Asparágus, známy aj ako špargľa, je obľúbená a všestranná rastlina, ktorá si získala popularitu nielen v kuchyni ako chutná zelenina, ale aj ako elegantná izbová rastlina. Vďaka svojim jemným listom a vzdušnému vzhľadu dodáva interiéru sviežosť a eleganciu. Ak túžite po vlastnej úrode špargle alebo hľadáte nenáročnú izbovú rastlinu, tento článok vám poskytne všetky potrebné informácie o pestovaní špargle, od výberu vhodného druhu až po zber úrody.
Rôzne druhy asparágusu
Existuje viacero druhov asparágusu, ktoré sa líšia vzhľadom a spôsobom pestovania. Niektoré sú vhodné na pestovanie v interiéri, zatiaľ čo iné môžete pestovať aj v záhrade. Medzi najpopulárnejšie druhy patria:
Asparagus setaceus (Asparágus pierkovitý): Tento druh je obľúbený ako izbová rastlina kvôli svojmu jemnému, pierkovitému lístiu. Je nenáročný na pestovanie a vhodný pre začiatočníkov.
Asparagus densiflorus (Asparágus hustokvetý): Známy aj ako „foxtail fern“ (líščí chvost), má husté, vzpriamené výhonky, ktoré vytvárajú bohatý, kompaktný vzhľad.
Asparagus sprengeri (Asparágus Sprengerov): Ďalší populárny druh s tenkými stonkami a jemnými listami, ktoré pripomínajú ihličie.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
Asparagus officinalis (Špargľa lekárska): Tento druh je známy hlavne ako zelenina. Je to trvalka, ktorá sa pestuje pre svoje jedlé výhonky, ktoré sa používajú v kuchyni.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Asparágus je pomerne nenáročný na pestovanie, no ak mu poskytnete správne podmienky, odmení vás bujným rastom a krásnym vzhľadom.
Svetlo
Asparágus preferuje miesta s jasným nepriamym svetlom. Priame slnko môže spôsobiť popálenie jeho jemných listov, takže je najlepšie ho umiestniť na miesto, kde je svetlo filtrované.
Pôda
Asparágus vyžaduje pôdu, ktorá dobre odvádza vodu. Ideálna je mierne kyslá až neutrálna pôda s pH medzi 6,0 a 7,0. Pred výsadbou je dôležité pôdu riadne prekypriť a vyživiť, napríklad kvalitným kompostom. Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch, preto sa nebojte záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov.
Vlhkosť
Udržiavajte pôdu rovnomerne vlhkú, najmä počas vegetačného obdobia. Zálievku vykonávajte, keď vrchná vrstva pôdy začne vysychať, ale dbajte na to, aby pôda nebola premočená. Asparágus má rád vlhké prostredie, a preto mu vyhovuje vyššia vlhkosť vzduchu.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Teplota
Asparágus preferuje stabilné teploty medzi 18 a 24 °C.
Hnojenie
Počas jari a leta asparágus každé dva až tri týždne prihnojujte tekutým hnojivom pre izbové rastliny.
Presádzanie
Asparágus rýchlo rastie a môže čoskoro prerásť svoj pôvodný kvetináč. Presádzajte ho každé dva až tri roky do väčšieho kvetináča s čerstvou pôdou. Presádzanie je najlepšie vykonať na jar, keď sa začína aktívne obdobie rastu. Vyberte o trochu väčší kvetináč, doplňte ho čerstvou priepustnou pôdou a jemne premiestnite rastlinu, aby ste nepoškodili korene.
Pestovanie špargle lekárskej (Asparagus officinalis)
Špargľa lekárska je obľúbená sezónna zelenina, s ktorou sa stretávame v celom rade receptov. Je to trvalka s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Rastie voľne aj v nížinách a na teplejších územiach Slovenska.
