Koláč Startitup Recept: Domáca pohoda verzus profesionálna kvalita

Rate this post

Ceny koláčov v bratislavských kaviarňach, cukrárňach a reštauráciách neustále rastú a v centre Bratislavy bežne presahujú 6 € za jednu porciu. Pre mnohých Slovákov to predstavuje problém, pretože za podobnú cenu si môžu v iných podnikoch dopriať celé obedové menu, a preto si nákup koláča radšej dobre premyslia. Alternatívou je príprava koláča doma, ktorá môže byť lacnejšia a umožňuje prispôsobiť si recept vlastnej chuti a preferenciám. Mnohí sa pýtajú, či sa domáca príprava môže vyrovnať overeným receptúram známych slovenských podnikov.

Baskický cheesecake: Recept a postup

Ako príklad sme si vybrali baskický cheesecake, ktorý sme sa pokúsili napodobniť podľa receptov z viacerých populárnych podnikov v Bratislave. Cheesecaky sú relatívne jednoduché na prípravu a umožňujú experimentovať s rôznymi ingredienciami.

Baskický cheesecake sa odlišuje od klasických cheesecakov tým, že nemá sušienkový korpus. Jeho základ tvoria smotana a krémový syr.

Postup prípravy:

  1. Krémový syr zmiešame s cukrom a soľou.
  2. Postupne primiešavame vajíčka.
  3. Zmes ochutíme vanilkovým extraktom a šľahačkovou smotanou.
  4. Cheesecake pečieme v rúre 55 minút pri teplote 200 °C.

Dôležité je odhadnúť správny moment, kedy má cheesecake v strede stále mäkkú a želatínovú konzistenciu, zatiaľ čo kôrka je zlatistá.

Vylepšenie receptu so Zlatým klasom

Recepty z internetu nemusia byť vždy spoľahlivé, preto sme siahli po osvedčenej pomôcke - krémovom prášku Zlatý klas, ktorý pomáha cesto nadýchať a zvláčniť. Zlatý klas má na Slovensku dlhú tradíciu, používa sa už 74 rokov a dodnes sa tu vyrába. Používali ho už naše prastaré mamy a staré mamy na vylepšenie konzistencie krémov v koláčoch.

Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče

Výhodou Zlatého klasu je jeho univerzálnosť - dá sa pridať do rôznych dezertov, od smotanových koláčov až po bublaniny a pudingy. Môže byť tiež súčasťou zdravých koláčov, ktoré sú v súčasnosti populárne v slovenských kaviarňach a cukrárňach.

Domáci versus kupovaný cheesecake: Zhodnotenie

Výsledok nášho experimentu bol jednoznačný - upiecť si koláč doma je výhodnejšie a chutnejšie. Hlavným problémom je však čas. Počas koronakrízy je tiež dôležité podporovať lokálne gastropodniky, čím ušetríme čas strávený nákupmi a v kuchyni. Náš cheesecake síce nevyzeral dokonalo a bol nižší, ale veríme, že praxou by sme sa dopracovali k dokonalosti.

Chuť domáceho baskického cheesecaku bola vynikajúca a vďaka Zlatému klasu pripomínala koláče z detstva. Bez problémov sa vyrovnal aj overeným receptúram slovenských prevádzok. Tradícia Zlatého klasu pretrváva a zaslúži si miesto v každej kuchyni.

Bratislavské rožky: Nadčasová klasika

Bratislavské rožky, v starom Pressburgu známe ako "bajgle" alebo Pressburger Kipfel či Pozsonyi kifli, prežili už niekoľko storočí. Pekár Viliam Schauermann a neskôr Gustáv Wandler ich spopularizovali už v 16. storočí a čoskoro putovali poštou po celom Rakúsko-Uhorsku, vrátane Viedne a Budapešti, ale aj do Paríža.

Dnes lokálne a "made in Slovakia" výrobky propagujeme na každom kroku, vďaka čomu majú šancu prežiť aj nepriaznivé a ekonomicky nestabilné obdobia či nové trendy a stať sa nadčasovými. Rožtekom hrá do karát aj to, že sú pomerne zdravou sladkosťou a sú vyrobené len z poctivých surovín. Sú súčasťou zoznamu kvality Európskej únie, kde má Slovensko registrovaných 17 potravinárskych a poľnohospodárskych produktov s bohatou tradíciou, ktorých označenie a zloženie sú chránené. Okrem rožtekov sú to napríklad Klenovecký syrec, Spišské párky, Skalický trdelník, Slovenská bryndza či Slovenská parenica.

