Koreňová zelenina: Druhy, výživové hodnoty a využitie

sabor peruano
Rate this post

Koreňová zelenina je pre našu výživu mimoriadne dôležitá. Bez nej by si mnohí z nás nevedeli predstaviť svoju existenciu. Polievky by bez nej jednoducho neboli také chutné. Ale čo vlastne koreňová zelenina je?

Definícia koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina je zelenina, ktorá sa pestuje pre svoje podzemné časti. To znamená, že konzumujeme tú časť rastliny, ktorá rastie pod zemou.

Prečo je koreňová zelenina dôležitá?

S príchodom chladnejších mesiacov, keď teploty klesajú pod pätnásť stupňov, sa u mnohých ľudí objavuje zvýšená chuť na teplé polievky a jedlá zo zeleniny a mäsa. Podľa tradičnej čínskej medicíny je na jeseň vhodné konzumovať vývary z koreňovej zeleniny a teplé, dokonca aj pečené a grilované jedlá. Toto ročné obdobie vyžaduje, aby sme náš organizmus neustále zohrievali. Viete si predstaviť mäsový vývar bez mrkvy, petržlenu alebo zeleru? Alebo zeleninovú polievku bez týchto prísad? Koreňová zelenina je jednoducho nenahraditeľná.

Koreňová zelenina je vynikajúca pri žalúdočných a črevných problémoch a znižuje riziko rakoviny hrubého čreva. Je základom mnohých zdravých zeleninových štiav.

Druhy koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina predstavuje širokú škálu druhov, z ktorých každý má svoje jedinečné výživové hodnoty a zdravotné prínosy. Medzi najznámejšie druhy patrí:

Prečítajte si tiež: Koreňová zelenina a Slovensko

  • Mrkva
  • Petržlen
  • Zeler
  • Repa
  • Paštrnák
  • Reďkovka
  • Reďkev
  • Chren
  • Zázvor

Mrkva (Daucus carota L. subsp. sativus Thell.)

Mrkva je populárna koreňová zelenina s mnohými zdravotnými výhodami. Je to dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Obsahuje farbivo karotén. Veľmi zriedka býva tiež koreň biely alebo dutý. Koreň mrkvy sa zbiera a je výbornou zeleninou, bohatou na provitamín A. V prvom roku sa vytvorí koreň a ružica chlpatých listov, v druhom roku z prezimovaného koreňa vyrastá kvetná byľ, vysoká 1,5 m i viac. Kvety sú drobné, smotanovo biele, usporiadané do okolíkov. Plod je viditeľne ryhovaná nažka, s háčikovitými štetinkami. Semeno je bledo kávovej až olivovo kávovej farby a predáva sa buď vyšúchané, t. j. zbavené štetiniek, alebo nevyšúchané. Klíči pomaly a zle. Úžitková hodnota je 54-63 %. Podľa dĺžky vegetácie rozoznávame mrkvy s krátkym vegetačným obdobím, tzv. Karotke sa najlepšie darí v teplých polohách, v piesočnatých, piesočnato hlinitých alebo hlinitopiesočnatých, dostatočne vlhkých, kyprých a nezaburinených pôdach. Mrkva neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí. Poloskoré a neskoré mrkvy nie sú náročné na polohu a pôdu.

Mrkva obsahuje veľa beta-karoténu, ktorý sa v organizme mení na vitamín A, dôležitý pre zrak a zdravú pokožku. Obsahuje tiež vlákninu, vitamíny C, K a B, draslík a antioxidanty. Pravidelná konzumácia mrkvy môže podporiť imunitný systém, znižuje riziko ochorenia srdca a ciev, bojuje proti škodlivým voľným radikálom a chráni pred oxidačným stresom.

