V kontexte rastúcej populácie a obmedzených zdrojov bielkovín, kozy, ako nenáročné a produktívne zvieratá, nadobúdajú čoraz väčší význam pre človeka. Už tisíce rokov sprevádzajú ľudstvo a ich potenciál v produkcii mlieka a mäsa je neoceniteľný.
Výživa kôz: Základ pre zdravie a produkciu
Vo všeobecnosti sú kozy náročnejšie na výživu ako ovce. Základ ich kŕmnej dávky tvoria objemové krmivá, ako sú seno, zelené krmoviny, siláže, senáže a slama. Tieto krmivá sú dopĺňané jadrom, ktoré pozostáva z tlačeného zrna ovsa, jačmeňa, pšenice alebo kukurice, a vitamínovo-minerálnymi lizmi. Je dôležité dávkovať jadrové krmivo opatrne, aby sa predišlo metabolickým poruchám. Anglonúbijské kozy sú obzvlášť náročné na kŕmenie.
Pasienkový chov a prístrešky
Kozy sa pasú len počas vegetačného obdobia, zatiaľ čo v období vegetačného pokoja sú ustajnené. Na pastvine si vyberajú traviny a byliny, s obľubou ohryzávajú kríky a stromy. Ak nemajú voľný prístup do stajne, mali by mať k dispozícii jednoduché prístrešky na ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Pred vyhnaním na pastvu je dôležité ošetriť paznechty a podať antiparazitárne prostriedky.
Ustajnenie a starostlivosť v stádovom chove
V stádovom chove sa matka s kozľatami bezprostredne po pôrode premiestňuje do pôrodného koterca, kde strávi jeden až tri dni. Následne sa vracia do spoločného ustajnenia, ktorého súčasťou sú tzv. škôlky - koterce pre kozľatá, ktoré chovatelia v období zimných pôrodov vybavujú infralampou. Pri dojení a výrobe produktov z kozieho mlieka je nevyhnutné dodržiavať maximálnu hygienu.
Malochovy a intenzívna produkcia mlieka
Malochovy (do piatich kusov) predstavujú približne tretinu z celkového počtu kôz chovaných na Slovensku. Vyprodukované mlieko je určené na vlastnú spotrebu a kozľatá sa odchovávajú tradičným spôsobom pod matkami, s ktorými zostávajú minimálne šesť týždňov. Individuálna ošetrovateľská starostlivosť minimalizuje stres a zdravotné problémy. Dopyt po produktoch z kozieho mlieka motivuje chovateľov zakladať chovy s väčším počtom zvierat, minimálne s 50 až 100 kusmi. Pôrody sú plánované na šesť až osem týždňov, aby sa predĺžilo obdobie produkcie mlieka. Matky sa pred pôrodom rozdeľujú do menších skupín do kotercov, kde sú s kozľatami počas mledzivového obdobia. Tlak na intenzívnejšiu produkciu mlieka skracuje čas odstavu kozliat, ktoré sa prevádzajú do skupinových kotercov. V chovoch s intenzívnou produkciou kozieho mlieka (od 100 do 200 kusov) sa snažia dojiť čo najskôr po pôrode a udržať laktáciu čo najdlhšie. V rámci prevencie minimalizujúcej výskyt kokcidiózy v odchove kozliat skrmuje celý rad týchto fariem medikované kŕmne zmesi. Ide o chovy s polopriemyselnou prevádzkou, kde sa kozie mlieko finalizuje a o zvieratá sa starajú najatí zamestnanci. Kozľatá sa od matiek odstavujú už druhý deň po pôrode do spoločných kotercov, kde sa im ručne podáva zmesové mledzivo. Pri realizácii veľmi ranného odstavu kozliat sa však fyziologický účinok mledziva znižuje, a to nielen jeho podávaním v zmesovej dávke, ale aj nevyhovujúcimi intervalmi napájania a nízkym dávkovaním. Vzhľadom na cielenú produkciu mlieka sa kozľatá oddeľujú od matiek bezprostredne po pôrode a umiestňujú sa do kotercov s kŕmnym automatom, z ktorého sa môžu napojiť teplým mliečnym nápojom podľa potreby kedykoľvek v priebehu dvadsiatich štyroch hodín.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre tortu "Hlava Kozy"
Mäsová produkcia a búrske kozy
Okrem mlieka kozy poskytujú aj mäso. Plemeno špecializované na mäsovú produkciu - búrske kozy - sa začalo dovážať na Slovensko v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Ide o odolné, nenáročné plemeno pokojného temperamentu, ktoré sa veľmi dobre hodí aj na údržbu krajiny. Na Slovensku sa búrska koza zatiaľ nevymanila z hobby pojatia chovu, pretože tu chýba trh s kozím mäsom. Pritom mäso výsekových capkov je jemné, šťavnaté a pevnej konzistencie, bez výraznej arómy.
