Prelom júna a júla je na Slovensku tradične spojený so žatvou. Poľnohospodári sa pripravujú vyraziť do polí s kombajnami, aby zistili, či sú plodiny dostatočne zrelé. Tohtoročnú sezónu im však skomplikovalo počasie, najmä nedostatok zimných a jarných zrážok, ako aj chladnejší máj. Hoci sa zdá, že tento rok bude pre obilniny vrátane pšenice priaznivý, neznamená to automaticky, že ceny chleba zostanú nezmenené.
Aktuálne ceny a porovnanie s minulosťou
V súčasnosti sa najnižšie ceny chleba v niektorých reťazcoch pohybujú okolo 1,6 eura za kilogram. Za posledné dva roky chlieb na Slovensku citeľne zdražel. Vlani v rovnakom období stál približne 1,80 eura, čo je o 50 centov menej ako dnes. Predvlani bol rozdiel takmer jedno euro. V roku 2021 by si za cenu jedného dnešného bochníka chleba mohli ľudia kúpiť bochník a pol.
Cena rožkov sa pohybuje od 13 do 15 centov, pričom v akciách sa dajú nájsť aj za 12 centov. Zákazníci sa však sťažujú, že rožky sú ľahšie ako by mali byť. Diskusie o gramáži rožkov sa objavujú vždy, keď dochádza k rozkolísaniu cien a na trhu sa predávajú rožky rôznej hmotnosti. Dnes sa niekde predávajú 50-gramové rožky, inde 40-gramové, pričom cena je rovnaká - 13 až 15 centov.
Faktory ovplyvňujúce cenu chleba
Cena chleba je ovplyvnená viacerými faktormi. Medzi ne patrí cena obilia, energie a ľudskej práce. Obilie tvorí približne jednu štvrtinu ceny chleba, zvyšok tvoria najmä náklady na energie a mzdy.
Podľa Milana Lapšanského zo Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Slovenska kompenzácia odvodov (39 miliónov eur) výrazne prispeje k spomaleniu rastu odbytových cien chleba a pečiva. Bez tejto kompenzácie by výrobky v tomto roku výraznejšie zdraželi. Rovnako klesli aj ceny ďalších komodít potrebných na výrobu pečiva.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Na druhej strane, pekári argumentujú, že ich náklady stále nie sú na úrovni minulých rokov. Predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský uviedol, že všetky ich vstupy sú pod kontraktami, ktoré trvajú jeden rok, a zvýšené vstupy budú platiť minimálne do októbra, novembra. Majiteľ pekárne Jozef Oremus dodal, že peniaze, ktoré sa im uvoľnia z odvodov, použijú na zvýšenie platov zamestnancov.
Analytik Trinity Banky Lukáš Kovanda poukázal na to, že prepad cien pšenice je najvýraznejší za posledných 13 rokov, ale ceny chleba to neodrážajú. Podľa neho je priestor pre zlacnenie chleba výrazný, rádovo v desiatkach percent. Kovanda tvrdí, že za vysoké ceny môžu obchodníci, ktorí si ponechávajú maržu. Obchodníci naopak obviňujú pekárov.
Vývoj cien a očakávania
Chlieb na Slovensku zdražoval od januára každý mesiac. Pekári nevylučujú, že zdražovanie bude pokračovať, ale už by nemalo byť rapídne.
Premiér aj minister pôdohospodárstva sú presvedčení, že ak sa premietne vyššia 23-percentná DPH do ceny tovarov a služieb, potom by cena konzumného chleba, kde klesne DPH z 10 na 5 percent, mala klesnúť. Pri rožkoch zrejme nemožno čakať žiaden zázrak, ak, pravda, obchodné reťazce nepochopia nižšiu DPH ako dôvod na to, ako sa predsa len pohrať s maržou a pritiahnuť zákazníka do svojich obchodov.
Vláda Roberta Fica avizovala zníženie DPH na základné potraviny vrátane chleba od januára 2025 z 10 % na 5 %. Cieľom je znížiť zaťaženie domácností s nízkymi príjmami a podporiť spotrebu domácich výrobkov.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
Porovnanie cien v okolitých krajinách
V porovnaní s okolitými krajinami patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššími cenami chleba a pečiva. V Maďarsku stojí chlieb podobne ako na Slovensku, v Česku okolo 1,6 eura. Slovensko patrí do prvej štvorky európskych krajín, kde chlieb zdražel najvýraznejšie.
Slovensko má tretiu najvyššiu infláciu v eurozóne, čo prispieva k rastu cien základných potravín. Analytici predpokladajú, že v budúcom roku Slovákov čaká miernejší rast cien potravín.
Spotrebiteľské preferencie a gramáž rožkov
Podľa Tatiany Lopúchovej, ktorá má malú pekáreň v Senici, zákazníkov prednostne zaujíma cena, a nie hmotnosť rožkov. Pekár Slavomír Moravčík z Lippeku Liptovský Mikuláš uviedol, že pečú také rožky, aké si obchody a ostatní odberatelia objednajú. Polovicu z ich produkcie tvoria 50-gramové rožky a druhú polovicu 40- a 60-gramové rožky. V najväčšej priemyselnej pekárni na Slovensku v košickom Vamexe denne upečú 250-tisíc rožkov, z čoho prím hrá 50-gramový biely tukový rožok.
Podľa Krajčoviča je na obchodnom rozhodnutí každého obchodníka, akú gramáž rožkov ponúka, aby dokázal splniť cenové a kvalitatívne požiadavky svojho zákazníka. Najpredávanejší je 50-gramový rožok. Rožky s väčšou gramážou sú skôr doplnkové, často s pridanou hodnotou v podobe rôznych semiačok alebo soli.
Kult chleba a potravinová sebestačnosť
Ešte pred polstoročím panoval v slovenských rodinách kult chleba. Spomeňme si na starých rodičov, čo chlieb s úctou prekrižovali. Napriek tomu, že Slovensko má každoročne dostatok kvalitnej potravinárskej pšenice, stráca pôdu pod nohami aj tam, kde by nemala. Až polovica pečiva a malých bochníkov chleba predaného v obchodoch pochádza zo zahraničia, často z dopečených výrobkov z mrazeného cesta.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?