Konzervovanie baranieho mäsa je proces, ktorý umožňuje uchovať jeho kvalitu a chuť po dlhšiu dobu. V minulosti bolo konzervovanie nevyhnutné pre prežitie, dnes slúži na zachovanie sezónnych surovín a prípravu chutných pokrmov. Tento článok sa zameriava na rôzne metódy konzervovania baranieho mäsa, od tradičných postupov ako solenie a údenie, až po moderné techniky ako vákuovanie a mrazenie.
Baranie mäso a jeho význam v strave
Baranie mäso patrí medzi obľúbené druhy mäsa na svete. Obsahuje množstvo dôležitých minerálov a vitamínov, ako sú vitamíny skupiny B, vitamín A, D, E, železo, zinok a selén. Je tiež kvalitným zdrojom proteínov, čo ho robí neoddeliteľnou súčasťou stravy športovcov a kulturistov.
Pre lepšie pochopenie kontextu baranieho mäsa je užitočné poznať aj charakteristiku ďalších druhov mäsa, ktoré sa bežne konzumujú:
- Hovädzie mäso: Pochádza z kravy alebo býka a často sa podáva v reštauráciách aj v domácej kuchyni v surovom stave (tatársky biftek), vo forme steakov, nakrájaných kúskov v guláši, vo vývare alebo ako mleté mäso.
- Bravčové mäso: Je najpoužívanejšie mäso v gastronómii a pochádza z prasaťa domáceho. Svalovina bravčového mäsa obsahuje viac tuku a vyššiu energetickú hodnotu ako hovädzie mäso, preto je aj ťažšie stráviteľná. Mäso z ročných kusov má veľmi jemné vlákna a pevnú bielu slaninu.
- Teľacie mäso: Má bledoružovú farbu, minimálne množstvo tuku a vysoký obsah vody. Je chudé a ľahko stráviteľné. Obsahuje veľké množstvo cenných bielkovín, minerálov a vitamínov.
- Jahňacie a kozľacie mäso: Oba druhy mäsa sú si veľmi podobné. Sú ľahko stráviteľné, nemajú veľa tukov a obsahujú veľa bielkovín.
Delenie baranieho mäsa
Pri delení baranieho mäsa sa postupuje podľa platných predpisov a noriem, ktoré zabezpečujú kvalitu a hygienickú nezávadnosť mäsa. Delenie zahŕňa rozrábanie jatočne opracovaného tela jahniat a kozliat.
Zloženie a význam mäsa
Mäso je biologicky aj energeticky veľmi hodnotná potravina. Je to kostrová svalovina, ktorá sa skladá z priečne pruhovaných vlákien. Obsahuje plnohodnotné bielkoviny: elastín (v namáhavých častiach) a kolagén (v nenamáhavých častiach). Obsah bielkovín je 14 až 22% v závislosti od obsahu tuku. Mäso obsahuje pomerne málo sacharidov (glykogén), pričom najsladšie mäso je konské. Z minerálnych látok obsahuje fosfor, vápnik, horčík, sodík a železo. Z vitamínov obsahuje B, A a D. Obsahuje farbivo myoglobín a extraktívne látky.
Prečítajte si tiež: Bravčová konzerva s kapiou
Kvalita a spracovanie mäsa
Výsledná akosť mäsa závisí od druhu, spôsobu zabitia a vykrmenosti zvieraťa. Po zabití nastane Rigor Mortis (stvrdnutie) a potom Autolýza (odloženie mäsa, počas čoho mäkne, získava chuť a vôňu). Autolýza je enzymatický a biochemický proces, počas ktorého sa glykogén rozkladá na kyselinu mliečnu. Dĺžka autolýzy závisí od teploty.
Skladovanie mäsa
Chladením je možné skladovať mäso až 3 týždne bez zmeny zmyslových faktorov. Mäso sa skladuje pri teplote -18°C a zamrazuje sa v špeciálnych komorách. Mäso sa pokladá za zmrazené, keď v hĺbke 5 cm dosiahne teplotu -7°C. V mrazničke vydrží 10-12 mesiacov v závislosti od obsahu kostí a tuku (čím viac kostí a tuku, tým menšia trvanlivosť). Rozmrazené mäso sa nikdy znova nezamrazuje.