Chov kôz v záhrade: Motivácia a praktické rady
Sťahovanie ľudí z mesta na dedinu prináša na vidiek potenciál nápadov a tvorivú inšpiráciu. Deti už nechcú mať len psov a mačky, ale aj vlastnú kozu v záhrade. Motivácia chovať kozy a získať vlastné kozie produkty je vysoká. Kozie mlieko (3-4 litre denne), čerstvé syry, jogurty, kefír, plesňové aj tvrdé syry, parenica a bryndza sú plné vápnika, fosforu, magnézia a bielkovín. Kozie mlieko má odlišné zloženie bielkovín a tukov od kravského, je viac zásadité a preto ho môžu konzumovať aj alergici a ľudia so žalúdočnými problémami. Kozie výrobky zahlieňujú menej v porovnaní s kravskými a ovčími. Keďže kozy patrili k historicky prvým domestikovaným hospodárskym zvieratám, mali by sme sa dokázať vrátiť k ich chovu.
Hoci kozy patria k stádovitým zvieratám, na začiatok je lepšie začať s chovom jednej kozy. Môžete si vybrať bielu krátkosrstú bezrohatú, ktorá dáva dostatok mlieka. Nemusíte začínať s malým kozľaťom, práve naopak, bude lepšie ak si zoženiete 2-5 ročnú zabehnutú dojnicu od skúseného chovateľa.
Čo zje koza: Komplexný prehľad krmív
Koza konzumuje širokú škálu krmív, vrátane:
- Tráva - zelený výbeh so zelenou pastvinou, kríkmi, ďatelinou
- Suchá ďatelina, seno, slama, obilný šrot z pšenice, jačmeňa alebo kukurice
- Kŕmna zmes na doplnenie pastvy
- Kŕmna soľ na lízanie
- Uvarené zemiaky, surová mrkva, jabĺčka, hrušky
- Suchý chlieb
- Kŕmna repa
Čo musíme doma pripraviť: Základné vybavenie pre chov kôz
Pre chov kozy je potrebné zabezpečiť:
Prečítajte si tiež: Všetko o burských kozách
- Neustály prísun čistej vody
- Čistú maštaľ, suché priestranné miesto, kde v zime nebude mrznúť
- Ohradený výbeh so strechou - aby ste nemuseli kozu priviazať a bola chránená pred dažďom
- V lete možnosť schovať sa do chládku
Na čo nesmieme zabudnúť: Dôležité aspekty chovu kôz
Pri chove kôz je potrebné pamätať na:
- Koza sa musí raz ročne pripustiť k capkovi
- Kozu musíme denne dvakrát dojiť
- Môže vám pri pasení obžrať mladé ovocné stromčeky alebo kríky
- Bude treba čistiť maštaľ od hnoja
- Počítať s tým, že chov sa vám časom rozrastie
- Kozu treba minimálne dvakrát ročne odčerviť
- Koza môže mať 1-3 kozliatka
BIELA KOZA KRÁTKOSRSTÁ: Charakteristika plemena
Ide o mliekové plemeno kôz, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia. Majú silné končatiny s pevnými kĺbmi a niektoré jedince nemajú rohy. Srsť je biela, krátka bez pigmentácie. Vemeno je úmerne veľké, struky stredne dlhé, prispôsobené pre ručné aj strojové dojenie. Plemeno je vhodné pre individuálny aj stádový chov. Sú odolné, vysoko plodné. Živá hmotnosť kôz je 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm.
