízy stojí o polovicu menej. „Verím však, že ochota televízií spolupracovať sa zvýši. Zatiaľ to hovorím len potichu.
Budúcnosť slovenskej animovanej tvorby
Kam teda môže smerovať rozbehnutá slovenská animovaná tvorba? Hoci internet sa javí ako ideálne médium, zatiaľ ešte televíziu či kiná nahradiť nedokáže. „Už boli pokusy s online videoslužbami na vyžiadanie, ale nenašiel sa preto vhodný finančný model,“ vysvetľuje Laučíková. „Momentálne je však ešte stále zaujímavá možnosť vydať filmy na DVD či Blue Ray. Kolenčík vidí svetlejšiu budúcnosť pre animáciu vďaka najmladšej generácii. „Pred dvoma rokmi som napríklad učil na jednej strednej škole animovanej tvorby. A tam decká cez prestávky a niekedy aj cez hodiny pozerali americký kreslený sitcom Family Guy. Tridsaťtriročná Ivana Šebestová, ktorá učí budúcich animátorov na VŠMU, však dodáva, že keď mladí vyrastajú na sitcomoch, neznamená to, že ich chcú automaticky aj tvoriť. „Skôr by som povedala, že ich je prekvapujúco málo. Mladí sa na škole skôr hľadajú, tie smerovania sú potom veľmi rozmanité,“ hovorí Šebestová, ktorá je zároveň aj aktívnou tvorkyňou. Tvorcovia by teda uvítali viac možností, ako osloviť diváka. Ich slovám dávajú váhu ich zahraničné ocenenia, ale napríklad aj úspech festivalu „animákov“ Fest Anča v Žiline. Tento rok sa uskutoční už piaty raz a diváckym záujmom prekonáva i niektoré zahraničné. „Mimochodom, už máme prihlásené aj niektoré filmy, ktoré zajtra môžu získať Oscara,“ uzatvára Kolenčík.
Prečítajte si tiež: Bravčové rebierka na každú príležitosť
Ako vzniká animovaný film
Katarína Kerekesová sa v krátkosti pokúsila vysvetliť, ako v súčasnosti vzniká animovaný film: „Technicky práca prebieha tak, že na základe kresleného scenára (storyboardu) sa pripravia výtvarnosti. Ja pracujem radšej na nich ručne, ale kolega ich pripravuje priamo v digitálnej podobe. Mnohé musia byť samozrejme pripravené tak, aby boli následne animovateľné. Potom sa poskladajú jednotlivé zábery, to sa už deje v počítači. Skladajú sa kompozície, pozadie, postavy, rekvizity v obraze. Pripraví sa prvý zostrih (animatic), kde sa vsadia nahrané dialógy. Následne sa môžu jednotlivé zábery animovať, vďaka dialógom aj s pohybmi úst (lipsynch). Potom opätovne prechádzajú zábery úpravou, pridávajú sa tiene, ladia sa farby, pohyby kamery a pod. A potom zostáva už len zvukový dizajn a hudba.
Príklady slovenskej animovanej tvorby
- Štyri Autorský 15-minútový film o ľudskom egoizme a strachu. Hrdinovia v zvieracích maskách v kritickom momente ohrozenia odhaľujú charakter a v mene vlastnej záchrany sú schopní obetovať aj svojich najbližších. V produkcii spoločnosti feel me vznikal film 5 rokov.
- Mesto Autorský 11-minútový film inšpirovaný mestom San Francisco. Príbeh dievčaťa očareného trblietaním veľkomesta, ktoré túži po priateľstve čivavy a staršieho bezdomovca, ktorý bojuje o teritórium s hyenou. Napriek tomu, že spolu nekomunikujú, ich životy sa zrkadlia.
- Pišta Lakatoš Prvý slovenský animovaný sitcom vznikol na základe vtipných krátkych animovaných videí s postavičkou Pištu Lakatoša, ktoré sa dlhý čas šírili internetom a mali viac ako milión kliknutí. Tvorcovia Jakub Kroner a Martin Capovčák zo spoločnosti Inout Studio napokon seriál uviedli na TV JOJ koncom minulého roka.