Zaujímavosti o mrkve:

  • Karotén - zložka mrkvy je sfarbená na žlto a môže sa pri pití štiav dostať „do kože“ a sfarbiť ju nažlto. Nebojte sa však, nie je to žiadna žltačka, iba reakcia na mrkvovú šťavu, ktorá zanedlho vymizne.
  • Mrkvová šťava je odporúčaná tehotným ženám, pretože vďaka nej je narodené bábätko nielen zdravo vyvinuté, ale matky, ktoré si spravili počas tehotenstva mrkvovú kúru, majú oveľa ľahší priebeh pôrodu. Ak chcete začať v tehotenstve mrkvovou kúrou, vypite jej 1-2 litre denne.
  • Vďaka mrkve uvidíte ďalej, ako hocikto iný. Napríklad aj v Amerike bolo niekoľko prípadov, kedy sa ľuďom vďaka mrkve zlepšil zrak. Napríklad kandidáti na letcov boli odmietnutí kvôli chybám zraku. Tie sa však po mrkvovej kúre zlepšili natoľko, že kandidát boli nakoniec k letectvu prijatí.
  • Mrkva obsahuje vitamíny D, E, K a hlavne A, lecitín, draslík, jód či horčík. Na konzumáciu sa využíva nielen koreň, ale aj vňať. Má mnoho vynikajúcich účinkov, z ktorých istotne nezabudnem spomenúť, že pomáha pri trávení, problémoch s močovými kameňmi, pri črevnej kolike, dokonca aj pri problémoch s menštruáciou.

Petržlen (Petroselinum hortense Hoffm.)

Petržlen je koreňová zelenina s jemnou chuťou, ideálna do polievok, omáčok a príloh. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Plod je drobná dvoj nažka. Úžitková hodnota semena je 45 - 76 %. 1 gram obsahuje 790 - 880 semien. Klíčivosť si udržuje 3 - 4 roky. Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru. Veľmi dobre sa osvedčuje vysievať krátko pred primrznutím. Sejeme do riadkov 20 cm od seba vzdialených. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 8 gramov osiva (pri jesennej sejbe až o 30 % viac). Osivo na jar zmiešame so semenom značkovacej rastliny napríklad šalátom. Prvýkrát plečkujeme hneď vtedy, keď značkovacia rastlina vyznačí riadky, druhýkrát, len čo petržlen riadkuje. S pretrhávkou počkáme až do času, kedy je petržlen už súci na prvý zber. Ďalej sa ošetruje podľa zaburinenia a podľa pôdy. Pre jesenné uskladnenie sa so zberom nemusíme ponáhľať, pretože petržlen je proti mrazu dosť odolný. Z pôdy ho vyberáme koncom októbra až začiatkom novembra. Vňať na veľkých plochách pokosíme a korene opatrne vyorieme. Petržlen, nahádzaný na kopách, čistíme. Petržlen môžeme zberať už aj pri pretrhávke v júli. Vyjednotený petržlen čo najskôr použijeme v kuchyni aj s vňaťou, alebo ho pridávame do zväzkov miešanej polievkovej zeleniny.

Pozor na zámenu: Málokto vie, že petržlen a paštrnák nie je tá istá zelenina.

Zeler

Zeler je výživný a aromatický, vhodný na prípravu polievok, omáčok a šalátov. Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Stopka je široká a mäsitá. Kvetná os, ktorá sa vytvára v druhom roku, nesie okolíky, nenápadných žltkastých kvietkov. Plod je dvojnažka hnedosivej farby. Zeler vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinitopiesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky. Poloha nemá byť uzavretá, pretože tam zeler trpí hnedou škvrnitosťou listov (septoriózou). Najlepšie mu vyhovuje mierny južný svah. Hladina podzemnej vody má byť asi v hĺbke 60 cm. Zeler zaradujeme po hnojených hlúbovinách, alebo pozemkoch so zeleným hnojením. Ako predplodinu vysievame špenát. Pretože zeler sa sadí dosť neskoro, môže sa kombinovať so šalátom, kalerábom a karfiolom. Na jeseň hnojíme maštaľným hnojom, hnoj hlboko zarýľujeme. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jar pri úprave pôdy zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby . Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky.