Rady pre začínajúcich chovateľov
Ak si predsa len na chov netrúfnete sami alebo si nie ste úplne istí, poraďte sa so skúseným chovateľom alebo na kozej farme. Kozy sú jedným z najstarších hospodárskych zvierat, ktoré ľudia chovajú pre mlieko a mäso. Sú známe svojou odolnosťou voči rôznym klimatickým podmienkam a ich schopnosťou pasenia sa na rôznych druhov rastlín, ktoré iné hospodárske zvieratá nekonzumujú. Napriek ich schopnostiam prispôsobenia sa, je dôležitá dobrá starostlivosť. Aj keď sú kozy odolné zvieratá, aj ony potrebujú bezpečný a stabilný priestor na odpočinok a spanie. Okrem toho potrebujú byť chránené pred nepriaznivým počasím.
Prístrešky pre kozy: Rôzne typy a ich využitie
Prístrešok pre kozy poskytuje útočisko pred intenzívnym slnkom, vetrom, dažďom a chladom, čím znižuje riziko ochorení a stresu spojeného s extrémnymi poveternostnými podmienkami.
- Otvorené prístrešky: Jednoduché konštrukcie so strechou bez stien.
- Uzavreté prístrešky: Konštrukcie s plne uzavretými stenami, ktoré poskytujú maximálnu ochranu a pohodlie. Vhodné v chladných, vlhkých alebo extrémnych klimatických podmienkach.
- Mobilné prístrešky: Všestranné a praktické riešenie, ktoré umožňuje chovateľom jednoducho presúvať úkryt na rôzne miesta podľa potreby. Najčastejšie sa skladajú z kovového alebo dreveného rámu, ktorý je upevnený na kolesách.
- Plachtové haly alebo plachtové prístrešky: Cenovo dostupné riešenie, ktoré poskytuje flexibilné a rýchlo zmontovateľné prístrešky. Tieto prístrešky poskytujú dostatočnú ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, a zároveň umožňujú dobrú ventiláciu. Plachtové prístrešky majú pozinkovanú oceľovú konštrukciu, takže sú veľmi pevné.
Prístrešok pre kozy by mal spĺňať vaše osobné požiadavky, zmestiť sa do vášho rozpočtu a poskytnúť dostatočnú ochranu a útočisko pre kozy. Najvhodnejšie a najčastejšie riešenie pre mnoho chovateľov sú plachtové prístrešky pre kozy. V prípade nečakaného rozmnoženia zvierat je dôležité mať v zálohe možnosť rozšírenia prístrešku pre zvieratá.
Prečítajte si tiež: Podpora laktácie kozy: Kompletný návod
Využitie prístrešku pre kozy: Viac ako len ochrana
Prístrešok pre kozy môže slúžiť na viaceré účely ako iba ochrana pred nepriaznivým počasím. Samozrejme hlavný dôvod je ochrániť, a udržať pohodu, zdravie a produktivitu týchto zvierat.
- Prístrešok slúži ako miesto, kde sú kozy kŕmené a napájané.
- Prístrešok je ideálne miesto pre skladovanie krmiva, sena, vody, nástrojov a ďalšieho vybavenia.
- Váženie, označovanie alebo selektívne párenie zvierat môže byť náročnejšie.
