Ako a kedy zbierať jablká rôznych odrôd pre maximálnu trvanlivosť a chuť

Rate this post

Zber ovocia patrí medzi najobľúbenejšie činnosti každého záhradkára. Na jeseň nám záhrada okrem iného ponúka aj širokú škálu jabĺk. Pri jablkách rozlišujeme zberovú a konzumnú zrelosť. Letné odrody sú chutné ihneď po odtrhnutí, ale v krátkom čase strácajú kvalitu, zatiaľ čo jesenné a zimné odrody vydržia čerstvé dlhšie. Ako teda spoznať, kedy je ten správny čas na zber jabĺk a ako ich skladovať, aby nám vydržali čo najdlhšie?

Určenie správneho času zberu

Pri určovaní oberačkovej zrelosti jabĺk je vhodné riadiť sa odporúčaným časom zberu pre danú odrodu. Treba však zohľadniť aj počasie počas roka. Ďalším indikátorom zrelosti je farba semien, ktorá by mala byť hnedá, hoci aj tu existujú výnimky. Ak máte veľkú úrodu, je vhodnejší neskorší zber.

  • Letné odrody: Pri letných odrodách jabĺk, ako napríklad Priesvitné letné, sa čas zberu takmer zhoduje s časom konzumácie, pretože obdobie konzumnej zrelosti je veľmi krátke.
  • Jesenné a zimné odrody: Zimné odrody jabĺk majú oveľa dlhšie obdobie konzumnej zrelosti. Napríklad odroda Florina sa zberá v septembri až októbri, ale plody je vhodné konzumovať až počas zimy. Ak sú jablká správne uskladnené, vydržia až do marca. Odroda Rubinola sa zberá v polovici septembra a čerstvosť si udrží tiež až do marca.

Jablká zberáme v dobe vrcholu zberovej zrelosti. Pri určovaní zrelosti nám pomáha farba šupky plodu, ktorá prechádza do červena alebo do žlta, podľa odrody.

Technika zberu jabĺk

Každý plod treba oberať zvlášť, opatrne, aby sa neobil a nespadol na zem. Otlčené a obité miesta totiž ľahko podľahnú hnilobe. Je tiež dôležité, aby ste zachovali stopku. Kvalita plodov bez stopky sa znižuje a v jej mieste môže dôjsť k hnilobným procesom. Ak sa predsa len stane, že vám niektoré jablká spadli na zem, nedávajte ich medzi ostatné.

Zimné odrody jabloní často tvoria na plodoch voskovú vrstvičku. Dávajte pozor, aby ste ju pri zbere nezotreli, pretože udržuje jablká čerstvé aj pri dlhšom skladovaní.

Prečítajte si tiež: Šampión: Obľúbená odroda jabĺk a jej využitie

Skladovanie jabĺk pre dlhú trvanlivosť

Správne skladovanie je kľúčové pre udržanie čerstvosti a kvality jabĺk počas dlhých mesiacov. Tu je niekoľko tipov, ako na to:

  • Výber jabĺk: Na skladovanie vyberajte len zdravé, nepoškodené plody so stopkou. Jablká by mali byť oberané za suchého počasia.
  • Ukladanie: Ukladať ich môžeme do drevených alebo plastových debničiek v jednej, maximálne v dvoch vrstvách. Príliš veľká váha by mohla poškodiť spodnú vrstvu uložených jabĺk, preto sa jej vyhýbame. Trvanlivosť úrody môžete predĺžiť aj tak, že ich dáte do debničky iba v jednej vrstve.
  • Prostredie: Jablká skladujeme ideálne v chladnom a vlhkom prostredí, napríklad v komore, pivnici alebo v garáži. Teplota vzduchu by sa mala pohybovať od 0 do 8 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu môže dosiahnuť 90 až 95 %. Jablká potrebujú čerstvý vzduch, raz za čas preto pivnicu vyvetráme a plody poobraciame, aby neležali celú zimu na jednej strane.
  • Oddelené skladovanie: V blízkosti jabĺk nie je vhodné skladovať zemiaky, iné druhy ovocia alebo zeleniny, mohli by totiž napáchnuť.
  • Kontrola: Uskladnenú úrodu pravidelne a dôsledne kontrolujeme.
  • Špeciálne tipy:
    • Zaujímavou možnosťou je skladovanie jabĺk na balkóne. Debničku, v ktorej budú uložené, je potrebné vystlať polystyrénom. Ten slúži ako dobrý izolant, takže jablká ani pri - 10 °C nezamrznú.
    • Ako prevenciu pred hnitím môžeme jablká zabaliť do prieklepového papiera.
    • Na krátkodobé skladovanie jabĺk poslúži aj chladnička. Nikdy ich ale neskladujeme s inými plodinami citlivými na plynný etylén, napríklad s jahodami, aby nezačali hniť. Taktiež ich môžeme raz za čas vyvetrať a pootáčať.
    • Jablká nikdy neskladujeme v uzavretých nádobách alebo plastových vreckách. Zamedzili by sme tak prístupu kyslíka a výrazne spomalili dozrievanie zimných odrôd.