Prečítajte si tiež: Koreňová zelenina a zdravie

Pretože semeno pomaly klíči a vzchádza a tiež jeho ďalší vývoj je pomalý, od sejby do vysadzovania uplynie 10 - 14 týždňov. Preto musíme sadivo predpestovať a počítať s veľmi skorou sejbou. Sejeme obyčajne po pätnástom januári, a ak máme dosiahnuť dobrú úrodu buliev, musíme siať najneskoršie do desiateho marca. Na m2 potrebujeme 35 - 50 mg semena, ktoré najprv vysejeme do debničiek v skleníku. Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Otužené priesady vysádzame v druhej polovici mája až začiatkom júna. Sadíme na dobre pripravený pozemok na vzdialenosť 40 - 50 cm do štvorcového sponu. Najlepšie je sadiť v zamračených dňoch, aby slnko neublížilo vňati. Zaliatím priesad sa snažíme udržať koreňové obaly pohromade. Listy a korienky mierne skracujeme. Pri intenzívnom pestovaní zeleru sadíme v radoch na polovičné vzdialenosti. Potom, obyčajne v druhej polovici júla až v auguste, keď už rastliny vytvárajú buľvičky, každú druhú vytrháme. Vytrhaný zeler po očistení používame ako polievkovú zeleninu. Priesady vysádzame opatrne, aby srdiečko zostalo zarovno s povrchom pôdy. Ošetrovanie pozostáva z dokonalých okopávok, plečkovania podľa potreby a z dostatočného zalievania. Zalievame hlavne v prvej polovici vegetačného obdobia a potom za chladnejšieho počasia od konca leta až do zberu.

Zeler potrebuje pre vývoj dlhý čas. Zberáme čo najneskoršie na jeseň. Veľkou chybou je ponáhľať sa so zberom, pretože mierne mrazy v októbri a novembri zeleru neškodia. Za suchého počasia ho opatrne vyrýľujeme a vyrýľovaný zeler necháme asi 5 - 8 dní na poli v menších kopách obschnúť a zvädnúť. Buľvy spevnejú a cez zimu dlhšie vydržia. Korene odrežeme asi na dĺžku 2 cm. Listy ukrútime až po srdiečko.

Zaujímavosti o zeleri:

  • V starovekom Egypte sa využíval ako afrodiziakum a používa sa na mužskú potenciu.
  • Je braný nielen ako korenina alebo zelenina, berie sa aj ako liek. Obsahuje vitamíny A, B, E a K, ale aj minerálne látky ako sodík, draslík, železo, chróm alebo horčík.
  • Ak pri varení nemáte po ruke žiadnu soľ, použite zeler. Zo všetkých potravín obsahuje najviac soli, takže sa môže použiť aj na dosálanie jedál.
  • Éterické oleje obsiahnuté v zeleri nás chránia pred baktériami a plesňami, dokonca dezinfikujú zažívacie ústrojenstvo.
  • Ak máte problém s obličkami či močovým ústrojenstvom, určite by ste nemali z každodennej stravy vynechať práve zeler, ktorý má blahodarné účinky práve pri spomínaných problémoch.
  • Ak máte problémy s dnou, reumatizmom, artritídou, alebo máte vysoký cukor, šťava z čerstvého zeleru Vám zaručene pomôže.

Paštrnák (Pastinaca sativa L.)

Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka. Úžitková hodnota je 57 % a 1 g obsahuje 180 - 200 semien. Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Rastie skoro v každej pôde, ale dáva prednosť hlinito ílovitým, alebo humóznym hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka. Pôda sa musí pripraviť starostlivo. Na jeseň zaorieme maštaľný hnoj. Po rozmrznutí pôdu povrchovo obrobíme. Asi 3 týždne pred sejbou rozhodíme priemyselné hnojivá. Sejeme v apríli, len čo pôda a počasie dosiahne potrebnú teplotu na vzchádzanie. Sejeme do riadkov 40 cm od seba vzdialených. Na 1m2 vysievame asi 0,6 - 1 gram semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Pri riedkej sejbe nemusíme ani jednotiť. Zber závisí od účelu, na ktorý sa má paštrnák použiť. Pre priamy konzum môžeme zberať už v septembri, pre uskladňovanie zberáme čo najneskoršie.

Chuť: Paštrnák chutí viac ako mrkva, je to niečo medzi mrkvou a petržlenom. Jeho účinky sú podobné petržlenu, čiže pomáha pri trávení. Má vysoký obsah minerálnych látok, najmä draslíku a kremíku, obsahuje taktiež vitamín C a B.

Repa červená (Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f.)