Koza ako spoločník a pomocník
Koza dokáže vedľa vás prežiť dlhý šťastný život a svojím spôsobom aj pracovať. Mnoho ľudí dnes uvažuje nad tým, že by okrem psa, mačky či sliepok chovali kozu. Je to veľmi inteligentné zviera. Má čas na premýšľanie a veľmi dobre vidí. Dnes za kozie mlieko ľudia platia slušné peniaze - pre jeho zdravotné účinky, ktoré tu nebudeme opisovať, o syroch a iných mliečnych výrobkoch ani nehovoriac. Chovať kozu nie je - a zároveň je - ľahké. Ako sa hovorí - „koza, to je prakticky ovca s mozgom“. Rohaté kozy ako “diablovo plemä” boli veľakrát zatracované a opovrhované. Nie nadarmo sa koza označuje aj za kravu chudobných. Kozu môžete chovať tak, aby ste to vy aj koza prežili šťastne - nech je aj vlk sýty, aj koza celá. Učiť sa treba v procese a podľa toho, akého veku sa kozy dožijú, dá sa pochopiť ich správanie a prežiť s nimi nezabudnuteľný čas.
Produkcia mlieka: Nie je to len o šťastí
Koza je na mlieko - toto si myslí takmer každý človek, no koza má trochu iné predstavy. Všeobecne platí, že aby ste mali mlieko, musí mať vaša koza kozliatko. Toto však pri vybraných kozách nemusí byť pravda. Dobrá koza vám dá minimálne liter mlieka denne, ak nemáte kozu, ktorá je vyslovene na mlieko a dá vám až tri či päť litrov, ale to už je extrém. Nezabúdajte, že produkcia mlieka je pre kozu energeticky náročná a mlieko nepadá z neba. Koza to, samozrejme, vie a jej apetít je tomu priamo úmerný. Nezabúdajte, že všetko, čo koza zje, sa cez jej tráviacu sústavu dostáva do krvi a následne do mlieka ako esencia. Čiže čím kvalitnejšia strava, tým kvalitnejšie mlieko.
Mlieko môžete piť sladké, kyslé, srvátku, jesť syry, tvaroh sladký aj kyslý, bryndzu. Mliekom môžete kŕmiť mačky, sčasti psov. Skrátka mlieka budete mať pre seba dosť.
Laktácia a ruja: Cyklus produkcie mlieka
Koza dáva najviac mlieka po treťom pôrode. Tehotenstvo trvá 150 dní. Prvý mesiac patrí jej mlieko aj pozornosť kozliatkam, čiže z kozy ako keby nebol úžitok (okrem spásania pozemkov a hnojenia). Najlepšia pastva v roku je dva-tri mesiace v závislosti od polohy, kde žijete - vtedy je mlieko najkvalitnejšie a je ho najviac. Ak sa s kozou “dohodnete”, máte v skutočnosti viac mlieka, ako keby ste mali kozliatka.
Prvé dva mesiace slušnosť káže nechať mlieko kozliatkam (obsahuje aj výživné látky pre kozliatka, tak pozor, ak ho pijete, aby vám nenarástli rohy) a postupne si brať pre seba viac - matka kozliatka sama odstaví. Pripúšťať by sa mali kozy medzi druhým a tretím rokom, aby ste nemali juvenilné matky, nenarástli by poriadne a boli by slabé. Po ôsmom splne v roku sa totiž pri kozách začína ruja a tá trvá do polovice zimy (je to, samozrejme, individuálne). Ruja, keď sa to fakt nedá počúvať a vaša koza doslova zháňa capa, trvá tak tri dni. V tehotenstve opäť stratí mlieko, ak sa však s kozou dohodnete, tak nie.
Dojenie a starostlivosť: Dôležité aspekty chovu
Ďalšia vec je dojenie. Kozu treba od jari do jesene dojiť dvakrát denne. Čím nižší podvozok, tým horšie sa vám bude kozička dojiť. A čas? Kedy si ju naučíte, vtedy to bude očakávať, preto treba rozumne zvážiť, aby ste nemuseli skoro vstávať. V zime stačí raz denne.
Koza je schopná si ten liter mlieka denne podržať dva až tri roky, v závislosti od opatery. Ak kozu pripustíte v tehotenstve, stratí mlieko, a po pôrode ho zas nemôžete nejaký čas piť, čiže jednoduchšie je ponechať si mliečnu kozu a máte viac mlieka ako ľudia, čo tvrdia, že bude málo mlieka bez kozliatok. V skutočnosti im ide o mäso, a teda o možnosť niečo si zabiť a zavesiť do špajze. Je pravda, že s kozami je to pyramídová hra a z jednej kozy máte mnoho ďalších. Desať kôz vám na jar dá najmenej desať kozliatok a viac. Tu už sa končia vegetariánske zásady. Keď to dôkladne domyslíte, kozu si nevezmete. Veď kto by rezal také krásne tvory?
