Zemiaky (Solanum tuberosum L.) sú jednou z najdôležitejších a najobľúbenejších plodín na svete a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Ich pestovanie je pomerne jednoduché, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny čas výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zavlažovania a výživu rastlín. Tento článok ponúka komplexný pohľad na pestovanie zemiakov, od prípravy pôdy až po zber a skladovanie úrody, s cieľom maximalizovať výnos z každej jednej hľuzy.
Základné informácie o zemiakoch
Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. Súčasťou jedálnička bežných obyvateľov sa zemiaky stali až v 19. storočí. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.
Zloženie zemiakov
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyány, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.
Rozdelenie zemiakov podľa doby zberu
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Nové zemiaky sa, na rozdiel od ostatných druhov, takmer vždy dovážajú z teplejších krajín, kde sa zbierajú od začiatku januára do prvej polovice mája. Skoré zemiaky sa u nás zbierajú od 16. mája do 30. júna. Konzumné zemiaky sa zbierajú po 30. júni. Každý typ má svoje vlastnosti a využitie v kuchyni. Nové zemiaky sa vyznačujú tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. Skoré zemiaky majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú k dispozícii priamo z miestnych polí.
Výber odrody zemiakov
Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše. Predtým, než začnete pestovať zemiaky, je dôležité rozhodnúť sa, aký druh zemiakov vlastne chcete. Na Slovensku a v Česku môžete nájsť až 181 rôznych odrôd. Každá odroda má svoje špecifiká - líšia sa časom dozrievania, chuťou, spôsobom varenia či vhodnosťou na skladovanie. Podľa odborníkov je základom úspechu práve správny výber kvalitnej odrody, ktorá vám prinesie bohatú a chutnú úrodu.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Rozdelenie odrôd podľa dĺžky vegetačného obdobia
- Veľmi skoré: 60 až 100 dní (napr. Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa). Riviera je super skorá odroda varného typu AB, ktorú môžete zbierať už za 45 až 70 dní. Hľuzy sú veľké, oválne, so žltou šupkou a bledožltou dužinou. Red Scarlett je veľmi skorá odroda s vysokou úrodnosťou, atraktívnou červenou šupkou a svetložltou dužinou.
- Skoré: 100 až 110 dní (napr. Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita). Esmee je skorá odroda s červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá vyniká vysokou úrodnosťou a odolnosťou voči chrastavitosti. Jej krásne fialové kvety dodávajú poli výnimočný vzhľad.
- Stredne skoré: 110 až 120 dní (napr. Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya). Georgina je stredne skorá odroda s vysokou odolnosťou voči plesni zemiakovej a dobrou odolnosťou voči chrastavitosti, hrdzavitosti a černaniu dužiny. Mozart je stredne skorá odroda s veľkými oválnymi hľuzami, červenou šupkou a svetložltou dužinou. Talentine je stredne skorá odroda sadbových zemiakov s dlho oválnymi hľuzami, hladkou žltou šupkou a sýto žltou dužinou. Varný typ B ju predurčuje na rôzne využitie - od varených príloh po šaláty a pečené jedlá.
- Poloskoré až neskoré: nad 120 dní (napr. Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca).
Varné typy zemiakov
Existujú štyri varné typy zemiakov:
- Varný typ A: šalátové zemiaky sú veľmi slabo múčnaté, pevné, lojovité. Sú ideálne na výrobu šalátov, pečenie, napríklad nakrájané na hranolky alebo plátky.
- Varný typ B: prílohové zemiaky sú menej pevné, viac múčnaté. Tieto zemiaky sú vhodné do šalátov, na pečenie a taktiež na varenie a do polievok. Je to typ zemiaku, s ktorým nič nepokazíte. Občas mávajú tieto zemiaky mierne múčnatú štruktúru. Annabelle je prémiová odroda s dlhooválnymi hľuzami, ktoré sa pri varení nerozvárajú, vďaka čomu sú ideálne na šaláty. Odroda Vivaldi sa vyznačuje hladkou žltou šupkou a svetložltou dužinou. Varný typ B ju zaraďuje medzi ideálne prílohové zemiaky.