Konzervovanie mäsa
Z mäsa sa odstraňuje voda a poznáme suché alebo zalievané lákom (korenie, soľ, voda) spôsoby konzervovania. Môže sa použiť aj rýchlosoľ, ktorá zachová pekné zafarbenie mäsa. Posolením sa mäso vyúdi pri teplote 40°C tvrdým drevom alebo pilinami. Vzniká tenký tukový film, ktorý má konzervačné účinky.
Solenie mäsa
Solenie mäsa je zložitý technologický proces, skladajúci sa z fyzikálno-chemických a mikrobiologických pochodov. Väčšina senzorických ukazovateľov kvality mäsových výrobkov (chuť, šťavnatosť, konzistencia, intenzita a stálosť vyfarbenia) závisí od spôsobu solenia. Dodaná soľ má viacero funkcií. V prvom rade je to primeraná slanosť, ďalej soľ pôsobí na rozpustnosť bielkovín, ktoré potom zvyšujú väznosť vody. Konzervačný účinok soli sa vysvetľuje tým, že soľ odoberá mikroorganizmom vodu z buniek a tým spomaľuje alebo zastavuje ich rast. Pri solení sa okrem soli dodávajú do mäsa aj látky zabezpečujúce stále vyfarbenie mäsových výrobkov aj po ich tepelnom opracovaní (NaNO2, NaNO3).
Pri solení sa využíva difúzia, pri ktorej sa z roztoku soli s vyššou koncentráciou (láku), alebo pri solení na sucho z roztoku soli, ktorý vznikne rozpustením solí v mäsovej šťave, preniká do prostredia s nižšou koncentráciou solí, t.j. do mäsa. Difúzia najrýchlejšie prebieha na začiatku solenia, pokiaľ je rozdiel koncentrácií najvyšší. Postupne ako soľ preniká do mäsa, jej množstvo v láku sa znižuje. Difúzia závisí od teploty prostredia.
Prečítajte si tiež: Fermentácia ovocia pre zdravie
Dusitanová zmes sa používa na rýchle solenie mäsa z dôvodu jedovatosti dusitanu. Okrem týchto soliacich zmesí na zlepšenie konzistencie a väznosti vody sa pridávajú polyfosfáty, ktoré zvyšujú rozpustnosť bielkovín. Na zvýšenie stálosti farby a intenzity zafarbenia výrobkov sa pridávajú redukujúce látky do zmesí (kys. askorbová, kys. izoaskorbová alebo ich soli).
V dnešnej dobe je tento postup konzervácie bravčového mäsa relatívne neobvyklý, naďalej ale tento spôsob má dôležitý význam pre úpravu mäsa určeného na ďalšie spracovanie. Ak mäso nasolíme len čistou soľou, prídeme o farbu čerstvého mäsa, po nasolení bežnou soľou totiž farba zodpovedá farbe uvareného mäsa. Krásne červené zafarbenia dosiahneme použitím dusičnanu sodného, ktorý je už obsiahnutý v tzv. rýchlosoli.
- Solenie čistou soľou: Tento spôsob uplatníme pri solení surovej slaniny na prípravu údenej slaniny a pri solení mäsa na výrobu údenín s prísadou papriky, ktorá ho čiastočne zafarbí. Množstvo soli na solenie slaniny si vypočítame asi 5% z váhy mäsa. To znamená na 1 kg ,50g soli. Najlepšie je keď naporciované kúsky slaniny takpovediac vyváľame zo všetkých strán v soli a ručne vtrieme soľ do všetkých častí mäsa. Takto zasolené kúsky poukladáme do nádob, najlepšie prepraviek ,nie však veľa vrstiev na seba.
- Solenie v soľnom roztoku (láku): Opracované, dobre vychladené diely mäsa posypeme soľou, ktorú rovnomerne rozotrieme. Následne mäso vkladáme najlepšie do čistých kameninových nádob, ale môžeme využiť aj iné materiály. Dno nádoby posypeme tenkou vrstvou soli. Druhý deň po nasolení zostávajúci voľný priestor zalejeme lákom pripraveným v pomere 10l vody na 1,5 kg soli. Rôsol prevaríme, necháme vychladnúť v chladničke a zalejeme mäso tak, aby všetky jeho časti zostali ponorené. Nádoby uzavrieme vekom, a zaťažíme. Po 2 týždňoch mäso prekladáme, mäso naspodku umiestnime hore a opačne. Dôležitá je kontrola láku -zdravý rôsol je bezfarebný až mierne ružovkastý, vždy číry. Zlý lak je kalný, sfarbený a jeho mäso páchne. Ak zistíme známky kazenia náleve, okamžite ho vymeníme za nový.
- Nastrekávanie soľného roztoku: Tento spôsob je najrýchlejší a slúži hlavne k presoleniu veľkých kusov mäsa - pleca, karé, stehna alebo krkovička. Používame 24%-tný soľný rôsol (240g soli na 1 liter vody). Roztok prevaríme, schladíme 4 stupne. Následne ihlou vstrekujeme rôsol hlboko do tkaniva, na 10kg mäsa asi 1 liter nálevu. Jednotlivé vpichy umiestňujeme asi 25mm od seba. Mäso po striekaní necháme ležať 24 hodín v 12% soľnom roztoku. Tento spôsob solenia mäsa je používaný najmä vo výrobniach mäsových výrobkov, kde sa soľ nastriekava pomocou tzv. .injektorov ktoré sú schopné pomocou 16,24,alebo 48 a viac ihiel dostať do mäsa pomerne veľké množstvo vody.
Údenie mäsa
Údenie je tradičná metóda konzervovania mäsa, ktorá kombinuje účinky soli, tepla a dymu. Dym obsahuje látky, ktoré pôsobia konzervačne a dodávajú mäsu charakteristickú chuť a vôňu.
Sušenie mäsa
Sušenie je ďalšia tradičná metóda, ktorá spočíva v odstraňovaní vody z mäsa, čím sa zabraňuje rastu mikroorganizmov. Sušené mäso má dlhú trvanlivosť a je vhodné na cestovanie a skladovanie.
Mrazenie mäsa
Mrazenie je moderná metóda konzervovania, ktorá spočíva v zmrazení mäsa na nízku teplotu, čím sa zastaví rast mikroorganizmov a spomalí sa enzymatická aktivita. Mrazené mäso si zachováva väčšinu svojich nutričných hodnôt a chuti.
Prečítajte si tiež: Nakladaná zelenina
Vákuovanie mäsa
Vákuovanie je metóda, ktorá spočíva v odstránení vzduchu z obalu s mäsom, čím sa zabraňuje oxidácii a rastu mikroorganizmov. Vákuované mäso má dlhšiu trvanlivosť a lepšie si zachováva svoju chuť a textúru.
Príprava a použitie baranieho mäsa
Pred prípravou sa mäso riadne umyje v studenej vode. Hotové uvarené mäso sa skladuje pri teplote do 8 °C a pred podávaním sa zohrieva pri teplote 90 °C, prípadne sa krátko povarí.
Ak chcete mäso zmraziť, pred zmrazením ho odblaňte, vykostite a očistite, zabaľte do mikroténových sáčkov a vložte do mrazničky. Marinády pripravujte akoby „presolené“ a „prekorenené“.
Časti baranieho mäsa a ich využitie
- Orech: Upravuje sa ako orech. Používame ich na varenie a pečenie v celosti.
- Pliecko: Vhodné na pečenie v celosti, na plnenie a následné pečenie, varenie v celosti a následné natieranie pastami.
- Krkovička: Je najvhodnejšia časť na pečenie v celosti, na vyprážanie rezňov a iné pokrmy z rezňov.
- Mäso z rebier: Vhodné je na prípravu gulášov, perkeltov, ako dusené so zeleninou, hubami, na rolády, plnené rôznymi plnkami.
- Sviečkovica: Je to v podstate bravčová sviečkovica, najjemnejšia časť bravčového mäsa. Používame na varenie a dusenie.