Druhá možnosť je dobre sa o ňu starať a ona sa postará o vás. Všetko, čo koza zje, ide do mlieka. Koza vie presne, prečo je vyberavá. Ak môže, živí sa drevinami, teda obhrýza stromčeky, kríky, kôru, až potom trávu a pod. Mieša pre vás byliny a dreviny tak, aby malo mlieko tú správnu energiu. Na zimu stačí pre kozu asi desať kubických metrov sena, ktoré hravo zvládne jeden človek sám ručne. Ideálne je, ak je seno pre kozu kosené ručne, pretože je v ňom viac živín, keďže sa kosí ráno, kým sú byliny plné štiav, zatiaľ čo seno nakosené kosačkou za sucha toho veľa neudrží.
Kŕmenie a maštaľ: Dôležité aspekty starostlivosti
Ak máte možnosť kozy pásť, stačí vám aj menej. Pri kŕmení si treba uvedomiť, že všetko, čo koza zje, ide hneď do mlieka, ktoré budete piť. Čiže ak jej chcete dávať veci zo svojho kuchynského odpadu, musia byť čisté, žiadne chemicky ošetrené, žiadne zvyšky s kopou éčok. Okrem sena na zimu potrebuje minerálnu soľ so zvýšeným obsahom horčíka a prístup k vode. Ako maštaľ odporúčame vetrané prístrešky, ohrady je dobré kombinovať s elektrickým ohradníkom, lebo niektoré kozy sa ľahko naučia obchádzať plot aj prerážať cez elektrický ohradník.
Šrot a odčervenie: Dôležité rady pre chovateľov
Na zvyšovanie dojivosti sa kozám pri dojení dáva trochu obilného šrotu. Nie je to však nutnosť. Koza tiež potrebuje trochu kamennej soli a hlavne vodu. Ak dávate obilný šrot, mlieko nadobudne typickú pachuť a zároveň vám stúpajú náklady na kozu. Čím viac potravy do kozy dostanete, tým viac bude mlieka. Ak strava nie je šťavnatá, vodu potrebuje.
Na jar, keď je čerstvá pastva, koza pije málo a vidíte, že močí normálne a pravidelne. Stolica kozy vo forme kozích bobkov musí byť tuhá ako munícia, žiadne mäkké “nášľapné míny”. Stolica nesmie byť príliš šťavnatá, čo by mohlo svedčiť o prítomnosti parazitov. Odčervenie je možné chemicky, ale aj domácimi bylinami, čo funguje dobre a je to aj dostupné - palina obyčajná, čerstvá kôra stromov atď.
Koza ako spoločník: Výlety a pomoc pri práci
Koza je stádové zviera, teda uznáva istú hierarchiu a právoplatné stanovy podľa posledne zvoleného vodcu stáda. Je možné naučiť ju na vychádzky a výlety. S kozami je možné putovať po krajine ako s pojazdnou mliekarňou. Niekedy je to bdelejšia ochranka ako pes. Kozy sú schopné aj ťahať a po krátkom výcviku zvládnu ťahanie vecí či malých vozíkov. Veľkým benefitom je, samozrejme, kozí hnoj, prospievajúci stromom. Koza je proste bytosť, člen vášho spoločenstva a musíte si ju vážiť. Má na to veľa predpokladov. Má čas na premýšľanie a veľmi dobre vidí. Koza uplatňuje na pozemku deštruktívnu energiu a tú treba využiť. Bežne ju využívame na šúpanie čerstvých drevín - napríklad koly do ohrady si olúpe sama. Koza je vaša sociálna kontrola. Je schopná naučiť sa niekoľko základných povelov ako privolanie podľa mena, ohlásenie sa podľa mena. Povelom ako Voda!, Fuj!, Nežer tie maliny! a podobne rozumie celkom isto, akurát tento povel splní málokedy. Vo výcviku treba brať do úvahy koziu nervovú sústavu, ktorej trvá dlhšie, než vás začne vnímať. Pri práci s kozou odporúčame namiesto obojka použiť ohlávku na barana alebo si nejakú vyrobiť. Spraviť jednoduchú ohlávku z lana je ľahké a účinok je obrovský - koza sa nedusí a dokáže ju ovládať aj dieťa.