Čo robiť s poškodenými jablkami?

Ihneď po zbere môžeme využiť obúchané či červivé jablká rôznymi spôsobmi. Obľúbené je napríklad sušenie. Sušené jablká si uchovávajú veľa vitamínov aj bioaktívnych látok, ktoré sú koncentrované najmä v šupke. Skladovanie sušených jabĺk vyžaduje suché prostredie, ktoré nepodporuje rast plesní.

Jablká majú široké využitie v kuchyni, najmä pri pečení koláčov, príprave smoothies alebo čerstvých šalátov. Tradičná jablková štrúdľa s hrozienkami a škoricou nesmie na jeseň chýbať v žiadnej kuchyni. Ovocie sa výborne hodí na zaváranie, prípravu kompótov a džemov. Z úrody si môžete pripraviť domáci jablčný ocot alebo jablká jednoducho odšťaviť a dopriať si dennú dávku vitamínov v podobe čerstvého džúsu.

Ako zistiť zrelosť jabĺk?

Na určenie termínu zberu jabĺk sa využíva viacero spôsobov. Základnými troma faktormi pri zisťovaní zrelosti sú zafarbenie dužiny, obsah cukru a tvrdosť plodu. Vo veľkovýrobe sa vykonávajú škrobové testy, ktoré presne povedia, či je jablko pripravené na zber, alebo potrebuje ešte chvíľku zostať visieť na strome. Dôležitá je aj tvrdosť samotného plodu a jeho obsah cukru.

Škrobový test sa vykonáva nasledovne: Jablko rozrežeme na polovicu a namočíme do roztoku jódu. Bežný malý pestovateľ ale nemusí vykonávať všetky testy, neplánuje totiž skladovať jablká v kontrolovanej atmosfére po dobu 7 až 8 mesiacov. Pre bežných záhradkárov s jabloňou na záhrade je dôležité naštudovať si, akú odrodu máte zasadenú a na základe odbornej literatúry či článkov na internete, ľahko zistíte, kedy sú vaše jablká pripravené na zber. Dôležitá je pri rôznych druhoch aj farba, červené odrody odporúčame zbierať na etapy.

Prečítajte si tiež: Maximálna úroda jabĺk Idared

Podľa starej záhradníckej tradície je možné určiť zrelosť plodov podľa farby jadier. Jablká a hrušky by preto mali byť zbierané v čase, keď majú ich jadrá tmavšiu farbu. Najlepší spôsob, ako kontrolovať farbu jadier, je rozkrojiť ovocie, ktoré spadlo na zem. Ak si chcete byť istí, že sú vaše jablká a hrušky dostatočne zrelé na zber, u odrôd s dostatočne dlhou stopkou pomáha "skúška stopky". Skúste nakloniť ovocie až o 90 stupňov. V prípade, že je ovocie je zrelé, jednoducho sa odtrhne. Znamená to, že je pripravené na zber.

