Skleník predstavuje ideálne prostredie pre pestovanie rôznych druhov zeleniny, a to aj koreňovej. Vďaka nemu si môžete dopriať čerstvú úrodu nielen v sezóne, ale aj počas chladnejších mesiacov. Dôležité je však poznať správne postupy a podmienky, ktoré zabezpečia úspešné pestovanie.
Výhody pestovania v skleníku
Skleník ponúka niekoľko výhod, ktoré ocení každý záhradkár:
- Predĺženie vegetačného obdobia: Skleník umožňuje začať s pestovaním skôr na jar a pokračovať až do neskorej jesene, čím sa predlžuje obdobie, kedy môžete zbierať úrodu.
- Ochrana pred nepriaznivými vplyvmi: Skleník chráni rastliny pred mrazom, vetrom, dažďom a inými nepriaznivými poveternostnými podmienkami.
- Kontrola nad podmienkami: V skleníku máte možnosť regulovať teplotu, vlhkosť a osvetlenie, čo umožňuje prispôsobiť podmienky potrebám konkrétnych druhov zeleniny.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Skleník poskytuje určitú ochranu pred škodcami a chorobami, čo znižuje potrebu používania chemických prípravkov.
Príprava na pestovanie
Úspech jesenného pestovania závisí od dobrej prípravy a správneho načasovania.
- Príprava pôdy: Pôda v skleníku je po letnej sezóne často vyčerpaná. Pridajte do nej 2 až 3 cm vrstvu kvalitného kompostu a jemne ho zapracujte.
- Dezinfekcia pôdy: Na dezinfekciu pôdy môžete použiť dusíkaté vápno. Pôdu taktiež môžete zapariť.
- Výber vhodných druhov: Nie všetky druhy zeleniny sú vhodné na pestovanie v skleníku počas chladnejších mesiacov. Zamerajte sa na tie, ktoré sú odolné voči chladu a majú krátke vegetačné obdobie.
- Čas výsevu: September je ideálny čas na výsev rýchlo rastúcej listovej zeleniny, byliniek aj prípravu pôdy pre budúci rok.
Vhodné druhy koreňovej zeleniny pre skleník
Nie všetky druhy koreňovej zeleniny sú rovnako vhodné na pestovanie v skleníku. Medzi tie, ktorým sa v skleníku darí najlepšie, patria:
- Reďkovka: Rýchlo rastúca zelenina, ktorú môžete siať už koncom februára alebo začiatkom marca.
- Mrkva: Na pestovanie v skleníku sú vhodné skoré odrody mrkvy.
- Petržlen: Petržlen siaty je nenáročný na teplo a je možné ho pestovať v skleníku aj počas chladnejších mesiacov.
- Červená repa: Červená repa vyžaduje humóznu a hlbokú pôdu, ale v skleníku sa jej darí dobre.
- Cibuľa a cesnak: Tieto plodiny sú odolné voči chladu a v skleníku sa im darí veľmi dobre.
Pestovateľské postupy
- Výsev semien: Semená sejte do riadkov vzdialených 15-30 cm, v závislosti od druhu zeleniny.
- Zalievanie: V septembri odporúčame zalievať dvakrát týždenne, v októbri a novembri často stačí raz za 10 až 14 dní. Zemina v skleníku je obmedzená, preto je prihnojovanie nevyhnutné. Zalievajte radšej menej často, ale výdatne, ideálne ráno alebo večer.
- Vetranie: Skleník alebo fóliovník vetrajte v najteplejšej časti dňa, ideálne keď je vonku nad 0 °C. Pri mrazoch stačí krátke „vyfúknutie" vlhkosti na 5 až 10 minút. Vetrajte denne - aj keď je chladnejšie. Aj samoopelivé druhy potrebujú aspoň mierne prúdenie vzduchu. Vetrajte ideálne doobeda.
- Ochrana pred mrazom: Samotný skleník pred mrazom neochráni. V noci je v ňom len o 0 až 4°C teplejšie podľa oblačnosti. Ochrana pred mrazom - netkaná textília s gramážou 17 až 30g/m² pridá 2 až 4°C ochrany.