Mliečna úžitkovosť kozy: Skúsenosti chovateľov
Mnoho chovateľov sa zaujíma o mliečnu úžitkovosť kozy a spôsoby, ako ju zvýšiť. Skúsenosti chovateľov sa rôznia, ale vo všeobecnosti platí, že ročná koza by mala nadojiť aspoň 0,8 litra mlieka denne. Ak je dojivost nižšia, je potrebné preveriť kŕmnu dávku a zdravotný stav kozy. Niektorí chovatelia odporúčajú kŕmiť kozy pšeničným šrotom a kukuricou, iní zase preferujú čerstvú trávu a seno. Dôležité je zabezpečiť koze dostatok vody a minerálnych látok.
Silážovanie: Alternatíva ku zelenému krmivu v zime
V zimnom období je siláž vhodnou náhradou zeleného kŕmenia. Siláž môžeme pripraviť v akejkoľvek vhodnej nádobe - v sude, hrubom igelitovom vreci alebo vo vedre. Nádoba by mala byť uzavierateľná; veľkosť nádob volíme tak, aby sme načatú siláž skŕmili čo najskôr, ideálne najlepšie do týždňa. Dôležité je, aby nádoby boli čisté. Použité plastové nádoby by mali byť vhodné pre uchovanie kyslého obsahu. Nádoby umiestnime na miesto, kde sa budú neskôr skladovať. Siláž by nemala zmrznúť, vhodné nie je ani teplé prostredie. Dbať by sme mali tiež na to, aby nedošlo k odtoku kyslej silážnej šťavy. Vhodné je na dno nádoby natlačiť aspoň trojcentimetrovú vrstvu sena alebo slamy, ktorá zachytí prebytočnú šťavu. Do pripravených nádob je potrebné navrstviť silážovanú hmotu a poriadne ju ušliapať. Dávame vrstvu repných skrojkov, menšiu vrstvu varených zemiakov. Potom sa hmota poriadne zošliape, pozor na zvyšné vzduchové „vrecká“ treba dať najmä pri okrajoch. Následne sa pridá ďalšia várka, zošliape sa a pokračuje sa až do naplnenia sudov. Utláčanie je veľmi dôležité, z pripravenej hmoty sa vytesní vzduch a pripravia sa tak podmienky pre množenie baktérií mliečneho kvasenia. Po naplnení je potrebné hmotu zaťažiť a sudy riadne uzavrieť. Používame igelit, naň plastovú alebo drevenú dosku a na ňu kameň. Hotovú siláž je vhodné zakryť vekom, pre zamedzenie zápachu ešte vrch sudu obaľujeme potravinovou fóliou. Pripravenú siláž je možné skrmovať už za 4 - 8 týždňov, kedy končí mliečne kvasenie. Kvalitná siláž má sýto olivovú až zelenú farbu, je pevnej konzistencie, nerozpadá sa, vonia po kyslej kapuste alebo uhorkách. Po otvorení je potrebné siláž čo najskôr skŕmiť alebo obmedziť plochu, ku ktorej má prístup vzduch, a siláž vždy zas poriadne prikryť. Skrmovať ju možno všetkým druhom hydiny. Hotovú siláž zmiešame so šrotom. Hydina ju dobre prijíma, pokiaľ sa skrmuje každý deň a nekombinuje sa s miešaninou s inou vlhkou zložkou, napr. len z varených zemiakov. Vhodná je napríklad siláž v kombinácii repné skrojky, mrkva, varené zemiaky, mladý špenát a varené zemiaky alebo len samotné varené zemiaky, pridať sa dá i mladá žihľava. Skrmovanie siláže môže negatívne ovplyvniť liahnutie, preto v období zberu násadových vajec sa siláž dáva skrmovať iba minimálne. Orientačná dávka pre sliepky je 20 g na kus a deň (môže až 50 g).