Výber miesta a príprava pôdy
Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Tá sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť (napríklad kvalitným kompostom). Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov. Do brázdy uložte vrstvu kompostovej zeminy zmiešanej s dobre rozloženým maštaľným hnojom. Pôda by mala byť zásaditejšia, vhodné pH je 6 až 6,5. Pokiaľ máte pôdu kyslejšiu, upravte ju vápnením.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid
Pestovanie zo semienok
Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Najprv je potrebné pripraviť vhodnú pôdu - na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte.
Výsadba sadeníc
Špargľu nemusíme pestovať iba zo semienok, zakúpiť totiž môžete aj už predpestované sadenice. Uľahčíte si prácu s klíčením a predpestovávaním sadeníc, ktoré je navyše bez skleníka či pareniska náročné. V marci až apríli vysaďte sadenice špargle do brázd 30 cm hlbokých a 40 až 60 cm širokých. Vysádzajte samčie sadenice, najlepšie triedy A (najmenej s piatimi koreňmi). Všeobecne je najlepšie dať 4 až 5 rastlín na meter. Potom ich zasypte niekoľkými centimetrami kompostovej zeminy a mierne pritlačte. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metrov. Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín.
Starostlivosť po výsadbe
Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde. Tá je dôležitá najmä po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení. Pre úspešné pestovanie špargle je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. V ďalšom roku už rastlina vytvorí silné a zdravé stonky, ktoré sa môžu zberať. Dodržujte pravidelnú závlahu a prihnojujte kompostom s prímesou minerálnych hnojív s obsahom dusíka, horčíka a síry. Sadenice tiež pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu. V prvom roku po výsadbe nezberáme špargľu vôbec.
Zber špargle
Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. Keď špargľa dosiahne výšku približne 20 až 25 centimetrov, môžete začať zber stoniek. Výhonky zberáme, keď sú asi 20-25 centimetrov vysoké. Optimálny priemer stonky je potom 1 až 2 centimetre. Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne - je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, nové výhony rastú rýchlo a v kuchyni ich najlepšie využijete, keď sú čo najmladšie a nemajú spodnú časť drevnatú. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite. Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny. Pri správnom zbere a nastavení optimálnych podmienok pre rastliny môžete čerstvé výhonky zberať aj niekoľko rokov.
Biela, zelená a fialová špargľa
Pri výseve či výsadbe môžete vyberať z troch typov špargle. Požadované farby tiež dosiahnete správnym pestovaním. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania.
- Biela špargľa: Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Bielosť stoniek sa dosiahne nahrnutím pôdy na rastlinu, čím sa zabráni prístupu svetla a tvorbe chlorofylu.
- Zelená špargľa: So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode. Okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargle mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie.
- Fialová špargľa: Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu.
Problémy pri pestovaní a ich riešenia
- Strata listov: Môže byť spôsobená nedostatkom svetla, suchou pôdou alebo príliš nízkou vlhkosťou vzduchu.
- Škodcovia: Najväčším nepriateľom špargle je špargľovník obyčajný alebo špargľovník dvanásťbodkovaný. Jedná sa o chrobáky z čeľade mandelinkovité, ktoré kladú vajíčka a živí sa výhonkami špargle, čo spôsobuje ich deformáciu a poškodenie. V prípade napadnutia môžete odstraňovať vajíčka alebo ručne zbierať larvy aj chrobáky. Ďalšími škodcami sú potom slimáky, ktoré sa živia mladými sadenicami.
- Choroby: Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov. Preto venujte pozornosť aj príprave pôdy. Ďalšími chorobami, ktoré môžu špargľu postihnúť sú hrdza a rôzne plesňové ochorenia.
Využitie špargle v kuchyni
Špargľa má široké kulinárske využitie. Obľúbená je najmä vo Francúzsku a Taliansku, avšak na popularite naberá aj u nás. Jej svieža a ľahká chuť aj vysoký podiel vitamínov a minerálov z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. Špargľu je možné variť na pare, grilovať alebo pridávať do šalátov.