- Hnojenie: Ak ste do pôdy na jeseň pridali kompost alebo hnoj, na jar už hnojivá nepridávajte.
- Mykorhízne huby: Už pri výseve semien nezabúdajte prisypať aj mykorhízne huby! Vaša úroda sa zmnohonásobí a plody budú väčšie a chutnejšie. Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny - hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvkya vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto.
- Striedanie plodín: Aj keď máte k dispozícii skleník, nie je rozumné pestovať v ňom všetko naraz. Rôzne druhy zeleniny vyžadujú odlišné podmienky.
Zimné pestovanie v skleníku
V našich podmienkach zimné pestovanie v chránených priestoroch ako sú skleníky alebo fóliovníky s dvojitou vrstvou je možné ale energeticky náročné. V takomto pestovateľskom prostredí je možné produkovať v priebehu neskoro jesenného, zimného a predjarného obdobia temer všetky druhy u nás pestovaných zelenín.
Prečítajte si tiež: Koreňová zelenina a Slovensko
- Vykurovanie: Ak chcete pestovať zeleninu v skleníku aj počas zimy, budete potrebovať vykurovanie.
- Prisvetľovanie: Na pestovanie rýchlenej zeleniny v čase od decembra do jari je potrebné prisvetľovanie. Len tak môžu fotosyntetické procesy fungovať čo urýchli rast zeleniny a súčasne zníži obsah dusičnanov. Na prisvetľovanie môžeme použiť studené biele žiarivky alebo drahšie špeciálne rastové svietidlá so svietivosťou minimálne 2 000 lx/m2.
Alternatívne spôsoby pestovania
- Pareniská: Dnes sa pareniská používajú málo a nachádzame ich len v pridomových záhradkách. Teplo produkuje maštaľný hnoj, ktorý je v parenisku pod vrstvou zeminy. Pestuje sa v nich skorá jarná zelenina - reďkovka, šalát a kaleráb - alebo slúžia na pestovanie priesad. Na jeseň sa využívajú predovšetkým na presadenie rodiacich jedincov plodovej zeleniny alebo pekinskej kapusty.
- Fóliovníky: Patria medzi najrozšírenejšie zakryté priestory v záhradách. Môžu byť nevykurované alebo vykurované plynovými či elektrickými systémami. Často sa používajú len na predpestovanie priesad tých druhov, ktoré sa nepestujú z priamej sejby. Priame pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch je významné v jarnom období, keď si urýchlime niektoré druhy. Najčastejšie sú to skoré druhy šalátov, cibuľka, skorá mrkva, petržlen, kaleráb, reďkovka. Po nich sa sadia uhorky, paprika alebo rajčiaky. Ak sú fóliovníky vykurované, plodová zelenina sa sadí už v marci.
Tipy a triky
- Vhodné umiestnenie skleníka: Umiestnite skleník na celodenne oslnené miesto, jeho pozdĺžna os by mala byť v smere východ - západ, aby zimné slnečné lúče dopadali kolmo na priesvitnú krytinu skleníka. Skleník by mal byť na záveternom miestne, ak nie je, treba vytvoriť vetrolam, napríklad zo živého plota.
- Spodné organické kúrenie: Udržať teplo v skleníku nám pomôže aj spodné organické „kúrenie“ zo zvieracieho hnoja, najlepšie konského.
- Kvalitný krycí materiál: Na zastrešenie použiť priesvitný krycí materiál a na kostru skleníka použiť plast alebo impregnované drevo.
- Tepelná izolácia: Postaviť nízky nadzemný podstienok a čiastočne ponoriť podlahu skleníka pod zem, základy aj podstienok treba tepelne izolovať proti premŕzaniu, napríklad polystyrénom; takisto je dôležité použiť gumové či tzv. kefové tesnenie na vstupné dvere a tepelnoizolačné kupolkové.
Prečítajte si tiež: Koreňová zelenina a zdravie
Prečítajte si tiež: Tipy pre pestovanie koreňovej zeleniny