Domáci výkrm ošípaných: Tradičná metóda a moderné prístupy
Domáci výkrm ošípaných v drobnochovoch má u nás dlhú a bohatú tradíciu. Prasiatka sa musia nakupovať z kvalitného chovu a dobrých podmienok. Najčastejšie sa kupuje odstavča s hmotnosťou 20 až 25 kg. Od chovateľa treba zistiť, proti čomu bolo očkované a čím bolo kŕmené. Pri dovoze domov je totiž dobré nadviazať na kŕmnu dávku od predchádzajúceho chovateľa a až po zvyknutí na nové prostredie, prejsť na nové krmivo. Ak boli prasiatka prikrmované kŕmnymi zmesami, pričom hlavné živiny získavali vo forme mlieka od prasnice, štyri až päťkrát za deň im podávame odstredené kravské mlieko. Vždy však iba v takých dávkach, ktoré okamžite skonzumujú. Dnes sú na trhu aj mliečne náhradky špeciálne vyvinuté pre prasiatka, ktoré zabezpečujú ich optimálnu potrebu živín. Už dopredu si treba rozmyslieť, či máte v pláne kúpiť prasa štandardné (zdravé), alebo neštandardné s určitou chybou. Taký jedinec je síce o niečo lacnejší, ale vždy existuje určité riziko úhynu či iných zdravotných komplikácií. Pokiaľ vyberáte prasiatko z väčšieho množstva, zamerajte sa na silné a zdravé. Ak plánujete nákup dvoch či viacerých ošípaných, ktoré budú spoločne ustajnené, vyberajte si zvieratá s približne rovnakou hmotnosťou. Silnejšie prasa by tým slabším silne konkurovalo v príjme krmiva. Väčšiemu počtu ošípaných je nutné tiež prispôsobiť veľkosť koryta. Domáca ošípaná je najčastejšie porážaná po dosiahnutí hmotnosti 105 - 115 kg. Pri tejto hmotnosti je optimálny pomer ceny a výťažnosti mäsa. V drobnochovoch sú ale k videniu i prasatá s hmotnosťou 150 kg a viac. V takom prípade narastá najmä podiel tuku.
Kŕmenie ošípaných: Od záhumienku po moderné zmesi
Prasa možno vykŕmiť i kompletnou kŕmnou zmesou, bez pridávania ďalších kŕmnych komponentov. Vždy majte na pamäti, že prasatá nemajú radi studené krmivá, preto je najlepšie vždy kŕmiť a napájať vlažným krmivom a vodou. Nezastupiteľnú úlohu hrajú jadrové krmivá. Najčastejšie sa prasatám formou šrotu skrmuje jačmeň a pšenica, menej často ovos. Raž sa podávať neodporúča, alebo len v obmedzenom množstve, má totiž negatívny vplyv na trávenie. Vhodnou obilninou je kukurica, vysoké zastúpenie v kŕmnej dávke však vedie ku zhoršenej kvalite tuku prasiat (je žltkastý a riedky). Pridávať možno i malé dávky hrachu. Ak plánujete výkrm iba jadrovými krmivami, počítajte so skŕmeným množstvom okolo 250 kg. Sprvoti sa spotreba dennej dávky na jedno prasiatko pohybuje na úrovni cca 1,2 kg a ku konci výkrmu sa zvyšuje až na 3 kg. Pridaním zemiakov do kŕmnej dávky sa znižuje spotreba jadrových krmív sprvoti na 1 kg, a výkrm končí na 2,5 kg. Tým sa celková spotreba jadra na výkrm jedného prasaťa zníži na zhruba 150 - 170 kg.