Prečítajte si tiež: Jednoduchý bezlepkový čerešňový koláč

Čo to znamená v prípade Bratislavských rožkov? Každý poctivý rožtek by mal byť pripravený podľa rovnakého receptu. Rozdiel v chuti môže spôsobiť len kvalitatívna odlišnosť surovín či (ne)šikovnosť pekára. Receptúra sa zachováva od čias, keď sa prvé rožky vyrábali v prešporskom pekárstve U Schauermana. To môžeme v dnešnej dobe povedať o máloktorom potravinovom produkte. Bratislavský rožok je skrátka istota.

Základné pravidlá výroby:

  • Rožtek musí byť vyrobený ručne a z prírodných surovín bez pridania umelých látok.
  • Musí obsahovať najmenej 30 percent tuku či masla oproti množstvu múky.
  • Náplň môže byť len varená - orechová a maková a musí tvoriť najmenej 40 percent z hmotnosti rožka.
  • Makové rožky majú tvar podkovy a orechové tvar písmena C.

Napriek sláve Bratislavských rožkov bolo ešte pred pár rokmi pomerne ťažké na ne natrafiť. Dnes sú v Bratislave rozšírenejšie a môžeš ich nájsť v mnohých lokálnych kaviarňach, napríklad v Dobre & Dobré. Jednou z pekární, kde vyrábajú tie najlepšie, je pekáreň Pressburg Bajgel, ktorá zaručuje tradičnú receptúru jej rožkov pochádzajúcu z roku 1890 až 1900. Cestou tradičnej výroby Bratislavských rožkov ide aj bratislavská pekáreň FantastiCo, kde nájdeš jedine dokonale zlaté a chrumkavé bajgle.

Slovenská vegánska kuchárka: Tradičné jedlá v novom šate

Ešte pred rokom by si označenie slovenská vegánska kuchárka spojil len málokto. Tradičnú domácu kuchyňu si bez mäsa dokáže predstaviť len málo Slovákov. Nikoleta Kováčová je príkladom toho, že sa to dá. V pondelok predstavila svetu v poradí druhú takúto kuchársku knihu. Slovensko má veľa receptov, ktoré sa dajú pretvoriť do bezmäsitej podoby. Kombinuje tradičné s moderným a vďaka popularizácii slovenskej kuchyne oživuje dávno zabudnuté chute nielen vegánom, ale častokrát aj všežravcom.

Vegánstvo je spôsob života, ku ktorému sa hlási čoraz viac ľudí. Preto k pôvodným 78 receptom pribudli ďalšie. Spolu tak na rastlinnom základe dokážeš uvariť 156 absolútne vegánskych tradičných slovenských jedál.

Nikoleta Kováčová na nej pracovala niekoľko mesiacov a bestseller sa v prvej verzii vypredal veľmi rýchlo. Začínala crowdfundingovou kampaňou v lete minulý rok. Vznik vtedy podporilo viac ako tisíc ľudí. Za prvý týždeň vypredala viac ako je pre typický slovenský bestseller bežné. Kupovali si ju mladí aj starší, pretože chcú svoj životný štýl zmeniť k lepšiemu. Ján Kašelák z tímu Slovegán pre našu redakciu uviedol, že prvé vydanie prekročilo hranicu predajnosti 10-tisíc kusov. Jeho pokračovanie za prvé dva dni predpredaja pokorilo takmer tisícový limit.

Prečítajte si tiež: Letný ríbezľový koláč

Byť vegánom je v podstate trendy. Najesť sa takýmto spôsobom sa dnes vo viacerých slovenských mestách dokáže už takmer každý. Slovegán je jednoduchým riešením pre všetkých, ktorí chcú v akýchkoľvek podmienkach fungovať na rastlinnej báze a neostať vyslovene len na šaláte. Rovnako ako prvé vydanie Slovegán, aj toto pokračovanie je tlačené na udržateľných papieroch talianskej značky Fedrigoni s certifikátom FSC® (Forest Stewardship Council).

Inovatívne pečenie: Mláto v medovníkoch a zdravé oblátky

Okrem klasických, bezlaktózových a bezlepkových medovníkov, zázvorníkov a ďalšieho pečiva pripravovali v predvianočnom období v Potravinovom inkubátore Výskumného centra AgroBioTech Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre aj netradičné mlátové medovníky. Vyvíjali tam inovatívne a zdravé vianočné pečivo, píše SITA.

„Časť klasickej pšeničnej múky sme nahradili mlátom, čo je vedľajší produkt pri výrobe piva v našom experimentálnom pivovare,“ priblížila vedeckovýskumná pracovníčka Potravinového inkubátora Eva Kováčiková.