- Varný typ C: zemiaky na pyré a do cesta počas varenia skrehnú. Tento typ obsahuje najviac škrobu a má múčnatú štruktúru. Pri varení zemiaky zväčša zmäknú a skrehnú, čo je výhodou napr. pri výrobe zemiakového cesta. Hodia sa taktiež na prípravu zemiakovej kaše, placiek, ale aj hranoliek.
- Varný typ D: Tento typ zemiakov má veľmi múčnatú a hrubú štruktúru, ktorá sa rýchlo rozvára.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.
Charakteristika vybraných odrôd
- Agria: Stredne skorá až stredne neskorá odroda zemiakov s oválnymi veľmi veľkými hľúzami, dužina je tmavo žltá, vysoko úrodná, varný typ zemiakov B-BC, vhodná na priamu spotrebu, na výrobu hranolkov, chipsov, ale aj na bežný konzum. Táto odroda s veľmi veľkými hľúzami má oválny tvar žltej farby a tmavo žltú dužinu. Je vysoko úrodná a zachováva si výbornú kvalitu konzumu až do jari. Agria dobre znáša teplo aj sucho. Má vysoký výnos, ale v niektorých lokalitách má sklon ku chrastavitosti hľúz. Pre túto odrodu sú vhodné stredne až viac kvalitné pôdy s rovnomerným zásobovaním vodou a živinami.
- Jelly: Stredne neskorá odroda varný typ B. Vyznačuje sa veľmi dobrou vnútornou kvalitou hľúz. Je to nová odroda vyšlachtená v Nemecku z odrody Marabel. Žltošupké hľuzy majú na povrchu plytké očká, farba dužiny je žltá. Hľuzy majú veľmi dobrú chuť, čo ich posúva medzi popredné miesta v chuťových vlastnostiach, preto patria medzi najžiadanejšie na trhu. Sú polopevnej konzistencie, majú strednú až mierne vyššiu múčnatosť, po uvarení netmavnú. Jelly je vďačná za harmonické hnojenie. Je stredne až vyššie odolná proti plesni zemiakovej na vňati a dobre odolná proti plesni na hľuzách.
Sadba zemiakov
Pestovanie nebude úspešné, pokiaľ si nezaobstaráte kvalitnú certifikovanú sadbu. Ponuka na trhu je široká, vyberať môžete z viac než stošesťdesiat druhov. Zemiaky kúpené v obchode síce chutia dobre, ale domáce, ktoré si sami vypestujete, chutia úplne inak. Sú jednoducho chutnejšie, voňavejšie a navyše máte istotu, že nie sú plné chemikálií. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.
Príprava na výsadbu
Pred výsadbou necháme zemiaky naklíčiť. Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.
Príprava pôdy
Zemiaky nebudú prospievať v pôde príliš ťažkej, ílovitej, chladnej a utuženej. Trpeli by tu plesňami, hľuzy by boli nevzhľadné a mohli by byť popraskané. V jari sa tiež tieto pôdy s malým obsahom vzduchu zle a neskoro prehrievajú. Lepšiu a vyššiu úrodu pozbierate v pôdach ľahších a piesočnatých. Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody.
Pôdu pripravte už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujte a zapracujte maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
Výsadba zemiakov
Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách (spoznáte to tak, že pôda bude mať v hĺbke jedného centimetra teplotu okolo 6-8 °C). Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba (ak sadíte do hrobčekom, tak ich vytvorte od seba v tejto vzdialenosti), nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1-2 cm väčšia, než je výšky hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Ak je hľuza vysadená naopak, pripravíte ju o množstvo zásobných látok a energie a oddialite tak začiatok rastu. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmych až pätnástich centimetrov. Dbajte na to, aby riadky boli rovné po celej dĺžke. Záhony zalejte a zemiaky udržiavajte stále mierne vlhké (potom veľmi rýchlo naklíčia). Po vzídení prvých listov ich znovu prihrňte, podporíte tým vývin hľúz a zároveň znemožníte rast burine. Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.
