Čierne korenie, celosvetovo najpoužívanejšie korenie, pochádza z rastliny Piper nigrum. Táto tropická rastlina z čeľade Pieprovité (Piperaceae) má bohatú históriu a široké využitie.
Pôvod a rozšírenie
Pôvodom je táto rastlina z indického subkontinentu, konkrétne z monzúnových pralesov malabarského pobrežia v juhovýchodnej Indii. Dnes sa pestuje vo viacerých vlhkých tropických oblastiach. Medzi najväčších producentov v súčasnosti patrí Vietnam, nasledovaný Indiou, Malajziou, Brazíliou, Indonéziou, Srí Lankou a Čínou.
História korenia
Čierne korenie bolo známe už v starovekom Egypte, kam sa dostalo z juhovýchodnej Ázie. Neskôr bolo používané aj v starovekom Grécku a Ríme. Obchod s čiernym korením bol v rannom stredoveku v Európe v rukách arabských obchodníkov. Cena čierneho korenia bola veľmi vysoká a používalo sa aj ako platidlo a mohlo si ho dovoliť len bohatá časť populácie. Neskôr, s rozširovaním vplyvu Portugalska v južnej Ázii, Portugalci prebrali obchod s touto komoditou. Postupom času, ako objem dovezeného korenia do Európy rástol, znižovala sa jeho cena a jeho používanie sa rozšírilo vo všetkých spoločenských kruhoch a čierne korenie sa stalo jednou z najpoužívanejších korenín. Kedysi bola dokonca hodnotená tak vysoko, že sa vyvažovala zlatom. V súčasnosti tvorí obchod s čiernym korením 25 % všetkých korenín.
Botanická charakteristika
P. nigrum, alebo teda piepor čierny je tropická popínavá rastlina, dorastajúca výšky až 6-7 metrov, ale rastlina dokáže dorásť až 15 metrov, pokiaľ k tomu má príhodné podmienky. Na kmeni sa vytvárajú vzdušné korene, ktorými sa prichytáva ku stromom, alebo inej opore. Má striedavé listy zväčša oválne, z vrchu lesklé na rube matné. Kvitne malými kvetmi v hustých, niekedy až 20 cm dlhých strapcoch. Z nich sa vytvárajú plody - bobule s tenkých dužnatým oplodím obsahujúce jedno semeno. Bobule majú priemer 4-5 mm spočiatku zelené, neskôr po dozretí červené až žltočervené. Po piatich rokoch sa z nenápadných kvetov vyvíjajú, červené 5 mm veľké plody korenia.
Pestovanie korenia
Piepor sa pestuje vo vlhkom tropickom podnebí do nadmorskej výšky 500 m. Vyžaduje výživné pôdy, polotieň a dostatok vlahy. Svete div sa, rastlina pieporu nemá rada priame slnečné svetlo, a preto sa jej darí predovšetkým v polotieni. Keďže je to popínavá rastlina musí zväčša sa pestuje v zmiešaných kultúrach a ako opora sa používajú iné stromy (mali by mať drsnú kôru). Najčastejším spôsobom pestovania sú plantáže. Bežná výška takto pestovaných lián je 4 až 5 metrov. Rozmnožuje sa odrezkami, rastliny začínajú plodiť v 3-5 roku od rozmnoženia. Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej časti plody sa zberajú buď nezrelé (zelené) - čierne a zelené korenie, prípadne dozreté - červené a biele korenie. Úroda sa zberá zvyčajne 2x do roka. V momente, keď je čas zberu, je korenie zbierané, a to najčastejšie ručne, trs po trse.
Prečítajte si tiež: Perfektná sviečková omáčka: Sprievodca
Domáce pestovanie
Rastlina sa dá ľahko pestovať v interiéri počas celého roka. Pestovanie začíname v menšom kvetináči s priemerom asi 12 cm a postupne presádzame do väčších asi každé tri roky. Poskytnite od začiatku rastline oporu, po ktorej sa môže ťahať. Semená pred výsevom na 12 hodín namočte do vlažnej vody. Potom ich vysejte a mierne pritlačte do vlhkého substrátu a zasypte iba jemnučkou vrstvou substrátu. Nádobu zo semenami prikryte čírou fóliou, do ktorej nezabudnite urobiť dierky. Fóliu raz za dva dni aspoň na dve hodiny úplne odokryte aby ste predišli plesniveniu substrátu. Nádobu zo semenami umiestnite na svetlé stanovisko s teplotou medzi 25 ° C až 30 ° C. Substrát udržujte vlhký nie však mokrý. Stanovisko uprednostňuje teplé a svetlé miesto, ale nemá rád neustále plné slnko. Vďaka hustým, mäsitým listom sú požiadavky na vodu skromné. Mali by ste ju však pravidelne zavlažovať ale vyhýbať sa premokreniu pôdy. V zime rastlinu udržiavame na svetlom stanovisku s teplotou nad 15 ° C. Zalievame mierne bez podmáčania. Listy budú na jar nahradené novými púčikmi. Hĺbka výsevu je 0,5 - 1 cm, doba klíčenia 2 - 5 týždňov. Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto bez priameho slnečného žiarenia. Zeminu je nutné udržovať stále vlhkú. Rovnako rastline vyhovuje i vysoká vlhkosť vzduchu. Zálievka by mala byť pravidelná. Hnojiť rastlinu by ste mali 2 - 3 x mesačne od jari do jesene. Na zimu môžete rastlinu premiestniť do chladnejšej miestnosti (opäť platí minimum 12 °C). Čierne korenie by malo byť pestované s oporou, lebo sa jedná o popínavú rastlinu.
Druhy korenia
Okrem čierneho korenia sa používa aj korenie červené, zelené a biele, jedná sa však o plody tej istej rastliny a to piepora čierneho. Rozdiel je len v príprave, resp. v čase zberu.
- Čierne korenie: vzniká sušením nezrelých (zelených) plody na slnku kde postupne sčernenú. Aby korenie získalo svoju charakteristickú čiernu farbu, je zbierané ešte zelené. Následne sa rozprestiera na slnku a pomocou pôsobenia slnečných lúčov na vzduchu černie, scvrkáva sa a intenzita jeho chuti silnie. Až keď je korenie scvrknuté a má tú správnu čierno popolavú farbu, prichádza ideálny čas na jeho zabalenie a odoslanie.
- Červené korenie: vzniká sušením zrelých plodov.
- Zelené korenie: vzniká rýchlym usušením, prípadne za použitia rôznych pomocných látok.
- Biele korenie: je kôstka zo zrelého plodu korenia, pripravuje sa po zbere a namočení dozretých plodov a následným odstránením vonkajšej dužiny. Biele korenie má jemnejšiu chuť keďže neobsahuje živice a oleje z dužiny. Nezrelé plody sú zelené, plne vyzreté a sušené plody sú čierne a odstránením vonkajšej šupy získame biele korenie.
Ďalšie druhy rodu Piper
Okrem už spomenutého druhu P. nigrum existujú aj ďalšie druhy rodu Piper, ktoré sa používajú ako korenie:
- P. longum - Piepor dlhý Zdroj tzv. dlhého korenia. Pochádza z úpätia Himalájí a severnej Indie. Má podobné vlastnosti ako čierne korenie. Má slabšiu vôňu, ale na druhej strane ostrejšiu korenistú chuť. Používa sa hlavne v Indii.
- P. retrofractum - Piepor lekársky Pochádza z Thajska a Malajzie, ale je rozšírený hlavne na Jáve a v Malajzii. Je to drevnatejúca vytrvalá bylina, korenie sa používa podobne ako predchádzajúci druh.
- P. cubeba pochádza z Indonézie, kde sa aj najviac pestuje. Je to dvojdomá drevnatejúca liana.
- P. betle - Piepor betelový listy sú súčasťou tzv.
Využitie a účinky korenia
Používa sa ako najčastejšie korenie, pre svoju ostrú chuť. Silne korenistá aróma korenia sa najlepšie rozvíjam keď je korenie čerstvé. Čierne korenie je štipľavé, biele má jemnejšiu chuť a ešte jemnejšie a aromatickejšie je zelené. Ich ostrosť spôsobuje alkaloid piperín, ktorý aktivuje receptory tepla a bolesti a spôsobuje lepšie uvoľňovanie tráviacich enzýmov. Chutnú a trávenie podporujúcu korenistosť získava pomocou alkaloidového piperínu, ktorý aktivuje receptory tepla a bolesti a spôsobuje lepšie uvoľňovanie tráviacich enzýmov. Obsahuje piperín, ktorý pomáha pri periférnej neuropatickej bolesti, podporuje metabolické procesy, tvorbu žlčových kyselín a používa sa aj ako podporný prostriedok pre znižovaní nadváhy. Pôsobí protizápalovo, podporuje prekrvenie a znižuje teplotu. Éterický olej piperín podporuje vstrebávanie živín ako napríklad selén, betakarotén či vitamíny B. Ak ste prechladnutí alebo vás trápi kašeľ, stačí keď zalejete čajovú lyžičku korenia s dvoma lyžicami medu a necháte odstáť 15 minút. Čierne korenie má príjemnú sviežu drevitú vôňu a štipľavú chuť. Čierne korenie nie je ani sladké ani veľmi štipľavé, preto sa môže použiť v obidvoch typoch jedál. Je také obľúbené, že sa podľa neho volajú mnohé pokrmy. Celé korenie používame do mäsových vývarov a rôznych omáčok, nahrubo podrvené do suchých koreninových zmesí a marinád. Mleté korenie môžete využiť napríklad v koložvárskej kapuste, cesnakovej polievke, či chutnom a zdravom cviklovom šaláte.
Prečítajte si tiež: Tipy pre výber dielov pre mlynčeky na korenie
Prečítajte si tiež: Afrodiziaká a telo