Mláto je mimoriadne nutrične zaujímavé a zdravé, obsahuje veľké množstvo vlákniny a polyfenolov. Väčšinou sa však v praxi využíva len ako krmivo pre zvieratá. „Je veľká škoda ho nevyužívať aj ako potravinu pre človeka,“ podotkla Kováčiková.

Vedeckovýskumní pracovníci tiež pracovali na vývoji optimálnych receptúr oblátok. Vo vegánskej verzii použili ovsené mlieko, do ďalších išli prísady ako zelená káva, arónia, zelený jačmeň, medovka, perníkové korenie či kúsky sušeného pomaranča. Venovali sa aj príprave inovatívnych potravinových produktov z ovocia a koreňovej zeleniny, napríklad zdravých čipsov či čajov.

„Ovocné pyré sme vyrobili napríklad s prídavkom mäty, rakytníka či mrkvy. Ovocie a zeleninu nám dodáva Demonštračná záhrada SPU, takže všetko je lokálne a bio,“ povedala Kováčiková. Potravinový inkubátor vznikol v zrekonštruovanej budove v areáli univerzity v rámci projektu Drive4SIFood a vytvára priestor pre pilotné testovanie produktov. Firmy, študenti a startupy si v ňom vďaka modernej infraštruktúre budú môcť otestovať svoje inovatívne nápady.

Vianočka kraľuje svetovému rebríčku

Portál Taste Atlas nedávno zostavil rebríček najchutnejších tradičných vianočných sladkých pečív na svete. To, čo mnohí Slováci obľubujú každý deň na raňajky, svieti na čele zoznamu. Vianočka má svoje korene v stredoveku a je spojená s vianočnou tradíciou. Názov „vianočka“ pochádza z latinského slova „panis natalis“, čo znamená „vianočný chlieb“.

Vianočky sú často zdobené rôznymi druhmi ovocia, orechov, sušených marhúľ a dokonca aj cukrovou polevou alebo inými glazúrami.

Lávový koláč s hruškami: Jesenná inšpirácia

Komu by sa chcelo v sychravom počasí za sladkým potešením vyrážať do cukrární či kaviarní. Priprav si dokonalú jesennú dobrotu sám! Lávový koláč podľa najnovšieho receptu od foodblogerky Lenivej kuchárky zahreje na duši, a pritom nezaťaží žalúdok.

Postup:

  1. Vo vodnom kúpeli roztopíme horkú čokoládu.
  2. Keď je roztopená, pomaly k nej prišľaháme olivový olej a polovicu cukru.
  3. Hrniec s miskou stiahneme zo sporáka a misku s čokoládou preložíme na utierku, aby trochu vychladla.
  4. Keď je čokoládová zmes vlažná, pridáme K-free bezlepkovú zmes na pečenie a žĺtka a ručne premiešame.
  5. V druhej miske vyšľaháme bielka so štipkou soli.
  6. Pri šľahaní pridávame po častiach druhú polovicu cukru a šľaháme, až kým sa nám na snehu netvoria špičky.
  7. Cesto vylejeme do okrúhlej formy, ktorú sme predtým vymastili tukom a vysypali strúhaným kokosom.
  8. Do cesta vložíme celé hrušky na výšku a vložíme koláč do rúry vyhriatej na 160 °C.
  9. Pečieme cca 60 minút. Či je koláč upečený, otestujeme špáradlom, ale pozor, stred by mal zostať vláčny a tekutý ako láva.
  10. Vytiahneme z rúry a necháme vychladnúť.

Dôležité je dbať na kontrolu zloženia každej z používaných surovín, pretože lepok sa môže nachádzať aj tam, kde by sme ho najmenej čakali.

Nové trendy a zaujímavosti v gastronómii

V Bratislave sa otvárajú nové ikonické kaviarne a cukrárne, pričom mnohé z nich kladú dôraz na kvalitné suroviny a tradičné postupy. Príkladom je Mária z PURISTA, ktorá používa len pravú vanilku, maslo a vajcia z farmy a pracuje aj 14 hodín denne.

Zároveň prebiehajú kontroly predaja vianočných koláčov a pekári varujú pred nelegálnym predajom.

Príbehy podnikateľov v gastronómii sú rôznorodé. Niektorí založili banke byt, aby mohli kúpiť stroje, iní rozbehli vlastný biznis po skúsenostiach, keď "záležalo na tom, ako sa manažérka vyspí". Ďalší sa presťahovali z Vietnamu do Malaciek, pracovali v Paríži s cukrárskou elitou, alebo si otvorili kaviarensky poklad v budove fary.