Kysáč, malebná dedina v oblasti Vojvodina na severe Srbska, je domovom Slovákov už viac ako 240 rokov. Okrem Slovákov tu žijú aj príslušníci srbského národa a iných národností. Kysáč, kedysi známy ako Ača, je zaznamenaný na uhorských mapách už v roku 1318. Prví Slováci prišli do Kysáča v roku 1773 a pochádzali z rôznych stolíc, ako napríklad peštianska, novohradská, hontianska, liptovská, nitrianska, turčianska, zvolenská, bekešská a báčska. V roku 1788 si dokonca ustanovili aj svoj erb.
V súčasnosti v Kysáči žije približne 5500 obyvateľov, z čoho asi 4500 tvoria Slováci. V dedine sa nachádza škôlka a základná škola, kde sa deti vyučujú v slovenskom jazyku. Stredné školy s vyučovaním v slovenčine sú Gymnázium v Báčskom Petrovci a v Kovačici, Stredná poľnohospodárska škola vo Futogu a Stredná medicínska škola v Novom Sade. Slovenský jazyk je prítomný aj v štátnej televízii a rádiu. Vychádza tu týždenník Hlas ľudu, detský časopis Zornička a mládežnícky časopis Vzlet. V Kysáči pôsobí aj Slovenské národné divadlo, v ktorom hrajú herci z viacerých dedín. Dejiny divadla v Kysáči siahajú do roku 1905. V dedine funguje futbalový klub Tatra, Strelecký klub, folklórne skupiny a spevácke skupiny. Spolok žien z Kysáča vydal Kuchárku z kysáčskeho receptára.
Chlieb - základ kysáčskej stravy
Chlieb mal v kysáčskej kuchyni vždy dôležité miesto. Kedysi sa pripravoval ručne z ťažko zarobenej múky a piekol sa v sedliackej peci raz do týždňa. Miesenie cesta bolo náročné a hovorilo sa, že je potrebné miesiť, až kým nebude z povaly pršať. Z chlebového cesta sa často odobralo trochu a upiekli sa lepníky a págle. V súčasnosti sa chlieb väčšinou kupuje v miestnych pekárňach, no niektorí obyvatelia si ho stále pečú doma v domácej pekárničke. Okrem chleba sa v pekárňach vyrábajú aj rôzne druhy rožkov a iné pečivo, ako aj známy burek s tvarohom, mäsom a zemiakmi.
Tradičné pečenie v peci
V minulosti sa v peci okrem chleba pripravovali aj iné jedlá, ako napríklad suchá fazuľa, kapusta a sárma, ktorá sa dodnes pečie v peci pre svadobné veselice. V súčasnosti sa pece z domov porúbali, no v niektorých domácnostiach si urobili pec na dvore. V peci upečené zemiaky s klobásou a údenými rebierkami sú výbornou pochúťkou. Na Veľkú noc sa v peci pripravuje studenina (huspenina) a piekla sa rejteša a iné dobroty. Rejteša je na tenko ťahané cesto, ktoré sa posype plnkou z tvarohu, maku, orechov, strúhaných surových zemiakov, kyslej kapusty, strúhanej tekvice alebo strúhaných jabĺk. Rejteša sa robievalo vždy v sobotu.
Zabíjačka - tradičná zimná udalosť
V Kysáči si väčšina obyvateľov chová rôzne zvieratá, ako napríklad ošípané, sliepky, kačice, husi, morky, perličky, zajace, kozy, ovce a kravy. V zime sa robí zabíjačka, na ktorú sa pozývajú blízki príbuzní. Počet ošípaných závisí od počtu členov rodiny. Voľakedy neboli mrazničky, zakáľalo sa menej a väčšina mäsa, okrem klobás, sa údila. Trochu mäsa sa usmažilo a zalialo masťou, aby sa konzervovalo. V súčasnosti sa mäso dáva do mrazničky a zakáľa sa aj viackrát do roka. Robí sa aj brezák (tlačenka) a májoška (jaternica). Niekto si robí aj salámu a paštétu.