Je to dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. Koreň sa zberá a používa ako veľmi zdravá zelenina. Listy sú bledozelené alebo červenkasté. V druhom roku vyrastá z koreňa na hranatej byli klasovité súkvetie. Vytvára nepravý plod, klbko, ktoré obsahuje niekoľko nažiek v tvrdom oplodí. Úžitková hodnota je 67,9 % a v 1 g je asi 40 - 90 semien. Darí sa všade, kde rastie kŕmna repa a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy, pretože malé rastlinky trpia mrazom. Vysieva sa do druhej trate. Pozemok na jeseň zrýľujeme do hĺbky 25 - 30 cm; pred sebou rozhodíme superfosfát, draselnú soľ a síran amónny. Semeno vysievame od 15. apríla postupne až do mája do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na m2 sa vyseje asi 20 - 30 gramov semena. Po vzídení plečkujeme a okopávame. Repu červenú zberáme podľa možnosti za suchého počasia v októbri a tak, že repy vytrhávame, zhadzujeme na kopy, vňať odrežeme, očistime a roztriedime do debien podľa veľkosti.

Prečítajte si tiež: Tipy pre pestovanie koreňovej zeleniny

Zaujímavosti o repe:

  • V staroveku sa koreň repy využíval IBA na liečenie.
  • Ak ju uvaríte, obsahuje viac prospešných látok ako keď ju zjete za surova.
  • Má omladzujúce účinky, prospieva vlasom aj pokožke, spevňuje tkanivo, kosti aj cievy.
  • Je vynikajúca pri nádorových ochoreniach a ešte lepšia pri ich predchádzaní, keďže zamedzuje bujneniu buniek.
  • Má vysoký obsah draslíku, obsahuje kyselinu listovú potrebnú najmä v tehotenstve a obsahuje aj dostatok kremíka.
  • Posilňuje imunitu, znižuje cholesterol a taktiež zaháňa únavu.

Reďkovka (Raphanus satious L. var.)

Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Je obľúbenou zeleninou. Listy majú ostré chĺpky. Kvetná os nesie biele, ružové až fialové kvety. Plod je šešuľa. Úžitková hodnota je 78,2 % a 1 gram obsahuje 100 - 150 semien. Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu. Vyžaduje starostlivé spracovanie pôdy. Hnojíme kompostom. Reďkovku je najlepšie siať do dvoj riadkov, 15 cm od seba vzdialených, tretí riadok vynecháme. Veľmi vhodné je siať reďkovku ako značkovaciu rastlinu do mrkvy alebo petržlenu, umožní včasné ošetrenie a rovnomerné rozdelenie rastlín. Na 1 meter štvorcový sa počíta s vysiatím 1,2 - 1,5 g semena. Za vegetácie plečkujeme, okopávame a čo najskôr vyjednotíme.

Reďkev siata (Raphanus sativus L. var.)

Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Reďkev sa zbiera a spotrebováva ako pochutinová zelenina. Listy vytvárajú ružice. Kvety sú biele, fialovo žilkované, v strapcovitom súkvetí. Plody má také isté ako reďkovka. Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, kompostom. Jarnú reďkev sejeme koncom marca a v apríli, zimnú v júli a v auguste. V októbri vysievame znovu jarné odrody. Vzdialenosť riadkov je 20 - 50 cm, na 1 m2 sa vyseje 0,6 - 0,7 gramov semena. Jarnú reďkev zberáme v júni, zimnú v októbri a v novembri.

Chren (Armoracia rusticana G. M. et.)

Chren je trváca rastlina. Má mohutný, valcovitý, na povrchu hnedý a vo vnútri biely koreň, ktorý je obľúbenou a zdravou zeleninou. Listy sú dlhé, lesklé, na byli sú drobné biele kvietky. Plod je šešuľa. Chren vyžaduje hlbokú, humóznu, dostatočne vlhkú pôdu. Na polohu a teplo nie je náročný. Pre chren sú najlepšie rozorané pozemky po zelenom hnojení bez trvácej buriny, po chrene sa pestuje kukurica alebo strukoviny. Na jeseň pozemok pohnojíme maštaľným hnojom a zarýľujeme do hĺbky 40 cm. Priesady na sadenie získame pri zbere konzumného chrenu. Ako priesady používame bočné korene silné ako ceruzka. Do jari ich máme uschované v piesku. Na 1 m2 potrebujeme cca 4 priesady. Sadíme koncom marca do dvojriadkov. Riadky vyznačíme značkovačom na vzdialenosť 60 cm a každý tretí riadok vynecháme, hĺbka brázdičiek je 15 cm. Strednú časť koreňového odrezku pred sadením otrieme vrecovinou, čim vyslepíme očká a zabránime košateniu hlavného koreňa. Odrezky sadíme na dno brázd vysadzovacím kolíkom šikmo v jednom smere na vzdialenosť 25 cm. Po vysadení odrezky zahrnieme tak, aby horná časť bola 2-3 cm pod povrchom. Zberáme, len čo vňať začne zasychať, to znamená. koncom októbra a začiatkom novembra.