Odrody jabĺk a ich skladovateľnosť

Na svete existuje približne 2-tisíc odrôd jabĺk, ktoré sa rozdeľujú na letné, jesenné a zimné. Z letných odrôd je napríklad EARLY GOLD, ktorý je určený na okamžitý konzum. Existujú ale aj odrody ako GALA, ktorú môžete u vás doma skladovať až do Vianoc. Vo veľkoskladoch to táto odroda zvláda hravo do marca - apríla. Dôležitá je ale nielen odroda, ale aj celoročná starostlivosť o jablká.

Príklady jesenných odrôd jabĺk:

  • Antonovka
  • Škandinávska jesenná odroda
  • Litovská jesenná odroda
  • Česká odroda od pána Bláhu z Libovice
  • Holandská odroda K. J. W. Ottolandera
  • Česká odroda so stredne veľkými, sploštenými jablkami v základnej žltej farbe
  • New Yorská jesenná odroda
  • Anglická odroda s mäkkou, šťavnatou dužninou s arómou anízu
  • Farebná mutácia odrody Cortland
  • Vyšľachtená M. R. Coxom ako semenáč Ribstonského
  • Stará odroda vyšľachtená škôlkárom F. Baltet v roku 1869, ako semenáč Antonovky
  • Česká jesenná odroda s veľkými, okrúhlymi plodmi s príjemnou chuťou
  • Mutácia odrody Ligol
  • Odroda vhodná na pestovanie vo všetkých regiónoch
  • Nová jesenná odroda jabloní, odolná a mrazuvzdorná
  • Odroda vyšľachtená v Českej republike z odrody Early MacIntosh
  • Poľská odroda, kríženec Cortlandské a James Grieve
  • Kríženec odrôd Jonathan a James Grieve
  • Vysoko kvalitná jesenná odroda so stredne veľkými až veľkými guľovitými plodmi
  • Nová jesenná odroda jablone, ktorá vznikla krížením odrôd Elstar a Prima
  • Nemecká odroda vyšľachtená A. Rathkem v Prause pri Gdansku
  • Česká jesenná odroda, kríženec odrôd James Grieve a Fiorina
  • Jesenná odroda jablone, ktorá je odolná voči chrastavitosti
  • Odroda vyšľachtená na Novom Zélande, vyžaduje teplejšie oblasti
  • Mutácia odrody Gala Schnitzer Schniga objavená v Južnom Tirolsku

Ideálne podmienky pre skladovanie jabĺk

Ak bývate v byte, je skladovanie komplikovanejšie, ale väčšina bytov má minimálne pivnicu alebo balkón. Samozrejme, v týchto prípadoch sa rozprávame o krátkodobom skladovaní. Keď si objednáte jablká, posielajú sa v špeciálnom obale, kde sú jablká uložené oddelene od seba, čím sa znižuje riziko hnitia, obal zároveň drží konštantnú teplotu ideálnu na krátkodobé skladovanie v domácom prostredí.

Na skladovanie akéhokoľvek ovocia či zeleniny sú potrebné optimálne podmienky, rovnako to platí aj pri jablkách. Odporúča sa zimné jablká skladovať v domácnosti dva až 3 mesiace, nakoľko podmienky „doma“ nie sú ideálne ako v sklade. Jablká sa potom ľahko prezrejú a strácajú chuť.

Ideálne pre skladovanie jabĺk a hrušiek sú chladné a vlhké priestory. Na tento účel sú dobré tmavé miestnosti s teplotami v rozmedzí 1 až 3 °C.

Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku

Zásady zberu jabĺk

Nejde ani tak o triky, ako skôr zásady zberu, lebo práve spôsob zberu a starostlivosť majú na skladovanie jabĺk najvyšší vplyv.

PRÍKLAD: Vysvetlime si to na príklade odrody Golden Delicious. Ak jablko tejto odrody odtrhnete v čase, keď má žltú farbu, nebudete ho môcť skladovať dlhú dobu, lebo je prezreté. Táto odroda sa musí zbierať v čase, keď sú plody zelené a v pivnici prirodzene zožltnú a naberú cukry. Ďalším príkladom je odroda Jonagold, ktorá je typická tým, že keď prezreje, šupka jablka je mastná. Mnohí si myslia, že jablká voskujeme, čo nerobíme, jablko len prirodzene dozrieva.

Ak plánujete ovocie skladovať, netrhajte ho za horúceho slnečného dňa, pretože potom budú jablká a hrušky príliš teplé. Skoré odrody nemožno skladovať dlho, na skladovanie sa najlepšie hodia neskoré odrody a odrody, ktoré sú dobre skladovateľné - aby ste mali istotu, že jete stále čerstvé domáce ovocie až do Nového roka.

Nesprávne stanovený termín zberu môže viesť k dosiahnutiu nižšej úrody (príliš skorý zber, v čase keď sa hmotnosť plodov ešte zväčšuje), k horšej kvalite produkcie z hľadiska jej chuti (nižší obsah cukrov, aromatických látok), vhodnosti na použitie v rámci určitej technológie spracovania, vzhľadu (vyfarbenie plodov), skladovateľnosti (citlivosť na vädnutie), čo v konečnom dôsledku znamená problémy pri realizácii produkcie a nižšiu cenu za dopestovaný produkt. Pritom je dôležitá cena za ktorú realizujeme v porovnaní s celkovými nákladmi.

Metódy na stanovenie termínu zberu

Na stanovenie termínu zberu sa používajú rôzne metódy, pri výbere ktorých, je treba zohľadniť druh, charakter odrody, zčasti i lokalitu a samozrejme i dostupné vybavenie.

  1. Počet dní od plného kvitnutia po zberovú zrelosť: Zistilo sa, že tento interval má pre danú odrodu v určitých klimatických podmienkach zhruba rovnakú dĺžku, ktorá je len málo ovplyvnená priebehom počasia v danom ročníku. Avšak i tak je vhodné kombinovať využitia tejto metódy s inými. Dĺžku intervalu zistíme z pomologických opisov v literatúre, alebo ju stanovíme na základe viacročného sledovania na danom stanovišti, čo môže byť presnejšie.
  2. Oddeliteľnosť stopky plodu od konárika: Zisťuje sa miernym pootočením plodu smerom ku konáriku. Ak sa plod ľahko oddelí, ovocie je vhodné na zber. Plody neotáčame okolo stopky (ani pri zbere), lebo by sa mohla vytrhnúť a plod by rýchlo podliehal skaze. Metódu možno použiť pri jablkách, hruškách a pri niektorých kôstkovinách.
  3. Podľa opadu plodov: Zrelosť plodov sa prejavuje začínajúcim opadom plodov. Zber však musí nasledovať veľmi rýchlo, najmä pri odrodách náchylných na padanie ovocia (pri tých je použiteľnosť tejto metódy problematická). Tiež ju nemožno použiť v prípade druhov, ktorých plody neopadávajú (jahody, maliny, a i.), alebo su v období opadu prakticky nepoužiteľné (egreše, maliny a i.).
  4. Vyfarbenie a vývin semien: Semená zrelých plodov sú spravidla vyplnené a majú hnedú, celoplošne vyfarbenú šupku. To však neplatí pre skoré odrody jabloní a hrušiek, kde vývin plodu predbieha dozrievanie embryí a vývin semien je neskorší. Pre tieto odrody je uvedená metóda nepoužiteľná. Najvhodnejšia je pre jesenné a zimné odrody jadrovín.
  5. Vyfarbenie plodov: Je väčšinou dosť spoľahlivým ukazovateľom, najmä pri skorších odrodách jadrovín, pri kôstkovinách a drobnom ovocí. Spravidla je vhodné obdobie na zber vtedy ak, dosiahne základná farba požadovaný odtieň a intenzitu, pri niektorých druhoch sa dá zhodnotiť i zmena odtieňa farby (broskyne, marhule). Pri druhoch ovocia, pre ktoré je charakteristické líčko krycej farby, je vyfarbenie plodov pochádzajúcich z rôznych častí koruny nevyrovnané, a tak tento znak nie je vždy spoľahlivo použiteľný. V niektorých krajinách majú pre odrody vypracované farebné škály, ktoré slúžia na hodnovernejšie určenie termínu zberu podľa sfarbenia plodu. Niektoré odrody jabĺk sa zberajú predčasne, v čase keď ešte nebadať zmenu odtieňa farby, hovoríme o podtrhnutí. Robí sa to z dôvodov uchovania farby zeleného odtieňa, ako i vyššieho obsahu kyselín. Príliš skorý zber však pri dlhšom skladovaní môže mať za následok vädnutie plodov (odrody skupiny Delicious) Pri hruškách je dobrým kritériom korkovitosť lenticel plodu, pri nedozretých plodoch sú biele, pri dozretých hnedé a vystúpené.
  6. Pevnosť dužiny: Je v podstate spoľahlivým znakom, ak poznáme vhodnú pevnosť dužiny pre danú odrodu. Zisťuje sa penetrometrom ako hodnota odporu, ktorý kladie pokožka a dužina preniknutiu cudzieho telesa (bodec penetrometra) do vnútra plodu. Vhodné je zistiť túto hodnotu pre danú odrodu počas viacročného sledovania a vzťahovať ju k dosiahnutým výsledkom skladovateľnosti a kvality v zodpovedajúcich rokoch. Veľmi dobre použiteľná je táto metóda i pri použití len orientačného, senzorického určenia pevnosti dužiny pri ovocí určenom na spracovanie.
  7. Látkové zloženie plodu: Na základe chemických rozborov sa zisťuje či aktuálny obsah niektorých látok (cukry jednoduché alebo polysacharidy, kyseliny, vitamíny ai.) zodpovedá ich obsahu charakteristickému pre plody požadovaného stupňa zrelosti. Bežné a jednoduché je napríklad zisťovanie stupňa zrelosti na základe škrobovej skúšky, keď po natretí prierezu plodu Lugolovym roztokom sa na základe farebnej reakcie zistí výskyt škrobu v ovocí.
  8. Organoleptické posúdenie zrelosti: Je jednoduchý spôsob určenia termínu zberu na základe komplexného posúdenia chuti, konzistencie a arómy dužiny, ako i vzhľadu. Zodpovedá i požiadavkám zákazníka na kvalitu ovocia, avšak je ťažšie použiteľný pri odrodách jadrovín určených na skladovanie.