- Vrchný šál: Spracovávame ho varením alebo dusením. Najlepšie je ho upravovať dusením v zelenine. Vrchný šál sa upravuje dusením v celosti alebo sa z neho pripravujú závitky, rezne, rolády. Sviečkovica je najkvalitnejšie hovädzie mäso a upravuje sa dusením.
Bezpečnosť a zdravotné aspekty konzumácie mäsa
Pri mäse si dávajte pozor na rôzne bakteriálne choroby. Odporúča sa nepreháňať to s konzumáciou mäsa. V prípade červeného mäsa (bravčové, diviačie, hovädzie) sa odporúča jesť maximálne 500 g za týždeň.
Legislatíva
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vydáva vyhlášky a nariadenia, ktoré upravujú podmienky pre výrobu a predaj mäsa.
Recepty z baranieho mäsa
Baranie mäso na oregane
Suroviny:
- 1 kg baranieho mäsa
- 2 KL oregano
- soľ
- 1/2 KL mleté čierne korenie
- 4 strúčiky cesnaku
- 1 PL olej
Postup:
- Do pekáča poukladáme baranie mäso.
- Pridáme oregano, soľ, korenie a cesnak.
- Pokvapkáme olejom a pečieme.
Adana Kebap z baranieho mäsa
Suroviny:
- 600 g baranieho mäsa (alebo hovädzie)
- 1 ks cibuľa malá
- 2 - 3 ČL oregano sušené
- 2 ČL paprika červená mletá
- podľa chuti soľ, mleté čierne korenie
Postup:
- Mäso pomelieme.
- Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu a korenie.
- Dobre premiešame a tvarujeme kebaby.
- Grilujeme alebo pečieme.
Baranina na kyslo
Suroviny:
- Baranie mäso
- Cibuľa
- Masti
- Kyslá smotana
- Soľ, korenie, ocot
Postup:
- Baranie mäso pokrájame na rezance.
- Posekanú cibuľu zpeníme na masti.
- Pridáme mäso a dusíme do mäkka.
- Zalejeme kyslou smotanou a dochutíme.
Domáca výroba a konzervovanie
Domáca výroba prináša radosť z poctivých surovín, úsporu nákladov a kontrolu nad kvalitou výsledných produktov. Korenie je nepostrádateľnou súčasťou každej kuchyne, dodáva jedlám chuť, jedinečnosť a vôňu. Kombinácia korenín je často jedinečným podpisom kuchára. Okrem kulinárskeho využitia má korenie aj zdravotný význam, pretože mnohé koreniny sú plodmi liečivých rastlín. V súčasnosti sa opäť vraciame k bylinkám, ktoré používali naše staré mamy a ktoré sme v minulosti zanedbávali.
Možnosti sú vhodné na každodenné varenie aj slávnostné príležitosti.
Ako začať s domácou výrobou korenia
Začať s kategóriou Domáca výroba je ľahšie, než sa zdá, ak si vopred premyslíte cieľ, suroviny a časový harmonogram. Na prvé pokusy sa oplatí voliť kratšie procesy, napríklad jednoduché nakladanie, bylinkové sirupy alebo čerstvé syry.
Základom je čistota pracovného priestoru v rámci vašej domácnosti a spoľahlivé pomôcky, ako sú kuchynská váha, teplomer, sterilné poháre a uzatvárateľné nádoby. Zídu sa aj kvasné nádoby, formy a plachty, mlynček na mäso a presné odmerky. Finálne produkty môžete označiť etiketami a darčekovo zabaliť pomocou drobností z kategórie doplnky a dekorácie, vďaka ktorým bude výsledok nielen chutný, ale aj reprezentatívny a pripravený na darovanie.