Starostlivosť počas vegetácie
Hnojenie a zavlažovanie
Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Zemiaky milujú mierne kyslé pôdy (ideálne pH je od 5,5 do 6,5). Práve kávový lógr má kyslejšie pH a zároveň obsahuje množstvo prospešných živín, ako sú dusík, fosfor a draslík, ale aj stopové prvky ako horčík, vápnik či meď.
Zemiaky sú náročné na živiny, predovšetkým na draslík. Dusík (N): Aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Neprihnojujte s N počas vegetácie. Mangán (Mn) a Horčík (Mg): Aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu. Draslík (K): V KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľúzách.
Prihŕňanie (kopcovanie)
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Hľuzy rastú nad úrovňou vysadenej hľuzy. Nad zemou hľuzy zelenajú a strácajú hodnotu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiaky sú pomerne odolná plodina. Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková spôsobená pôvodcom Phytophora infestans de Bary. V našich podmienkach nie je pestovanie tejto plodiny bez intenzívnej ochrany možné. Medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?
Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Majú 3 - 5 ročný vývoj. Vyskytujú sa najmä v niekoľko rokov neobrábanej pôde.
Detailnejšie o ochrane pred škodcami a chorobami:
- Pásavka zemiaková (Mandelinka): V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak pravidelne každú sezónu pestujete zemiaky, s najvyššou pravdepodobnosťou v nich prezimovala pásavka zemiaková (mandelinka).
- Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
- Vošky: Vošky na zemiakoch prenášajú vírusy. Z chemických prípravkov odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnuť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro.
- Pleseň zemiaková (Fytoftóra): Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Volíme fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.
Odburiňovanie
Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine rastu zemiakov. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Priaznivý termín pre reguláciu burín je od objavení sa burín až po fázu dvoch listov. Môžete použiť Buzzin - granulovaný selektívny herbicíd na ničenie dvojklíčnolistových burín v porastoch zemiakov. Ďalšou alternatívou je Keeper Liquid - selektívny postrekový herbicíd.
Zber a uskladnenie
Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu.
Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú.
Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie.
Dusík ako kľúčový faktor úrody a kvality zemiakov
Zemiaky zaraďujeme medzi plodiny náročné na živiny, preto i jedným zo základných predpokladov pestovateľského úspechu je zabezpečiť im optimálne množstvo živín v prijateľnej forme. Zemiaky majú vysoké požiadavky na pohotové živiny zo starej pôdnej sily po celú dobu vegetácie, preto je najefektívnejším spôsobom výživy zemiakov kombinácia organických a minerálnych hnojív, tzv. organominerálne hnojenie. Zemiaky patria medzi plodiny pestované obvykle v prvej trati, to znamená, že sa k nim aplikujú organické hnojivá, ktorých pozitívne pôsobenie využívajú i plodiny pestované v rámci celého osevného systému. Organické hnojenie sa vyznačuje príjmom organických látok a živín do pôdy, čím sa pozitívne udržiava a zvyšuje pôdna úrodnosť. Prispieva tiež k zlepšeniu štruktúry pôdy, upravuje pôdnu reakciu, dodáva živiny a pôdne mikroorganizmy, ktoré priaznivo ovplyvňujú pôdnu činnosť. Najvhodnejším organickým hnojivom je maštaľný hnoj (prípadne kompost), ktorý sa zaoráva v dávke 30 - 40 t.ha-1, platí tu však pravidlo, čím ľahšia pôda, tým neskôr. Zemiaky možno úspešne pestovať aj pri hospodárení bez živočíšnej výroby, kedy sa pôdna úrodnosť udržuje zaoráváním vedľajších produktov pestovaných rastlín, prípadne zeleným hnojením. Využívanie zeleného hnojenia je účelným doplnkom všetkých organických hnojív a na pôdach s dobrou starou pôdnou silou ich môže dokonca nahradiť. Tomuto systému organického hnojenia sa musia prispôsobiť i dávky minerálnych hnojív. Jednou zo základných podmienok intenzívneho pestovania zemiakov je i prísun živín do pôdy prostredníctvom priemyselných hnojív tak, aby bola dosiahnutá vyrovnaná bilancia živín pri súčasnom zachovaní úrodnosti pôdy. Teda cieľom aplikácie priemyselných hnojív vo výžive zemiakov je zabezpečiť rastlinám optimálne množstvo živín potrebné pre tvorbu úrody a zároveň udržať, resp. využívať živiny z aplikovaných priemyselných hnojív.