Hadí Mor

Je to trváca zelenina s klovitým koreňom, ktorý je na povrchu čierny, vo vnútri biely s mliečnou šťavou. Vysievame v marci a v apríli do riadkov vzdialených od seba 35 cm do hĺbky 2 cm. Na 1 m2 sa vyseje asi 1,7 gramu semena. Po vzídení plečkujeme a pretrhávame na vzdialenosť 8 - 10 cm. Hadí mor je mrazuvzdorný. Preto ho nemusíme vybrať všetok na jeseň, ale iba toľko, koľko môžeme spotrebovať.

Zázvor

Tento koreň ste tu zrejme nečakali, no do tejto skupiny patrí tiež. Zázvor sa zvykne nazývať aj ako elixír zdravia. Používa sa síce aj v kuchyni, no vzácnejší je ako liek. Obsahuje antibiotické látky, takže ak máte chrípku alebo ste nachladnutí a niekto Vám ponúkne zázvorový čaj, určite ním neohrdnite. Obsahuje vitamíny B, C a E, minerálne látky ako vápnik, draslík, železo, zinok, fosfor, horčík a selén. Zázvor zlepšuje prietok krvi, zvyšuje imunitu, zlepšuje trávenie, dokonca sa používa aj na detoxikáciu organizmu, zlepšuje dýchanie, ale aj vykašliavanie pri chrípke alebo zápaloch dýchacích ciest, rovnako tak zabraňuje rastu rakovinových buniek. Ak však potrebujete schudnúť, pomôže tiež, takže si ho nezabudnite pridať do jedálnička. Na zázvor si dajte pozor v tehotenstve, alebo keď kojíte, či máte problémy so žalúdkom. Mohol by priniesť viac škody ako úžitku.

Ďalšie druhy koreňovej zeleniny:

Ako koreňová zelenina sa veľmi málo pestuje vodnica a kvaka, ktoré patria do čeľade kapustovitých. Vodnica sa používa ako kapusta alebo šalát. Kvaku pestujeme ako zeleninu s dietetickými vlastnosťami.

Výživové hodnoty koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu. Obsahuje najmä vitamíny A, C, K a B6, ako aj minerály ako draslík, horčík a železo.

Pestovanie koreňovej zeleniny

Semená koreňovej zeleniny sa sejú priamo do záhonu. Semená do voľnej pôdy nemožno vysievať, ak je pôda ešte zamrznutá alebo mokrá. V osevnom postupe je koreňová zelenina zaradená do druhej trate, teda v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom alebo kompostom obohateným čerstvým hnojom domácich zvierat. Skoré odrody sa vysievajú na záhon čo najskôr - v teplejších oblastiach obyčajne v marci, vo vyšších polohách v apríli. Stredne skoré a neskoré odrody sa sejú v apríli a v máji do hĺbky 1 až 3 cm. Po vzídení sa rastliny opatrne okopú a podľa potreby ich treba v štádiu dvoch až troch pravých listov jednotiť na vzdialenosť 2 až 5 cm v riadku.

Vzájomná znášanlivosť koreňovej zeleniny

Z hľadiska vzájomnej znášanlivosti jednotlivých druhov koreňovej zeleniny treba brať do úvahy ohľad na ich vzájomné susedstvo.

  • Mrkva sa dobre znáša s cibuľovinami, rajčiakmi, reďkovkou, hrachom a lahôdkovou kukuricou, neznáša sa so zelerom.
  • Pre petržlen je vhodné susedstvo reďkovky a rajčiakov, ale nevyhovuje mu spoločnosť kapusty, kalerábu a šalátu.
  • S rajčiakmi, hlúbovinami, cesnakom, uhorkami a fazuľou sa znáša zeler buľvový, ale neznáša sa s mrkvou, šalátom, kôprom, lahôdkovou kukuricou a zemiakmi.
  • Cvikla sa znáša s cibuľou, kalerábom, fazuľou a uhorkami, neznáša sa so zemiakmi a kukuricou.