Prečítajte si tiež: Pečená surová klobása
Domáce produkty a trh
V Kysáči je možné kúpiť si mlieko priamo od výrobcov, ako aj tvaroh, smotanu, tvrdý domáci syr a mäkký syr, ako aj domáce maslo. Väčšina obyvateľov má záhradu, v ktorej si vypestujú zemiaky, mrkvu, petržlen, paštrnák, zeler, uhorky, tekvičky, paradajky, papriku, hrášok, zelenú fazuľku, mak a iné. To, čo si nemôžu sami vypestovať, si môžu kúpiť na trhu, ktorý býva v piatok. Ponuka je bohatá - domáce a južné ovocie, zelenina, hygienické potreby, odev, obuv, záclony, vankúše, paplóny, plastové veci do domu, svieža ryba, kvety, mladé stromčeky a zeleninové priesady a všeličo iné. V lete, keď príde nové ovocie, prichádzajú ľudia z iných dedín a predávajú aj v iné dni. Melóny a dyne pestujú aj Kysáčania a keď je sezóna, tak predávajú pod lipami v strede osady.
Stravovanie v Kysáči
Raňajky v Kysáči závisia od toho, koľko má osoba času a akú prácu bude vykonávať. Môže to byť musli, ovocie, jogurt, kukuričné lupienky a podobné. Niekto má príležitosť raňajkovať na pracovnom mieste a potom je to chlieb s nátierkou, k tomu saláma, varené vajíčko, šunka či slaninka, niečo kyslé - uhorky, paprika a ako nápoj k tomu jogurt. Ak je nátierka sladká, potom ako nápoj môže byť mlieko alebo čaj. Keď sa ide do práce, kde osoba bude zaťažená viac fyzicky - potom môže byť klobása, slaninka, šunka, vajcia - varené, smažené. Praženica, omeleta, nejaký syr a tiež niečo kyslé alebo svieži šalát.
Na obed sa používa mäso - bravčové, hovädzie, slepačie, zo zajaca, morky, kačice. Obľúbené sú polievky, buď mäsová alebo zeleninová a rôzne prídavky k mäsu - ryža, zeleninové prívary alebo omáčky k varenému mäsu. Fazuľová polievka zo suchej fazule so sviežim alebo častejšie údeným mäsom je v každom dome priemerne dva-tri razy v mesiaci na jedálnom lístku. Podobne je to i s kapustovou polievkou z kyslej alebo zo sviežej kapusty. Kyslá kapusta sa v zime často robí zapekaná, od Srbov máme názov podvarak, s klobásou a údenými rebierkami alebo slaninkou. Guláš či paprikáš príde aspoň raz v mesiaci na rad, potom cestoviny, či už hotové - kúpené z obchodu alebo domáce miesené rezance. Rezance môžu byť s tvarohom, makom, varenými zemiakmi, kapustové, orechové, vajcové či mäsové. Obľúbená je i musaka - zemiaky nakrájané na kolieska striedavo poukladané s mletým mäsom usmaženým na cibuľke. To sa zaleje vyšľahanými vajíčkami so smotanou a mliekom a zapečie. Keď príde jar, špenát a šalát sú často na stole.
Zemiaky sú takmer každodenne na stole - hranolčeky, pečené v rúre s mäsom a klobáskou, uvarené v slanej vode alebo ako zemiaková kaša. Veľmi častým hosťom na stole sú šaláty, v zime je to najčastejšie kyslá kapusta, uhorky, paprika, ktorú si usilovné gazdinky v jeseň nakladali do pohárov. V lete je to najčastejšie paradajkový alebo uhorkový šalát alebo aj miešaný - s paprikou a cibuľou ešte k tomu. Naše obľúbené letné domáce jedlo sú vyprážané tekvičky - cukety v trojobale, pražené mladé zemiaky a k tomu paradajkový šalát. Mäso sa robí na rôzne spôsoby - bravčové ako viedenský rezeň, smažené, pečené, s pečiarkami či cibuľkou alebo inou zeleninou. Mleté mäso sa robí ako fašírky alebo mäsová roláda s rôznymi prídavkami. Kuriatko sa často pečie v rúre so zemiakmi, u nás vždy, lebo dcéra tak najviac ľúbi, a vypráža sa i v trojobale alebo sa robí na rošte. Zajačie mäsko sa pečie s cesnakom a môže sa aj naplniť so zeleninou. Ryba je tiež obľúbená v mnohých domácnostiach a robí sa ako smažená na panvici alebo pečená v rúre.
