Ako pestovať a zbierať kapustu: komplexný sprievodca

Článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie a zber kapusty, od výberu odrody až po skladovanie.

Úvod

Čínska kapusta sa v našich končinách viac kupuje ako pestuje, čo je veľká škoda, pretože nepatrí medzi náročné plodiny. Kapusta je všestranná zelenina, ktorú poznáme v rôznych farbách, tvaroch a s rôznou štruktúrou listov. Vďake obrovskej rozmanitosti je kapustu možné zbierať takmer po celý rok a jej okrasné odrody sú úžasné v jesennej záhrade.

Rozlišovanie medzi čínskou a pekingskou kapustou

Veľa ľudí si tieto dva „ázijské“ druhy kapusty mýli. Čínska kapusta má tmavozelené lyžicové listy s bielou mäsitou stopkou. Listy nerastú tesne pri sebe, ale vytvárajú voľné hlávky. Naopak, pekingská kapusta má svetlozelené až žltkasté listy, ktoré vyrastajú z malého hlúbika.

Pestovanie kapusty

Výsev semien a príprava pôdy

Semená čínskej kapusty môžete sadiť priamo na záhon v júli. Jarná výsadba nie je veľmi vhodná, nakoľko je pri rýchlom oteplení náchylná na vybiehanie do kvetu. Najviac sa jej bude dariť v hriadkach vyhnojených maštaľným hnojom, keďže je náročná na množstvo živín a dusíka v pôde. Zemina by mala byť priepustná s pH okolo 6,5 až 7. Keď už máte záhony pripravené a odburinené, môžete vysiať semienka. Saďte po viacerých kusoch do hniezd, ktoré usporiadate do riadkov. Medzi hniezdami nechajte priestor asi 30 cm. Keď semienka vzídu a mladé rastlinky trochu podrastú, je potrebné porast vyjednotiť. Nechajte vždy len jednu, najsilnejšiu, rastlinu zo skupiny. Na pestovanie kapusty sa treba pripraviť už na jeseň. Pri orbe či rýľovaní treba do pôdy zapracovať aj maštaľný hnoj, aby sme na jar mali pre kapustu pripravenú vyhovujúcu pôdu s dostatkom živín. Kapusta má rada dostatok vody. Najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja je na vodu priam náročná. Kombinácia kyslej a mokrej pôdy jej však nerobí dobre, rovnako ako nie je vhodná ľahká a suchá pôda. V prípade kyslej pôdy trpí nádorovitosťou, v prípade sucha zasa zle rastie a hlávky sú zbytočne malé. Reakcia pôdy by sa mala pohybovať v hodnotách pH 6,5 až 7,5, čo predstavuje neutrálne až mierne zásadité pôdne prostredie.

Výsadba a starostlivosť o priesady

Odrody kapusty sa (okrem iných vlastností) delia na skoré, poloskoré a neskoré. Tie posledné vyžadujú až do 250 dní vegetácie. Kapusta sa do hriadok sadí zvyčajne vo forme predpestovaných priesad. Poloskoré a neskoré odrody môžeme sadiť aj priamo do pôdy. Skoré odrody si vyžadujú výsev už v polovici februára. Len tak môžeme úrodu prvej kapusty zbierať za priaznivého počasia zbierať už koncom mája. Preto je nutný výsev do teplého pareniska, prípadne v skleníku. Neskoršie odrody môžeme priamo nariedko vysievať. A nariedko znamená skutočne nariedko - rastlinky by mali byť od seba vzdialené až pol metra, veľké neskoré odrody môžeme sadiť aj do sponu 70x70 centimetrov. Nesmieme zabudnúť, že ak sa aj rozhodneme pre výsev semienok priamo do hriadky (prípadne do výsevného záhonu, bude trvať ešte minimálne mesiac (skôr mesiac a pol), kým budú priesady vo veku a kondícii tých, ktoré je teraz možné kúpiť ako hotové priesady. Ak sadíme priesady, mali by sme ich zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast). Po týždni môžeme kapustu skontrolovať a prípadné mŕtve rastlinky nahradiť čerstvými priesadami. Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť. Použijeme buď močovinu zriedenú v pomere 1:10 alebo liadok amónny s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom). Ďalšia starostlivosť spočíva v jednom či dvoch plečkovaniach a dvoch až troch okopaniach. A samozrejme v už spomenutom dostatočnom polievaní najmä v poslednej tretine pestovania. Ak aj nemáme toľko času, minimálne jedno okopanie by sme kapuste mali venovať. Je totiž citlivá aj na vzdušnú kapacitu pôdy.

Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku

Zber kapusty

Akonáhle sú lístky kapusty dostatočne veľké na jedenie, môžete ich odrezávať niekoľko centimetrov nad zemou (aspoň 2,5 cm). Vhodné je však počkať kým podrastú a vytvoria hlávky, ktoré potom nad povrchom odrežete. Takto môžete kapustu zbierať niekoľkokrát. Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene. Z odrôd vhodných na kyslú kapustu sú vhodné napríkladhybridné odrody Avak, Azan, Atria,Brigadier, Cecílie, Erdeno, Gloria, Gideon, Klaso, Mašada, Olympiade, Ramco, Rodolfo či Tudor a nehybridné Pourovo neskoré. Od septembra môžete zo záhonov zbierať poloneskoré a neskoré odrody kapusty. V závislosti od odrody sa dozreté kapustové hlávky zberajú od septembra až do novembra. Hlávky by mali byť pevné a uzatvorené s dobre vyvinutým hlúbom. Ten je pre kapustu veľmi dôležitý, pretože je zásobárňou látok a vody. Kapustu prestaňte polievať približne mesiac pred plánovaným zberom. Na zber si vyberte chladný a suchý deň. Hlávky odrežte tesne nad povrchom zeme. So zberom sa príliš neponáhľajte, ale ani zbytočne nečakajte. Príliš skoro zberané hlávky, ktoré ešte dostatočne nevyzreli, sú náchylné na vädnutie a nevydržia dlho. Naopak, neskoro pozberaná kapusta môže začať praskať.

Skladovanie kapusty

Pokiaľ dodržíte niekoľko pravidiel, môžete ju skladovať až sedem mesiacov. V prvom rade je dôležité dodržať všetky pravidlá správneho zberu. Pevné, zdravé a dobre vyzreté hlávky nechajte obschnúť v dobre vetranej a chladnej miestnosti. Vonkajšie listy sa jemne zasušia a na hlúbe sa vytvorí ochranná korková vrstvička. Tá ho chráni pred hnitím. Zatiaľ čo v úvodnej fáze je dôležité, aby mali kapusty dostatok miesta, po obschnutí ich môžete uložiť na seba. Kapustu skladujte vo vetranej a studenej miestnosti. Ideálna je chladiareň, pivnica alebo hroble. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať medzi 93 až 98 % a teplota okolo 0 °C. Uskladnené kapusty pravidelne kontrolujte. Ak narazíte na kaziaci sa kus, hneď ho odstráňte a spotrebujte. V tej istej miestnosti neskladujte jablká, hrušky, tekvice, zemiaky či zelené rajčiny.

Využitie kapusty v kuchyni

Kapusta je vynikajúca len tak nakrájaná ako príloha alebo súčasť zeleninových šalátov. Môžete ju dusiť, grilovať aj piecť. Chutné sú tiež kapustové listy plnené mäsom alebo ryžou, prípadne tiež šampiónmi. Obľúbená je kvasená, alebo inak kyslá, kapusta. Tá je plná vitamínu C, E, B a K. Nechýbajú v nej ani draslík, horčík, železo a fosfor. Okrem toho obsahuje vlákninu a laktobacily, ktoré sú dôležité pre správne trávenie. Pripraviť si ju môžete aj sami doma. Základný recept je veľmi jednoduchý - na kilo kapusty budete potrebovať 20 až 30 g soli. Na nakladanie sú ideálne poloneskoré a neskoré odrody, napríklad, Avak, Zeus alebo Pourovo pozdní.

Rôzne druhy kapusty a ich vlastnosti

• Biela kapusta: Najbežnejší druh kapusty, ktorý sa používa v tradičných jedlách ako kapustová polievka, dusená kapusta alebo kyslá kapusta.
• Červená kapusta: Tento druh má tmavofialové listy a je bohatší na antioxidanty ako biela kapusta.
• Savojská kapusta: Má kučeravé, tmavozelené listy a jemnú chuť.
• Čínska kapusta (pak choi a napa): Tento druh kapusty je populárny najmä v ázijskej kuchyni.
• Jarná kapusta: Zvyčajne tvorí malé, husté, špicaté hlávky. Vysievať ju môžete koncom leta na prezimovanie. Na jar ju môžete zberať ako mikrobylinky alebo ju môžete nechať dozrieť, aby vytvorila hlávky - od polovice jari do polovice leta.
• Letná kapusta: Dostupná v mnohých tvaroch a veľkostiach, aby vyhovovala všetkým miestam. Vysievať ju môžete od konca zimy do polovice jari a zberať v polovici až koncom leta. Letná kapusta je šľachtená, aby vydržala letné horúčavy.
• Jesenná kapusta: Často tvorí veľké hlávky, preto potrebuje širší rozostup. Vysievať ju môžete v polovici jari a zberať pred zimou. Niektoré odrody sa môžu skladovať na použitie v zime.
• Zimná kapusta: Cenná plodina na čerstvú úrodu, keď je k dispozícii len málo inej zeleniny. Zvyčajne tvorí veľké hlavy, takže potrebuje dostatok miesta. Zasiať ju môžete koncom jari. Patria sem odrody s hladkými hlavami, ako aj atraktívne červené alebo fialové odrody. V dospelosti často vydrží v dobrom stave celé mesiace.