Odrody koreňovej zeleniny

  • Skoré odrody mrkvy môžu mať tupo zakončené valcovité, mierne kónické alebo guľovité korene a nazývajú sa karotka.
  • Reďkovka Patricia je vytrvalá odroda s korenistou chuťou vhodná na jarný aj letný výsev.
  • Reďkovka Raxe je vytrvalá odroda s červenými plodmi vhodná na jarný, letný aj jesenný výsev. Má jemnú korenistú chuť.
  • Bio cvikla Detroit 2 - Beta vulgaris var. Repa červená Detroit je odroda s guľatými plodmi tmavočervenej farby.
  • Zeler Princ má veľké plody, ktoré je možné skladovať v chlade po dlhšiu dobu. Používajú ho Francúzi na raňajky.
  • Zeler Maxim je neskorá odroda s veľkými guľovitými bulvami s krémovou bielou dužinou. Ide o skorú odrodu s bielymi stopkami.
  • Mrkva Darina je poloneskorá odroda valcovitého tvaru.
  • Ide o neskorú odrodu oranžovej farby stredne dlhej mrkvy, ktorá sa hodí na priamu spotrebu a skladovanie.
  • Reďkev biela Rex má polodlhé biele plody jemnej chuti.
  • Táto odroda je červenj farby s priemerom 6 cm a pevnou dužinou.
  • Reďkovka Parat je guľatého taru a výbornej chuti. Obsahuje vitamíny A, B, C.
  • Reďkovka obria maslová má veľké tvrdé plody, ktoré pestujeme od apríla do októbra.
  • Reďkovka Topsi ma guľatý tvar a lahodnú chuť.
  • Cvikla červená Forono je tmavočervená odroda s rovnako tmavou dužinou a sladkastej chuti.

Príprava koreňovej zeleniny

Koreňovú zeleninu môžeme pripravovať na rôzne spôsoby. Tu je niekoľko tipov:

Pečená koreňová zelenina

  1. Koreňovú zeleninu si ošúpeme a očistíme, ak chceme, nakrájame si ju na menšie kúsky (či už na kolieska, alebo po dĺžke je iba na Vás).
  2. Plech si poriadne vymastíme olivovým olejom (môžeme použiť papier na pečenie, aby sa nám zelenina neprichytila na plechu), poukladáme zeleninu, poprášime ju bylinkami a koreninami, pokvapkáme olivovým olejom (poriadne) a dáme do rúry piecť.
  3. Pečieme pri 200 stupňoch, až kým ju nebudeme mať dohneda, cca 20 minút.

Zeleninový vývar z koreňovej zeleniny

  1. Zeleninu si nakrájame na menšie kúsky.
  2. Cibuľku s cesnakom si opražíme na oleji, pridáme nakrájanú zeleninu, a keď sa trošku opečie do sklovita zalejeme vodou.
  3. Pridáme soľ a čierne korenie a varíme asi 30 minút.
  4. Takto spravený vývar si môžeme precediť a použiť do iných jedál, prípadne si z neho spraviť zeleninovú polievku.

Zeleninové čipsy

  1. Jednoducho si nakrájate zeleninu na tenšie kolieska a buď si ju v rúre vysušíte, alebo si si ju vypražíte v oleji.
  2. Ak by ste si zeleninové čipsy piekli v rúre, posypte ich grilovacím korením pred pečením.
  3. Ak si ich chcete robiť na oleji, tak ich posypte až po fritovaní.

Náhrada zemiakov

Ak Vás už omrzelo jesť k mäsu zemiaky na rôzne spôsoby, možno by ste ich mohli skúsiť vymeniť za nejakú koreňovú zeleninu. Skúšali ste už mrkvové hranolky? Alebo napríklad zelerové či petržlenové pyré? Ak nie, mali by ste to skúsiť!

Doplnenie vitamínov

Ak Vám však nestačí dopĺňanie vitamínov formou zeleniny, môžete ich skúsiť doplniť aj vo forme výživových doplnkov. Chýba Vám vitamín B? Zaobstarajte si B - komplex! Potrebujete sa pripraviť na chrípkové obdobie? Doplňte Céčko! Čakáte bábätko a potrebujete doplniť viacero vitamínov?