Najvýznamnejšou živinou, ktorá sa podieľa na výške dosiahnutej úrody a kvality zemiakov je dusík. Zemiaky úrodou jednej tony hľúz odoberú z pôdy približne 4 - 5 kg dusíka. Dusík má priamy vplyv na kvalitu zemiakov a patrí k základným stavebným prvkom, z ktorých sa tvoria bielkoviny. Avšak pozor na fakt, že so zvyšujúcou sa dávkou dusíka klesá jeho účinnosť. Pri veľmi vysokých dávkach dusíka môže nastať úrodová depresia, pre ktorú je však veľmi ťažké určiť presnú hranicu. Zvyšujúce sa dávky dusíka taktiež znižujú obsah sušiny, škrobu a zhoršujú chuťové vlastnosti hľúz po tepelnej úprave. Nadbytok dusíka spôsobuje u zemiakov i náchylnosť k hnilobe vňate a hľúz. Pôsobenie vysokých dávok dusíka na úrodu sa v praxi väčšinou preceňuje, čím sa následne podceňujú i jeho negatívne dôsledky.
K následkom nadmerného hnojenia dusíkom patrí oneskorené nasadzovanie hľúz, neskoršia zrelosť a tvorba šupky, častejšie poškodenie a deformácia hľúz, zvýšená náchylnosť k napadnutia baktériami r. Erwinia a voškami prenášajúcimi vírusové ochorenia. Ďalej môže prísť k zníženiu obsahu sušiny, k zvýšeniu výskytu dutosti hľúz, k zhoršenej schopnosti skladovania a častejšiemu tmavnutiu surových zemiakov pri priemyselnom spracovaní. Pri vysokých dávkach dusíka existuje i nebezpečenstvo zvýšenie obsahu dusičnanov v hľuzách, ich obsah je však viac záležitosť priebehu poveternostných podmienok a dĺžky vegetačnej doby jednotlivých odrôd zemiakov.
Z pevných dusíkatých hnojív sa najčastejšie používa pri hnojení zemiakov síran amónny, granulovaná močovina, príp. liadky. Z kvapalných hnojív to môže byť DAM-390. Vhodnou alternatívou je dávku dusíka zapraviť pomocou viaczložkových pevných, prípadne kvapalných hnojív. Výhodné je tiež použitie močoviny pre dohnojenie príp. využitie špeciálnych listových hnojív na báze humínových látok (napr. Humix®), ktoré je možné aplikovať spoločne s fungicídmi. Pri hnojení zemiakov však nesmieme zabúdať i na racionalizáciu hnojenia ostatnými potrebnými živinami predovšetkým fosforom, draslíkom a horčíkom, príp. Stanovenie dávok živín ovplyvňuje obsah anorganického dusíka v pôde na jar pred sadbou (obvykle v prvom aprílovom týždni). Táto informácia slúži na zhodnotenie obsahu prístupného dusíka v pôde a stanovenie dávky N v priemyselných hnojivách pred sadbou a počas prvých fáz vegetácie. Inak sa dávka dusíka stanovuje paušálne a to podľa dávky organického hnojiva, dĺžky vegetačnej doby a úžitkového smeru pestovania. Dávka dusíka sa určí z dávok uvedených v tabuľke a zvýšených o 20 kg N pri Nan 10-15 mg.kg-1 pôdy. Pri pestovaní zemiakov na rôzne účely je potrebné im prispôsobiť i spôsob výživy. Pri hnojení sadbových zemiakov dusíkom má prvoradý význam výťažnosť hľúz sadbovej veľkosti, zdravotný stav, vitalita, skladovateľnosť a celková biologická hodnota sadby (sadbové hodnota). Zvýšenie podielu dusíka v pomere živín priemyselných hnojív je spojené s predĺžením vegetácie a tým aj s predĺžením obdobia možnosti infekcie vírusovými chorobami. Konzumné zemiaky z hľadiska kvality musia spĺňať určité