Ako správne používať domácu výrobu
Domáca výroba prináša najlepšie výsledky, keď dodržíte jednoduchú rutinu: hygiena, presnosť, trpezlivosť a správne skladovanie. Pred prácou si pripravte a vydezinfikujte pomôcky, skontrolujte dátum surovín a prečítajte si postup od začiatku do konca. Vyhraďte si dostatok času na prípravu aj na zrenie, ktoré dodá chuti hĺbku. Pracujte v čistom priestore a sterilizujte nádoby, viečka aj nástroje pred použitím. Merajte teploty a časy, pretože presnosť je kľúčom ku konzistentnej chuti a bezpečnosti. Začínajte s menšími dávkami, ľahko doladíte postup a vyhnete sa zbytočnému plytvaniu. Suroviny vyberajte sezónne, bývajú lacnejšie, chutnejšie a s vyšším obsahom živín. Vždy si pripravte záložný plán, napríklad náhradné korenie alebo alternatívnu konzerváciu. Sledujte zrenie očami aj chuťou, zapisujte zmeny a upravujte recepty nabudúce. Skladujte v chlade, tme a suchu, aby ste predišli skaze a uchovali arómu čo najdlhšie.
Kedy je domáca výroba najúčinnejšia
Domáca výroba je najúčinnejšia, keď využijete sezónne dostupné suroviny, pracujete v pokojnom tempe a dodržiavate presné postupy. Letné ovocie a jesenná zelenina ponúkajú výborný pomer ceny a kvality, ideálne na zaváranie či fermentáciu. Pri kvasení piva sa oplatí stabilná teplota a spoľahlivé sady na domácu výrobu piva, ktoré uľahčia kontrolu procesu. Najlepšie výsledky dosiahnete, keď si dopredu pripravíte vybavenie, vyhradíte si nerušené okno času a suroviny spracujete čo najskôr po nákupe alebo zbere.
Koľko domácej výroby potrebujete
Úspech kategórie Domáca výroba stojí aj na správnom plánovaní množstva. Zvážte, koľko členov domácnosti bude produkty konzumovať, ako často ich využijete a aké máte skladovacie možnosti. Začnite s malými šaržami, lepšie doladíte recepty a znížite riziko znehodnotenia. Pri väčších dávkach si overte kapacitu chladničky a špajze a počítajte s časom na finálne úpravy. Týždenná spotreba pomôže nastaviť veľkosť šarže bez zbytočných prebytkov. Pri čerstvých syroch - voľte menšie objemy a vyskúšajte domácu výrobu syrov. Pri údeninách - plánujte chladené skladovanie a stabilné sušenie domácej výroby šunky a údenín. Myslite na kapacitu sterilných pohárov, vakov aj uzatvárateľných nádob. Ak varíte darčeky, počítajte s rezervou na ochutnávanie aj označenie.
Praktické tipy pre domácu výrobu
Praktické tipy pre kategóriu Domáca výroba sa točia okolo organizácie, hygieny a šikovných pomôcok. Zostavte si pracovnú plochu tak, aby bolo všetko po ruke, a pripravte si čisté utierky, rukavice a dezinfekciu. Využite osvedčené domáce potreby, napríklad presné odmerky, lieviky, cedníky a kvalitné poháre s tesným uzáverom.
V kuchyni oceníte odolnú dosku, nerezové hrnce a šetrné náradie z kategórie kuchynské potreby, ktoré neovplyvní chuť ani vôňu. Hotové výrobky označte dátumom a zložením, ukladajte ich do chladu a pravidelne kontrolujte.
Tip: Ak niečo nevyjde, upravte pomer soli, teplotu alebo dobu zrenia a veďte si krátky denník na nabudúce.
Ako vybrať najlepšiu domácu výrobu
Výber tej správnej cesty v kategórii Domáca výroba sa začína vaším cieľom, rozpočtom a časom. Chcete rýchle dobroty alebo dlhé zrenie s komplexnou chuťou? Pred prvou investíciou si ujasnite objem výroby, dostupnosť surovín a miesto na skladovanie. Kompletné sety sú ideálne pre začiatočníkov, pretože šetria čas a minimalizujú chyby.
Ak mierite na ovocné chuťové profily a stabilný výsledok, zvážte praktické sady na výrobu domáceho vína, ktoré obsahujú kvasné nádoby, uzávery a základné príslušenstvo.