Na večeru sa zvykne jesť proja, gibanica a jogurt, ryba a šalát, burek s tvarohom a zemiakmi, teplé obložené chlebíčky, cestoviny - halušky a šalát, mamaliga - kaša z kukuričnej krupice či polenty, špagety s mäsom, ovocie, šalát, ovocný jogurt. Niekto si na večeru prihreje várivo od obeda, napríklad hráškovú polievku. Niekto si dá iba čaj s toastom. Všetko závisí od toho, kto má aký zvyk a metabolizmus, niekomu nevadí, že na večeru zje slanú šunku alebo slaninku.
Prečítajte si tiež: Výber klobásy
Sladké dobroty a koláče
Torty môžu byť rôzne, z piškótového cesta, a to je bielky, žĺtky, cukor, múka s práškom do pečiva, žlté alebo kakaové, keď sa do múky pridá aj kakao. Plnky môžu byť pudingové, vajcové, šľahačkové, orechové, ovocné. Tiež sa robia dobošky - torty s tenkými cestíčkami, potom aj grilážové, s pridaním karamelu do piškót i do plnky. Ovocné koláče robíme také, že ovocie je medzi dvoma cestíčkami alebo je jedno cesto a na ňom ovocie. Pampúšky naša babka, moja svokra, robila často, keď moje deti boli menšie a palacinky boli záväzne každý týždeň. Keksy pečené na železe, v novšej dobe sú na to elektrické pekáče, na sladko a aj na slano - integrálne (celozrnné) so semiačkami. Rôzne sladké rolády niekedy iba potriete lekvárom a posypete mletým cukrom. Slané sa robia rôzne rolády so špenátom a tvarohom, potom tvarohové bagániky alebo tyčinky, rôzne rožky a integrálne (celozrnné) koláčiky či tyčinky.
Svadobné tradície a menu
Na svadbách spred viac ako tridsať rokov bolo vždy rovnaké menu. Keď boli volačky, bolo to týždeň pred svadbou v nedeľu, zároveň sa miesili aj lokšičky, robila sa i závarka do polievky v tvare štvorčekov či rombov - my to voláme šiflíky. Vtedy sa varil paprikáš pre všetkých prítomných. V stredu, tri dni pred svadbou, sa dvíhal šiator - veľký stan vo dvore pre svadobné veselie, a vtedy susedy napiekli slané rožky, bagániky a iné. V piatok aj u ženícha aj u nevesty bola predsvadobná veselica, tiež sa varil paprikáš. V sobotu, na obed bolo, tak ako aj v novšej dobe, kyslá polievka, fašírky a klobása, zemiakové pyré a kapustový šalát. K večeri najprv polievka zo sliepok, potom to varené mäso a paradajková omáčka. Potom sárma a po nej pečené mäso a kapustový šalát. V novšej dobe sa polievka varí z menej sliepok, pridajú sa aj kosti a to varené mäso sa nepodáva. Namiesto toho sa rolujú kuriatka a prasiatka alebo sa prasiatko iba upečie v celosti. A namiesto pečeného mäsa sa robia viedenské rezne. Volačky, lokšičky, dvíhanie šiatra - v novšej dobe toho už niet. Ani v piatok predsvadobné veselie, iba v zriedkavých prípadoch. Svadby nebývajú doma ale v sálach.