Kôstkoviny sa väčšinou zberajú keď dosiahnu vrchol svojich chuťových vlastností (pre bezprostredný predaj na blízkych trhoch) prípadne 2 až 3 dni predtým (ak majú byť plody transportované a krátkodobejšie uchovateľné), podobne i drobné ovocie. Letné odrody jabĺk a hrušiek sa zberajú týždeň pred dozretím, lebo ak sa nechajú dozrieť na strome, majú múčnatú alebo hniličnatú (hrušky) konzistenciu a fádnu chuť. Uvedený spôsob stanovenia je síce subjektívny, ale napriek tomu pomerne spoľahlivý.

Okrem stanovenia vhodného termínu na zber v záujme jeho zvládnutia v požadovanom čase potrebné naplánovať dostatok pracovných síl. Pritom vychádzame z výkonu zberačov, ktorý býva podľa druhov nasledovný:

  • jablká - 500 - 2000 kg na osobu a deň
  • hrušky - 370 - 1300 kg
  • broskyne a marhule 150 - 300 kg
  • višne a čerešne 30 - 75 kg
  • maliny - 30 - 45 kg
  • jahody - 60 (10) - 100 kg

Typ zrelosti vhodný na dlhodobé skladovanie

Zberová zrelosť, pri ktorej je najvhodnejšie ovocie pozberať, má najlepšie vlastnosti z hľadiska skladovania. Konzumne nie je úplne zrelé, ale po niekoľkých dňoch dozreje do konzumnej zrelosti. Takto pozberané ovocie je vhodné na skladovanie a ak sú podmienky vhodné, hlavne vo veľkovýrobe, plody vydržia takmer v nezmenenom stave do mája až júna. V domácich podmienkach v dobrých pivniciach možno ovocie skladovať až do mája. Platí to však iba pre zimné odrody jabloní a hrušiek.