parametre. Hľuzy, musia byť veľkostne vyrovnané, čisté a mechanicky nepoškodené, musia mať pravidelný tvar a plytké očká. Nežiaduce sú hľuzy znehodnotené silnou stratou vody, hnilobou či šedosťou dužiny a pod. Varné vlastnosti (konzistencia dužiny po uvarení) závisia hlavne na odrode, ale aj na podmienkach pestovania. Pri hnojení konzumných zemiakov a zemiakov určených na spracovanie na potravinárske výrobky záleží popri výške úrody, obsahu sušiny, skladovateľnosti a nutričnej hodnoty aj na dobrej úrovni stolovej hodnoty a obsahu dusičnanov v hľuzách. Prílišná prevaha dusíka nad ostatnými živinami má za následok zhoršovaniu týchto ukazovateľov, čím následne vedie k zvýšenému nebezpečenstvu kumulácie dusičnanov v hľuzách. Preto prípadné zvýšenie alebo zníženie dávky dusíka (doložené výškou dosiahnuteľného výnosu v daných podmienkach) musí sprevádzať aj úprava dávky fosforu v pomere č ž. N: P = 1: 0. Pri priemyselných zemiakoch má prvoradý význam pri hnojení dusíkom hektárový výnos škrobu (nad 17 %), z hľadiska spracovateľských podnikov potom škrobnatosť a veľkosť škrobových zŕn. Dávka dusíkatých hnojív sa u priemyselných zemiakov pohybuje medzi minimálnou dávkou určenou pre množiteľské porasty a vyššou dávkou určenou pre konzumné zemiaky. Optimalizácia hnojenia zemiakov dusíkom vytvára priaznivé podmienky pre vzchádzanie, rýchly počiatočný rast porastu a nasadzovanie hľúz. Zároveň vytvára podmienky pre vývoj zdravého porastu lepšie odolávajúcemu vplyvu nepriaznivého priebehu klimatických podmienok a niektorých chorôb.
Vertikálne pestovanie zemiakov
Možno ste už o tomto spôsobe počuli, no báli ste sa ho vyskúšať. Pritom nie je dôvod váhať, vertikálne pestovanie zvládne aj úplný začiatočník. Ide o jednoduchú, lacnú a praktickú metódu, pri ktorej máte zemiaky vždy poruke. Princíp vertikálneho pestovania je jednoduchý. Potrebovať budete robustnú nádobu - vhodné sú plastové vrecia (napríklad tie veľké z IKEA), plastové sudy či staré barely. Objem by mal byť aspoň 60 až 70 litrov, aby mali zemiaky dostatok miesta na rast koreňového systému. Do nádoby dajte na dno najprv hnojivo (skvele funguje konský hnoj), naň nasypte kvalitný pestovateľský substrát a vložte do neho naklíčené zemiaky (3 až 5 kusov). Zemiaky vždy ukladajte klíčkami smerom nahor a udržujte medzi nimi aspoň malý odstup, aby si rastliny neodoberali živiny.
Keď zemiaky začnú rásť a prvé zelené výhonky presiahnu úroveň substrátu, dosypte okolo nich opatrne ďalšiu vrstvu zeminy. Tento proces vrstvenia postupne opakujte až po okraj nádoby. Rastlina bude týmto spôsobom nútená budovať dlhší a silnejší koreňový systém, vďaka ktorému sa vám vytvorí viac vrstiev, v ktorých rastú hľuzy.
Odborníci tvrdia, že teoreticky môžete z jednej sadbovej hľuzy získať až šesť kilogramov zemiakov. Realita však býva trochu skromnejšia - skúsenosti pestovateľov ukazujú, že z jednej rastliny sú typicky okolo 2 kilogramy menších zemiakov. Dôvodom je konkurencia o živiny a svetlo. Napriek tomu ide stále o dobrý výsledok, najmä ak pestujete na malej ploche.
#