Pohostinnosť a tradície
Kysáčania sú pohostinní ľudia a nik od nich neodišiel hladný. Na stôl sa prestrie biely obrus, poskladá sa sviatočná obedová súprava, ktorá sa nepoužíva každý deň, a ako prvý chod je polievka z domácej sliepky, žltá ako dukát. Potom vyprážané alebo upečené kuriatka, zemiaky - hranolčeky, šalát a známa sárma. Pravda, patria tu i koláče. Domáca sa pousiluje a urobí tortu alebo koláč, aby si hostia mali na čom pochutnať. Tak ak vás cesta zavedie do Kysáča, uvítame vás a dobre pohostíme a ešte sa aj spolu pekne pobavíme pri ľudovej hudbe. Môžete prísť na niektoré z podujatí - už či to bude Kysáčska sarmiáda alebo Zlatá brána alebo k nám prídete iba tak, bez nejakého zvláštneho dôvodu.
Vianočné zvyky a jedlá v Petrovci
Vianoce v rodnom Petrovci v spomienkach pani Miliny vyzerali takto: na Štedrý deň od rána sa vo vzduchu cítila osobitná, sviatočná atmosféra. Na Štedrý večer mládenci chodili dievkam strieľať pod okno, po strieľaní vošli dnu a tu boli pohostení hlavne nápojmi, orechmi, ovocím. Okrem toho sa večer chodilo „polazuvať“, t.j. zaspievať pod okno, do susedov k rodine príležitostnú vianočnú pesničku. „Polazuvari“ (koledníci) sa zavolali dnu, dostali orechy, cukríky a aj nejaký drobný peniaz. Na obed sa varila kapustnica - klasická polievka z kyslej kapusty. Ako dezert sa robili makové rezance. Na Štedrý večer tradičná večera bola „krumple na tapši“ - zemiaky pokrájané na štvrťky, cibuľa, údená petrovská hrubá klobása, údené kolienko (alebo svieže svinské mäso) a tak sa to všetko spolu pieklo. K tomu sa ako šalát podával hlavne kompót.
Na Vianoce ráno sa do susedov a k rodine chodievalo vinšovať. Na Vianoce sa na obed varila polievka (slepačia alebo hovädzia), k mäsu sa podával omáčkový sós, potom pečené mäso a zemiaky a k tomu zase kompót.
Prečítajte si tiež: Recept na pečenú klobásu
Srbské Vianoce
U Srbov sú zvyky trochu iné. Štedrovečerná večera je pôstna, lebo týmto dňom sa končí Veľký pôst, ktorý trvá od 28.novembra do 6.januára. Podáva pôstna fazuľa a pôstna šarma. K večeri sa podáva aj ryba, hlavne pražená na oleji. Ako dezert sa podáva rejtes, jablkový, orechový alebo makový. Po večeri sa jedia suché slivky, figy, orechy. Pred večerou otec rodiny znáša do domu „badnjak“ - obradné drevo, hlavne haluz z duba, ktorým sa prehrabáva oheň v sporáku a pri tom vinšuje, aby bol úrodný rok, aby bola rodina zdravá a pod. Tiež sa vnáša dnu vrece so slamou, trochu slamy sa rozhodí po miestnosti a vrece sa položí pod stôl. Vianočný obed je s polievkou a pečeným prasiatkom. U pravoslávcov Vianoce sa oslavujú tri dni, za ten čas sa neupratuje, nevyhadzujú sa odpadky, iba sa zbierajú do vrecúška. U Srbov sa nechodí vinšovať ako u nás, ale najmladšie dieťa zo širšej rodiny má takú úlohu, ale iba ráno a na obed na Vianoce. Pri obede sa mu dajú darčeky a peniaze.
Slováci v Báčskom Petrovci a klobásafest
V Báčskom Petrovci nás privítali v Miestnom spoločenstve, kde sa rozprávalo o špecifikách Báčskeho Petrovca - čiže o klobásach a klobásafeste, poľnohospodárstve, výrobe metiel, včelárstve, pálenke o špecifickej paprike. Miestna klobása je pikantná a zapíja sa pálenkou. Neskôr Karol začal plniť klobásy. Medzi spolusediacimi bol i pestovateľ papriky Janko Kováč.