Význam korenia v strave
Korenie v pokrmoch neslúži len na zvýraznenie chuti, ale má aj významný vplyv na zdravie. Mnohé koreniny sú bohaté na antioxidanty, vitamíny a minerály, ktoré prispievajú k celkovému zdraviu a pohode. Napríklad, kurkuma má protizápalové a antioxidačné účinky, cesnak pôsobí protiskleroticky, protizápalovo a protirakovinovo, a zázvor podporuje trávenie.
Základné princípy používania korenia
V zásade platí, že ku každému pokrmu patrí jedno hlavné korenie, prípadne s ním harmonizujúce ďalšie korenie, ktoré je pre daný pokrm charakteristické. Čerstvo pomleté korenie má silnejšiu arómu ako pomleté korenie zakúpené v obchode. Podobne je to s bylinkami, čerstvé bylinky majú intenzívnejšiu chuť a vôňu ako sušené.
Príklady použitia korenia
- Muškátový orech: Strúha sa priamo na pokrm. Používa sa do perníkov, vianočného pečiva a ovocných šalátov.
- Čierne korenie: Čerstvo pomleté zrná majú silnejšiu arómu.
- Majorán: Má príjemnú, trocha ostrejšiu vôňu ako majorán. Podporuje chuť do jedla, napomáha vylučovaniu tráviacich štiav. Je vhodná do šalátov, uhorkového, rajčiakového, špargľového, do kyslej kapusty, do špenátu, fazule. Najviac ju používa talianska kuchyňa.
- Borievka: Vonia korenisto, pripomína vôňu lesa, má trpkú, sladkastú chuť. Používa sa do kyslej a červenej kapusty, najmä do pokrmov z diviny.
- Chren: Má výraznú vôňu, niekto ju nazýva nepríjemným pachom. Chutí ostro a štipľavo. Používa sa na prípravu šalátov z mäsa, rýb, zo salámy. Používa sa pri príprave baranieho mäsa. Pri šalátoch niekedy stačí, keď sa potrie ním len sklenená miska.
- Pažítka: Má protisklerotické, protizápalové a protirakovinové účinky. Pôsobí proti nadúvaniu. Surová sa používa na prípravu šalátov, do polievok, omáčok, k mäsu. Používa sa na ochutenie šalátov, zabezpečujeme ňou prívod vitamínu C.
- Čubrica: Je zmes korenia, obľúbená predovšetkým v balkánskej kuchyni. Ide o zmes zo suchej saturejky, pálivých papričiek, soli, múky z opraženej kukurice a semien senovky gréckej. V kuchyni sa využíva hlavne do receptov zo strukovín, zapekanej zeleniny, mletého mäsa, či hustých polievok.
- Kardamóm: Tobolky semien sa používajú na ochutenie sladkostí alebo sa žuvajú pre osvieženie dychu a zlepšenie zažívania. Zvýrazňuje chuť ako sladkého, tak slaného jedla. Zlepšuje chuť a arómu pokrmov. Pridávame ho do jedál, aby nám dobre trávilo, najmä v kombinácii so škoricou a muškátovým orieškom. Odporúča sa aj pri hnačke, plynatost, bolesti žalúdka. Použitie: do pečiva, azijskej kuchyne. Výborný do kávy. Používajú sa len semena z rozlúpnutej tobolky - cele aj podrvené, tie majú výraznejšiu chuť. Do kávy se dáva troška rozdrvených, či mletých semien.
- Koriander: Používa sa korenie, ale i vňať ako doplnok do ostrých pokrmov. Vonia prenikavo aromaticky, osviežujúco. Má výraznú chuť. Používa sa do šalátov, prívarkov, na prípravu bylinkového octu, na nakladanie uhoriek, tekvice, do tvarohu, zemiakovej a mliečnej polievky.
- Kurkuma: Používa sa samostatne ako mleté korenie kurkuma alebo v zmesi korenia karí v mnohých pikantných pokrmoch pochádzajúcich z Indie, Ázie, Stredného a Ďalekého východu. Podzemok kurkumy obsahuje žlté farbivo, ktoré sa na rozdiel od pravého šafránu dokonale rozpúšťa v tukoch. Na prášok rozomletá kurkuma je nevyhnutnou súčasťou zmesi korenia karí. Používa sa však aj samostatne. Rastlinné kurkumové farbivo je úplne neškodné. Krásne zafarbí polievky, ryžu, maslo, syry, tuky aj horčicu na žiadanú farbu. Kuchárka, ktorá si kurkumu zvykne používať, sa bez nej už nezaobíde.