Pestovanie kapusty v kvetináčoch

Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť.

Starostlivosť o kapustu

Závlaha

Kapusta má dosť vody, preto musí byť pravidelne zavlažovaná, najmä v prípade sucha a obdobie viazania hlavy. Dostatok vody znamená cca 2,5 cm zrážok týždenne. Ak je vaša pôda piesčitá, je lepšie zalievať častejšie ako raz za týždeň. Aplikovanie hrubej vrstvy mulču okolo základne každej rastliny pomôže regulovať vlhkosť pôdy.

Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky

Hnojenie

Pokračujte v dodávaní dusíka rastúcim rastlinám, najmä keď sa začínajú tvoriť hlávky. Každých pár týždňov požite kompost, tekuté organické hnojivo alebo aplikujte domáce hnojivo, ako je napríklad čaj z kostihoja, ktorý sa vyrába tak, že listy kostihoja na niekoľko dní namočíte do vody, aby ste z nich dostali živiny. Kostihoj je bohatým zdrojom dusíka, fosforu a draslíka.

Kontrola buriny

Častá plytká kultivácia burinu eliminuje skôr, ako sa stane problémom. Kultivujte len tak hlboko, aby ste odrezali burinu pod povrchom pôdy. Dávajte pozor, aby ste pri tom nepoškodili rastliny. Mulčovanie pokosenou trávou bez herbicídov, slamou bez buriny alebo iným organickým materiálom do hĺbky 8 až 10 cm môže pomôcť zabrániť rastu buriny, čím sa zníži potreba častej kultivácie.

Partnerská výsadba

Niektoré partnerské rastliny odpudzujú hmyz, ktorý si môže chcieť pochutnať na blízkych rastlinách. Môžu tiež prilákať a odchytiť problémový hmyz, alebo prilákať užitočný hmyz. Dobrí spoločníci dokážu poskytnúť mikroživiny pôde a podporovať tak ostatné rastliny. Dobrý profil mikroživín pomáha iným rastlinám rásť a zlepšuje chuť okolitých plodín.

Príklady vhodných sprievodných rastlín pre kapustu zahŕňajú:

• Fazuľa, hrach
• Borák lekársky
• Brassica - iné druhy kapusty, ako je kel, brokolica, karfiol, ružičkový kel, mangold a iní členovia rodiny kapusty dobre rastú s kapustou, pretože majú rovnaké základné potreby.
• Zeler
• Nechtík
• Aromatické bylinky a kvety - rastliny ako harmanček, palina, pažítka, saturejka, koriander, rebríček, kôpor, mäta, tymian, yzop, žerucha, pelargónie, ruta, šalvia a oregano sú všetky veľmi prospešné sprievodné rastliny ku kapuste.

Škodcovia a choroby kapusty

• Vošky
• Čierna hniloba
• Kovolesklec cudzokrajný
• Kvetilka kapustová
• Mlynárik kapustový
• Plasmodiophora brassicae
• Perenospóra kapustová
• Drepčíky
• Slimáky

Kalendár výsevu a zberu úrody

• Január: Predkultivácia papriky, čili a baklažánu vo vnútri. Zber mrazuvzdornej koreňovej zeleniny, špenátu, mangoldu a valeriánky zo skleníka.
• Február: Príprava zeleninových záhonov, predkultivácia letnej kapusty špicatej, artičokov a zeleru.
• Marec: Dodanie živín do záhonov, predkultivácia kalerábu, karfiolu a hlávkového šalátu, rajčiakov, jarnej cibuľky a zeleru. Priama sejba mrkvy, strukového hrášku, kapusty, petržlenu a paštrnáku.
• Apríl: Výsadba predklíčených zemiakov, predkultivovaného šalátu. Predkultivácia uhoriek, tekvíc, cukety a melónov.
• Máj: Výsadba fazule kríčkovej a zelenej fazuľky, priesad papriky, čili a rajčiakov. Výsadba kapusty, zeleru a póru.
• Jún: Pestovanie následných kultúr reďkvi, šalátov a špenátu. Výsadba ružičkového kelu a kelu.
• Júl: Zber mrkvy, reďkvi červenej, kalerábu, reďkvi bielej, zeleru buľvového, cukety, fazule a zemiakov.
• August: Sejba následných kultúr reďkvi, listového šalátu a zimnej mrkvy, pestovanie valeriánky, póru a špenátu.
• September: Zber červenej repy, šalátov, valeriánky, mangoldu, rukoly a špenátu.
• Október: Zber mrazuvzdornej zimnej zeleniny.
• November: Zber chrenu a špenátu.
• December: Zber slnečnice, kelu, ružičkového kelu, valeriánky a hadomoru.

Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid