Jablká Jonagold sú obľúbenou zimnou odrodou jabloní, ktorá sa vyznačuje chuťovo dokonalými plodmi. Ich dužina je krehká, chrumkavá a veľmi šťavnatá. Na žltkastej šupke jabĺk prevažuje červené mramorovanie až červené líčko, pričom v niektorých oblastiach môže byť jablko červené celé. Správne načasovanie zberu a následné uskladnenie sú kľúčové pre zachovanie ich kvality a chuti. Tento článok vám poskytne komplexný návod, kedy a ako oberať jablká Jonagold, ako ich správne uskladniť a ako sa starať o jabloň, aby ste dosiahli bohatú úrodu kvalitných plodov.
Charakteristika a pestovanie jablone Jonagold
Jabloň ´Jonagold´ je odroda zimnej jablone s chuťovo dokonalými plodmi. Šupka je stredne silná, dostatočne odolná pre ďalšie skladovanie. Oberajú sa od začiatku októbra a skladujú sa až do apríla. Odroda je stredne odolná proti chrastavitosti a menej odolná proti padlí. Odolnosť zvýšite zaistením dostatočného priestoru pri pestovaní aby stromy neboli blízko seba. Potrebuje výživnú, dobre odvodnenú ale v lete častejšie zavlažovanú pôdu a plné slnko. Je cudzoopelivá a ako opelovači sú vyhovujúci ´Fuji´, ´Gala´, ´Golden Reinette´, ´Granny Smith´, ´James Grieve´, ´Melrose´, ´Otava´, ´Pinova´, ´Rubín´, ´Spartan´ alebo ´Starking´. Sama nie je dobrý opelovač. Pokiaľ potrebujete robiť strih, jablone sa režú v zime alebo na začiatku jari, keď prestane mrznúť. Napriek svojej mrazuvzdornosti sa odporúča pestovanie v stredne teplejších polohách.
Podpník MM 106 stredne bujne rastúci podpník, nevyžaduje oporu, zoslabuje rast naštepenej odrody o 20 až 25%, urýchľuje nástup do rodivosti. Vhodný pre steny, vretená a zákrpky.
Kedy oberať jablká Jonagold?
Správny čas zberu jabĺk Jonagold je kľúčový pre ich chuť a trvanlivosť. Vo všeobecnosti sa tieto jablká oberajú od začiatku októbra. Existuje niekoľko znakov, ktoré vám pomôžu určiť, či sú jablká pripravené na zber:
- Farba pokožky: Pokožka jabĺk by mala byť zafarbená dočervena alebo dožlta, v závislosti od konkrétneho typu Jonagoldu.
- Oddeľovanie stopky: Ak jablká zberáte ručne, stopky plodov by sa mali ľahko oddeľovať od konárov a miesto prirastania stopky na konár by malo byť hladké.
- Vosková vrstvička: Zimné odrody, ktoré veľmi dlho vydržia v komore, často tvoria na plodoch voskovú vrstvičku. Tá sa nesmie pri zbere zotrieť, pretože ich chráni pred vyparovaním vody - preto zostanú dlho šťavnaté.
- Zrelosť: Jablká patria k plodom, pri ktorých sa rozlišuje zberová a konzumná zrelosť. Iba letné odrody sú chutné ihneď po odtrhnutí zo stromu, ale už po krátkom čase sú mäkké, múčnaté a nemožno ich skladovať. Jesenné a zimné odrody krásne voňajú aj niekoľko týždňov po zbere.
Ako správne oberať jablká Jonagold?
Pri oberaní jabĺk Jonagold je dôležité postupovať opatrne, aby ste predišli ich poškodeniu. Tu je niekoľko tipov:
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
- Zber za suchého počasia: Jablká oberajte výlučne za suchého počasia.
- Opatrná manipulácia: Dbajte na to, aby jablká neboli otlačené. Do košíka si naoberajte len malé množstvo jabĺk tak, aby sa navzájom veľmi netlačili.
- Zdravé plody: Aby ste si choroby a škodce nezaniesli až do komory, najskôr zberajte len zdravé ovocie. Poškodené a choré plody oberajte až v druhej fáze a spolu s padavkami ich rýchlo zužitkujte.
Uskladnenie jabĺk Jonagold
Správne uskladnenie je kľúčové pre dlhodobé uchovanie jabĺk Jonagold. Ideálny sklad na jablká má teplotu 2 až 8 °C a vlhký vzduch. Ak nemáte takúto pivnicu, môžete ich dať aj do záhradnej chatky, kôlne či do garáže. Jablká určené na skladovanie ukladajte v jednej vrstve do drevených alebo plastových debničiek, jednotlivé plody by sa pritom nemali navzájom dotýkať. Je dôležité skladovať jablká a iné ovocie oddelene od zeleniny a zemiakov, aby „nenapáchli“ vôňou zeme. Uskladnené jablká v zime každý týždeň kontrolujte a nahnité vyberte.
Starostlivosť o jabloň Jonagold
Pre bohatú úrodu jabĺk Jonagold je dôležitá pravidelná starostlivosť o jabloň. Tá zahŕňa:
- Pestovanie: Potrebuje výživnú, dobre odvodnenú ale v lete častejšie zavlažovanú pôdu a plné slnko.
- Rez: Pokiaľ potrebujete robiť strih, jablone sa režú v zime alebo na začiatku jari, keď prestane mrznúť.
- Ochrana pred chorobami a škodcami: Odroda je stredne odolná proti chrastavitosti a menej odolná proti padlí. Odolnosť zvýšite zaistením dostatočného priestoru pri pestovaní aby stromy neboli blízko seba.
- Prebierka plodov: Jedným z najviac zanedbávaných krokov v slede celoročných zásahov pri pestovaní jabloní je prebierka plodov. Výsledkom ich celoročnej námahy je potom úroda malých neštandardných jabĺk s veľkým podielom plodov poškodených, deformovaných a úplne zakrpatených. Cieľom každého pestovateľa je však dosiahnutie úrody kvalitných krásnych plodov, tvarovo a odrodovo vyrovnaných a vyfarbených, dostatočne vyzretých, nepoškodených a dokonale pripravených na uskladnenie. V globále by minimálne 80% obratých plodov malo spĺňať kritéria prvej triedy kvality.
Prebierka plodov
Na docielenie želanej úrody ako aj eliminácie striedavej rodivosti slúži práve prebierka plodov a kvetov. Spočíva v dostatočne skorom odstránení časti plodov, resp. kvetov. Prvou fázou prebierky je už zimný rez. Skúsený záhradkár rozozná, ktoré puky na strome sú rastové a ktoré kvetné. Preto aj nie je ťažké voľným okom posúdiť, aká je násada kvetov. Strom má prirodzenú vlastnosť vytvoriť niekoľkonásobne viac kvetných pukov ako je schopný vyživiť. Z toho dôvodu sa netreba báť už pri zimnom reze zasiahnuť aj do kvetných pukov a časť z nich odstrániť. V prvom rade odstraňujeme kvetné puky na prestarnutom rodivom obraste, na poškodených a chorých konároch, redukciu vykonávame tiež v miestach silnej násady kvetov, ale tiež u kvetných pukov z vnútra koruny, kde predpokladáme silné zatienenie a plody tu dostatočne nevyzrejú. Termín zásahu sa môže presunúť aj na obdobie kvitnutia, kedy je už zreteľne poznať aj možné mrazové poškodenia kvetov. Zvlášť sa tento termín doporučuje u silnejšie rastúcich odrôd, ako aj vo výsadbách ktoré chceme zabrzdiť v raste. Kvitnutie väčšieho množstva kvetov viac oslabí stromy, čo sa prejaví následne na sile ich rastu. Výhodou tohto zásahu je skutočnosť, že ešte nie sú na stromoch plody a preto nemôže dôjsť k ich náhodnému poškodeniu /napr. nožnicami/. Ďalším plusom je, že záhradkár popri zimnom reze vykoná vlastne dva zásahy. Druhým stupňom prebierky je samotná prebierka plodov. Jej termínom je obdobie tesne po júnovom opade plodov. Júnovým opadom sa strom prirodzene zbavuje prebytočných plodov, ktoré nedokáže uživiť. Stále však na strome zostane pomerne veľa plodov, ktoré síce dozrejú, ale na úkor svojej veľkosti. Skúsenejší záhradkár už pred týmto termínom dokáže rozoznať ktoré plody opadnú a ktoré nie a môže preto zásah vykonať skôr. Včasná prebierka je dôležitá z dvoch dôvodov. Prvým je skutočnosť, že pomerne skoro po júnovom opade dochádza k iniciácii rodivých pukov pre budúcu úrodu. Včasnou prebierkou eliminujeme inhibičný účinok etylénu z plodov a tým podporíme väčšiu násadu kvetných pukov. Druhým dôvodom skorej prebierky je odstránenie efektu zbytočného viazania živín a vody do plodov, ktoré aj tak odstránime. Voda a živiny sú potom prijímané ponechanými plodmi, ktorým zabezpečujú rýchlejší a lepší rast.
Dôležitým faktom na ktorý treba myslieť je skutočnosť, že každý strom má určitý potenciál úrody. Stromy pestované v tvare štíhleho vretena v plnej rodivosti prinášajú úrodu 10 až 20 kg zo stromu. Túto úrodu prinesie či už sa prebierka vykoná alebo nie. A je samozrejme veľký kvalitatívny rozdiel, keď tých 10 - 20 kg tvorí 100 krásnych jabĺk, alebo 300 malých neštandardných jabĺk, z ktorých je ešte veľký podiel odpadu.
Technika prebierky
Prebierku plodov ovplyvňuje množstvo faktorov. Medzi ne patria najmä odroda, pestovateľský tvar, násada kvetov, zostatok plodov po júnovom opade, zdravotný stav a kondícia stromu, závlahové pomery, hnojenie a podobne. V žiadnom prípade by však pestovateľ nemal pristupovať k prebierke uniformne a každý strom by mal brať špecificky s prihliadnutím najmä na odrodu, kondíciu a násadu plodov. Zásah sa vykonáva ručne, jednoduchým vyštipnutím plodov. Je možné ho robiť tiež pomocou nožníc, tu však hrozí riziko náhodného nechceného mechanického poškodenia ponechaných plodov nožnicami. Pri samotnom odstraňovaní mladých plôdikov sa musíme riadiť určitým systémom, postupnosťou. V prvom rade odstraňujeme plody zakrpatené, nedostatočne vyvinuté, deformované a plody napadnuté chorobou alebo škodcom. U týchto plodov je úplne samozrejmé, že sa z nich už nedokážu vytvoriť prvotriedne plody. Niekedy je tento zásah úplne dostatočný a ďalšia prebierka sa už robiť nemusí. V plne rodiacich výsadbách s veľkou násadou plodov však treba v prebierke pokračovať redukciou ponechaných zdravých plodov. Tu platí zásada, že ponechané plody by mali byť od seba vzdialené približne 10 - 15 cm, ľudovo povedané na šírku päste. V strapcoch nechávame jeden, maximálne dva plody, v závislosti od odrody. U veľkoplodých odrôd /Jonagold, Jonagored, Golden Delicious, Braeburn, Rubín a pod./ môžeme ponechať dva, pri slabej násade plodov a dobrej kondícii stromu dokonca tri plody v strapci. Naopak u odrôd s malými plodmi alebo so sklonom z tvorbe malých plodov ponechávame v strapci zásadne len jeden plod. Medzi tieto odrody patria napríklad Gala a Fuji. Výsledkom dobre vykonanej prebierky plodov by mali byť stromy s rovnomerne rozloženými a optimálne osvetlenými plodmi v korune. Aj keď tento agrotechnický zásah pôsobí možno drasticky, pre dosiahnutie úrody kvalitných plodov je potrebné ho vykonať.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Chemická prebierka
Prebierku je možné vykonávať aj chemicky, tento zákrok je však u nás ešte málo využívaný a takisto nie je zatiaľ legislatívne podporený. V každom prípade je chemická prebierka určená len pre veľkovýrobu a do záhrad sa nedoporučuje.
Zberová prebierka
Na záver je ešte potrebné spomenúť prebierku zberovú. Vykonáva sa v situácii, keď určitá časť plodov na strome je už dozretá, sú dostatočne veľké a vyfarbené a druhá časť plodov ešte dostatočnú veľkosť, sfarbenie a stupeň zrelosti nedosiahla. Vtedy sa využíva tzv. prebierkový zber, kedy sa oberajú iba plody v plnej zrelosti a dostatočného sfarbenia a veľkosti. Môže sa kombinovať aj s čiastočným odstránením listov v najviac zatienených častiach koruny. Zostávajúcim plodov zostane viac priestoru, zlepšia sa im svetelné pomery a celý prísun živín a vody sa transportuje už iba do nich. Tých pár dní, počas ktorých dozrejú im stačí na to, aby ešte zväčšili svoj objem a lepšie sa vyfarbili. Doba ich zretia je samozrejme závislá najmä od priebehu počasia a teploty. Vo veľkovýrobe sa tento druh prebierky využíva pravidelne, v niektorých rokoch sa parcely zberajú aj na 3 - 4 krát.
Jesenná starostlivosť o záhradu
Pomaly prichádza jeseň, dni sa skracujú a záhradkári začínajú premýšľať, čo spraviť s pôdou po zbere. Prvým krokom je preto dôkladné vyčistenie záhonov od burín. Vytrvalé druhy, ako pýr plazivý či pichliač roľný, dokážu prezimovať a na jar spôsobiť silné zamorenie, preto je potrebné ich vybrať aj s koreňmi. Po odstránení burín prichádza na rad obohatenie pôdy. Záhradkári často využívajú dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost, ideálne v dávke 3-5 kg/m². Organická hmota zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlahu a podporuje pôdny život. Ak pestujete zeleninu v piesčitých alebo ľahších pôdach, veľmi sa osvedčilo zelené hnojenie - horčica biela, vikovica či facélia. Tieto rastliny rýchlo vyklíčia, na jeseň sa zapracujú do pôdy a zanechajú za sebou hodnotné organické látky. Jesenné hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu, ako Floria jesenné alebo Agro jesenné univerzálne, sú ideálnou voľbou - draslík posilňuje bunkové steny, fosfor podporuje rast koreňov a rastliny tak lepšie prekonajú zimu. Dusík sa naopak na jeseň obmedzuje, pretože by vyvolal rast zelenej hmoty, ktorá by v zime ľahko vymrzla. Ak máte kyslú pôdu, je správny čas pridať dolomitický vápenec, ktorý okrem neutralizácie pH dodá aj horčík. Záhony sa odporúča hlboko zrýľovať alebo preorať. Mrazivé zimné noci pôdu rozrušia, prevzdušnia a pripravia ju na jarné výsadby.
Starostlivosť o trávnik na jeseň
Pravda je taká, že práve jesenná starostlivosť rozhoduje o tom, či bude na jar zelený, hustý a zdravý, alebo slabý a prerastený machom. Prvým krokom je pravidelné odstraňovanie lístia. Ak zostane na povrchu, vytvorí nepriedušnú vrstvu, pod ktorou sa drží vlhkosť a vznikajú plesne. Ďalším dôležitým zásahom je vertikutácia - narušenie povrchu pôdy, pri ktorom sa odstráni plsť a odumreté zvyšky. Tento zásah podporí prienik vzduchu a živín ku koreňom a pripraví trávnik na zimu. Po vertikutácii nasleduje hnojenie. Jesenné trávnikové hnojivá, napríklad Substral Osmocote Jesenné hnojivo alebo Wolf-Garten LK-MU 400, obsahujú vysoký podiel draslíka, ktorý zvyšuje odolnosť trávnika voči mrazu a chorobám, predovšetkým snežnej plesni (Microdochium nivale). Na miestach, kde je trávnik riedky, je vhodné urobiť dosievku. Použiť sa dajú zmesi ako Barenbrug Green Universal alebo Agro Dosievka, ktoré rýchlo klíčia aj pri nižších teplotách. Zalievka je dôležitá aj v tomto období - ak je jeseň suchá, trávnik by mal dostať aspoň raz za týždeň dôkladnú dávku vody. Kľúčovým krokom je aj posledné kosenie. Tráva by mala byť skrátená na približne 4 cm, aby nepodľahla plesniam pod snehom, no zároveň bola dostatočne silná, aby prežila mrazy. Ak sa v trávniku objavuje mach, teraz je čas na jeho potlačenie pomocou prípravkov so síranom železnatým.
Jesenná výsadba
Jeseň ponúka ideálne podmienky na to, aby sa nové dreviny uchytili. Pôda je ešte vyhriata z leta, korene majú dostatok času rásť a rastlina sa nemusí sústrediť na tvorbu listov či plodov. Preto sa odporúča sadiť práve teraz. Z ovocných stromov sú vhodné jablone odrôd ‘Jonagold’, ‘Golden Delicious’ alebo ‘Topaz’, hrušky ‘Williamsova’ či ‘Konferencia’, a zo sliviek ‘Čačanská lepotica’. Ak máte radi drobné ovocie, môžete vysadiť ríbezle ‘Detvan’, egreše ‘Invicta’ alebo maliny ‘Polka’. Jesenná výsadba dáva stromom a kríkom veľký náskok, pretože sa zakorenia ešte pred zimou a na jar štartujú silnejšie než jarné výsadby. Postup výsadby je dôležité dodržať presne: jama by mala byť dvakrát väčšia než koreňový bal, na jej dno sa odporúča dať kompost alebo maštaľný hnoj, no nie priamo ku koreňom, aby nedošlo k ich spáleniu. Veľmi prospešné je použitie mykoríznych prípravkov (napr. Symbivit), ktoré vytvárajú symbiózu medzi koreňmi a pôdnymi hubami, čím zlepšujú prijímanie živín. Po zasadení stromček dôkladne zalejte - aspoň 20 litrov vody na jeden kus. Pôdu okolo kmienka je vhodné zamulčovať kôrou alebo slamou, čo udrží vlhkosť a ochráni korene pred mrazom. A čo ochrana pred zverou? Na mladých stromoch je veľmi dôležité použiť pletivo alebo plastové chrániče, inak ich môžu počas zimy obhrýzať zajace či srny. Okrasné dreviny majú na jeseň tiež svoj čas - obľúbené sú tuje ‘Smaragd’ alebo hrab obyčajný, ktoré rýchlo vytvárajú hustý živý plot.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid
Starostlivosť o trvalky a bylinky na jeseň
Keď sa dni krátia a prichádzajú prvé chladné rána, mnohí záhradkári riešia otázku: čo spraviť s trvalkami, bylinkami a úžitkovými rastlinami pred zimou? Nie všetky druhy sa totiž režú rovnako a nesprávny postup môže uškodiť viac, než pomôcť. Trvalky ako rudbekia (Rudbeckia fulgida), echinacea (Echinacea purpurea) či hosta (Hosta sieboldiana) je vhodné po odkvitnutí zrezať takmer pri zemi, čím sa zamedzí rozvoju chorôb a škodcov. Naopak, okrasné trávy, napríklad ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis) alebo proso prútnaté (Panicum virgatum ‘Shenandoah’), je lepšie ponechať stáť - chránia korene pred mrazom a pôsobia dekoratívne aj počas zimy. Bylinky si vyžadujú individuálny prístup: levanduľa a šalvia sa skracujú len mierne, aby nevyhnili, zatiaľ čo mäta alebo medovka môžu byť zrezané radikálnejšie. Jesenný rez má zásadný význam pre zdravotný stav rastlín - ak sa vykoná nesprávne, rastliny sú náchylnejšie na plesne, vyhnitie alebo vymrznutie. Záhony trvaliek sa odporúča prihnojiť špeciálnymi hnojivami, napríklad Biomin trvalky a ruže alebo Hoštické hnojivo na trvalky, ktoré obsahujú draslík na zvýšenie odolnosti. Jesenné obdobie je takisto časom výsadby cibuľovín - tulipány, narcisy či hyacinty, zasadené v októbri, prinesú na jar farebnú dominantu záhrady. V úžitkových záhonoch sa po zbere odporúča dôkladne odstrániť zvyšky zeleniny, zapracovať zelené hnojenie (napríklad horčicu alebo facéliu) a nechať pôdu odpočívať. A čo s bylinkami do kuchyne? Majorán, tymian či rozmarín sa dajú nasušiť alebo zamraziť, čím si uchováte ich chuť aj počas zimy.
Uskladnenie úrody
Možno si hovoríte: ako uskladniť úrodu tak, aby vydržala čo najdlhšie? Odpoveďou je správny čas zberu a vhodné podmienky skladovania. Jablká odrôd ‘Idared’ a ‘Topaz’ sa oberajú ešte pred plnou konzumnou zrelosťou - len tak vydržia až do marca. Hrušky ‘Lucasova’ či ‘Clappova’ sa zbierajú tvrdé, pretože dozrievajú postupne počas skladovania. Kľúčom k úspechu je skladovanie pri teplote 2-6 °C, vlhkosti 80-90 % a v tmavých, dobre vetraných priestoroch. Zemiaky odrôd ‘Marabel’ alebo ‘Agria’ sa pred uskladnením nechávajú niekoľko dní preschnúť, potom sa ukladajú do drevených debien. Mrkva a petržlen sa dajú uchovať v piesku, aby si udržali vlhkosť. Kapusty odrôd ‘Polárna’ či ‘Avak’ sú ideálne na kvasenie, ktoré je tradičným spôsobom spracovania. Z byliniek sa v jeseni suší majorán, tymian či mäta - alebo sa zamrazujú, aby boli k dispozícii aj počas zimy. A čo vinič? Odrody stolového hrozna, napríklad ‘Viktória’ alebo ‘Italia’, sa po zbere môžu uchovávať v chladných miestnostiach, zavesené na drôte, kde vydržia niekoľko týždňov. Netreba zabúdať ani na ochranu úrody pred škodcami. Do pivníc a skladov sa často dostávajú hlodavce - proti nim sa používajú pasce alebo granule, napríklad Bros na myši a potkany. Okrem toho je dôležité pravidelne kontrolovať uložené ovocie a zeleninu - ak sa objavia nahnité kusy, treba ich okamžite odstrániť, aby sa choroba nerozšírila.
Choroby a škodcovia jabloní
Odroda jabĺk Jonagold je náchylnejšia na niektoré choroby a škodcov, preto je dôležité venovať pozornosť prevencii a ochrane. Medzi najčastejšie problémy patria:
- Moníliová hniloba (spála): Hubové ochorenie ovocia, ktoré spôsobuje hnilobu plodov.
- Múčnatka: Hubová choroba listov, stoniek a príležitostne kvetov a plodov, kde povrch rastliny pokrýva povrchová huba.
- Chrastavitosť jabloní: Plesňové ochorenie, ktoré spôsobuje škvrny na plodoch a listoch stromov.
- Rakovina jabloní: Plesňové ochorenie, ktoré postihuje drevité časti stromu a občas aj ovocie.
- Vlnačka krvavá: Drobný hmyz, ktorý saje šťavu (miazgu) z drevnatých stoniek jablone, skalníka a hlohyne.
- Piliarka jabloňová: Spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Jej larvy žijú v mladých, vyvíjajúcich sa jablkách, predierajú sa pod šupkou a spôsobujú jej zjazvenie.
- Pehovitosť jabĺk: Fyziologická porucha plodov, ktorá spôsobuje tmavé škvrny na jablkách na konci sezóny alebo pri skladovaní.
- Podkopáčik ovocný: Nočný motýľ (moľa), ktorý sa vyskytuje v celej Európe a patrí medzi najznámejších škodcov ovocných drevín.
- Voška jabloňová: Škodcom jabloní a môže spôsobiť vážne poškodenie výhonkov aj plodov.