- Saturejka: Je najlepšie korenie na strukoviny. Pridávame všade tam, kde čierne korenie, okrem strukovín aj do kapusty či kelu, lebo uľahčuje ich stráviteľnosť a pôsobí proti nadúvaniu. Vhodná je k zemiakovým a zeleninovým jedlám, do nátierok, plniek a zeleninových šalátov. Môžeme z nej pripraviť bylinkové maslo alebo ju pridať do rôznych druhov omáčok. Super je k hydine, ale aj k jahňacine, bravčovine a k rybám. Zvýrazní chuť domácich klobás a údeného mäsa. Pri jej použití však musíme byť opatrní, lebo jej silná aróma môže spôsobiť horkosť pokrmov. Nevaríme ju, ale do jedla pridávame tesne po dovarení. Odporúča sa pri kŕčoch, pri žalúdočných problémoch, nadúvaní, zlom trávení, vysokom tlaku, strese. Má horkastú chuť , výraznú korenistú vôňu.
- Škorica: Kôra z pravej cejlónskej škorice je delikátna korenina používaná ako pochutina, pri výrobe nespočetného množstva pokrmov. Má príjemnú sladkasto drevitú chuť, napriek svojej jemnosti je pomerne intenzívna. Obsahom eugenolu sa odlišuje od chuťovo podobnej škorice - cassia, práve ten spôsobuje u škorice cassia je rascový podtón. Čím svetlejšiu farbu má škorica, tým delikátnejšej chuti je. Výborná je do rôznych typov dezertov, RAW koláčov. Odporúčame k: jablkám, hruškám, marhuliam, banánom, čokoláde, káve, jedlám z ryže.
Ako skladovať korenie
Korenie by malo byť uchovávané na suchom, tmavom a chladnom mieste, pretože svetlo, vlhkosť a teplo môžu urýchliť stratu jeho arómy a chuti. Ideálna teplota na skladovanie korenia je medzi 10 až 20 °C.
- Nevhodné Skladovanie: Skladovanie korenia v blízkosti sporáka alebo rúry. Ponechanie korenia v pôvodnom sáčku/obale, ktorý nie je vzduchotesný.
- Vhodné Nádoby na Korenie:
- Sklenené dózy s tmavým odtieňom: Chránia korenie pred svetlom.
- Dózy s hermetickým uzáverom: Zaisťujú, že sa korenie nedostane do kontaktu s vlhkosťou a vzduchom. Obľúbené sú sklenené dózy s klipom.
- Klasické koreničky s bambusovým alebo skleneným uzáverom.
- Domáca Výroba Nádob na Korenie: Poháre od detskej výživy, zaváracie poháre alebo poháre od jogurtu sú ideálne na uskladnenie korenia. Nezabudnite ich dôkladne umyť a dezinfikovať. Ozvláštnite nádoby nápismi a farbami - použitím kriedovej farby môžete nádoby ľahko označiť a kedykoľvek zmeniť ich označenie. Okrem kriedovej farby je možné použiť mnohé ďalšie techniky ako je permanentný fix alebo využitie etikiet. Látkové vrecúška na bylinky - vo chvíli, keď viete, že bylinky spotrebujete pomerne rýchlo (napríklad si z nich pravidelne varíte čaj), tak môžeme látkové vrecúška vrelo odporučiť.
- Organizácia Korenia v Kuchyni: Majte špeciálne miesto na korenie a to buď vo forme police alebo organizéru, ktorý umiestnime v temnejšom kúte kuchyne.
- Trvanlivosť Korenia: Celé korenie má dlhšiu trvanlivosť ako mleté. Celé korenie ako sú napríklad koreninové guličky, nové korenie alebo klinčeky vydržia v dobre uzavretej nádobe až 4 roky. Pri mletom korení sa doba spotreby pohybuje okolo 1-2 rokov.
#