- Mimi a Líza Animovaná séria pre deti s komediálnymi gagovými a dobrodružnými prvkami. V trinástich 7-minútových dieloch vyrozpráva príbehy neposednej Lízy a nevidiacej Mimi. Autorka úspešného filmu Kamene Katarína Kerekesová zo spoločnosti Fool Moon teda po dlhom čase obnovuje večerníčkovú tradíciu.
- Kráľovstvo času Pripravovaný poviedkový celovečerný animovaný film na motívy Dobšinského rozprávok. Zložený bude z ôsmich príbehov, ktoré budú režírovať Peter Budinský, Michaela Čopíková, Alica Gurinová, Daniela Krajčová, Andrej Kolenčík, Veronika Obertová, Ján Šicko a Peter Skala.
Využívanie voľného času detí a mládeže
Využívanie voľného času detí a mládeže je dôležitou dimenziou v živote každého človeka. Voľný čas sa stáva jednou z najdôležitejších životných hodnôt. Význam voľného času v súčasnosti neustále narastá, je samostatnou oblasťou života človeka, ktorý si vytvára reálny priestor na sebarealizáciu. Spôsob využívania voľného času detí a mládeže a jeho obsahové naplnenie má dôležitý význam pre celoživotnú orientáciu človeka. Mnoho detí a mládeže pociťuje nedostatok voľného času na realizáciu svojich záujmov a potrieb (46,2 %) a 40,4 % pociťuje nedostatok voľného času. Sú však aj deti, ktoré majú nadbytok voľného času a nevedia, čo s ním. To prináša so sebou množstvo problémov a tendencie k negatívnemu sociálnemu správaniu.
Hodnota voľného času a jeho adekvátne racionálne využívanie spočíva predovšetkým v možnosti rozvoja osobnosti.
Voľný čas a sociálno-patologické javy
Nevhodné využívanie voľného času môže viesť k rôznym sociálno-patologickým javom, ako sú kriminalita, narkománia a pod. Prevencia negatívnych sociálnych javov je jednou z dôležitých funkcií využívania voľného času.
Formy využívania voľného času
Obdobie mladosti je obdobím nadväzovania priateľských a partnerských vzťahov. Kontakty v rodine, stretnutia s priateľkou, resp. priateľom vo dvojici sa objavujú medzi najčastejšími formami využívania voľného času. Dôležité je aj stretávanie sa v rovesníckych neformálnych skupinách, partiách. Významným faktorom, ktorý v hlavnej miere určuje kvalitu využívania voľného času, sú záujmy mladých ľudí. Človek nie je len zdrojom aktívneho využívania voľného času, zdrojom poučenia, zážitkov a podnetov, ale aj prameňom rozvoja a utvárania hodnotového systému. Pravidelne sa mladí ľudia venujú záujmovej činnosti v 13,0 %, 36,9 % ju realizuje príležitostne a polovica z nich sa záujmovej činnosti nevenuje vôbec. Príčin tohto stavu je viac. Dôležitá úloha v životnom štýle mladého človeka zohráva aktívny športový pohyb.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží jogurt?
Organizácie a zariadenia pre voľný čas detí a mládeže
Medzi organizácie a zariadenia, ktoré sa venujú voľnému času detí a mládeže, patria:
- Školské strediská záujmovej činnosti, ktoré zabezpečujú rozvíjanie a organizovanie oddychu, činnosti žiakov základných a stredných škôl v ich voľnom čase.
- Centrá voľného času, ktoré venujú veľkú pozornosť vyhľadávaniu a príprave talentov a integrácii detí a mládeže so špeciálnymi potrebami.
- Občianske združenia detí a mládeže, ktorých činnosť zabezpečuje t. j. výchovu mimo vyučovania a v čase školských prázdnin.
- Kultúrne zariadenia, ako sú knižnice, múzeá a galérie, ktoré podporujú efektívne využívanie voľného času detí a mládeže.
- Náboženské spoločnosti, rehole a jednotlivé cirkvi, ktoré uskutočňujú svoju činnosť rôznorodými formami práce, ktorá má pravidelný a aj príležitostný charakter.
Prečítajte si tiež: Otvorené do 23:00 v Rožňave